Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/314/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. J., bývajúceho v H.,

zastúpenému JUDr. J. K., advokátom v H., proti žalovanému R. S., so sídlom V.,

zastúpenému JUDr. I. S., advokátom v B., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného

pomeru a o určenie, že pracovný pomer trvá, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod

sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 11. októbra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, ktoré

tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 375,91 € do rúk alebo na účet JUDr. I. S., do troch

dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 8. decembra 2010 č.k. -231

žalobu zamietol. Žalobcu zároveň zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania

vo výške 1 344,17 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo svojom odôvodnení uviedol,

že vychádzal z ust. , , a

a vyslovil názor, že pokiaľ žalobca nerešpektoval pokyn žalovaného, aby sa dostavil do sídla

žalovaného do B. na V. ulicu, ktoré bolo okrem iného dojednané i ako jeho miesto výkonu

práce, tak porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom. K námietkam žalobcu, že prevzal

iba kópiu listu zo dňa 18.2.2009, ktorá bola tzv. faxovou kópiou, resp., že vo výzve bol

nesprávne zamestnávateľ označený s malým “r“ uviedol, že tieto neobstoja a súd ich

kvalifikoval ako špekulatívne. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že pokyny a príkazy v rámci

nadriadenosti a podriadenosti sa môžu zadávať akýmkoľvek neformálnym spôsobom, pričom

musí byť zrejmé, k čomu pokyn smeruje. Z obsahu pokynu z 18.2.2009 je nesporné uloženie

2

povinnosti žalobcovi dostaviť sa dňa 23.2.2009 do sídla zamestnávateľa do B. na V. ulicu.

Žalobcovi muselo byť jednoznačne zrejmé, kde sa sídlo obchodnej spoločnosti nachádza,

nakoľko v tomto sídle absolvoval dvojtýždňové školenie. Nemožno sa stotožniť ani

s argumentáciou žalobcu, že nebol povinný dostaviť sa do sídla spoločnosti, nakoľko pokyn

nemal náležitosti cestovného príkazu, keď mu nebolo stanovené, aký dopravný prostriedok

má použiť. Takáto povinnosť pre zamestnávateľa zo nevyplýva. O trovách

konania rozhodol podľa a v konaní úspešnému žalovanému priznal

náhradu trov konania.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 11. októbra 2011 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a žalovanému priznal náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 313,04 Eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd

prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci, vec posúdil správne po právnej stránke, svoje

rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil a s uvedeným odôvodnením napadnutého

rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil ( ). Aj podľa názoru

odvolacieho súdu bolo povinnosťou žalobcu dostaviť sa dňa 23.2.2009 na výzvu žalovaného

na pracovisko v B.. Táto povinnosť dostaviť sa na vlastné náklady na pracovisko vyplýva

žalobcovi nielen z pracovnej zmluvy kde je uvedené, že miesto výkonu práce je aj B., s čím

žalobca pri uzatváraní pracovného pomeru súhlasil, ale aj zo , keďže

povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnancov

vyplývajúcich z pracovného pomeru. Žalobca však nerešpektoval výzvu žalovaného,

a nedostavil sa po ukončení PN na pracovisko. Konanie žalovaného vníma žalobca ako

konanie v rozpore s dobrými mravmi, hoci sám svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať

pracovnú disciplínu neplnil. Záverom krajský súd uviedol, že neospravedlnenou absenciou

v práci a neplnením pokynu nadriadeného, ktoré boli ako dôvody okamžitého skončenia

pracovného pomeru jasne uvedené v písomnom prejave žalovaného zo dňa 16.3.2009, došlo

k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa a potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1

v spojení s a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu

trov odvolacieho konania priznal.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, navrhol, aby dovolací súd

zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave (dovolací súd posudzoval dovolanie

podľa obsahu). Dovolateľ namietal s poukazom na ust. ,

3

, že žalovaný nebol riadne zastúpený ako aj skutočnosť, že rozhodnutiami konajúcich

súdov došlo k porušeniu jeho práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 36 písm. b/

a porušeniu jeho práva na ochranu proti svojvoľnému

prepúšťaniu zo zamestnania, pričom tieto rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci. V dovolaní namietal náležitosti plnej moci udelenej advokátovi protistrany ako

aj opakovane poukazoval na skutočnosť, že v obchodnom mene žalovaného malé „r“ nie je

a on sa domnieval, že žalovaný ho prevádza na výkon inej než dojednanej práce k inému

zamestnávateľovi. Ďalej v dovolaní tvrdil, že B. nebola jeho pravidelným pracoviskom

a na výkon pracovnej cesty mu nebol daný cestovný príkaz.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolateľ podal dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia a navrhol podané dovolanie zamietnuť. Zároveň si uplatnil trovy

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený v zmysle

, bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ), alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Dovolanie žalobcu smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

niektorého z vyššie uvedených rozhodnutí. Prípustnosť dovolania preto z

nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ V zmysle

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, že konanie trpí vadou uvedenou v § 237

písm. c/ , a konkrétne k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nebol v konaní pred súdom riadne

zastúpený. Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že z obsahu spisového materiálu ako aj

z jednotlivých listov súdneho spisu vyplýva, kto a v akom rozsahu zastupuje žalovaného pred

súdom. Vytýkaný nedostatok plnomocenstva, a to skutočnosť, že pri podpisoch konateľov

na plnomocenstve nie je uvedené obchodné meno spoločnosti, vzhľadom na jednoznačnosť

označenia toho kto vôľu v listine prejavuje, ako aj obsahu prejavu v listine, nemôže spôsobiť

neplatnosť právneho úkonu.

Vady v zmysle , žalobcom nenamietané, v dovolacom konaní najavo

nevyšli.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu spochybňujúcu nesprávnosť skutkových zistení, treba

uviesť, že v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôže byť samo

osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je

mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych ( )

vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených

súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že žalobca namietal nesprávne právne posúdenie

veci, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, mohli mať

za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne

prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

(ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu v súlade s v spojení

s ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Žalovaný mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( veta prvá

v spojení s a ). Žalovaný si náhradu trov dovolacieho

konania uplatnil a ich výšku vyčíslil. Dovolací súd v zhode s doterajšou praxou prihliadol

na to, že právny zástupca žalovaného zastupoval tohto účastníka už v konaní pred oboma

nižšími stupňami súdov. Žalovanému preto priznal náhradu trov dovolacieho konania iba

za jeden úkon právnej služby advokáta, ktorú poskytol vypracovaním vyjadrenia žalovaného

k dovolaniu žalobcu zo 14. mája 2012 [ vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„vyhláška“)]. Odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje spolu sumu 375,91 €

[t.j. 305,63€ (§ 10 ods. 1 vyhlášky) + režijný paušál 7,63 (§ 16 ods. 3 vyhlášky)] + 20 %

DPH].

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V B. 28. novembra 2013

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová