Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
029/391481.518e7d.pdf
PDF · 128.78 KB
No categories available
2Cdo/86/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 86/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : F. R., bývajúci
v M.M., zastúpený JUDr. P. M., advokátom v B., proti ţalovanej : D. K., bývajúca v P.,
zastúpená JUDr. R. C., advokátom v T., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie
vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16 C 127/2006,
o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 9. mája 2012 sp. zn.
11 Co 146/2011, 11 Co 147/2011
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave z 9. mája 2012 sp. zn.
11 Co 146/2011, 11 Co 147/2011 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava rozsudkom zo 16. júna 2009 č.k. 16 C 127/2006-320 určil, ţe
kúpna zmluva uzavretá dňa 5. júna 2006 v znení jej dodatku zo dňa 1. augusta 2006 uzavretá
medzi ţalobcom a A. R. ako predávajúcimi a ţalovanou 1/ ako kupujúcou, predmetom ktorej
bol prevod vlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území M., parc. č. X.-
22
zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, parc. č. X.-záhrada o výmere X. m, dom
č. súpisné X. na parc. č. X. zapísané na LV č. X. Správy katastra T., je neplatná. Vyslovil, ţe
ţalovaná je povinná zaplatiť zástupcovi ţalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške
5 625,42 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, ţe po vykonanom dokazovaní
a právnom posúdení dospel k záveru, ţe napádaný právny úkon je absolútne neplatný.
K uzavretiu spornej zmluvy došlo 5. júna 2006, k uzavretiu dodatku k zmluve 1. augusta
2006. Z výpovedí svedkov J. R., J. K., T. Š., M. P., M. G. vyplýva, ţe predávajúca A. R.
nemala nikdy v úmysle previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam a mala za to, ţe podpisuje
doklady ohľadne svojej opatery. Potreba jej opatery a starostlivosti vyplýva nielen
z predloţených lekárskych správ ale aj vzhľadom na vek a celkový zdravotný stav. Nebolo
sporné ani podľa vyjadrenia ţalobcu, ktorý mal zdravotné problémy, ţe v spornom období
nebol schopný túto starostlivosť zabezpečiť. Svedkovia D. a F. K. potvrdili starostlivosť
o A. R., ale predtým uvedení svedkovia potvrdili aj skutočnosť, ţe im bránili v návštevách
a A. R. sa vyjadrila, ţe v dome nechce byť, boli nútení volať políciu a starostu obce. Uţ to
samo osebe nasvedčuje skutočnosti, ţe v rodine ţalovanej nechcela bývať, čo bolo potvrdené
aj svedeckými výpoveďami. Z predloţených dokladov ďalej vyplýva, ţe dňa 4.8.2006 bola A.
R. doporučená na psychiatrické liečenie, teda nemoţno konštatovať, ţe by 1.8.2006 (a zrejme
ani dňa 5.6.2006) urobila právny úkon – spornú zmluvu slobodne a váţne, určite
a zrozumiteľne. V tomto smere v neprospech ţalovanej nasvedčuje aj to, ţe nepodpísala návrh
na vklad. Je tieţ nesporné – vyplýva to nielen z výpovede ţalobcu ale aj svedkov, ţe ţalobca
v období uzavretia zmlúv poţíval nadmieru alkohol, podrobil sa liečbe a práve v tom čase
zmluvu podpísal, teda ak je jeho podpis aj pravý, súd sa priklonil k názoru, ţe tak neurobil
slobodne a váţne. Nebolo teda zo strany ţalovanej vyvrátené tvrdenie a uvedené dôkazy, ţe
skutočne k podpisu zmluvy došlo slobodne a váţne na strane oboch predávajúcich, sú
preukázané pochybnosti o ich spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a preto mal za
to, ţe ak malo dôjsť k podpisu zmluvy, resp. jej dodatku, nebolo tak urobené v dobrej viere
a tento úkon odporuje nielen citovaným ustanoveniam zákona, ale aj ustanoveniu § 3
Občianskeho zákonníka a prieči sa dobrým mravom. Vykonaným dokazovaním
(výpoveďami svedkov) bolo preukázané, ţe predávajúcej A. R. nebola poskytnutá riadna
starostlivosť, rodina ţalovanej bránila návštevám najbliţších príbuzných, musela byť volaná
polícia a starosta, teda ich postup sa javí prinajmenšom ako účelový. Je tu daný aj naliehavý
právny záujem na takejto ţalobe a to ochrane vlastníckych práv ţalobcu, ktorý nemá
vyriešenú bytovú otázku. Obranu ţalovanej povaţoval za účelovú, nakoľko relevantným
spôsobom nevyvrátila tvrdenia ţalobcu a svedecké výpovede, pričom ţalobca v celom
rozsahu uniesol dôkazné bremeno.
Okresný súd Trnava doplňujúcim rozsudkom z 15. marca 2011 č.k. 16 C 127/2006-
367 určil, ţe ţalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností katastrálne územie M., zapísaných na
2
LV č. X. Správy katastra T., ako parc. č. X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m,
2
parc. č. X.-záhrada o výmere X. ma dom súpisné č. X. na parc. č. X. v podiele 1/2 a do
dedičstva po A. R., zomrelej X., patrí spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 na predmetných
nehnuteľnostiach.
V odôvodnení uviedol, ţe uţ rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16 C 127/2006-320
zo dňa 16. júna 2009 rozhodol v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú vyslovil
za neplatnú, v ďalšej časti bolo potrebné rozhodnúť o ďalšom nároku, a to v časti určenia
vlastníctva. Vzhľadom na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy bolo potrebné vyhovieť aj
návrhu v časti určenia vlastníckych podielov na nehnuteľnostiach za účelom navrátenia
do pôvodného stavu a právnej istoty účastníkov konania. S odkazom na doposiaľ vykonané
dokazovanie a dôvody rozhodnutia súdu v časti určenia neplatnosti zmluvy vyhovel návrhu aj
v časti určenia spoluvlastníckych podielov.
Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 9. mája 2012 č.k.
11 Co 146/2011-415, 11 Co 147/2011 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a dopĺňací
rozsudok tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietol. Uloţil ţalobcovi zaplatiť ţalovanej
náhradu trov konania vo výške 3 151,83 € titulom trov právneho zastúpenia do rúk jej
advokáta do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, ţe po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa síce zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov však dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nie celkom správne právne posúdil. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, ţe ţalobca a A. R. na strane predávajúcich so ţalovanou na strane
kupujúcej uzatvorili tak kúpnu zmluvu ako aj dodatok k kúpnej zmluve, predmetné právne
úkony podpísali, pričom právne úkony boli urobené slobodne, váţne, určite a zrozumiteľne.
Dôkazné bremeno preukázania, ţe tak ţalobca ako aj A. R. konali pri uzavretí kúpnej zmluvy
a dodatku k kúpnej zmluve v duševnej poruche, ktorá ich robila na tieto právne úkony
neschopnými, zaťaţovalo ţalobcu, ktorý uvedené skutočnosti tvrdil. Zo strany ţalobcu boli
predloţené lekárske správy týkajúce sa tak jeho osoby ako aj A. R., rovnako na základe jeho
návrhu boli vypočutí v konaní svedkovia, na základe ktorých dôkazov malo byť preukázané,
ţe tak on ako aj A. R. nemali v úmysle kúpnu zmluvu týkajúcu sa v ţalobe
špecifikovaných nehnuteľností uzatvoriť a v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy ako aj
dodatku k kúpnej zmluve konali v duševnej poruche, ktorá ich robila pre tento právny úkon
neschopnými. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo moţné mať pochybnosti o schopnosti tak
ţalobcu ako aj A. R. robiť právne úkony s prihliadnutím na ich zdravotný stav, avšak
z obsahu spisového materiálu nevyplynulo, ţe v čase podpísania kúpnej zmluvy ako aj
dodatku k kúpnej zmluve títo konali v duševnej poruche, pre ktorú by boli nespôsobilí
predmetné právne úkony urobiť. S prihliadnutím na to, ţe ţalobca neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení ohľadne neschopnosti urobiť právny úkon – uzatvoriť kúpnu zmluvu
a dodatok k kúpnej zmluve vzhľadom na duševnú poruchu a teda bolo potrebné dospieť
k záveru, ţe takýto právny úkon ţalobcu ako aj právny úkon A. R. sú právne perfektnými.
Uvedené dôvody ho viedli k tomu, ţe zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu
v časti určenia neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy a dodatku k kúpnej zmluve zamietol.
Ţalobca mal nepochybne naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uzatvorenej kúpnej
zmluvy a dodatku k kúpnej zmluve, nakoľko v prípade vyhovenia jeho ţalobe príslušná
správa katastra na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku v katastri by obnovila
pôvodný zápis a vyznačila stav pred uzatvorením týchto právnych úkonov. Uvedené však
neplatí pre ţalobu ţalobcu v časti určenia, ţe je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností
v 1/2 a spoluvlastnícky podiel v 1/2 patrí do dedičstva po A. R., nakoľko i bez takéhoto
určenia by kataster v prípade vyhovenia ţaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
a dodatku k kúpnej zmluve vykonal v katastri nehnuteľností zápis, na základe ktorého by
došlo k obnoveniu zápisu spoluvlastníckeho práva v prospech tak ţalobcu ako aj A. R..
Ţalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, ţe je spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností v 1/2 a spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 patrí do dedičstva po A. R..
Z uvedených dôvodov preto dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo ţalobe
v tejto časti rozhodnuté podľa § 220 O.s.p. zmenil a ţalobu v tejto časti zamietol.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktoré odôvodnil
ustanovením § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p., teda ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ako aj ustanovením § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.,
nakoľko rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal
na skutočnosť, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe na základe vykonaných
dôkazov bolo moţné mať pochybnosti o schopnosti tak ţalobcu ako aj A. R. robiť právne
úkony s prihliadnutím na ich zdravotný stav, avšak z obsahu spisového materiálu
nevyplynulo, ţe v čase podpísania kúpnej zmluvy ako aj z dodatku k kúpnej zmluve títo
konali v duševnej poruche, pre ktorú by boli nespôsobilí predmetné právne úkony urobiť.
S vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu nie je moţné sa stotoţniť, nakoľko v konaní
vykonanými dôkazmi a najmä znaleckými posudkami bolo jednoznačne preukázané, ţe
ţalobca a aj A. R., konali v čase podpísania kúpnej zmluvy ako aj jej dodatku v duševnej
poruche, ktorá ich robila na tieto právne úkony neschopnými. Svedčí o tom jednak
psychiatrický posudok MUDr. D. Š. a MUDr. M. P. č. X. zo dňa 17.9.2008, kde je uvedené,
ţe ţalobca trpel duševnou poruchou, pre ktorú bol v tomto čase aţ do 2.8.2006
hospitalizovaný na muţskom oddelení P. s diagnózou alkoholická halucinóza, znalecký
posudok Mgr. A. N. č. X. zo dňa 22.1.2009, kde je konštatované, ţe podľa celkového
písmového obrazu ako i spôsobu vyhotovenia podpisov sa dá predpokladať, ţe v čase ich
vzniku bol ţalobca pod vplyvom alkoholu, ako aj výpoveď svedka MUDr. F. K., ktorý
uviedol ţe A. R. ošetroval od času, kedy sa presťahovala do P.. Trpela na kardiovaskulárne
ochorenie, ktoré ohrozovalo jej ţivot, trpela tieţ na mozgové ochorenia, bola odkázaná na
starostlivosť inej osoby. Keď ju navštívil v rodine ţalovanej bola dezorientovaná, jej stav
vzbudzoval dojem, ţe sa jedná o ohrozenie a preto ju odporučil na hospitalizáciu. Odvolací
súd nezohľadnil skutočnosť, ţe k podpísaniu kúpnej zmluvy, resp. dodatku došlo podvodným
konaním zo strany ţalovanej a jej matky D. K., ktoré po predchádzajúcej vzájomnej dohode
a úmysle previesť predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva ţalovanej, vyuţili ich
zlý zdravotný stav a opitosť ţalobcu a jeho matky a v tvrdení, ţe vybavia opatrovateľský
príspevok na opatrovanie A. R. ţalobcom, za tým účelom dali dňa 5.6.2006 podpísať
ţalobcovi a jeho matke listiny, ktoré v skutočnosti neboli určené na zaobstaranie sľubovaného
príspevku, ale na kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré
ale ţalobca, resp. jeho matka nemali v úmysle predať. Predmetná skutočnosť bola nerozporne
preukázaná viacerými svedeckými výpoveďami, trestným oznámením, ktoré dňa 5.10.2006
podala A. R., opodstatnenosť tvrdení ţalobcu o neplatnosti kúpnej zmluvy, resp. dodatku
z dôvodu podvodného konania ţalovanej potvrdzuje aj fakt, ţe voči ţalovanej a jej matke
D. K. je v súčasnosti pred Okresným súdom Trnava vedené trestné konanie vo veci zločinu
podvodu spolupáchateľstva podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm.a/ Trestného zákona sp. zn.
2 T 8/2011. Povinnosťou odvolacieho súdu okrem iného bolo sa riadne vysporiadať aj
s vyššie uvedenými tvrdeniami ţalobcu. Toto sa však nestalo, t.j. odvolací súd sa ţiadnym
spôsobom s uvedenou námietkou ţalobcu nijako nevysporiadal a preto je rozhodnutie
odvolacieho súdu nepreskúmateľné. Dovolateľ namietal aj nesprávne právne posúdenie
predmetnej veci zo strany odvolacieho súdu v zmysle § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., ktoré
spočíva v tom, ţe odvolací súd nezohľadnil skutočnosť, ţe kúpna zmluva, resp. dodatok, sú
absolútne neplatné z dôvodu ich rozporu s ustanovením § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o vzhľad kúpnej zmluvy, táto je koncipovaná tak, ţe na jej zadnej strane sa
nachádzajú iba podpisy účastníkov zmluvy bez textu, pričom text kúpnej zmluvy je veľkoryso
rozmiestnený na predchádzajúcich stranách a zmluvy neboli v čase podpisu zviazané. Tieto
obsahujú aţ zviazanie notárskeho úradu. Z vyššie uvedeného bez akýchkoľvek rozporov
rezultuje, ţe kúpna zmluva a dodatok sú v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatné, nakoľko nebola dodrţaná poţiadavka Občianskeho zákonníka na ich
formu.
V otázke naliehavého právneho záujmu odvolací súd napádaným rozhodnutím rozhodol
v rozpore so svojimi predchádzajúcimi rozhodnutiami a vyslovil názor, ţe ţalobca nemá
naliehavý právny záujem na určení, ţe je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v 1/2
a spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 patrí do dedičstva po A. R.. Poukázal na rozhodnutie
odvolacieho súdu sp. zn. 11 Co 207/2007-67 zo dňa 28.9.2007. Vyššie uvedené konanie
odvolacieho súdu je jednoznačne v rozpore so základnými zásadami občianskeho súdneho
konania a najmä so zásadami právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Navrhol,
aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu, ţalobe vyhovel, teda vyslovil, ţe
predmetná zmluva je neplatná a určil, ţe ţalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností v 1/2 tak,
ako sú uvedené v petite ţaloby a 1/2 spoluvlastníckeho podielu patrí do dedičstva po nebohej
A. R..
Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobcu zamietnuť a priznať jej trovy dovolacieho
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru,
ţe ho treba zrušiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p. Vady v zmysle § 237
O.s.p. dovolateľ síce nenamietal (bliţšie ich nešpecifikoval), tieto však najavo v dovolacom
konaní nevyšli.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky,
ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy
a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb, právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
V zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie (§ 219 O.s.p.) ani na jeho zrušenie
Ak odvolací súd má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov v nesprávnym právnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu
opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.).
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním
zaloţených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu
odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa v takomto prípade je
teda skutočnosť, ţe odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe
ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného
prvostupňovým súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd
prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo
doplnenie).
Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdom prvého stupňa
na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213
ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre
odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je v súlade so zásadou
priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady dostali zachované aj po účinnosti
novely Občianskeho súdneho poriadku vykonané zákonom č. 273/2007 Z.z. vrátane novely
uskutočnenej zákonom č. 348/2008 Z.z. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným
skutkovým zisteniam, dospel len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom
prvého stupňa. Na to, aby ich mohol inak zhodnotiť, ich musí v odvolacom konaní opäť
vykonať.
Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval, keď
vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z časti z dôkazov vykonaných súdom prvého
stupňa, na základe ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný
právny záver bez toho, aby doplnil alebo opakoval dokazovanie vykonané súdom prvého
stupňa v celom rozsahu.
Ţalobca sa domáhal voči ţalovanej určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej ním
a A. R. ako predávajúcimi a ţalovanou ako kupujúcou dňa 5.6.2006 v znení jej dodatku zo
dňa 1.8.2006, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľností nachádzajúcich sa
2
v katastrálnom území M. parc. č. X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, parc.
2
č. X.-záhrada o výmere X. ma dom súpisné č. X. na parc. č. X. zapísaný na LV č. X. Správy
katastra T. a súčasne sa domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným hnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území M. v podiele 1/2 s tým, ţe druhá 1/2 patrí do
dedičstva po nebohej A. R.. Ţalobca ako aj jeho matka namietali, ţe nikdy nemali v úmysle
predať sporné nehnuteľnosti, a listiny ktoré podpisovali boli za účelom poskytnutia opatery
a potrebnej starostlivosti pre svoju matku. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a to
jednak listinnými dôkazmi a jednak výpoveďami svedkov uzavrel, ţe napádaný právny úkon
je absolútne neplatný, výsluchom svedkov bolo v konaní preukázané, ţe nebohá A. R. nemala
nikdy v úmysle previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam a mala za to, ţe podpisuje doklady
ohľadom svojej opatery. Ţalobca taktieţ v tomto období mal zdravotné problémy a nebol
schopný zabezpečiť starostlivosť o matku. Z predloţených listinných dôkazov je zrejmé,
ţe nebohá A. R. mala psychické problémy a moţno konštatovať, ţe zmluvu ako aj jej dodatok
neurobila slobodne, váţne, určite a zrozumiteľne, nepodpísala ani návrh na vklad. Taktieţ
ţalobca v čase podpisu zmluvy o prevode nehnuteľností poţíval nadmieru alkohol, podrobil
sa protialkoholickej liečbe, čo vyplynulo jednak z jeho výpovede a aj z výpovede svedkov,
a teda ani z jeho strany nedošlo k podpisu zmluvy slobodne a váţne. U oboch predávajúcich
sú preukázané pochybnosti v spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. V porovnaní
s uvedeným odvolací súd, ktorý na pojednávaní dňa 9. mája 2012 zopakoval dokazovanie
listinnými dôkazmi a následne uzavrel, ţe tak ţalobca ako aj A. R. predmetné právne úkony
podpísali, pričom právne úkony boli urobené slobodne, váţne, určite a zrozumiteľne. V danej
veci dôkazné bremeno preukázanie, ţe tak ţalobca ako aj A. R. konali pri uzavretí kúpnej
zmluvy a dodatku k kúpnej zmluve v duševnej poruche, ktorá ich robila na tieto právne úkony
neschopnými, zaťaţovalo ţalobcu, ktorý uvedené skutočnosti tvrdil. Zo strany ţalobcu boli
predloţené lekárske správy týkajúce sa tak jeho osoby ako aj A. R., rovnako na základe jeho
návrhu boli vypočutí v konaní svedkovia, na základe ktorých dôkazov malo byť preukázané,
ţe tak on ako aj A. R. nemali úmysel kúpnu zmluvu týkajúcu sa v ţalobe špecifikovaných
nehnuteľností uzatvoriť a v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy ako aj dodatku k kúpnej zmluve
konali v duševnej poruche, ktorá ich robila pre tento právny úkon neschopnými. Na základe
vykonaných dôkazov mal teda odvolací súd pochybnosti o schopnosti ţalobcu ako aj A. R.
robiť právne úkony s prihliadnutím na ich zdravotný stav avšak z obsahu spisových
materiálov nevyplynulo, ţe v čase podpísania kúpnej zmluvy ako aj dodatku, títo konali
v duševnej poruche, pre ktorú by boli nespôsobilí predmetné právne úkony urobiť. K takému
odlišnému záveru mohol odvolací súd dospieť len na základe čiastočného prehodnotenia
vykonaných dôkazov (výpovede svedkov).
Obsah zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom z 9. mája 2012 (č.l. 412, 413)
svedčí o tom, ţe odvolací súd vykonával dokazovanie, avšak iba listinami a to kúpnou
zmluvou, dodatkom k kúpnej zmluve, prepúšťacou správou, lekárskou správou o zdravotnom
stave A. R., psychiatrickým posudkom ţalobcu, zdravotnou dokumentáciou A. R., znaleckým
posudkom Mgr. A. N., avšak dokazovanie výsluchom svedkov vypočutých v konaní pred
súdom prvého stupňa nevykonal.
Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný procesný podklad pre odlišné hodnotenie
dôkazov a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné
a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.
Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) treba uviesť, ţe právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil
správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť
prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia
odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na tzv. inú vadu konania) pre
toto posúdenie dostatočný podklad.
So zreteľom na vyššie uvedené procesné pochybenie odvolacieho súdu dospel
dovolací súd k záveru, ţe v predmetnom konaní došlo k tzv. inej procesnej vade konania,
majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na túto procesnú vadu konania zrušil
rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
S prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie, nezaoberal sa ďalšími
námietkami uvedenými v dovolaní (vrátane námietky, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom poúdení).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. novembra 2013
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová