Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžp/22/2013

Identifikačné číslo spisu: 1013200847 Dátum vydania rozhodnutia: 17.12.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Baricová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1013200847.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B., bytom V., proti žalovanému Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 07193/2013/B622-SV/z.15078/Pek z 01. marca 2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. -44 z 25. júla 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. -44 z 25. júla 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) zastavil podľa (ďalej aj „OSP“) s poukazom na o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07193/2013/B622-SV/z.15078/Pek z 01. marca 2013. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline, odboru štátnej stavebnej správy č. 2012/01264/Mal z 05. novembra 2012 o vyvlastnení vlastníckeho práva pre líniovú stavbu R3 Trstená - obchvat - SO 311- 00 - Oplotenie rýchlostnej cesty v k. ú. F., podaným Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s. a vo vzťahu k žalobcovi vyvlastnil spoluvlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/XX. Krajský súd tak rozhodol po tom, čo žalobca na výzvu súdu zo 14. júna 2013 na doloženie plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie v konaní pred správnym súdom oznámil, že Centrum právnej pomoci zamietlo jeho žiadosť o poskytnutie právnej pomoci z dôvodu nesplní podmienok pre je poskytnutie. Dôvodom zastavenia konania bolo, že žalobca riadne a včas plnomocenstvo udelené advokátovi nedoložil. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa s použitím ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Nakoľko konanie vo veci bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac tým, že sa mu postupom

krajského súdu odňala možnosť konať pred súdom. Namietal, že jeho finančná situácia mu neumožňuje získať plnomocenstvo od žiadneho advokáta, pretože nevedel splniť ich podmienku, a to zaplatiť za dva právne úkony dopredu. Poukázal na to, že súčasťou žaloby bola aj jeho žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, a ustanovenie právneho zástupcu. Krajský súd ho od súdnych poplatkov oslobodil, ale na ustanovenie právneho ho odkázal na Centrum právnej pomoci, hoci súd informoval, že mu Centrum právnej pomoci už jednu žiadosť zamietlo. O tom, že zaslal Centru právnej pomoci žiadosť, súd informoval, pretože nevedel splniť podmienku, a to zaplatiť dopredu za dva právne úkony. Taktiež uviedol, že jeho finančná situácia je taká zlá, že aj odvolanie nevie kedy bude môcť vytlačiť a poslať, pretože nemá kancelársky papier a tiež atrament do tlačiarne. Požiadal preto zároveň aj o odpustenie lehoty na podanie odvolanie pre prípad jej zmeškania.

Žalovaný odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu treba priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (, ).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

Podľa veta pred bodkočiarkou žalobca musí byť zastúpený advokátom pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho na súde koná.

Obligatórne právne zastúpenie sa nevyžaduje iba vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu (v niektorých volebných veciach a vo veciach, kde to ustanovuje osobitný zákon - napr. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov). Tiež právne zastúpenie nie je nutné, ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany ( veta za bodkočiarkou ).

Povinné právne zastúpenie v konaní o žalobách podľa a nasl. vyplýva z povahy správneho súdnictva, keďže sa v ňom preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy a riešia sa prevažne právne otázky.

Osobitná podmienka konania o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (druhá hlava piatej časti ) vyplývajúca z ustanovenia znamená, že ak má účastník v správnom súdnictve postavenie žalobcu, musí byť v konaní podľa druhej hlavy piatej časti (okrem konaní uvedených v vete za bodkočiarkou ) zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Nedostatok podmienky povinného právneho zastúpenia ako jednej z podmienok konania je možné odstrániť tým, že si žalobca zvolí kvalifikovaného zástupcu a plnomocenstvo doloží k žalobe. Pokiaľ však žalobca v tomto smere zostane nečinný, a to napriek poučeniu zo strany súdu na možné následky

tejto nečinnosti, súd konanie zastaví ( ). Plnomocenstvo udelené advokátovi musí žalobcom výslovne udelené pre konanie pred súdom.

Žalobca danej veci túto obligatórnu procesnú podmienku zastúpenia advokátom nesplnil dôvodiac svojou nepriaznivou finančnou situáciou.

Krajský súd síce správne uznesením z 25. júna 2013, č. k. -36 priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov a taktiež správne v súlade so zákonom žalobcu s jeho žiadosťou o ustanovenie advokáta odkázal na Centrum právnej pomoci, o zastavení konania však podľa názoru najvyššieho súdu rozhodol predčasne.

V konaní o správnej žalobe podľa druhej hlavy piatej časti ( a nasl. ) je zastúpenie advokátom povinné a jeho nedostatok, ako je uvedené už vyššie, vedie k zastaveniu konania podľa , podľa ktorého súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa alebo ak žaloba bola vzatá späť ().

Systém zákonnej garancie dostupnosti kvalifikovaných právnych služieb pre osoby v materiálnej núdzi prešiel v poslednom období výraznými zmenami.

Podľa veta prvá na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Podľa účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí. Súčasné citované znenie ustanovenia bolo do zavedené ktorým sa mení a dopĺňa o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 332/3011 Z. z.) s účinnosťou od 01. januára 2012. Dovtedy mohol o ustanovení advokáta rozhodnúť aj súd, ktorý za splnenia predpokladu oslobodenia od súdnych poplakov prihliadal predovšetkým na potrebu ochrany záujmov účastníka konania v priamej spojitosti s predmetom konania bez ohľadu na to, či išlo o spor alebo inú právnu vec alebo verejné súdnictvo, pričom pri obligatórnom právnom zastúpení (dovolacie konanie - veta druhá a konanie o správnej žalobe - ), zásadne vždy zohľadňoval aj ústavné právo účastníka na prístup k súdu ( a ods. 2 ).

s účinnosťou od 01. januára 2012 právo ustanoviť účastníkovi súdneho konania advokáta súdu odňal a nateraz toto právo je už len a iba v kompetencii Centra právnej pomoci (ďalej aj „centrum“) podľa zákona č o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení (ďalej len „“), a to za podmienok v tomto zákone stanovených.

Pôvodný proces ustanovovania advokáta súdom podľa účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, takto potom nahradila náplň činnosti Centra právnej pomoci ako štátnej rozpočtovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak: a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa a tým nie je dotknuté. Ustanovenie sa použije primerane.

O forme poskytnutia právnej pomoci rozhoduje centrum, prihliada pritom na okolnosti prípadu a účelnú ochranu práv oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby ( ).

Ak bol účastníkovi priznaný nárok na právnu pomoc podľa osobitného predpisu, takéto rozhodnutie má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom mu bola právna pomoc priznaná ( ). Na druhej strane však z ani zo nevyplýva, že by Centrum právnej pomoci pri rozhodovaní o poskytnutí právnej pomoci bolo viazané rozhodnutím súdu o oslobodení od súdnych poplatkov.

Z uvedeného je zrejmé, že súčasná právna úprava ustanovovania advokáta účastníkovi v materiálnej núdzi je pre tohto účastníka menej priaznivá, než ako tomu bolo do 31. decembra 2011, kedy mohol o ustanovení advokáta rozhodnúť aj súd, pričom účastník, u ktorého zákon vyžaduje povinné zastúpenie advokátom v zmysle sa môže prakticky dostať do situácie, kedy je ohrozené jeho ústavné právo na prístup k súdu v zmysle (ďalej aj „“), podľa ktorého „kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje tiež za potrebné zdôrazniť, že z vyplýva právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t. j. do právoplatného rozhodnutia (k tomu pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Keďže predmetom preskúmavacieho konanie je rozhodnutie o vyvlastnení, ktoré je jedným z najvážnejších zásahov so vlastníckeho práva garantovaného ( ) a keďže zastavením konania pre nedoloženie plnomocenstva udeleného advokátovi by žalobcovi bolo znemožnené, aby sa správny súd vecou meritórne zaoberal, čím by mu v osobitne s prihliadnutím na druhú vetu tohto článku bol znemožnený prístup k súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd žalobcu nedostatočne poučil žalobcu o všetkých zákonných možnostiach, ako si zabezpečiť zastúpenie advokátom.

Najvyšší súd zastáva názor, že žalobcovi treba poskytnúť dostatočnú a v danom prípade ešte i dodatočnú možnosť na zabezpečenie si právnej pomoci, a to nielen podľa o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

advokácii“).

Podľa § 20 ods. 1 zákona o advokácii každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o advokácii advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.

Podľa § 24 ods. 4 zákona o advokácii advokát môže poskytnúť právne služby za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak to odôvodňujú osobné pomery alebo majetkové pomery klienta alebo je na to iný dôvod hodný osobitného zreteľa.

Bez ohľadu na to, že Centrum právnej pomoci, Kancelária Banská Bystrica rozhodnutím z 19. februára 2013 č. , ev. č. 6894/2013 prvej žiadosti žalobcu o ustanovenie advokáta nevyhovelo z dôvodu nesplnenia podmienok materiálnej núdze, nie je vylúčené, aby žalobca na základe jeho odkázania na centrum zo strany krajského súdu svoju žiadosť zopakoval, a to aj s uvedením argumentov dovolávajúcich sa jeho ústavných práv, nakoľko ich ochrane nemôže byť bránené ústavne nekonformným výkladom zákona, ktorý nezabezpečuje plnohodnotnú realizáciu garantovaných práv žalobcu.

Ak by centrum opätovne žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznalo, žalobca proti rozhodnutiu môže podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na príslušný krajský súd ( veta druhá ), ktorú možnosť pri prvom rozhodnutí nevyužil.

Taktiež, bez ohľadu na tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, naďalej nie je vylúčené požiadať ktoréhokoľvek advokáta o poskytnutie právnej služby za zníženú odmenu alebo bezplatne a hoci advokát je oprávnený poskytnutie právnych služieb odmietnuť (§ 20 ods. 2 zákona o advokácii), nemôže to žalobcovi brániť požiadať advokáta o výnimku z pravidla poskytovania právnych služieb za odmenu vzhľadom na jeho majetkové pomery a dôvody hodné osobitného zreteľa.

Ústavné právo občana na poskytovanie právnych služieb ani zákonné právo požiadať o ne ktoréhokoľvek advokáta v sebe síce nezahŕňa povinnosť každého advokáta takejto požiadavke vyhovieť, ani nezakladá právo na poskytnutie právnej služby za zníženú odmenu alebo bezplatne, je však potrebné, aby sa o to žalobca opätovne pokúsil a predložil o tom súdu dôkaz.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie podľa veta druhá a , zrušil a podľa v spojení s veta druhá vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie za účelom náležitého poučenia žalobcu s poskytnutím primeranej lehoty tak, aby mu nebola odňatá možnosť domáhať sa na súde ochrany svojich práv v zmysle .

Ani žalobca však nemôže v ďalšom konaní zostať nečinný, a preto najvyšší súd považuje za potrebné dať do jeho pozornosti, že v zmysle a v spojení s veta prvá je jeho povinnosťou súdu poskytnúť náležitú súčinnosť a prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania okrem iného aj tým, že bude dbať pokynov súdu.

Záverom najvyšší súd poukazuje na to, že každý demokratický štát ochranu subjektívnych práv len ponúka, ale nevnucuje a že „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje hmotné i procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To plne platí aj pri uplatňovaní zákonných procesných práv, a to i s poukazom na ustanovenie v spojení s veta prvá .

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.