Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
977/391470.070f9e.pdf
PDF · 166.51 KB
No categories available
2Cdo/223/2012
Najvyšší súd 2 Cdo 223/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ G. P., bývajúcej v O.,
2/ V. Š., bývajúcej v S., 3/ V. P., bývajúceho v B., 4/ M. P., bývajúcej v B.B., 5/ F. P.,
bývajúceho v B.B., všetci zastúpení JUDr. M. T., advokátkou v B., proti ţalovanému Š. P.,
bývajúcemu v P., zastúpenému JUDr. P. Z., advokátom v P., o zaplatenie 30 941,47 €
(932 142,85 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.
4 C 98/2008, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 28. januára
2010 sp. zn. 19 Co 305/2009, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 28. januára 2010 sp. zn.
19 Co 305/2009 a rozsudok Okresného súdu Prievidza zo 7. augusta 2009 č. k. 4 C 98/2008-
116 a vec vracia Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza rozsudkom zo 7. augusta 2009 č. k. 4 C 98/2008-116 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcom 1/ G. P., 2/ V. Š., 3/ V. P. a 5/ F. P., kaţdému po
6 143,44 € a ţalobkyni 4/ M. P. sumu 877,63 €, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Návrh čo do zvyšku zamietol. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, ţe podľa rozhodnutia bývalého Štátneho
notárstva v Prievidzi, č. k. X. zo 17. novembra 1986 nehnuteľnosti v k.ú. B. a v k.ú. D.
nadobudol M. P., otec ţalovaného, s povinnosťou výplaty ustupujúcim dedičom po 500 Kčs,
v lehote 3 dní odo dňa obdrţania výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie. Okresný
súd uviedol, ţe podľa rozhodnutia štátneho notárstva bola výplata dedičom od M. P. viazaná
na obdrţanie výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie. M. P. za svojho ţivota
ţiadnu zo zdedených nehnuteľností nepredal. Konštatoval, ţe povinnosť M. P. nie je
povinnosťou, ktorá by zanikla smrťou, táto povinnosť potom prešla aj na jeho právnych
nástupcov, v predmetnej veci na ţalovaného. Okresný súd uviedol, ţe pokiaľ ţalovaný zdedil
predmetné nehnuteľnosti po svojom právnom predchodcovi – M. P., prešla na neho
povinnosť M. P.. Rozhodnutie bývalého štátneho notárstva, ktorým bola schválená dohoda
dedičov o vyporiadaní dedičstva po J. P., moţno povaţovať za dohodu, ktorá, zakladajúc
majetkové právo, zaväzovala nielen dedičov, ale aj ich právnych nástupcov. Ustupujúcim
dedičom táto dohoda umoţnila domáhať sa nárokov ňou zaloţených, ak sa stanú splatnými.
Ak teda ţalovaný obdrţal výnos zo zdedených pozemkov, ktorými je vyplatená kúpna cena
zodpovedajúca predanému spoluvlastníckemu podielu, u nehnuteľnosti parc. č. KN X.,
potom je ţalovaný povinný ustupujúcim dedičom l/, 2/, 3/ a 5/ zaplatiť podiel zodpovedajúci
ich dedičskému podielu. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, ţe ak kúpna cena bola vo výške
1 295 541 Sk, potom podielu 1/7-ina zodpovedá 185 077,28 Sk (6 143,44 €). Nad sumu
6 143,44 € návrh ţalobcov povaţoval za nedôvodný. Ţalobkyňa 4/ je dedičkou po nebohom
M. P. v podiele 1/4-ina, jej podiel zodpovedá 1/28 v sume 26 439,61 Sk (877,63 €). Nad túto
sumu vo vzťahu k ţalobkyni 4/ návrh zamietol. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal
z názoru, ţe z hľadiska hodnoty pôdy a jej charakteru, keď sa pôda nespotrebúva ani
neopotrebováva, nerozhodol o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcom kaţdému po 500
Kčs, pretoţe to nezodpovedá právu ustupujúceho dediča, keď hodnota pôdy v uţívaní
socialistickej organizácie v čase prejednávania dedičstva po nebohom J. P. bola posudzovaná
inak, nie trhovo. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. O.s.p.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalobcov rozsudkom z 28. januára 2010 sp. zn.
19 Co 305/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť
ţalobcom 1/ aţ 5/ kaţdému po 16,59 €. Vo zvyšnej časti návrh ţalobcov zamietol.
Ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe
v prípade, ak súd v sporovom konaní rozhoduje o otázkach súvisiacich s konaním o dedičstve,
vychádza z rozhodnutia, ktoré bolo v dedičskom konaní vydané. Zo ţiadneho zákonného
ustanovenia nevyplýva moţnosť opätovného posúdenia dohody dedičov o vypriadaní
dedičstva, ktorá bola bývalým štátnym notárstvom, resp. súdom schválená (§ 39 ods. 2
Notárskeho poriadku a § 175q ods. 1 písm. c/ O.s.p.). S ohľadom na uvedené krajský súd
nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého ţalovanému ako právnemu
nástupcovi po M. P. vznikla povinnosť vyplatiť ţalobcom ako ustupujúcim dedičom za
odpredané nehnuteľnosti sumu nad 500 Sk (16,59 €). Táto povinnosť právnemu predchodcovi
ţalovaného mala vyplynúť z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Prievidzi
zo 17. novembra 1986 sp. zn. X., ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní
dedičstva, podľa ktorej vznikla M. P. povinnosť vyplatiť uţ vymenovaným ustupujúcim
dedičom v lehote 3 dní od obdrţania výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie
kaţdému po 500 Kčs. Odvolací súd zastával názor, ţe ţalovaného ako právneho nástupcu po
M. P. zaväzuje rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva na povinnosť vyplatiť ustupujúcich
dedičov sumou po 500 Sk. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil, aby ţalobcom 1/ aţ 5/ zaplatil kaţdému po 16,59 €, v lehote
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšujúcej časti nepovaţoval návrh ţalobcov za
opodstatnený. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovení § 142 ods. 1,
§ 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali ţalobcovia dovolanie, ktoré
odôvodnili ustanoveniami § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. Uviedli, ţe s rozhodnutím
odvolacieho súdu nesúhlasia, nakoľko mali s M. P. dohodu, ţe v prípade predaja zdedených
nehnuteľností patrí kaţdému zo súrodencov rovnaký podiel, podľa výšky sumy za ktorú sa
nehnuteľnosť predá. Z tohto dôvodu nepodali návrh na vyrovnanie dedičských podielov.
Ţalobcovia mali za to, ţe v zmysle dohôd s M. P. ako aj so ţalovaným majú obdrţať čiastku
za predaj kaţdého z pozemkov – nie iba sumu 16,59 €, nakoľko ide o veľké mnoţstvo
pozemkov v miliónových hodnotách, výťaţok z ktorých takto nespravodlivo obdrţí len jedna
osoba. Ţalobcovia ďalej poukázali na skutočnosť, ţe v čase smrti J. P. sa presadzovalo
dedenie pôdy len jedným z dedičov, preto súhlasili, ţe pozemky zdedí najstarší súrodenec.
Uviedli, ţe notár rozhodujúci v tomto dedičskom konaní mal za to, ţe hodnota všetkej
zdedenej pôdy bola v čase rozhodovania 4 000 Kčs (1/8 x 500), z čoho im analogicky
vyplýva, ţe by sa mala brať do úvahy dnešná hodnota, za ktoré sa pozemky predávajú
a z tejto hodnoty sa potom vyráta príslušný podiel kaţdého z dedičov. V závere poukázali na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2003 sp. zn. 5 Cdo 96/2000.
Na základe vyššie uvedeného navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobcov rozsudkom podľa ustanovenia § 243b O.s.p.
zamietnuť z dôvodu, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré
moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu
a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Vady v zmysle § 237
O.s.p. dovolatelia nenamietali, tieto najavo v dovolacom konaní ani nevyšli.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Dovolatelia tvrdili, ţe konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a ţe rozhodnite súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Podľa § 18 zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 1991
socialistickými organizáciami sú štátne, druţstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné
organizácie, činnosť ktorých prispieva k rozvoju socialistických vzťahov.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 122/1975 Zb. je druţstvo dobrovoľným zdruţením
pracujúcich roľníkov a ostatných pracujúcich pre spoločnú socialistickú poľnohospodársku
veľkovýrobu; je ľudovým druţstvom a dobrovoľnou spoločenskou organizáciou.
Podľa § 36 ods. 1 písm. a/ zákona č. 122/1975 Zb. členovia druţstva zdruţia
do spoločného druţstevného hospodárenia všetky pozemky (včítane lesných pozemkov
a vodných plôch), ktoré vlastnia, alebo na ktorých hospodária v čase vstupu do druţstva, ako
aj pozemky, ktoré získajú neskôr za trvania členstva.
Podľa § 37 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 122/1975 Zb. k pozemkom zdruţeným
do spoločného druţstevného hospodárenia, prípadne k pozemkom daným za ne
do náhradného uţívania pri vykonanej hospodársko-technickej úprave pozemkov (ďalej len
„zdruţené pozemky“) patrí druţstvu právo druţstevného uţívania. Právo druţstevného
uţívania je bezodplatné a časovo neobmedzené; oprávňuje druţstvo k tomu, aby v súlade
s právnymi predpismi uţívalo zdruţené pozemky na plnenie všetkých úloh, ktoré sú
predmetom jeho činnosti. Všetky porasty na zdruţených pozemkoch sú vo vlastníctve
druţstva.
Ţalobcovia sa ţalobou zo 6. júna 2008 domáhali voči ţalovanému vyplatenia
peňaţného plnenia, ktoré si nárokovali na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Prievidzi
zo 17. novembra 1986 sp. zn. X.. Rozhodnutím štátneho notárstva bola schválená dohoda
dedičov o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej nehnuteľnosti v k.ú. B. a v k.ú. D.
nadobudol M. P. s povinnosťou vyplatiť ustupujúcim dedičom M. P., G. P., V. Š., V. P., M.
P., F. P. a J. P. v lehote 3 dní odo dňa obdrţania výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej
organizácie kaţdému po 500 Kčs. Schválená dohoda teda podmienila vyplatenie
ustupujúcich dedičov obdrţaním výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie.
Výnosom rozumieme zvýšenie hodnoty akéhokoľvek druhu majetku (hmotného
a investičného) v peňaţnom prevedení. Za výnos z pôdy môţeme povaţovať aj výsledok
hospodárenia – úrodu. V súčasnom ponímaní sa výnosom z pôdy rozumie najmä renta
(t.j. platba za uţívanie výrobného faktora – pôdy). Z odôvodnenia súdov niţšieho stupňa
vyplýva, ţe schválenú dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva vykladali v tom zmysle, ţe
obdrţaním výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie rozumeli obdrţanie finančných
prostriedkov za predaj nehnuteľností uvedených v predmetnom rozhodnutí.
S týmto výkladom schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva nemoţno
súhlasiť. Podľa názoru dovolacieho súdu je predmetnú schválenú dohodu dedičov potrebné
vykladať v zmysle právnych noriem účinných v čase jej schválenia. Z odôvodnenia
rozhodnutia Štátneho notárstva v Prievidzi sp. zn. X. vyplýva, ţe schválená dohoda dedičov
sa týkala pôdy, ktorá bola v tom čase v uţívaní socialistickej organizácie. Takéto organizácie
boli právnickými osobami, t. j. mali spôsobilosť na práva a povinnosti. Socialistické
organizácie boli kolektívy pracujúcich, činnosť ktorých prispievala k rozvoju socialistických
vzťahov. Socialistické organizácie môţeme rozdeliť na štátne, druţstevné a spoločenské
organizácie. Z druţstevných organizácií mali subjektivitu predovšetkým samy druţstvá.
K základným črtám druţstevných organizácií patrilo, ţe hlavná náplň ich činnosti bola
činnosť hospodárska, ďalej ţe zásadne hospodárili s majetkom, ktorý bol v druţstevnom
vlastníctve alebo správe (uţívaní), a konečne, ţe ich vnútorná organizácia i činnosť bola
ovládaná zásadou druţstevnej demokracie. Z obsahu spisu Štátneho notárstva v Prievidzi
sp. zn. X. vyplýva, ţe poručiteľ J. P. bol za svojho ţivota členom socialistickej organizácie –
jednotného roľníckeho druţstva. V jednotnom roľníckom druţstve bola zdruţená pôda
s reţimom práva druţstevného uţívania. Podľa hore citovaného zákona
o poľnohospodárskom druţstevníctve a podľa vzorových stanov JRD kaţdý člen druţstva bol
povinný zdruţiť do spoločného druţstevného hospodárenia všetky svoje pozemky. Právo
druţstevného uţívania pôdy bolo výslovne bezplatné a časovo neobmedzené. Majiteľovi
pozemkov takto zostávalo „holé“ vlastníctvo, bez akýchkoľvek oprávnení. K prevodom
nehnuteľností mohlo dôjsť, ale vyţadovali sa najrôznejšie súhlasy a potvrdenia. (pozri tieţ:
Štefanovič, M. POZEMKOVÉ PRÁVO. Bratislava : EUROUNION, 2004. s 39-40).
V zmysle ustanovenia § 199 zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 1991
nesmela byť poľnohospodárska pôda pouţitá na zriadenie práva osobného uţívania. Z hore
uvedeného vyplýva, ţe pôda, ktorá bola predmetom dohody dedičov, bola v bezplatnom
a časovo neobmedzenom uţívaní jednotného roľníckeho druţstva, k jej prevodu mohlo dôjsť
len po získaní najrôznejších súhlasov a oprávnení, jej predaj do súkromného uţívania bol
zákonom vylúčený a ţe majiteľ tejto pôdy disponoval len s tzv. „holým“ vlastníctvom bez
akýchkoľvek oprávnení. Podľa názoru najvyššieho súdu schválenú dohodu dedičov
o vyporiadaní dedičstva nemoţno vykladať v tom zmysle, ţe obdrţaním výnosu z pôdy
v uţívaní socialistickej organizácie treba rozumieť obdrţanie finančných prostriedkov
za predaj nehnuteľností uvedených v predmetnom rozhodnutí, pretoţe predaj pôdy zákony
v čase jej chválenia neumoţňovali. Z rozhodnutia štátneho notárstva nie je jasné, akým
spôsobom malo dôjsť k obdrţaniu výnosu z pôdy, keďţe tá bola v bezplatnom a časovo
neobmedzenom uţívaní socialistickej organizácie – jednotného roľníckeho druţstva. Navyše
z predmetného rozhodnutia nie je ani zrejmé, či sa povinnosť vyplatiť ustupujúcich dedičov
viaţe na obdrţanie výnosu z jednotlivých nehnuteľností, alebo toto rozhodnutie zaväzuje
vyplatiť ustupujúcich dedičov aţ po obdrţaní výnosu zo všetkých nehnuteľností, ktoré boli
predmetom dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva. Rozhodnutie Štátneho notárstva
v Prievidzi sp. zn. X. je pre vyššie spomenuté dôvody nejasné a nezrozumiteľné. Na základe
takto postavenej schválenej dohody sa nemoţno úspešne domáhať na súde vyplatenia
peňaţného plnenia z predaja jednotlivých nehnuteľností špecifikovaných v tejto dohode,
pretoţe predmet sporu (ţaloba na peňaţné plnenie z predaja nehnuteľností) nesúvisí
s predmetom schválenej dohody (povinnosť vyplatiť ustupujúcich dedičov v lehote 3 dní odo
dňa obdrţania výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie). Na základe uvedeného
potom neobstojí námietka ţalobcov, ţe notár rozhodujúci v dedičskom konaní mal za to, ţe
hodnota všetkej predmetnej pôdy bola v čase rozhodovania 4 000 Kčs (1/8 x 500), z čoho im
analogicky vyplýva, ţe by sa mala brať do úvahy dnešná hodnota, za ktoré sa pozemky
predávajú a z tejto hodnoty sa potom vyráta príslušný podiel kaţdého z dedičov, nakoľko sa
zo schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva tak ako bolo povedané vyššie,
nemoţno domáhať vyplatenia peňaţného plnenia z predaja nehnuteľností špecifikovaných
v tejto dohode.
Podľa § 13 zákona č. 293/1992 Zb. ak pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších
predpisov došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len
jedným alebo niektorým z dedičov len preto, ţe išlo o pozemky v uţívaní socialistickej
organizácie podľa osobitných predpisov a došlo tým k zníţeniu podielov ostatných dedičov
v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov alebo k opomenutiu dedičov, má oprávnená
osoba právo ţiadať od povinných osôb vyrovnanie svojho dedičského podielu v lehote
do 30. júna 1993; inak právo zaniká.
Ţalobcovia sa tak dostali do situácie, keď na základe dedičskej dohody zdedil všetok
majetok po poručiteľovi najstarší súrodenec. Navyše jeho povinnosť vyplatenia ustupujúcich
dedičov je v dohode o vyporiadaní dedičstva koncipovaná nejasne, nezrozumiteľne
a v dnešnom právnom systéme je prakticky nevykonateľná. Zákon č. 293/1992 Zb.
umoţňoval v takýchto prípadoch vyrovnať dedičské podiely buď dohodou oprávnenej
a povinnej osoby, ktorá bola podkladom pre vydanie osvedčenia o vlastníctve
(spoluvlastníctve) alebo cestou súdu. Citovaný zákon určoval aj lehotu na uplatnenie nároku,
ktorá bola stanovená do 30. júna 1993, pod následkom zániku nároku (preklúzie). Ţalobcovia
však svoje zákonné právo na vyrovnanie dedičských podielov nevyuţili, čím im nárok
v zmysle citovaného zákona zanikol. K uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva
do pozornosti zásadu, ktorá platila uţ v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostraţitým, opatrným, starostlivým), teda
tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej
spoločnosti je totiţ predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa
o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môţu strácať svoje práva majetkové, osobné,
satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o vyuţívaní zákonných procesných ustanovení.
Ţalobcovia v dovolaní namietali, ţe mali s M. P. dohodu, v zmysle ktorej v prípade
predaja zdedených nehnuteľností patrí kaţdému zo súrodencov rovnaký podiel, podľa výšky
sumy, za ktorú sa nehnuteľnosť predá. Ţalobcovia rovnako tvrdili, ţe sám ţalovaný
v minulosti prejavoval vôľu vyplatiť im finančnú náhradu za predaný pozemok. V tom treba
prisvedčiť ţalovanému, ţe takéto tvrdenia ţalobcov neboli v konaní riadne preukázané
a preto nemoţno na náklade týchto nepreukázaných tvrdení (dohôd) vyhovieť ţalobe na
peňaţné plnenie ostatným dedičom z predaja zdedeného pozemku.
Ţalobcovia v dovolaní poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 26. novembra 2003 sp. zn. 5 Cdo 96/2000, kde uţ podľa ich názoru bol rozhodnutý totoţný
spor. V zmysle tohto rozhodnutia najvyšší súd riešil situáciu, keď na základe rozhodnutia
bývalého Štátneho notárstva v Ţiline z 3. júna 1963 sp. zn. D. nadobúdateľom majetku po
poručiteľovi J. K. sa stal jeho syn F. K. bez povinnosti vyplatiť odstupujúcich dedičov.
V dôsledku odvolania ostatných dedičov Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
z 20. novembra 1964 sp. zn. 7 Co 754/64 napadnuté uznesenie potvrdil avšak s tým, ţe
v prípade scudzenia pozemkov za náhradu sa táto náhrada rozdelí v rovnakom pomere medzi
všetkých dedičov. Dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe aj keď
v rozhodnutí sa neuvádzala konkrétna výška náhrady ustupujúcim dedičom (a ani sa uvádzať
nemohla, lebo vzhľadom na to, ţe sa mala odvíjať od skutočne poskytnutej náhrady za pôdu
v čase jej scudzenia a nie od jej hodnoty ako predmetu dedičstva, sa mohla stať známou aţ
v budúcnosti), bola určená takým spôsobom, ktorý pri splnení v ňom uvedenej podmienky
umoţňoval jej vyčíslenie bez akýchkoľvek pochybností. Dovolací súd v tomto prípade
vychádzal z jasne a určito vymedzeného rozhodnutia krajského súdu, ktoré stanovilo, ţe
v prípade scudzenia pozemkov za náhradu sa táto náhrada rozdelí v rovnakom pomere medzi
všetkých dedičov. V súdenej veci však Štátne notárstvo v Prievidzi schválilo dohodu dedičov
o vyporiadaní dedičstva, ktorá bola v časti povinnosti vyplatenia ustupujúcich dedičov
nejasná a nezrozumiteľná (tak ako bolo uvedené vyššie). Z tohto dôvodu nie je moţné
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2003 sp. zn. 5 Cdo 96/2000
na súdenú vec aplikovať.
S poukazom na vyššie uvedené moţno preto uzavrieť, ţe rozhodnutie Štátneho
notárstva v Prievidzi sp. zn. X., ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní
dedičstva je pre vyššie spomenuté dôvody nejasné a nezrozumiteľné. Na základe takto
postavenej schválenej dohody sa nemoţno úspešne na súde domáhať vyplatenia peňaţného
plnenia z predaja jednotlivých nehnuteľností špecifikovaných v tejto dohode, pretoţe predmet
sporu (ţaloba na plnenie z predaja nehnuteľností) nekorešponduje s predmetom schválenej
dohody (povinnosť vyplatiť ustupujúcich dedičov v lehote 3 dní odo dňa obdrţania výnosu
z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie). Súdy niţšieho stupňa preto vec nesprávne právne
posúdili, keď schválenú dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva vykladali v tom zmysle, ţe
obdrţaním výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie rozumeli obdrţanie finančných
prostriedkov za predaj nehnuteľností uvedených v predmetnom rozhodnutí. Súdy niţšieho
stupňa si riadne neujasnili predmet sporu. Navyše zákon č. 293/1992 Zb. umoţňoval
v takýchto prípadoch vyrovnať dedičské podiely buď dohodou oprávnenej a povinnej osoby,
ktorá bola podkladom pre vydanie osvedčenia o vlastníctve (spoluvlastníctve) alebo cestou
súdu. Citovaný zákon určoval aj lehotu na uplatnenie nároku, ktorá bola stanovená
do 30. júna 1993, pod následkom zániku nároku (preklúzie). Ţalobcovia však svoje zákonné
právo na vyrovnanie dedičských podielov nevyuţili, čím im nárok v zmysle citovaného
zákona zanikol. Svojou pasivitou sa ţalobcovia de facto pripravili o moţnosť spravodlivého
prerozdelenia dedičstva po nebohom J. P..
Keďţe dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva vo svojich
základoch na nesprávnom právnom posúdení veci (rovnako aj rozhodnutie súdu prvého
stupňa), v dôsledku ktorej vady nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, dovolací súd
rozsudky súdov niţšieho stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
(podľa § 243b ods. 2 veta prvá, § 243b ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. novembra 2013
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová