Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38T/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci obžalovaného F. G., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. januára 2022 v Pezinku, takto

rozhodol:

Obžalovaný: F. G., U.. X. X. XXXX H. R., F. R. R. XXX,

uznáva za vinného, že

1/

v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval v období od mesiaca august roku 2017 do mesiaca január roku 2022 vrátane si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi F.. G.., U..XX.XX.XXXX, F. R. V., bližšie bez určenia, prechodné bydlisko bez prihlásenia R. Č..XXX, napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a taktiež mu bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu v Pezinku pod sp. zn. -41 zo dňa 27.06.2017, právoplatný dňa 10.08.2017 mesačne na syna F.. G.. vo výške 120,- €, počnúc dňom 01.08.2016, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky G. C., U.. XX.XX.XXXX, F. R. V., bližšie bez určenia, prechodné bydlisko bez prihlásenia R. Č..XXX, čím mu tak vznikol dlh na výživnom za uvedené obdobie vo výške 5.080,-€

2/

aj napriek tomu, že mu zo zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojho syna mal. U.. G.., kde výška príspevku na výživné bola uložená Opatrením orgánu činného v trestnom konaní o predbežnej otázke zo dňa 01.10.2019 v mesačnej sume 150,- € v období od 15.01.2020 do 29.08.2019, s prihliadnutím na deklarovaný rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. -49 zo dňa 11.07.2019, vykonateľný a právoplatný dňa 29. 08.2019, ktorým je povinný prispievať na výživu syna sumou 150,- €, od 29.08.2019 mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky N. E., pričom túto povinnosť si riadne neplní od mesiaca január 2019 až do mesiaca január 2022, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na bežnom výživnom vo výške 5.000,- €,

teda

v bode 1/

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, v bode 2/ najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

v bode 1/

prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b/ v znení účinnom do 31. 12. 2019, s poukazom na písmeno b/ ; v bode 2/ prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b/ v znení účinnom do 31. 12. 2019, s poukazom na písmeno b/ .

Za to mu súd ukladá

Podľa a s použitím , , a , úhrnný trest povinnej práce vo výmere 240 (dvestoštyridsať) hodín.

Podľa s použitím povinnosť najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu trestu povinnej práce podľa svojich síl a schopností zaplatiť:

- G. C., U.. XX. XX. XXXX, R. E. XX, V. zameškané, výživné vo výške 5.080,- €;

- N. E.A., U.. XX. X. XXXX, R. L. X, G., zameškané výživné vo výške 5.000,- €.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Pezinok podala na obžalovaného F. G. (ďalej len „obžalovaný“) na tunajšom súde dňa 27. marca 2018 obžalobu pod číslom -4 (ďalej len „obžaloba č. 1“), pričom skutok uvedený v obžalobe č. 1 právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Tr. zák, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe č.1. Obžaloba č. 1 je na tunajšom súde vedená pod sp.zn. .

Okresná prokuratúra Pezinok podala na obžalovaného na tunajšom súde dňa 11. februára 2020 obžalobu pod číslom Pv 645/20/1107-5 (ďalej len „obžaloba č. 2 “), pričom skutok uvedený v obžalobe č. 2 právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Tr. zák, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe č.2. Obžaloba č. 2 bola na tunajšom súde vedená pod sp.zn. .

Uznesením sp. zn. zo dňa 2. septembra 2021 tunajší súd podľa s použitím spojil na spoločné prejednanie a rozhodnutie: trestnú vec obžalovaného vedenú na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. s trestnou vecou obžalovaného, vedenou na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. s tým, že v ďalšom konaní budú uvedené trestné veci vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. .

Samosudca po preskúmaní oboch obžalôb nariadil vo veci hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie: podľa výsluchom obžalovaného; podľa výsluchom svedkov N. E. K. G. C.; podľa prečítaním listinných dôkazov: č.l. 35-40 - rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. ; č.l. 41 - rodný list; č.l. 42 - sobášny list; č.l. 43 - správa z Obce Budmerice; č.l. 44 - vyjadrenie ÚPSVaR; č.l. 45 - potvrdenia ÚPSVaR; č.l. 46 - správa z ÚPSVaR; č.l. 48 - potvrdenie o poberaní náhradného výživného; č.l. 49 - potvrdenia ÚPSVaR; č.l. 50 - potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku; č.l. 51 - správa ÚPSVaR; č.l. 53 - vyjadrenie zo Sociálnej poisťovne; č.l. 55 - potvrdenie z Okresného úradu Pezinok; č.l. 56-58 - odpis registra trestov; č.l. 60 - výpis z ústrednej evidencie priestupkov; č.l. 353-355 - vstupný pohovor a poučenie; č.l. 356

- súhlas s uložením trestu povinnej práce; č.l. 357 - záverečná správa o výsledku IPŠ; č.l. 358-359 - odpis registra trestov.

K dokazovaniu:

Samosudca vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a zistil nasledujúce skutočnosti:

Obžalovaný je otcom maloletého F..G.. narodeného dňa XX.XX.XXXX z matky G. C.. Obžalovaný je otcom maloletého U..G.. narodeného dňa XX.XX.XXXX z matky N. L., ktorá dňa 10.08.2019 uzatvorila manželstvo s G. E. a v súčasnosti používa priezvisko E..

Na základe rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. -41 zo dňa 27.06.2017, vykonateľného a právoplatného 10.08.2017 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svojho maloletého syna F..G.. mesačne sumou 120,- EUR, počnúc dňom 01.08.2016, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky G. C..

Na základe rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. -49 zo dňa 11.07.2019, vykonateľného a právoplatného 29.08.2019 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svojho maloletého syna U..G.. mesačne sumou 150,- EUR, počnúc dňom 17.01.2019, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky N. L..

Obžalovaný má ukončené stredné odborné vzdelanie bez maturity, povolaním je murár -obkladač. V súčasnosti je zamestnaný ako murár, jeho čistý mesačný príjem je cca 1.000,-€ až 1.100,- €. Je si vedomý obidvoch vyživovacích povinností, v minulosti neviedol riadny život, avšak minulý rok (2021) sa zamestnal, zamestnávateľ má dlhodobo pre neho stále prácu, začal pravidelne poukazovať výživné svedkyni Stolárikovej na jej účet. a svedkyňa Juranovej chce zasielať výživné poštou. Mám snahu všetko výživné uhradiť, pokiaľ ide o dlh, aj si plniť obidve vyživovacie povinnosti. Obžalovaný potvrdil, že to, čo uvádzali obidve svedkyne ohľadom doposiaľ zaplateného výživného je pravdou, ich výšky môže potvrdiť.

V období od augusta 2017 do januára 2022 si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť na syna F..G.. neplnil riadne a včas. Matke maloletého G. C. na výživnom zostal dlžný sumu 5.080,- €. V období od januára 2019 do januára 2022 si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť na syna N.M. neplnil riadne a včas. Matke maloletého N. E. na výživnom zostal dlžný sumu 5.000,- €.

Obžalovaný je všeobecným recidivistom, jeho odpis z registra trestov vykazuje 5 záznamov, z ktorých niektoré sú už zahladené. Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. , právoplatným dňa 17. júla 2018, pre prečin podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., k podmienečnému trestu odňatia slobody, ako aj k trestu zákazu činnosti. Skúšobná doba tohto podmienečného odsúdenia obžalovanému plynula do 17.3.2020.

Obžalovaný dňa 15. decembra 2021 po poučení probačným a mediačným úradníkom tunajšieho súdu vyjadril svoj súhlas s uložením trestu povinnej práce.

K výroku o vine:

Vina je otázka skutková. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný sa stal tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Nebolo tiež pochýb o tom, že tieto skutky spáchal práve obžalovaný a jeho skutky majú znaky trestných činov. Za toho stavu súd uznal obžalovaného vinným na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti (skutkovej vete) tohto rozsudku.

K právnej kvalifikácií:

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa obžalôb sa obžalovaný mal trestného činu dopúšťať od augusta 2017 doposiaľ (obžaloba č. 1), resp. od januára 2019 doposiaľ (obžaloba č. 2), pričom pred vynesením tohto rozsudku došlo s účinnosťou od 1. januára 2020 k zmene v ustanovení , sa súd pred zhodnotením dôkazov a vynesením rozsudku zaoberal v prvom rade tým, podľa akého znenia má posúdiť trestnosť jeho činov uvedených v oboch obžalobách.

Podľa trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

v znení účinnom do 31. decembra 2019 v ustanovení uvádzal nasledovné: „Zanedbanie povinnej výživy (1) Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, b) závažnejším spôsobom konania, alebo c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.“.

v znení účinnom od 1. januára 2020 v ustanovení uvádza nasledovné: „Zanedbanie povinnej výživy (1) Kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Kto sa najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. (3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, b) závažnejším spôsobom konania, alebo c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.“.

Za toho stavu súd dospel k záveru, že pre obžalovaného bude priaznivejšie posúdiť trestnosť jeho činov uvedených v oboch obžalobách a uložiť mu trest podľa v znení účinnom do 31. decembra 2019, keďže podľa neho sa na naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty (a tým aj na trestnosť prečinu zanedbania povinnej výživy) vyžadovalo neplnenie si zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného po dobu o jeden mesiac dlhšiu, než je tomu podľa v znení účinnom od 1. januára 2020.

Podľa , závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.

Vzhľadom k tomu, že trestný čin zanedbania povinnej výživy je pokračujúcim trvácim trestným činom, ktorý má podľa doktrinálneho výkladu zároveň prvky hromadného trestného činu, dospel súd k záveru, že základnú skutkovú podstatu uvedenú v ustanovení § 207 ods. 1 Tr.zák. (najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného), obžalovaný naplnil v októbri 2017 (obžaloba č. 1), resp. v marci 2019 (obžaloba č. 2) a znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 207 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. (páchanie činu po dlhší čas) obžalovaný naplnil tým, že vytvorený protiprávny stav neplnenia si zákonnej vyživovacej povinnosti udržiaval až do dňa vyhlásenia tohto rozsudku, čo je čas dlhší, ako dva roky (uvedené v základnej kvalifikovanej podstate trestného činu).

Pokiaľ išlo o subjektívnu stránku trestného činu, mal súd z hľadiska zavinenia za preukázané, že konania obžalovaného popísané v oboch obžalobách sú pokryté priamym úmyslom v zmysle písmeno a/ , nakoľko s ohľadom na spôsob jeho konania je zjavné, že chcel spôsobom uvedeným v porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Po zistení formálnych znakov trestného činu - prečinu, skúmal súd aj materiálnu stránku - materiálny znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria definované v . Pritom vychádzal z požiadavky, že skutočnosti uvedené v je potrebné hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby niektorej bol pripisovaný väčší či menší význam (jednej na úkor druhej). Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť prečinu stíhaného v obžalobe c. 1 aj v obžalobe č. 2 dosahuje vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, teda stupeň vyšší než nepatrný. Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu a jeho následku popísaného v skutkovej vete rozsudku, z okolností, za ktorých bol spáchaný, ako aj z uvedenej formy a miery zavinenia (priamy úmysel). Tieto všetky rozhodné skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú taký stupeň závažnosti činu, pre ktorý je nevyhnutné vyvodzovať voči páchateľovi trestnú zodpovednosť.

K výroku o treste

Súd po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom uvedeným dospel k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci odôvodňujú uložiť obžalovanému trest povinnej práce, za súčasného uloženia povinnosti zaplatiť zameškané výživné, pretože takýto trest dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Súd mal pritom na zreteli to, aký objekt je chránený v ustanovení § 207 Tr.zák., čo je účelom a cieľom trestu, ako aj to, že pri uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody nemožno páchateľovi trestného činu zanedbania povinnej výživy zároveň uložiť aj povinnosť zaplatiť zameškané výživné. Inými slovami povedané, pre spoločnosť je vždy lepšie, ak si páchateľ zanedbanie svojej vyživovacej povinnosti len tzv. „neodsedí“ počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody , ale keď je pri uložení iného druhu trestu donútený svoju zanedbanú vyživovaciu povinnosť riadne splniť dodatočne a taktiež je počas výkonu iného, než nepodmienečného trestu odňatia slobody, nútený riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť v sume určenej mu súdnym rozhodnutím. Pokiaľ je totiž páchateľ prečinu zanedbanie povinnej výživy odsúdený na nepodmienečný trestu odňatia slobody a v príslušnom ÚVTOS je pracovne zaradený, sú z jeho odmeny každý mesiac vykonávané zrážky na plnenie výživného, ktoré sú poukazované oprávnenej osobe, avšak ich výška v drvivej väčšine prípadov nedosahuje výšku mesačného výživného určeného súdom, v dôsledku čoho tak má výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody negatívny vplyv na rodinu páchateľa.

Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ustanovením prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, t.j. že sa k spáchaniu oboch trestných činov priznal a ich spáchanie úprimne oľutoval. Priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného bolo to, že spáchal viac trestných činov.

Vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, teda u obžalovaného prichádzalo do úvahy vzhľadom na ustanovenie § 54 Tr. zák. ukladanie trestu povinnej práce vo výmere 40 až 300 hodín.

Súd uložil obžalovanému úhrnný trest povinnej práce vo výmere 240 hodín, čo je v hornej polovici daného rozpätia, nakoľko mal za to, že takýto trest naplní svoju represívnu i preventívnu funkciu a hlavne nebude mať negatívny vplyv na rodinu obžalovaného.

Na podklade s použitím súd pri ukladaní trestu povinnej práce obžalovanému uložil aj povinnosť zaplatiť obom matkám zameškané výživné, najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu trestu povinnej práce.

To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, cestou Okresného súdu Pezinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.