Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/223/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ G. P., bývajúcej v O.,

2/ V. Š., bývajúcej v S., 3/ V. P., bývajúceho v B., 4/ M. P., bývajúcej v B.B., 5/ F. P.,

bývajúceho v B.B., všetci zastúpení JUDr. M. T., advokátkou v B., proti ţalovanému Š. P.,

bývajúcemu v P., zastúpenému JUDr. P. Z., advokátom v P., o zaplatenie 30 941,47 €

(932 142,85 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 28. januára

2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 28. januára 2010 sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu Prievidza zo 7. augusta 2009 č. k. 4 C 98/2008-

116 a vec vracia Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza rozsudkom zo 7. augusta 2009 č. k. -116 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcom 1/ G. P., 2/ V. Š., 3/ V. P. a 5/ F. P., kaţdému po

6 143,44 € a ţalobkyni 4/ M. P. sumu 877,63 €, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Návrh čo do zvyšku zamietol. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov

konania. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, ţe podľa rozhodnutia bývalého Štátneho

notárstva v Prievidzi, č. k. X. zo 17. novembra 1986 nehnuteľnosti v k.ú. B. a v k.ú. D.

nadobudol M. P., otec ţalovaného, s povinnosťou výplaty ustupujúcim dedičom po 500 Kčs,

v lehote 3 dní odo dňa obdrţania výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie. Okresný

súd uviedol, ţe podľa rozhodnutia štátneho notárstva bola výplata dedičom od M. P. viazaná

na obdrţanie výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie. M. P. za svojho ţivota

ţiadnu zo zdedených nehnuteľností nepredal. Konštatoval, ţe povinnosť M. P. nie je

2

povinnosťou, ktorá by zanikla smrťou, táto povinnosť potom prešla aj na jeho právnych

nástupcov, v predmetnej veci na ţalovaného. Okresný súd uviedol, ţe pokiaľ ţalovaný zdedil

predmetné nehnuteľnosti po svojom právnom predchodcovi – M. P., prešla na neho

povinnosť M. P.. Rozhodnutie bývalého štátneho notárstva, ktorým bola schválená dohoda

dedičov o vyporiadaní dedičstva po J. P., moţno povaţovať za dohodu, ktorá, zakladajúc

majetkové právo, zaväzovala nielen dedičov, ale aj ich právnych nástupcov. Ustupujúcim

dedičom táto dohoda umoţnila domáhať sa nárokov ňou zaloţených, ak sa stanú splatnými.

Ak teda ţalovaný obdrţal výnos zo zdedených pozemkov, ktorými je vyplatená kúpna cena

zodpovedajúca predanému spoluvlastníckemu podielu, u nehnuteľnosti parc. č. KN X.,

potom je ţalovaný povinný ustupujúcim dedičom l/, 2/, 3/ a 5/ zaplatiť podiel zodpovedajúci

ich dedičskému podielu. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, ţe ak kúpna cena bola vo výške

1 295 541 Sk, potom podielu 1/7-ina zodpovedá 185 077,28 Sk (6 143,44 €). Nad sumu

6 143,44 € návrh ţalobcov povaţoval za nedôvodný. Ţalobkyňa 4/ je dedičkou po nebohom

M. P. v podiele 1/4-ina, jej podiel zodpovedá 1/28 v sume 26 439,61 Sk (877,63 €). Nad túto

sumu vo vzťahu k ţalobkyni 4/ návrh zamietol. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal

z názoru, ţe z hľadiska hodnoty pôdy a jej charakteru, keď sa pôda nespotrebúva ani

neopotrebováva, nerozhodol o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcom kaţdému po 500

Kčs, pretoţe to nezodpovedá právu ustupujúceho dediča, keď hodnota pôdy v uţívaní

socialistickej organizácie v čase prejednávania dedičstva po nebohom J. P. bola posudzovaná

inak, nie trhovo. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ods.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalobcov rozsudkom z 28. januára 2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť

ţalobcom 1/ aţ 5/ kaţdému po 16,59 €. Vo zvyšnej časti návrh ţalobcov zamietol.

Ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe

v prípade, ak súd v sporovom konaní rozhoduje o otázkach súvisiacich s konaním o dedičstve,

vychádza z rozhodnutia, ktoré bolo v dedičskom konaní vydané. Zo ţiadneho zákonného

ustanovenia nevyplýva moţnosť opätovného posúdenia dohody dedičov o vypriadaní

dedičstva, ktorá bola bývalým štátnym notárstvom, resp. súdom schválená (§ 39 ods. 2

Notárskeho poriadku a ). S ohľadom na uvedené krajský súd

nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého ţalovanému ako právnemu

nástupcovi po M. P. vznikla povinnosť vyplatiť ţalobcom ako ustupujúcim dedičom za

odpredané nehnuteľnosti sumu nad 500 Sk (16,59 €). Táto povinnosť právnemu predchodcovi

ţalovaného mala vyplynúť z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Prievidzi

zo 17. novembra 1986 sp. zn. X., ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní

dedičstva, podľa ktorej vznikla M. P. povinnosť vyplatiť uţ vymenovaným ustupujúcim

dedičom v lehote 3 dní od obdrţania výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie

kaţdému po 500 Kčs. Odvolací súd zastával názor, ţe ţalovaného ako právneho nástupcu po

M. P. zaväzuje rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva na povinnosť vyplatiť ustupujúcich

dedičov sumou po 500 Sk. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti

zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil, aby ţalobcom 1/ aţ 5/ zaplatil kaţdému po 16,59 €, v lehote

3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšujúcej časti nepovaţoval návrh ţalobcov za

opodstatnený. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovení § 142 ods. 1,

a

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali ţalobcovia dovolanie, ktoré

odôvodnili ustanoveniami , Uviedli, ţe s rozhodnutím

odvolacieho súdu nesúhlasia, nakoľko mali s M. P. dohodu, ţe v prípade predaja zdedených

nehnuteľností patrí kaţdému zo súrodencov rovnaký podiel, podľa výšky sumy za ktorú sa

nehnuteľnosť predá. Z tohto dôvodu nepodali návrh na vyrovnanie dedičských podielov.

Ţalobcovia mali za to, ţe v zmysle dohôd s M. P. ako aj so ţalovaným majú obdrţať čiastku

za predaj kaţdého z pozemkov – nie iba sumu 16,59 €, nakoľko ide o veľké mnoţstvo

pozemkov v miliónových hodnotách, výťaţok z ktorých takto nespravodlivo obdrţí len jedna

osoba. Ţalobcovia ďalej poukázali na skutočnosť, ţe v čase smrti J. P. sa presadzovalo

dedenie pôdy len jedným z dedičov, preto súhlasili, ţe pozemky zdedí najstarší súrodenec.

Uviedli, ţe notár rozhodujúci v tomto dedičskom konaní mal za to, ţe hodnota všetkej

zdedenej pôdy bola v čase rozhodovania 4 000 Kčs (1/8 x 500), z čoho im analogicky

vyplýva, ţe by sa mala brať do úvahy dnešná hodnota, za ktoré sa pozemky predávajú

a z tejto hodnoty sa potom vyráta príslušný podiel kaţdého z dedičov. V závere poukázali na

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2003 sp. zn. .

Na základe vyššie uvedeného navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobcov rozsudkom podľa ustanovenia

zamietnuť z dôvodu, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ) bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu

a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ Vady v zmysle

dovolatelia nenamietali, tieto najavo v dovolacom konaní ani nevyšli.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Dovolatelia tvrdili, ţe konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci v zmysle a ţe rozhodnite súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Podľa v znení účinnom do 31. decembra 1991

socialistickými organizáciami sú štátne, druţstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné

organizácie, činnosť ktorých prispieva k rozvoju socialistických vzťahov.

Podľa je druţstvo dobrovoľným zdruţením

pracujúcich roľníkov a ostatných pracujúcich pre spoločnú socialistickú poľnohospodársku

veľkovýrobu; je ľudovým druţstvom a dobrovoľnou spoločenskou organizáciou.

Podľa členovia druţstva zdruţia

do spoločného druţstevného hospodárenia všetky pozemky (včítane lesných pozemkov

a vodných plôch), ktoré vlastnia, alebo na ktorých hospodária v čase vstupu do druţstva, ako

aj pozemky, ktoré získajú neskôr za trvania členstva.

Podľa , a k pozemkom zdruţeným

do spoločného druţstevného hospodárenia, prípadne k pozemkom daným za ne

do náhradného uţívania pri vykonanej hospodársko-technickej úprave pozemkov (ďalej len

„zdruţené pozemky“) patrí druţstvu právo druţstevného uţívania. Právo druţstevného

uţívania je bezodplatné a časovo neobmedzené; oprávňuje druţstvo k tomu, aby v súlade

s právnymi predpismi uţívalo zdruţené pozemky na plnenie všetkých úloh, ktoré sú

predmetom jeho činnosti. Všetky porasty na zdruţených pozemkoch sú vo vlastníctve

druţstva.

Ţalobcovia sa ţalobou zo 6. júna 2008 domáhali voči ţalovanému vyplatenia

peňaţného plnenia, ktoré si nárokovali na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Prievidzi

zo 17. novembra 1986 sp. zn. X.. Rozhodnutím štátneho notárstva bola schválená dohoda

dedičov o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej nehnuteľnosti v k.ú. B. a v k.ú. D.

nadobudol M. P. s povinnosťou vyplatiť ustupujúcim dedičom M. P., G. P., V. Š., V. P., M.

P., F. P. a J. P. v lehote 3 dní odo dňa obdrţania výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej

organizácie kaţdému po 500 Kčs. Schválená dohoda teda podmienila vyplatenie

ustupujúcich dedičov obdrţaním výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie.

Výnosom rozumieme zvýšenie hodnoty akéhokoľvek druhu majetku (hmotného

a investičného) v peňaţnom prevedení. Za výnos z pôdy môţeme povaţovať aj výsledok

hospodárenia – úrodu. V súčasnom ponímaní sa výnosom z pôdy rozumie najmä renta

(t.j. platba za uţívanie výrobného faktora – pôdy). Z odôvodnenia súdov niţšieho stupňa

vyplýva, ţe schválenú dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva vykladali v tom zmysle, ţe

obdrţaním výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie rozumeli obdrţanie finančných

prostriedkov za predaj nehnuteľností uvedených v predmetnom rozhodnutí.

S týmto výkladom schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva nemoţno

súhlasiť. Podľa názoru dovolacieho súdu je predmetnú schválenú dohodu dedičov potrebné

vykladať v zmysle právnych noriem účinných v čase jej schválenia. Z odôvodnenia

rozhodnutia Štátneho notárstva v Prievidzi sp. zn. X. vyplýva, ţe schválená dohoda dedičov

sa týkala pôdy, ktorá bola v tom čase v uţívaní socialistickej organizácie. Takéto organizácie

boli právnickými osobami, t. j. mali spôsobilosť na práva a povinnosti. Socialistické

organizácie boli kolektívy pracujúcich, činnosť ktorých prispievala k rozvoju socialistických

vzťahov. Socialistické organizácie môţeme rozdeliť na štátne, druţstevné a spoločenské

organizácie. Z druţstevných organizácií mali subjektivitu predovšetkým samy druţstvá.

K základným črtám druţstevných organizácií patrilo, ţe hlavná náplň ich činnosti bola

činnosť hospodárska, ďalej ţe zásadne hospodárili s majetkom, ktorý bol v druţstevnom

vlastníctve alebo správe (uţívaní), a konečne, ţe ich vnútorná organizácia i činnosť bola

ovládaná zásadou druţstevnej demokracie. Z obsahu spisu Štátneho notárstva v Prievidzi

sp. zn. X. vyplýva, ţe poručiteľ J. P. bol za svojho ţivota členom socialistickej organizácie –

jednotného roľníckeho druţstva. V jednotnom roľníckom druţstve bola zdruţená pôda

s reţimom práva druţstevného uţívania. Podľa hore citovaného zákona

o poľnohospodárskom druţstevníctve a podľa vzorových stanov JRD kaţdý člen druţstva bol

povinný zdruţiť do spoločného druţstevného hospodárenia všetky svoje pozemky. Právo

druţstevného uţívania pôdy bolo výslovne bezplatné a časovo neobmedzené. Majiteľovi

pozemkov takto zostávalo „holé“ vlastníctvo, bez akýchkoľvek oprávnení. K prevodom

nehnuteľností mohlo dôjsť, ale vyţadovali sa najrôznejšie súhlasy a potvrdenia. (pozri tieţ:

Štefanovič, M. POZEMKOVÉ PRÁVO. Bratislava : EUROUNION, 2004. s 39-40).

V zmysle ustanovenia v znení účinnom do 31. decembra 1991

nesmela byť poľnohospodárska pôda pouţitá na zriadenie práva osobného uţívania. Z hore

uvedeného vyplýva, ţe pôda, ktorá bola predmetom dohody dedičov, bola v bezplatnom

a časovo neobmedzenom uţívaní jednotného roľníckeho druţstva, k jej prevodu mohlo dôjsť

len po získaní najrôznejších súhlasov a oprávnení, jej predaj do súkromného uţívania bol

zákonom vylúčený a ţe majiteľ tejto pôdy disponoval len s tzv. „holým“ vlastníctvom bez

akýchkoľvek oprávnení. Podľa názoru najvyššieho súdu schválenú dohodu dedičov

o vyporiadaní dedičstva nemoţno vykladať v tom zmysle, ţe obdrţaním výnosu z pôdy

v uţívaní socialistickej organizácie treba rozumieť obdrţanie finančných prostriedkov

za predaj nehnuteľností uvedených v predmetnom rozhodnutí, pretoţe predaj pôdy zákony

v čase jej chválenia neumoţňovali. Z rozhodnutia štátneho notárstva nie je jasné, akým

spôsobom malo dôjsť k obdrţaniu výnosu z pôdy, keďţe tá bola v bezplatnom a časovo

neobmedzenom uţívaní socialistickej organizácie – jednotného roľníckeho druţstva. Navyše

z predmetného rozhodnutia nie je ani zrejmé, či sa povinnosť vyplatiť ustupujúcich dedičov

viaţe na obdrţanie výnosu z jednotlivých nehnuteľností, alebo toto rozhodnutie zaväzuje

vyplatiť ustupujúcich dedičov aţ po obdrţaní výnosu zo všetkých nehnuteľností, ktoré boli

predmetom dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva. Rozhodnutie Štátneho notárstva

v Prievidzi sp. zn. X. je pre vyššie spomenuté dôvody nejasné a nezrozumiteľné. Na základe

takto postavenej schválenej dohody sa nemoţno úspešne domáhať na súde vyplatenia

peňaţného plnenia z predaja jednotlivých nehnuteľností špecifikovaných v tejto dohode,

pretoţe predmet sporu (ţaloba na peňaţné plnenie z predaja nehnuteľností) nesúvisí

s predmetom schválenej dohody (povinnosť vyplatiť ustupujúcich dedičov v lehote 3 dní odo

dňa obdrţania výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie). Na základe uvedeného

potom neobstojí námietka ţalobcov, ţe notár rozhodujúci v dedičskom konaní mal za to, ţe

hodnota všetkej predmetnej pôdy bola v čase rozhodovania 4 000 Kčs (1/8 x 500), z čoho im

analogicky vyplýva, ţe by sa mala brať do úvahy dnešná hodnota, za ktoré sa pozemky

predávajú a z tejto hodnoty sa potom vyráta príslušný podiel kaţdého z dedičov, nakoľko sa

zo schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva tak ako bolo povedané vyššie,

nemoţno domáhať vyplatenia peňaţného plnenia z predaja nehnuteľností špecifikovaných

v tejto dohode.

Podľa ak pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších

predpisov došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len

jedným alebo niektorým z dedičov len preto, ţe išlo o pozemky v uţívaní socialistickej

organizácie podľa osobitných predpisov a došlo tým k zníţeniu podielov ostatných dedičov

v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov alebo k opomenutiu dedičov, má oprávnená

osoba právo ţiadať od povinných osôb vyrovnanie svojho dedičského podielu v lehote

do 30. júna 1993; inak právo zaniká.

Ţalobcovia sa tak dostali do situácie, keď na základe dedičskej dohody zdedil všetok

majetok po poručiteľovi najstarší súrodenec. Navyše jeho povinnosť vyplatenia ustupujúcich

dedičov je v dohode o vyporiadaní dedičstva koncipovaná nejasne, nezrozumiteľne

a v dnešnom právnom systéme je prakticky nevykonateľná.

umoţňoval v takýchto prípadoch vyrovnať dedičské podiely buď dohodou oprávnenej

a povinnej osoby, ktorá bola podkladom pre vydanie osvedčenia o vlastníctve

(spoluvlastníctve) alebo cestou súdu. Citovaný zákon určoval aj lehotu na uplatnenie nároku,

ktorá bola stanovená do 30. júna 1993, pod následkom zániku nároku (preklúzie). Ţalobcovia

však svoje zákonné právo na vyrovnanie dedičských podielov nevyuţili, čím im nárok

v zmysle citovaného zákona zanikol. K uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva

do pozornosti zásadu, ktorá platila uţ v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta

sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostraţitým, opatrným, starostlivým), teda

tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné

oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej

spoločnosti je totiţ predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa

o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môţu strácať svoje práva majetkové, osobné,

satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o vyuţívaní zákonných procesných ustanovení.

Ţalobcovia v dovolaní namietali, ţe mali s M. P. dohodu, v zmysle ktorej v prípade

predaja zdedených nehnuteľností patrí kaţdému zo súrodencov rovnaký podiel, podľa výšky

sumy, za ktorú sa nehnuteľnosť predá. Ţalobcovia rovnako tvrdili, ţe sám ţalovaný

v minulosti prejavoval vôľu vyplatiť im finančnú náhradu za predaný pozemok. V tom treba

prisvedčiť ţalovanému, ţe takéto tvrdenia ţalobcov neboli v konaní riadne preukázané

a preto nemoţno na náklade týchto nepreukázaných tvrdení (dohôd) vyhovieť ţalobe na

peňaţné plnenie ostatným dedičom z predaja zdedeného pozemku.

Ţalobcovia v dovolaní poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 26. novembra 2003 sp. zn. , kde uţ podľa ich názoru bol rozhodnutý totoţný

spor. V zmysle tohto rozhodnutia najvyšší súd riešil situáciu, keď na základe rozhodnutia

bývalého Štátneho notárstva v Ţiline z 3. júna 1963 sp. zn. D. nadobúdateľom majetku po

poručiteľovi J. K. sa stal jeho syn F. K. bez povinnosti vyplatiť odstupujúcich dedičov.

V dôsledku odvolania ostatných dedičov Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením

z 20. novembra 1964 sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil avšak s tým, ţe

v prípade scudzenia pozemkov za náhradu sa táto náhrada rozdelí v rovnakom pomere medzi

všetkých dedičov. Dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe aj keď

v rozhodnutí sa neuvádzala konkrétna výška náhrady ustupujúcim dedičom (a ani sa uvádzať

nemohla, lebo vzhľadom na to, ţe sa mala odvíjať od skutočne poskytnutej náhrady za pôdu

v čase jej scudzenia a nie od jej hodnoty ako predmetu dedičstva, sa mohla stať známou aţ

v budúcnosti), bola určená takým spôsobom, ktorý pri splnení v ňom uvedenej podmienky

umoţňoval jej vyčíslenie bez akýchkoľvek pochybností. Dovolací súd v tomto prípade

vychádzal z jasne a určito vymedzeného rozhodnutia krajského súdu, ktoré stanovilo, ţe

v prípade scudzenia pozemkov za náhradu sa táto náhrada rozdelí v rovnakom pomere medzi

všetkých dedičov. V súdenej veci však Štátne notárstvo v Prievidzi schválilo dohodu dedičov

o vyporiadaní dedičstva, ktorá bola v časti povinnosti vyplatenia ustupujúcich dedičov

nejasná a nezrozumiteľná (tak ako bolo uvedené vyššie). Z tohto dôvodu nie je moţné

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2003 sp. zn.

na súdenú vec aplikovať.

S poukazom na vyššie uvedené moţno preto uzavrieť, ţe rozhodnutie Štátneho

notárstva v Prievidzi sp. zn. X., ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní

dedičstva je pre vyššie spomenuté dôvody nejasné a nezrozumiteľné. Na základe takto

postavenej schválenej dohody sa nemoţno úspešne na súde domáhať vyplatenia peňaţného

plnenia z predaja jednotlivých nehnuteľností špecifikovaných v tejto dohode, pretoţe predmet

sporu (ţaloba na plnenie z predaja nehnuteľností) nekorešponduje s predmetom schválenej

dohody (povinnosť vyplatiť ustupujúcich dedičov v lehote 3 dní odo dňa obdrţania výnosu

z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie). Súdy niţšieho stupňa preto vec nesprávne právne

posúdili, keď schválenú dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva vykladali v tom zmysle, ţe

obdrţaním výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie rozumeli obdrţanie finančných

prostriedkov za predaj nehnuteľností uvedených v predmetnom rozhodnutí. Súdy niţšieho

stupňa si riadne neujasnili predmet sporu. Navyše umoţňoval

v takýchto prípadoch vyrovnať dedičské podiely buď dohodou oprávnenej a povinnej osoby,

ktorá bola podkladom pre vydanie osvedčenia o vlastníctve (spoluvlastníctve) alebo cestou

súdu. Citovaný zákon určoval aj lehotu na uplatnenie nároku, ktorá bola stanovená

do 30. júna 1993, pod následkom zániku nároku (preklúzie). Ţalobcovia však svoje zákonné

právo na vyrovnanie dedičských podielov nevyuţili, čím im nárok v zmysle citovaného

zákona zanikol. Svojou pasivitou sa ţalobcovia de facto pripravili o moţnosť spravodlivého

prerozdelenia dedičstva po nebohom J. P..

Keďţe dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva vo svojich

základoch na nesprávnom právnom posúdení veci (rovnako aj rozhodnutie súdu prvého

stupňa), v dôsledku ktorej vady nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, dovolací súd

rozsudky súdov niţšieho stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

(podľa veta prvá, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2013

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová