Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/95/2013

Identifikačné číslo spisu: 6012200473 Dátum vydania rozhodnutia: 03.12.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:6012200473.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: EURA Slovakia s.r.o., so sídlom Dukelských hrdinov 4/7852, Zvolen, zastúpený: JUDr. Ľubica Flíderová, advokátka so sídlom Trhová 1, Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1040503/1/39802/2012, č. 1040503/1/39789/2012, č. 1040503/1/39815/2012, č. 1040503/1/39824/2012, č. 1040503/1/39831/2012, č. 1040503/1/39910/2012, č. 1040503/1/39898/2012, č. 1040503/1/39890/2012, č. 1040503/1/39880/2012, č. 1040503/1/39936/2012, č. 1040503/1/39921/2012 zo dňa 21.03.2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -202 zo dňa 24.04.2013, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu zo dňa 11.06.2013 proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -202 zo dňa 24.04.2013 o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozhodnutia žalovaného identifikované v záhlaví tohto uznesenia spolu s im zodpovedajúcimi rozhodnutiami prvostupňového správaného orgánu - Daňového úradu Zvolen podľa (ďalej len ,,“) a vec vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že úlohou správnych orgánov bude spojiť príslušné správne konania a na príslušný skutkový stav vydať jedno rozhodnutie s dodatočne opísaním skutku vo výroku rozhodnutia a uložiť jednu pokutu za predpokladu, že budú splnené podmienky pre uloženie pokuty. Ďalšími žalobnými dôvodmi sa krajský súd nezaoberal, pretože tieto skutočnosti žalobca nenamietal v odvolaniach proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu. Ďalej uviedol, že nemôže dopredu prejudikovať, ako má správny orgán v konkrétnej veci rozhodnúť. V prípade, že správny orgán uloží jednu pokutu pri súhrnných správnych deliktoch a proti tomuto rozhodnutiu bude podaná žaloba, bude sa musieť opätovne vecou zaoberať.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňový súd sa odmietol zaoberať ťažiskovou argumentáciou žalobcu o tom, že samotná pokuta ako taká je nezákonná. Žalobca odmieta, že by vôbec spáchal správny delikt. Koncentrácia sa vzťahuje len na argumenty prednesené do uplynutia lehoty pre správnu žalobu na súde ( ). Žalobca tak môže žalobné dôvody rozširovať, dopĺňať a meniť až do konca lehoty na podanie správnej žaloby. Koncentrácia dôvodov pre správne súdnictvo preto neexistuje už v konaní pred správnym orgánom. Inak by z povahy sporu mnoho správnych žalôb na súde nemohlo uspieť, keďže právnej argumentácie sa zvykne advokát ujať až v tomto štádiu. Takéto rozšírenie koncentrácie, navyše bez opory v zákone, by znamenalo ohrozenie funkcie správneho súdnictva v právnom štáte. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu tak na základe nesprávneho výkladu procesného práva dospieva k záveru, že z dôvodu koncentrácie sa má pokuta „nateraz“ považovať v súlade so zákonom. Krajský súd teda preferuje, aby žalobca čakal na uloženie jednej pokuty a následne podal správnu žalobu znovu. Na takýto postup však neexistuje dôvod, keďže súd má povinnosť už v tomto konaní vysporiadať sa so zákonnosťou pokuty. Žalobca má za to, že prvostupňový súd mal povinnosť posúdiť aj nezákonnosť uloženia pokuty ako takej. Rozhodnutie krajského súdu tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný odvolací dôvod uvedený v Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku zistil, že odvolanie nie je prípustné.

Podľa odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Žalobca sa žalobou zo dňa 28.05.2012 domáhal preskúmania a zrušenia zákonnosti rozhodnutí žalovaného bližšie špecifikovaných v záhlaví tohto uznesenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu vyhovel, predmetné rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami zrušil, z dôvodu potreby spoločného prejednania veci v správnom konaní, keďže ide o pokuty, ktoré boli uložené za jednotlivé mesačné zdaňovacie obdobia a ďalšími žalobnými námietkami sa už nezaoberal.

Posúdením podania žalobcu zo dňa 11.06.2013 v súlade s ustanovením najvyšší súd dospel k záveru, že ide o odvolanie iba proti dôvodom, na ktorých založil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie. Žalobca síce odvolaním napáda aj výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, avšak iba v úmysle dosiahnuť zmenu jeho dôvodov. Odôvodnenie rozhodnutia možno opraviť postupom podľa , pričom oprava odôvodnenia sa môže týkať len skutkových zistení. Keďže žalobca namietal nesprávne právne posúdenie, podmienky na postup podľa nie sú splnené. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcu ako neprípustné podľa v spojení s veta prvá odmietol.

Najvyšší súd nad rámec potrebného odôvodnenia uvádza, že rozhodnutia žalovaného boli zrušené z procesných dôvodov, preto nemohol krajský súd vysloviť záväzný právny názor na meritum veci. Po zrušení správneho rozhodnutia súdom sa vec opätovne dostáva do správneho konania, kedy je nevyhnutné napraviť nesprávny postup správneho orgánu a až následne aplikovať príslušné hmotnoprávne predpisy na takto zistený skutkový stav veci.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa veta prvá v spojení s a v spojení s analogickou aplikáciou ust. Účinky odmietnutia odvolania sú obdobné účinkom zastavenia odvolacieho konania, preto najvyšší súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.