Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/44/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Petra Dumana v právnej veci žalobcu: HIRK spol. s r.o., so sídlom Niklová 3962, 926 01 Sereď, IČO: 31 355 404, zastúpeného: Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., so sídlom Tomášikova 10/B, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 289 934 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100590599/2021 zo dňa 13.4.2021 takto

rozhodol:

I. Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 100590599/2021 zo dňa 13.4.2021 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo: 100002727/2021 zo dňa 4.1.2021 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo: 100002727/2021 zo dňa 4.1.2021 určil žalobcovi postupom podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) rozdiel dane v sume 113 976,42 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018 a nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 1 537,84 eur a súčasne mu vyrubil daň vo vyrubovacom konaní v sume 112 438,58 eur za obdobie február 2018. 2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca porušil pri uplatnení nároku na odpočítanie dane za dodávku tovaru (pohonných hmôt) od dodávateľa - spoločnosti Laser Systems, s.r.o. ustanovenia , v nadväznosti na o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH). Porušenie správca dane videl v zásade v tom, že v oboch prípadoch (išlo o odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie február 2018 na základe faktúr vystavených dodávateľmi - obchodnou spoločnosťou Laser Systems, s.r.o. a spoločnosťou PETROLCO, s.r.o.), keď došlo k tzv. reťazovému obchodu, pričom miesto dodania tovaru nebolo na území Slovenskej republiky, ale miesto dodania bolo v tom štáte, v ktorom sa tovar nachádzal v čase, keď začala preprava ( zákona o DPH), a preto podľa správcu dane boli faktúry vystavené spoločnosťou Laser Systems, s.r.o., na základe ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie DPH nesprávne. Dodávky, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru sú považované za časovo po sebe nasledujúce. Každý z podnikateľov, ktorý sa zúčastňuje na reťazovom obchode môže prevziať na druhého podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, len ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Konštatoval, že iba jedno dodanie tovaru v rámci jedného zmluvného vzťahu môže byť spojené s prepravou (pohyblivá dodávka), ostatné dodávky tovaru sa uskutočňujú bez prepravy (nepohyblivá dodávka) a miestom ich dodania je miesto, kde sa tovar nachádza v

čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Ďalej správca dane konštatoval, že daňová povinnosť podľa zákona o DPH je viazaná a spojená s len dodaním tovarov v tuzemsku, s ktorým je spojený vznik daňovej povinnosti, ktorú o dani z pridanej hodnoty upravuje v predmetnom ustanovení, keď daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Vzniku daňovej povinnosti teda predchádza dodanie tovarov v tuzemsku. V prípade predaja pohonných hmôt medzi Laser Systems, s.r.o., Bratislava a žalobcom správca dane konštatuje, že k dodaniu tovaru nedošlo na území SR. Konštatoval, že dodávateľskej spoločnosti Laser Systems, s.r.o., Bratislava nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku. Deklarované dodávky tovaru od tuzemského dodávateľa Laser Systems, s.r.o., Bratislava neboli predmetom dane v tuzemsku, t.j. neboli predmetom dane v Slovenskej republike v zmysle zákona o DPH a tak tuzemskému dodávateľovi Laser Systems, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa zákona o DPH a žalobca nemá právo si uplatniť odpočítanie dane podľa a zákona o DPH. 3. Podľa predložených podkladov k daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty si žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt v zdaňovacom období február 2018 uplatnil aj právo na odpočítanie dane v zmysle a zákona o DPH od dodávateľa - obchodnej spoločnosti PETROLCO, s.r.o., pričom zistil, že sa jednalo o reťazové obchody medzi spoločnosťami ČEPRO a.s., Praha, DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., Koper, VENGA Trade s.r.o., Banská Bystrica, PETROLCO, s.r.o., Banská Bystrica a HIRK spol. s r.o., Sereď, kedy ten istý tovar bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi rôznymi prepravcami. V tejto súvislosti správca dane konštatoval, že ak tovar predtým ako opustil členský štát dodania bol predaný inej osobe (od ČEPRO a.s. Praha pre DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o.,Koper, od DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., Koper pre VENGA Trade, s.r.o., Banská Bystrica, od VENGA Trade, s.r.o., Banská Bystrica pre PETROLCO, s.r.o., Banská Bystrica a od PETROLCO, s.r.o., Banská Bystrica pre HIRK spol. s r.o. Sereď), t.j. ako došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na ďalšiu osobu pred fyzickou prepravou tovaru do iného členského štátu, nie je možné v zmluvnom vzťahu ČEPRO a.s., Praha pre DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., Koper, od DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o.,Koper pre VENGA Trade, s.r.o., Banská Bystrica, od VENGA Trade, s.r.o., Banská Bystrica pre PETROLCO, s.r.o., Banská Bystrica hovoriť o dodaní tovaru s jeho prepravou. V takom prípade spoločnosť VENGA Trade, s.r.o., Banská Bystrica nebola nadobúdateľom tovaru na území SR, tovar bol spoločnosti VENGA Trade, s.r.o., Banská Bystrica predaný ešte na území Českej republiky bez prepravy do SR, a teda pri dodaní toho istého tovaru spoločnosťou VENGA Trade, s.r.o., Banská Bystrica pre PETROLCO, s.r.o., Banská Bystrica miesto dodania nebolo na území SR. Spoločnosť PETROLCO, s.r.o., Banská Bystrica tento tovar predala v Českej republike spoločnosti HIRK, spol. s r.o., Sereď a ten bol prepravený na Slovensko. Až toto dodanie od spoločnosti PETROLCO, s.r.o., Banská Bystrica pre spoločnosť HIRK, spol. s r.o., Sereď možno považovať za dodanie spojené s prepravou. Znamená to, že daňové subjekty VENGA Trade, s.r.o., Banská Bystrica a PETROLCO, s.r.o., Banská Bystrica mali byť registrované pre daň z pridanej hodnoty v Českej republike. Nakoľko dodania, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za časovo po sebe nasledujúce, subjekty DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., Koper, VENGA Trade, s.r.o., Banská Bystrica a PETROLCO, s.r.o., Banská Bystrica predmetné pohonné hmoty nakúpili a dodali (bez prepravy) ešte na území Českej republiky - t.j. bez vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku. Pokiaľ ktorémukoľvek dodávateľovi v tuzemsku nevznikla daňová povinnosť v zmysle zákona o DPH, vyplýva z toho, že jeho odberateľovi nevzniklo pri predmetných dodaniach právo na uplatnenie odpočítania dane. 4. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti, ktoré boli namietané aj v žalobe. 5. Žalovaný Finančné riaditeľstvo SR svojim rozhodnutím číslo: 100590599/2021 zo dňa 13.4.2021 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100002727/2021 zo dňa 4.1.2021. 6. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolacie námietky daňového subjektu sú neopodstatnené. Správca dane preveroval primárne splnenie podmienok práva na odpočítanie dane daňovým subjektom, ktorý odpočítanie dane deklaroval, uplatnil si ho a inicioval. Z predloženého administratívneho spisu ako aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že u žalobcu ako daňového subjektu správca dane skonštatoval porušenie ustanovení zákona o DPH, a to v nadväznosti na zákona o DPH. Podstatnou skutočnosťou bolo, že deklarované dodávky tovaru od dodávateľa Laser Systems, s.r.o. a PETROLCO, s.r.o. neboli predmetom dane v tuzemsku, a preto dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa zákona o DPH a daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. 7. V zmysle ust. zákona o DPH je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Podľa zákona o DPH daňová povinnosť vzniká, keď nadobúdateľ získa práva disponovať s tovarom ako vlastník. Zo slovného spojenia „ako vlastník“ vyplýva, že pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru nie je dôležité nadobudnutie právneho vlastníctva k tovaru kupujúcim,

tak ako v odvolaní prezentuje daňový subjekt s pohľadu súkromného práva, v súvislosti s dodávateľom Laser Systems, s.r.o. poukazujúc aj na rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 23.1.2018. Pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva k tovaru. To znamená, že v okamihu odovzdania tovaru nemusí prejsť právne vlastníctvo k tovaru, ale dôležité je, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník, tak ako to bolo správcom dane preukázané v predmetnej veci u daňového subjektu. Takáto definícia dodania tovaru vyplýva zo Smernice o DPH a dôvodom, prečo nie je podľa smernice rozhodujúci moment právneho vlastníctva k tovaru je, že národná legislatíva členských štátov ohľadne prevodu právneho vlastníctva k tovaru je rozdielna, a preto posudzovanie dodania tovaru v nadväznosti na prevod právneho vlastníctva by spôsobovalo nejednotné uplatňovanie pravidiel DPH členskými štátmi. 8. Ide o implementáciu čl. 14 Smernice, keď dodanie tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Plnenie, ktorým je dodanie tovaru sa neriadi prevodom právneho vlastníctva v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov, ale pokrýva akýkoľvek prevod hnuteľného majetku jednou stranou na druhú stranu, ktorá s ním nakladá ako keby bola vlastníkom tohto majetku. Účel smernice by mohol byť ohrozený, ak by sa podmienky dodávky tovaru menili v jednotlivých členských štátoch tak, ako sa menia podmienky upravujúce prevod vlastníctva v zmysle súkromného práva príslušných členských štátov. 9. Zákon o DPH v § 8 definuje dodanie tovaru ako prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že odberateľ nadobúda právo nakladať s tovarom ako vlastník dňom dodania tovaru, nie hodinou úhrady, ani momentom, kde sa nachádza vozidlo prepravujúce tovar v čase vykonania úhrady, ako uvádza daňový subjekt v odvolaní. 10. V súvislosti s dodávateľom Laser Systems, s.r.o. z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tovar bol dodaný v reťazci OMV RAFF LAGER Lobau › OMV Slovensko, s.r.o. › SP Consulting s.r.o. › Laser Systems, s.r.o. › žalobca, bol prepravovaný z miesta nakládky tovaru z OMV RAFF LAGER Lobau priamo k žalobcovi, t.j. od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi - žalobcovi jeho vlastnými automobilmi. Tovar predtým, ako opustil členský štát dodania bol predaný inej osobe (od OMV RAFF LAGER Lobau, Viedeň pre OMV Slovensko, s.r.o., od OMV Slovensko, s.r.o. pre SP Consulting s.r.o., od SP Consulting s.r.o. pre Laser Systems, s.r.o. a od Laser Systems, s.r.o. pre žalobcu), t.j. došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na ďalšiu osobou osobu pred fyzickou prepravou tovaru do iného členského štátu. Dodávateľ Laser Systems, s.r.o. tento tovar predal v Rakúsku a žalobca (na základe oznámeného ID kódu) ho doviezol svojimi automobilmi na územie tuzemska. Dodanie tovaru (pohonných hmôt) medzi dodávateľom Laser Systems, s.r.o. a žalobcom je možné považovať za pohyblivú dodávku (dodanie tovarov spojené s odoslaním alebo prepravou tovarov), čo znamená, že miesto dodanie je v tom štáte, v ktorom sa tovar nachádzal v čase, keď sa začína preprava (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH). V prípade predaja pohonných hmôt medzi dodávateľom Laser Systems, s.r.o. a žalobcom správca dane ako prvostupňový správny orgán skonštatoval, že k dodaniu tovaru nedošlo na území SR. Deklarované dodávky tovaru od dodávateľa Laser Systems, s.r.o. neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, preto mu nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobca si preto nemal právo uplatniť si odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. 11. V prípade predaja pohonných hmôt medzi dodávateľom PETROLCO, s.r.o. a žalobcom bolo zistené, že k dodaniu tovaru nedošlo na území SR. Deklarované dodávky od dodávateľa PETROLCO, s.r.o. neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, a preto mu nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobca si tiež nemal právo uplatniť odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. Na základe nových zistených skutočností vo vyrubovacom konaní prvostupňový orgán ďalej skonštatoval, že tovar nadobudnutý od dodávateľa PETROLCO, s.r.o. bol na územie Slovenska dodaný v rámci trojstranného obchodu, pri ktorom druhým odberateľom bola spoločnosť VENGA Trade, s.r.o., ktorá nadobudnutie priznala a daň odviedla v zdaňovacom období február 2018, a preto následné dodanie tovaru bolo predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. 12. Z uvedeného vyplýva, že ide o reťazové obchody časovo po sebe nasledujúce, kedy ten istý tovar bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi, v tom istom objeme, v rovnaký deň, pričom kontrolovaný daňový subjekt si prepravu zabezpečil sám. 13. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že dodávky, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru sú považované za časovo po sebe nasledujúce. Každý z podnikateľov, ktorý sa zúčastňuje na reťazovom obchode, môže previesť na druhého podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, len ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Znamená to, že tak správca dane ako aj žalovaný posudzovali moment prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle ustanovení smernice,

zákona o DPH a judikatúry Súdneho dvora EÚ v nadväznosti na správne určenie miesta dodania tovaru. Žalovaný ďalej uviedol, že skutkový stav bol zistený správne a nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že došlo k nezákonnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu. Za tohto stavu bolo konštatované, že závery uvedené v odôvodnení žalovaného rozhodnutia sú vyvodené z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a sú v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.

II. Žaloba a žalobné dôvody

14. Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 6.5.2021 žalobu, v ktorej namietal, že žalobca dodávateľom Laser Systems, s.r.o. a PETROLCO, s.r.o. za dodávky tovaru, ktoré boli predmetom daňovej kontroly riadne zaplatil kúpnu cenu vrátane DPH. Tento tovar následne ako distribútor pohonných hmôt ďalej predal svojim odberateľom, ktorým fakturoval cenu tovaru vrátane DPH a túto DPH riadne vykázal v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie. Zároveň si uplatnil nárok na odpočítanie dane na vstupe za prijaté plnenie od dodávateľov Laser Systems, s.r.o. a PETROLCO, s.r.o. v súlade s ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, pretože toto plnenie použil ako platiteľ DPH na dodanie zdaniteľných plnení svojim odberateľom. Podstata napadnutých rozhodnutí spočíva v tom, že správca dane zamietol žalobcovi nárok na odpočítanie DPH na základe faktúr vystavených dodávateľmi žalobcu Laser Systems, s.r.o. a PETROLCO, s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2018. Správca dane a ani žalovaný nespochybnili samotné dodanie tovaru, avšak sporné dodávateľské faktúry posúdili tak, že tieto boli vystavené na dodávku tovaru s miestom dodania mimo územia SR. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ktoré spočívali v tom, že napriek pomerne rozsiahlemu odôvodneniu napadnutých rozhodnutí, nie je v týchto rozhodnutiach dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlené, na základe akých konkrétnych skutočností a dôkazov dospel správca dane k záveru, kedy žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník. Napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené ďalej aj z toho dôvodu, že sa žalovaný dostatočným spôsobom nevysporiadal s konkrétnymi odvolacími námietkami žalobcu, ktoré žalobca vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol k jednotlivým dodávateľom vo vzťahu k posúdeniu otázky prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Žalobca ďalej namietal aj nesprávne právne posúdenie veci, keď uviedol, že ak dve po sebe nasledujúce dodávky za úhradu vykonané medzi osobami podliehajúcimi dani, ktoré konajú ako takéto osoby, týkajúce sa toho istého tovaru, zakladajú jediné zaslanie týchto tovarov v rámci spoločenstva alebo jedinú dopravu týchto tovarov v rámci spoločenstva, táto zásielka alebo táto doprava môže byť pripočítaná iba jednej z dvoch dodávok, ktorá samotná bude oslobodená od dane za uplatnenia článku 28cA písmeno a) prvého pod odseku šiestej smernice. Tento výklad platí bez ohľadu nato, ktorá z osôb podliehajúcich dani - prvý predajca, sprostredkujúci nadobúdateľ, alebo druhý nadobúdateľ - má právo disponovať s tovarmi počas uvedeného zaslania alebo uvedenej dopravy (rozsudky zo 6. apríla 2006, EMAG Handel Eder, C-245/04, EÚ: C:2006:232, bod 45 a zo 16. decembra 2010, Euro Tyre Holding, C-430/09, EÚ:C:2012:592, bod 21). Aby bolo možné určiť to z dvoch dodaní, ktoré je prepravou v rámci spoločenstva, je potrebné uskutočniť všeobecné posúdenie všetkých osobitných okolností prejednávanej veci (rozsudky Euro Tyre Holding, už vyššie citovaný, bod 27a z 27. septembra 2012, VSTR, C-587/10, EÚ: C:2012:592, bod 32). Na účely tohto posúdenia je najmä potrebné určiť, v ktorom momente bolo druhý krát prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník na koncového príjemcu. Za predpokladu, že by sa druhý prevod tohto práva, teda druhé dodanie, uskutočnilo skôr ako preprava v rámci spoločenstva, nemožno v takejto preprave hovoriť v súvislosti s prvým dodaním uskutočnením v prospech prvého nadobúdateľa (rozsudok VSTR, už citovaný, bod 32 a tam citovaná judikatúra). Priradenie prepravy jednému alebo druhému nadobudnutiu z reťazca po sebe idúcich nadobudnutí v zásade závisí od časového kritéria, pokiaľ kladie dôraz na okamih, kedy boli splnené podmienky týkajúce sa prepravy v rámci spoločenstva a prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Čo sa týka kritérií posúdenia, ktoré môže byť uplatnené, Súdny dvor už rozhodol, že ak prvý nadobúdateľ získal právo nakladať s tovarom ako vlastník na území členského štátu prvej dodávky, prejaví svoj úmysel prepraviť tento tovar do iného členského štátu a predloží svoje identifikačné číslo pre DPH pridelené týmto naposledy menovaným členským štátom, preprava v rámci spoločenstva sa musí pripísať prvej dodávke pod podmienkou, že právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na druhého nadobúdateľa v členskom štáte určenia prepravy v rámci spoločenstva. Súdny dvor ďalej spresnil, že o taký prípad nejde,

ak po prevode práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa bol dodávateľ vykonávajúci prvú dodávku týmto nadobúdateľom informovaný o tom, že tovar bude opätovne predaný inej zdaniteľnej osobe pred tým, než opustí členský štát dodania. V prípade dvoch za sebou nasledujúcich dodaní, v súvislosti s ktorými možno hovoriť o jednej preprave v rámci spoločenstva, je potrebné na účely zistenia, ktoré z dvoch dodaní je takouto prepravou, určiť, či sa uvedená preprava uskutočnila po druhom dodaní. Ak by to tak bolo, malo by sa ako dodanie v rámci spoločenstva kvalifikovať iba druhé dodanie, na ktoré by sa prípadne malo vzťahovať oslobodenie uvedené v čl. 138 odsek 1 Smernice o DPH (rozsudok z 26. júla 2017, Toridas, C-386/16, EÚ:C:2017:599, bod 37). Znamená to, že tak správca dane ako aj žalovaný aplikovali ním citované ustanovenia zákona o DPH v rozpore s ustálenými princípmi vyplývajúcimi najmä z citovanej judikatúry. Okrem toho žalobca poukázal na to, že medzi ním a dodávateľom bola zmluvne dohodnutá výhrada vlastníctva, teda žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník až po jeho zaplatení. Tovar vo všetkých prípadoch prevzal žalobca až na území SR. Pokiaľ bola dodávka tovaru v poriadku, potvrdil dodací list a na základe následne vystavenej faktúry cenu tovaru uhradil. Poukázal ďalej na to, že všetky tieto úkony sa uskutočnili až po ukončení prepravy, keď už sa tovar nachádzal na území SR. Ďalej namietal, že tak správca dane ako aj žalovaný sa nezaoberali dôsledným posúdením tohto časového aspektu, pričom v zmysle judikatúry, práve od časového kritéria závisí priradenie prepravy jednému alebo druhému nadobudnutiu z reťazca po sebe idúcich nadobudnutí (rozsudok AREX CZ, už citovaný, bod 74), čo je potom rozhodujúce pre posúdenie otázky, či bezprostrední dodávatelia žalobcu správne vystavili faktúry s DPH, a či si na základe toho žalobca oprávnene uplatnil nárok na odpočítanie tejto dane. Žalobca ďalej zdôraznil, že správca dane nepreukázal, že by dodávateľ vykonávajúci prvú dodávku predmetného tovaru bol jeho nadobúdateľom informovaný o tom, že tovar bude opätovne predaný inej zdaniteľnej osobe predtým, než opustil členský štát dodania. To platí rovnako aj o ďalších dodaniach predchádzajúcich dodaniu v prospech žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že dodávateľ žalobcu Laser Systems, s.r.o. predal žalobcovi tovar ako platiteľ dane zaregistrovaný na Slovensku a celú dodávku realizoval ako dodávku tuzemskú, žalobca potom nemal dôvod vykazovať dodávku vo svojom daňovom priznaní ako nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Mal ďalej za to, že dostatočne vysvetlil a listinnými dôkazmi preukázal skutočnosti, týkajúce sa prepravy tovaru žalobcom v prípade dodávok od spoločnosti Laser Systems, s.r.o. Žalobca rámcovou kúpnou zmluvou zo dňa 23.1.2018 a zmluvou o vyúčtovaní prepravy pohonných hmôt z Lobau (Rakúsko) zo dňa 23.1.2018 preukázal, že žalobca síce v niektorých prípadoch vykonával prepravu, avšak nešlo o prepravu vlastného tovaru, ale vykonával ju iba ako prepravca pre spoločnosť Laser Systems, s.r.o. V tejto súvislosti zdôraznil, že dodávateľ Laser Systems, s.r.o. mal tovar žalobcovi podľa zmluvy dodávať na miesto určenia a mal v prvom rade sám zabezpečiť prepravu, čo sa aj reálne dialo, ako to vyplýva z preverovania prepravnej spoločnosti O.G. Trans, s.r.o. V rámci iných daňových kontrol (zdaňovacie obdobie jún 2018. dopravu u tejto spoločnosti objednával sám dodávateľ Laser Systems, s.r.o., čo tiež potvrdzuje reálny základ týchto obchodných transakcií. S dodávateľom Laser Systems, s.r.o. bolo zároveň dohodnuté, že v niektorých prípadoch, keď nebude schopný včas zabezpečiť prepravu tovaru, zabezpečí pre neho prepravu žalobca. V daných prípadoch však daňový subjekt konal iba ako prepravca tovaru, odberateľom tovaru sa stal až po ukončení prepravy na mieste určenia. Cena tovaru bola pri oboch spôsoboch zabezpečenia prepravy rovnaká. Pokiaľ žalobca zabezpečoval v zmysle uvedeného prepravu tovaru, dodávateľ Laser Systems, s.r.o. poskytol žalobcovi ID kód potrebný na odobratie pohonných hmôt v mieste nakládky, ale nie z dôvodu, aby s týmto tovarom žalobca nakladal ako vlastník, ale z dôvodu, že na základe dohody vyplývajúcej z čl. VI. bodu 4 písm. d) uvedenej zmluvy išlo o prípady, kedy žalobca pre Laser Systems, s.r.o. mal zabezpečiť prepravu tovaru. Ďalej uviedol, že žalovaný uvedené právne úkony (dohodu o zabezpečení prepravy žalobcom obsiahnutú v rámcovej kúpnej zmluve) nebral do úvahy pri posudzovaní otázky prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, resp. tieto úkony vykladal inak ako tvrdil žalobca a ako to vyplývalo z doslovného obsahu týchto úkonov. Nesprávnosť právneho posúdenia veci žalovaným v tejto súvislosti spočívala v tom, že žalovaný v rozpore s obsahom rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 23.1.2018 a zmluvy o vyúčtovaní prepravy PHM z Lobau (Rakúsko) zo dňa 23.1.2018 neprimerane extenzívne aplikoval právomoc daňových orgánov posudzovať skutočný obsah uvedených právnych úkonov, v tomto prípade otázku prechodu práva nakladať ako vlastník s tovarom. Zdôraznil, že zo strany žalobcu nešlo o žiadne podvodné konanie, ani o neoprávnené získanie daňovej výhody, ani nemal vedomosť o žiadnom takomto konaní na inom stupni dodávateľského reťazca, a preto neexistovali žiadne dôvody, prečo by sa v prípade pochybnosti o mieste dodania tovaru malo postupovať prísnejšie v neprospech žalobcu. Ďalej poukázal na to, že Súdny dvor Európskej únie v jednej z vecí týkajúcich sa problematiky určenia miesta dodania posúdil okolnosti prípadu tak, že dotknutá spoločnosť začala prepravu pohonných hmôt tým, že prvému hospodárskemu subjektu v reťazci transakcií nákupu a ďalšieho predaja zaplatila zálohovú faktúru ešte predtým, než boli tieto

pohonné hmoty naložené na miestach nachádzajúcich sa v členských štátoch odoslania, zabezpečila ich prepravu svojimi vlastnými vozidlami a nefakturovala cenu ich prepravy (rozsudok z 23. apríla 2020, Hertz, C-401/18, EÚ:C:2020:295, bod 49). Z uvedeného vyplýva, že aj okolnosť, v akom momente bola zaplatená kúpna cena tovaru a akým spôsobom bola riešená úhrada ceny za prepravu, môže byť podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ pre vnútroštátny súd rozhodujúca pri posúdení všetkých osobitných okolností na to, aby sa za týchto okolností určilo, ktorému z nadobudnutí, o ktoré ide vo veci samej, sa musí pripísať jediná preprava v rámci spoločenstva a ktoré sa preto musí ako jediné považovať za nadobudnutie v rámci spoločenstva. Ďalej namietal, že na účely zamietnutia práva odpočítať DPH zaplatenú na vstupe skutočnosť, že k nadobudnutiu tovaru došlo v rámci reťazca transakcií v podobe po sebe nasledujúcich predajov medzi viacerými osobami a že zdaniteľná osoba nadobudla držbu dotknutého tovaru v sklade osoby zúčastnenej na tomto reťazci, ktorá sa nezhoduje s osobu uvedenou na faktúre ako dodávateľ, sama o sebe nepostačuje na konštatovanie existencie zneužívajúceho konania zo strany zdaniteľnej osoby alebo iných osôb zúčastnených na uvedenom reťazci, pretože príslušný daňový orgán je povinný preukázať existenciu neoprávnenej daňovej výhody, ktorú získala táto zdaniteľná osoba, alebo tieto iné osoby (rozsudok z 10. júla 2019, SIA „Kuršu zeme“, C-273/18, bod 42 ako aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. ). Žalobca ďalej uviedol, že dôkazné bremeno síce zaťažuje daňový subjekt, avšak nie je absolútne, pričom ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých zistení (viď rozsudok NS SR zo dňa 18.5.2010, sp.zn. ). Taktiež poukázal na to, že zo strany správnych orgánov došlo k porušeniu princípov právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď správca dane posúdil preskúmavanú transakciu ako takú, ktorá nezakladá žalobcovi nárok na odpočítanie dane, a to napriek tomu, že v iných identických prípadoch žalobcu nárok na odpočítanie dane uznal. Taktiež poukázal na rozsudok tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp.zn. , keď správny súd v tejto veci zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, pričom v tomto rozsudku zo dňa 7.5.2020 bolo konštatované, že „k prechodu vlastníckeho práva na žalobcu došlo na základe úpravy zmluvných vzťahov medzi dodávateľom a žalobcom až na území SR, pretože takáto úprava bola vyslovene uvedená v písomnej forme v rámcovej zmluve (bod 33 uvedeného rozsudku) a „pri posudzovaní otázky prechodu vlastníckeho práva, resp. otázky kedy došlo k nadobudnutiu vlastníctva tovaru žalobcom, došlo zo strany správcu dane ako aj žalovaného k nesprávnemu právnemu posúdeniu s poukazom na skutočnosť, že správne orgány nerešpektovali tú skutočnosť, že zmluvné vzťahy medzi dodávateľom a žalobcom boli právne upravené rámcovou zmluvou“ (bod 36 tohto rozsudku). Žalobu preto žiadal aj v tomto prípade ako nedôvodnú zamietnuť.

III. Vyjadrenie žalovaného

15. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 16.6.2021, keď uviedol, že prvostupňový orgán a ani žalovaný nespochybnili samostatné dodanie tovaru, avšak sporné dodávky pohonných hmôt posúdili tak, že miesto dodania tovaru bolo mimo územia Slovenskej republiky. K takémuto záveru dospeli iba na základe toho, že žalobca mal vedomosť o tom, odkiaľ tovar pochádza a ďalej na základe určitých skutočností týkajúcich sa prepravy tovaru. 16. Zásadným znakom reťazových obchodov je skutočnosť, že tovar, ktorý je predmetom obchodu sa fyzicky prepraví od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi. V rámci reťazca dodávateľov a odberateľov je realizovaná len jedna dodávka, ktorá je spojená s fyzickým pohybom tovaru - tzv. pohyblivá dodávka. Ostatné dodania v rámci reťazca sa označujú ako nepohyblivé dodávky, ktoré sú sprevádzané iba fakturáciou. Ak sa teda zdaniteľných obchodov s tovarom zúčastňuje reťazec dodávateľov a odberateľov a tovar je dodaný priamo od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi, každý dodávateľ v reťazci sa na účely dane z pridanej hodnoty považuje za priameho dodávateľa tovaru pre najbližšieho nasledujúceho odberateľa. V záujme správneho uplatnenia dane z pridanej hodnoty treba pre každú dodávku identifikovať miesto dodania tovaru. Určenie miesta dodania tovaru je zásadným činiteľom na uplatnenie správneho režimu DPH pri reťazových obchodoch. Na účely určenia miesta dodania tovaru je potrebné vychádzať podľa charakteru dodávky z ustanovení § 13 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o DPH. 17. Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach argumentuje, že s cieľom určiť, ktorému z dodaní treba priradiť prepravu v rámci spoločenstva, treba vykonať celkové posúdenie všetkých špecifických okolností

danej veci ako aj zohľadniť úmysly kupujúceho okamihu nadobudnutia tovaru, pokiaľ sú podopreté objektívnymi dôkazmi. V tejto súvislosti je potrebné najmä určiť, v ktorom momente bolo prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník na konečného príjemcu. Ak sa prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník uskutočnil ešte pred tým, ako došlo k preprave v rámci spoločenstva, nie je možné túto prepravu priradiť prvému dodaniu pre prvého nadobúdateľa. 18. Fakturáciu v súvislosti s dodávateľom Laser systems, s.r.o. prebiehala nasledovne: OMV RAFF LAGER Lobau › OMV Slovensko, s.r.o. › SP Consulting s.r.o. › Laser Systems, s.r.o. › žalobca, keď tovar bol prepravovaný z miesta nakládky tovaru OMV RAFF LAGER Lobau, A-1220 Wien na Slovensko, t.j. od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi, pričom ako miesto určenia bolo v elektronickom sprievodnom dokumente uvedené sídlo žalobcu. 19. Fakturácia v súvislosti s dodávateľom PETROLCO, s.r.o bola realizovaná tak, že tovar bol fakturovaný ČEPRO a.s., Praha › DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., Koper, › VENGA Trade s.r.o., Banská Bystrica › PETROLCO, s.r.o. › kontrolovaný daňový subjekt, keď preprava bola realizovaná z ČEPRO a.s. priamo k daňovému subjektu. 20. V rámci týchto zmluvných vzťahov sa uskutočnila len jedna preprava - z Lobau Rakúsko na miesto určenia do sídla žalobcu a z daňového skladu ČEPRO, a.s. Česká republika na miesto určenia do sídla žalobcu. Túto prepravu je možné prisúdiť len jednému vzťahu. Tento vzťah sa potom považuje za pohyblivú dodávku, kde miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať. Ďalšie zmluvné vzťahy sa považujú za tzv. nepohyblivú dodávku, kde miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava tovaru začala uskutočňovať. Je potrebné uviesť, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán priamo vyhodnotili reálny vplyv predložených dôkazov na uplatnené právo odpočítania dane a na základe tohto vyhodnotenia vyslovili záver o existencii alebo neexistencii dôvodov pre uznanie tohto práva v zmysle zákona o DPH. Žalovaný zrozumiteľne odôvodnil skutočnosti dôležité pre meritum veci - právo na odpočítanie dane v nadväznosti na určenie miesta dodania tovaru. Žalovaný dal odpoveď na námietky nastolené žalobcom, ktoré majú pre vec podstatný význam, a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je rozhodnutie dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a skutkový stav je správne a riadne posúdený.

IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

21. Podľa § 6 ods. 1 SPP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa faktúra vyhotovená osobou podľa musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

22. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), nariadil na prejednanie veci samej podľa pojednávanie na deň 20.1.2022 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 23. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na žalobné dôvody uvedené v podanej žalobe ako aj na právny názor vyslovený týmto súdom v obdobnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. , v ktorom súd posudzoval obdobné vzťahy a išlo o zdaňovacie obdobie august 2017 a týkalo sa taktiež žalobcu ako daňového subjektu. V danom prípade podľa jeho názoru rozhodujúcou skutočnosťou v tejto veci je kedy vlastne došlo k prechodu vlastníckeho práva na daňový subjekt, ktorý pokiaľ ide o toto zdaňovacie obdobie výlučne zabezpečoval prepravu, avšak nenakladal s tovarom ako vlastník a výhrada vlastníckeho práva uvádzaná v rámcovej kúpnej zmluve medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou Laser Systems s.r.o. ako predávajúcim bola viazaná na dodanie tovaru na území SR. Okrem toho k zaplateniu kúpnej

ceny došlo až po dodaní tovaru na územie SR. Fyzicky túto prepravu realizoval v tomto zdaňovacom období žalobca, pričom ale nebol v pozícii, že by nakladal s tovarom ako vlastník. Pokiaľ ide o obchodnú spoločnosť PETROLCO s.r.o. tak v tomto prípade správca dane nárok žalobcu na odpočítanie dane uznal. V ostatnom poukázal na dôvody uvádzané v žalobe ako aj na judikatúru SD a tiež aj rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré konkretizoval v žalobe. Zdôraznil, že žalobca si za rovnakých podmienok a na základe typovo rovnakých zmluvných vzťahov uplatňoval nárok na odpočítanie dane rovnako ako v tomto prípade aj za iné zdaňovacie obdobia, pričom správca dane viackrát v uvedených prípadoch nárok žalobcu na odpočítanie dane nespochybnil. 24. V konaní vypočutá poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom poukázala na argumentáciu uvedenú v písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 16.6.2021. 25. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH so zameraním na dodržanie namietaných ustanovení daňového poriadku a posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu a to s poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku za kontrolované zdaňovacie obdobie február 2018. 26. Krajský súd v danom prípade zistil, že zásadným dôvodom pre ktorý nebol nárok žalobcu zo strany žalovaného resp. správcu dane na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznaný je skutočnosť, že daňový subjekt neprevzal tovar, ktorý bol predmetom dodávok na území Slovenskej republiky. Sporným teda zostáva otázka, že kde došlo k prevzatiu tovaru a kde nadobudol daňový subjekt t. j. žalobca vlastníctvo k predmetnému tovaru - pohonným hmotám, ktoré boli predmetom dodávateľského vzťahu medzi spoločnosťami Laser Systems, s.r.o. a žalobcom, resp. PETROLCO s.r.o. a žalobcom. 27. Podľa kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. 28. Kúpna zmluva je teda najčastejším typom zmluvy, na základe ktorej dochádza k uzatvoreniu obchodov medzi podnikateľskými subjektami. Podstatnými časťami kúpnej zmluvy je

- vymedzenie zmluvných strán t. j. predávajúceho a kupujúceho,

- vymedzenie predmetu zmluvy, ktorým môže byť len hnuteľná vec, určená jednotlivo alebo čo do množstva a druhu,

- záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu predmet zmluvy a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu zmluvy,

- záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. 29. Okrem podstatných náležitostí možno v kúpnej zmluve dojednať aj ďalšie vedľajšie dojednania, napr. platové podmienky, spôsob dodania predmetu zmluvy, lehoty na dodanie a pod. V prípade kúpnej zmluvy platí zásada neformálnosti, teda pre uzatvorenie tohto kontaktu sa nevyžaduje písomná forma a k platnému uzavretiu dochádza pri ústnom resp. konkludentnom uzatvorení kúpnej zmluvy. Z hľadiska väčšej právnej istoty sú v praxi preferovanejšie však kúpne zmluvy písomné, pričom podpisy účastníkov nemusia byť úradne overené. 30. Z vyššie uvedeného vyplýva, že jednou z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa a nasl. je záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu. 31. V danom prípade pri posudzovaní nároku žalobcu na uplatnenie nadmerného odpočtu bol rozpor zapríčiňujúci neuznanie tohto nároku v tom, že správca dane ako aj žalovaný tvrdil, že vlastnícke právo k tovaru - k pohonným hmotám vzniklo žalobcovi mimo územia Slovenskej republiky, t. j. na území Rakúska, resp. na území Českej republiky, pričom žalobca s týmto tvrdením žalovaného resp. správcu dane nesúhlasí, keď tvrdí, že vlastnícke právo k predmetu dodávok tovaru na žalobcu prešlo až na území Slovenskej republiky. 32. Zmluvné strany pri uzatvorení kúpnej zmluvy si môžu určiť tzv. klauzulou vo výhrade vlastníctva, kedy prechádza vlastnícke právo tovaru ktorý je predmetom kúpnej zmluvy na kupujúceho, čo však v danom prípade nebolo upravené medzi žalobcom a jeho dodávateľmi, avšak v danom prípade bolo potrebné odlišovať pri posudzovaní nároku žalobcu pojem dodať tovar od pojmu odovzdať. Zrejmé je najmä to, že dodávku možno za určitých okolností uskutočniť aj mimo rámec tzv. faktického odovzdania veci, napr. pri zmluvnom zaručení nakladať s tovarom na určitom mieste, pričom k faktickému odovzdaniu nedošlo, ale k jeho dodaniu v zmysle ustanovení zmluvy došlo. Dôležité je uviesť, že samostatný záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy a previesť na kupujúceho vlastnícke právo sa prakticky v zmluvách

výslovne neuvádza. Vychádza sa pritom najmä z predpokladu, že ak sa uzatvorí zmluva s označením kúpna a zmluvné strany sú označené ako predávajúci a kupujúci, so špecifikáciou, že sa určitý tovar predáva a kupuje, automaticky z toho vyplýva záväzok predávajúceho dodať určený tovar kupujúcemu. S touto povinnosťou sú však spojené aj ďalšie povinnosti ako napr. dodať príslušné doklady vzťahujúce sa k tovaru, čo súvisí najmä s prechodom vlastníckeho práva. Tu treba vychádzať aj z ďalšej náležitosti kúpnej zmluvy, záväzok kupujúceho zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu. Keďže kúpna zmluva je jedinou odplatnou zmluvou, ktorou sa prevádza vlastnícke právo z predávajúceho na kupujúceho. 33. Dodanie tovaru je jednou zo základných povinností predávajúceho, spôsob dodania tovaru určuje zmluva, pričom spôsob, miesto a čas dodania tovaru určuje predovšetkým zmluva, ak zmluva takúto úpravu neobsahuje, povinnosť predávajúceho dodať tovar upravuje v ust. a , kedy ide o dispozitívne ustanovenia. Základnou povinnosťou predávajúceho dodať ( odovzdať ) tovar kupujúcemu smeruje k tomu, aby sa tovar tvoriaci predmet kúpy dostal do držby kupujúceho, resp. aby s ním kupujúci mohol nakladať. Dôležité je určiť v čom spočíva dodanie tovaru kupujúcemu a kedy možno túto povinnosť predávajúceho považovať za splnenú, teda čo musí predávajúci urobiť, aby tovar odovzdal. Dodanie tovaru zo strany predávajúceho v podstate spočíva v tom, že predávajúci umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v určitom čase a odošle tovar kupujúcemu prostredníctvom dopravcu. Dodanie tovaru predávajúcim, ak predávajúci podľa zmluvy nie je povinný dodať tovar v určitom mieste, dodanie tovaru sa uskutočňuje jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho. 34. Krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že žalovaný najmä vo svojom vyjadrení opiera svoje tvrdenia o prechode vlastníckeho práva dodaného tovaru na žalobcu, že v zmysle ustanovenia zákona o DPH je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Podľa zákona o DPH daňová povinnosť vzniká, keď nadobúdateľ získa právo disponovať s tovarom ako vlastník. So slovného spojenia ako vlastník vyplýva, že pri určení toho či bolo uskutočnené dodanie tovaru nie je dôležité nadobudnutie právneho vlastníctva k tovaru kupujúcim pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodania tovaru, je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva k tovaru. To znamená, že v okamihu odovzdania tovaru nemusí prejsť vlastnícke právo k tovaru, ale dôležité je, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník, tak ako to bolo preukázané v predmetnej veci u žalobcu. Takáto definícia dodania tovaru vyplýva zo smernice o DPH a dôvodom prečo nie je podľa smernice rozhodujúci moment prevodu právneho vlastníctva tovaru je, že národná legislatívna členských štátov ohľadne prevodu právneho vlastníctva k tovaru je rozdielna a preto posudzovanie dodania tovaru v nadväznosti na prevod právneho vlastníctva by spôsobovalo nejednotné uplatňovanie pravidiel DPH s členskými štátmi. 35. Ide o implementáciu článku 14 smernice, keď dodanie tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Plnenie ktorým je dodanie tovaru sa neriadi prevodom právneho vlastníctva v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu, ale pokrýva akýkoľvek prevod hnuteľného majetku jednou stranou na stranu druhú, ktorá s ním nakladá ako keby bola vlastníkom tohto majetku. Účel smernice by mohol byť ohrozený, ak by sa podmienky dodania tovaru menili v jednotlivých členských štátoch tak ako sa menia podmienky upravujúce prevod vlastníctva v zmysle súkromného práva príslušných členských štátov. Takéto zdôvodnenie obsahuje aj druhostupňové rozhodnutie, t. j. napadnuté rozhodnutie žalovaného na str. 18. 36. Krajský súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti skutočnosť, že ustanovenie čl. 14 smernice je aplikovateľné v prípade, ak medzi zmluvnými stranami nie sú upravené všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, teda aj tá náležitosť, že predávajúci odovzdá predmet predaja kupujúcemu do jeho vlastníctva a nie je teda upravené, v ktorom konkrétnom momente prechádza vlastnícke právo na kupujúceho. Iná situácia je v prípade, ak takýto obchodnoprávny vzťah je upravený konkrétnou zmluvou, ktorá rieši túto skutočnosť. 37. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že medzi zmluvnými stranami, t. j. spoločnosťou HIRK, spol. s r.o. ako žalobcom a spoločnosťou Laser Systems, s.r.o. ako dodávateľom pohonných hmôt pre žalobcu, bola uzatvorená rámcová zmluva zo dňa 23.1.2018 a z obchodnou spoločnosťou PETROLCO, s.r.o. dňa 22.12.2017 podľa a a nasl. . Z obsahu ktorej vo vzťahu k obchodnej spoločnosti Laser Systems, s.r.o. je zrejmé, že zmluvné strany si v článku VIII. upravili aj prechod vlastníckeho práva na kupujúceho, pričom z tohto článku jednoznačne vyplýva, že vlastnícke právo na kupujúceho prechádza až momentom dodania tovaru v zmysle čl. VI. a úplného uhradenia kúpnej zmluvy na účet predávajúceho. Z čl. VI. bod 5 upravuje, že tovar je považovaný za dodaný kupujúcemu okamihom dodania tovaru z Lobau na Slovensko. Obdobná situácia bola aj v prípade dodávok od obchodnej spoločnosti PETROLCO, s.r.o., kde tovar pochádzal od prvotného dodávateľa (výrobcu) ČEPRO, Česká republika, kde tiež mal žalobca z rovnakých dôvodov vedomosť o pôvode tovaru, avšak v tomto prípade správca dane nárok žalobcu na odpočítanie dane uznal.

38. Uvedená rámcová zmluva zo dňa 23.1.2018 vo svojom obsahu upravuje tzv. úpravu výhrady vlastníckeho práva k tovaru, keď určuje, že prechod vlastníctva tovaru neprechádza na kupujúceho okamihom odovzdania tovaru daňovému subjektu, t. j. žalobcovi zo strany predávajúceho, ale až okamihom keď bude tento tovar dopravený na územie Slovenskej republiky a to bez ohľadu na skutočnosť, či prepravu zabezpečoval sám daňový subjekt, t. j. žalobca resp. či túto prepravu vykonala pre žalobcu iná osoba, ktorá vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako prepravca. 39. Z článku VIII. rámcovej zmluvy ďalej vyplýva, že vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až momentom dodania tovaru v zmysle článku VI. (teda dodania tovaru na Slovensko) a úplného uhradenia kúpnej ceny na účet predávajúceho. Krajský súd z tohto ustanovenia dospel k záveru, že v tejto zmluve je medzi dodávateľom žalobcu a žalobcom upravená tzv. výhrada vlastníctva, ktorá je zakotvená v a podľa tohto ustanovenia ak má vlastníctvo k prejednanej hnuteľnej veci prejsť na kupujúceho až po zaplatení kúpnej ceny, musí sa táto výhrada dohodnúť písomne. Takáto dohoda zmluvných strán o výhrade vlastníctva môže byť obsiahnutá buď v kúpnej zmluve, alebo v dodatku k nej a musí byť dohodnutá písomne. K nadobudnutiu vlastníctva pri takomto spôsobe úprave zmluvných vzťahov dochádza teda až zaplatením kúpnej ceny, pričom z obsahu administratívneho spisu je nesporné a nerozporuje to ani sám žalovaný resp. správca dane, že žalobca uhradil za dodávky tovaru kúpnu cenu až v momente, keď tovar bol prepravený na územie Slovenskej republiky. 40. Záverom krajský súd musí skonštatovať, v súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný sa pri hodnotení dôkazov vyhol zámerne tej skutočnosti, že by označil konanie žalobcu za podvodné konanie, krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pokiaľ v danom prípade žalovaný dospel k záveru, že cieľom žalobcu bolo získať daňovú výhodu, takúto daňovú výhodu môže žalobca pri uplatnení nároku na odpočet DPH získať buď tým, že koná podvodne, resp. že jeho konanie možno kvalifikovať ako zneužitie práva Európskej únie s hlavným cieľom získať daňovú výhodu. Keďže žalovaný vo svojom odôvodnení rozhodnutia rovnako ako správca dane neoznačil konanie žalobcu za podvodné konanie, krajský súd dospel k záveru, že správne orgány vyhodnotili konanie žalobcu pri uplatnení nároku na odpočet DPH ako zneužitie práva Európskej únie. 41. O zneužitie práva podľa judikatúry Európskeho súdu ide vtedy, ak napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom (a v tejto súvislosti riadnym výkladom daňového práva únie v zmysle článku IV, odsek 3 zmluvy Európskej únie) bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľmi právnej úpravy DPH, pričom z okolností prípadu je zrejmé, že získanie tohto daňového zvýhodnenia je spojené ( podmienené) vytvorením umelých podmienok ( t. j. odporujúcim pôsobeniu trhového mechanizmu a na ekonomické činnosti daňových subjektov) na jeho dosiahnutie a bolo hlavným účelom posudzovaných plnení. Z tohto záveru vyplýva okruh skutočností, ktoré nikto iný ako správca dane musí preukázať, aby odôvodnil mimoriadny zásah štátnej moci do práv daňového subjektu a to nepriznanie práva na odpočet DPH. Ide o tie prvky zdaniteľných obchodov ako právne úkony či iné skutočnosti, ktoré predstavujú zneužitie, ďalej získané neoprávnené daňové výhody na strane daňového subjektu a vznik ujmy na strane štátu, ktorá by bez vytvorenia zneužívajúcej situácie nenastala a tiež nespochybniteľný záver, že získanie daňového zvýhodnenia bolo hlavným dôvodom uskutočnenia ekonomickej činnosti daňového subjektu. 42. Pokiaľ správca dane a ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach sa neriadi týmito zásadami a jednoznačne nešpecifikuje dôvod na základe ktorého považuje nárok žalobcu za neoprávnený v súvislosti so zneužitím práva Európskej únie, trpia rozhodnutia správnych orgánov nedostatočnou argumentáciou, ktorá je podložená nedostatočnou právnou kvalifikáciou, ktorá spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného. Z rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva totiž jednoznačne, akým spôsobom žalobca zneužil právo a ako sa toto zneužitie mohlo premietnuť do získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. 43. O zneužitie práva podľa krajského súdu nejde v prípade, ak dotknuté ekonomické činnosti môžu mať iné objektívne vysvetlenie ako iba dosiahnutie daňového zvýhodnenia. Týmto sa vylučuje resp. potlačuje idea hlavného cieľa. Nepochybne je v záujme dotknutého daňového subjektu takéto vysvetlenie skúmaných obchodných transakcií správcovi dane ponúknuť, čo žalobca aj v danom prípade urobil a vysvetlil z akého dôvodu bola vykonaná preprava pohonných hmôt takým spôsobom ako opísal žalobca. 44. Z napadnutých rozhodnutí podľa názoru krajského súdu nevyplýva, že by práve za účasti žalobcu bola v posudzovaných zdaniteľných obchodoch vytvorená akási umelo právo zneužívajúca situácia, ktorej jediným prijateľným vysvetlením bolo získanie daňového zvýhodnenia, ktoré by inak nevzniklo. Argumentácia žalovaného, správcu dane ani nesmeruje k tomu, že by boli pomenované a preukázané určité zneužívajúce právne úkony alebo iné skutočnosti účelovo vytvorené za účelom získania daňového zvýhodnenia, na ktoré sa pri rozhodovaní o daňovej povinnosti neprihliadlo a že daň bola vymeraná akoby k nim nedošlo.

45. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti správny súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zrušil postupom podľa rozhodnutie žalovaného a tiež postupom podľa zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo. 46. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , keď v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. 47.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.