Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/43/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Viery Pepelovej

v právnej veci ţalobcu: Ing. J. D., R., zastúpený advokátkou JUDr. E. S., F., proti

ţalovanému: Ing. J. C., správca konkurznej podstaty úpadcu E., spol. s r.o., X.,

IČO: X., o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky, o odvolaní ţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k.: -239 z 09. februára 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k.: -239 z 09. februára 2012 p o t v r d z u j e.

Ţalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, ţe pohľadávka ţalobcu v konkurze

na majetok úpadcu E. spol. s r.o., A., vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.:

Z-2-1K 105/1996 vo výške 25 079,66 eur je čo dôvodu a výšky oprávnená ako pohľadávka

prvej triedy. Ďalším výrokom uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov

konania vo výške 115,56 eur.

V odôvodnení uviedol, ţe ţalobca sa domáhal ţalobou podanou na súde 19. 07. 1999

určenia pravosti, výšky a poradia pohľadávky vo výške 755 550 Sk prihlásenej do konkurzu

na majetok úpadcu E. spol. s r.o., A., vedeného na Krajskom súde v Bratislave, pod sp. zn.:

Z-2-1K 104/1996 z titulu reštitučného nároku podľa o konkurze

a vyrovnaní a o úprave vlastníckych vzťahov k pôde

a k inému majetku, a to ako náhrady za zlikvidované stavby v katastrálnom území R. ako

pohľadávku prvej triedy. Ţalovaný navrhol ţalobu zamietnuť s poukázaním

na ustanovenie a 16 ods. 2 s konštatovaním, ţe nie je povinnou

osobou na vyplatenie náhrady, ktorá sa vydáva iba pôvodným vlastníkom v hotovosti, pretoţe

povinnou osobou má byť osoba, ktorá drţala vec v čase jej zániku. Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením č. k.: -160 z 31. 03. 2011 zrušil predchádzajúci rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č. k.: -140 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V dôvodoch rozhodnutia vyslovil záver, ţe E. spol. s r.o., A. je povinnou osobou podľa § 5

na poskytnutie náhrady podľa tohto zákona za zlikvidované

stavby, ktoré sa nachádzali v katastrálnom území R., vedené v PKV č. X., parc. č. X., dom

č. p. X. a dvor. Vyslovil tieţ názor, ţe aj ţalobu je potrebné povaţovať za výzvu na vydanie

náhrady, ak z nej vyplýva, ţe oprávnená osoba ţiada od povinnej osoby vydanie náhrady

podľa § 14 ods. 1 uvedeného zákona. Pokiaľ ţaloba o vydanie náhrady bola doručená

povinnej osobe v lehote troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola

povinná osoba určená, právo na náhradu nezaniklo, a to ani v prípade, ak konanie o vydanie

náhrady bolo v dôsledku späťvzatia ţaloby zastavené. Uloţil povinnosť súdu prvého stupňa

doplniť dokazovanie o výške náhrady za zlikvidované stavby v zmysle § 16 ods. 5 uvedeného

zákona a o ţalobe opätovne rozhodnúť. Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí konštatoval,

ţe predmetom konania je určenie pravosti pohľadávky ţalobcu ako právneho nástupcu

oprávnenej osoby podľa , ktorého pôda, budovy a stavby

patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby

v dobe od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 ako náhrady podľa

§ 14 a nasl., t. j. ako náhrady za zbúrané a znehodnotené stavby majeru Zisk v R. Z obsahu

rozhodnutia Krajského úradu v N. č. 98/00355-Bu z 31. 01. 1998 vyplýva, ţe ţalobca ako

34

oprávnená osoba v zákonnej lehote v roku 1991 uplatnil podľa § 4 ods. 2 písm. c)

na pozemkovom úrade nárok na vydanie nehnuteľností, ktoré prešli na štát na základe zákona

č. o novej pozemkovej reforme. Tým bol preukázaný reštitučný titul podľa

ods. 1 písm. b). Vlastníctvo bolo odňaté pôvodným vlastníkom M. a M. D. Vlastnícke právo

k pozemku, parc. č. X. v katastrálnom území R., na ktorom stáli poľnohospodárske objekty

bolo priznané rozhodnutím č. 240/92-R-II, ktoré bolo vydané bývalým Pozemkovým úradom

v N. dňa 04. 06. 1992, právoplatným 29. 06. 1992. Dňa 08. 07. 1997 postúpil Okresný úrad

OPPaLH v N. uvedený spisový materiál so ţiadosťou oprávnenej osoby o určenie povinnej

osoby Krajskému úradu OPPaLH v N., ktorý bol oprávnený o uvedenom nároku rozhodovať

v zmysle (účinného od 24. 07. 1996). Doklady o likvidácii stavieb sa

nenašli. Z obsahu predmetného rozhodnutia tieţ vyplýva, ţe podľa dokladu „Mŕtvy inventár -

budovy“ z 02. 05. 1949 ide o budovy hospodárskeho dvora Zisk, a to obytnú budovu, kľúčovú

sýpku, maštaľ pre dobytok, šopu 2x a týmto dokladom bolo tieţ potvrdené, ţe uvedeným

dňom došlo k ich prevzatiu riaditeľstvom Š. A. Touto listinou a tieţ znaleckým odhadom

obytných a hospodárskych budov, vypracovaných stavebným súdnym znalcom M. M. dňa

09. 12. 1948, kedy hodnota budov bola vypočítaná na sumu 2 203 549 Kčs, sa potvrdila

existencia budov a vyvrátili sa tvrdenia svedka pána Č., vypočutého v konaní pred Krajským

úradom v N.. Uvedenými dokladmi mal preukázanú existenciu budov aj konajúci súd.

Ţalovaný nerozporoval v konaní samotný výpočet výšky náhrady, ktorú ţalobca

deklaroval znaleckými posudkami Ing. Ľ. V. Rozporoval skutočnosť, ţe nehnuteľnosti,

za ktoré bola výška náhrady poţadovaná neboli zabraté predchodcom ţalobcu, ale mali byť

zabraté nehnuteľnosti v katastrálnom území L. Spochybňoval katastrálne územie, kde sa mali

nehnuteľnosti nachádzať ako aj rozsah zabratých nehnuteľností. Súd v tomto smere doplnil

dokazovanie pozemno-kniţnými vloţkami č. X., č. X., č. X. ako aj vysvetlením Obvodného

pozemkového úradu v N. z 30. 09. 2011, podľa ktorého znaleckými posudkami znalca Ing. Ľ.

V. bola určená náhrada za zlikvidované budovy a stavby, ktoré sa nachádzali na parcele č. X.

2

s označením kultúrny dom č. X., výmera X. m, vedenej v pozemno-kniţnej vloţke č. X.

v katastrálnom území R. Podľa predmetného znaleckého posudku išlo o stavby 1./ rodinný

dom, 2./ rodinný dom pre zamestnancov, 3./ studňa, 4./ vedľajšie stavby, 5./ vedľajšie stavby

a 6./ oplotenie, ktorých výpočet ceny bol určený na 755 500 Sk ako 1/2 nároku, do ktorej

výšky si ţalobca uplatnil nárok. Špecifikácia stavieb bola obsiahnutá aj v znaleckom posudku

znalca M. L. z 09. 12. 1948, ktorý bol podkladom pre vypracovanie nového znaleckého

posudku z 11. 02. 1997. Záver o zbúraných stavbách, za ktoré sa mala poskytnúť náhrada

vyslovil aj Krajský úrad v N. vo svojom rozhodnutí z 30. 01. 1998, ktorým určil ako povinnú

osobu na poskytnutie náhrady podľa § 14 ods. 5 a § 16 ods. 2 zákona, a to za zlikvidované

stavby nachádzajúce sa v katastrálnom území R. vedené v pozemno-kniţnej vloţke č. X. ako

parcela č. X. kultúra – dom č. p. X. a dvor s tým, ţe určil E. spol. s r.o., A., teda úpadcu

ţalovaného a vysporiadal sa aj s námietkou úpadcu, ţe podľa dokladu z 02. 05. 1949 malo ísť

pri prevzatí ţivého a mŕtveho inventára o iné nehnuteľnosti v katastrálnom území L. Ţalovaný

namietal aj skutočnosť, ţe nárok ţalobcu na náhradu nebol zahrnutý do privatizačnej zmluvy

o predaji podniku z 30. 01. 1997 č. 1810/1997 uzatvorenou medzi F. a úpadcom podľa zákona

č. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktorou úpadca nadobudol

majetok Š. v A. Súd dospel k záveru, ţe v zmysle

k prechodu záväzku dochádza ex lege aj v prípade, keď tieto neboli v zmluve identifikované,

ale sa týkajú predávaného podniku alebo jeho časti. Prechod záväzkov v rámci privatizácie je

riešený aj v ustanovení Pokiaľ záväzok na poskytnutie náhrady

za zlikvidované stavby nebol uvedený v privatizačnej zmluve, neznamená to, ţe záväzok

na úpadcu neprešiel. V súvislosti s námietkou lehoty na uplatnenie práva súd prisvedčil

ţalobcovi, ktorý tvrdil, ţe rozhodnutiami Krajského úradu v N. z 30. 01. 1998 v znení

potvrdzujúceho rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR zo 06. 03. 1998

právoplatného 16. 03. 1998, bola určená povinná osoba na poskytnutie náhrady. Neakceptoval

námietku ţalovaného, ţe rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Krajský úrad v N. vyznačil

právoplatnosť uznesenia dňom 16. 03. 1998 a prípadnú námietku nedoručenia uznesenia mal

ţalovaný ako povinná osoba, s ktorou sa konalo, uplatniť uţ v konaní pred Krajským úradom

v N. Súd je viazaný výrokom právoplatného rozhodnutia vydaného podľa

Zb. a a súd pri rozhodovaní o určení pravosti

pohľadávky v konkurze vychádza z rozhodnutí správnych orgánov, ktoré predchádzali

konaniu a tieto uţ nepreskúmava. V súlade s názorom odvolacieho súdu v otázke zachovania

lehoty na uplatnenie nároku u povinnej osoby, súd ďalej konštatoval, ţe doručením kópie

ţaloby o zaplatenie 755 550 Sk podanej na Okresnom súde v N. 07. 04. 1998 úpadcovi, došlo

k uplatneniu práva u povinnej osoby. Úpadcovi bola predmetná ţaloba doručená 04. 05. 1998

v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia pozemkového úradu, a preto k zániku

práva oprávneného preto nedošlo. Ţalobca si totoţný nárok následne uplatnil aj prihláškou

v konkurze vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe a ţalobou o určenie pravosti

pohľadávky v konkurze. Prihláška pohľadávky má podľa

rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde. Za situácie, ţe povinná osoba bola určená

príslušným orgánom aţ s právoplatnosťou 16. 03. 1998, nemôţe byť na ujmu oprávnenej

osoby, ak nárok na náhradu za zlikvidované stavby nebol zahrnutý do privatizačnej zmluvy.

Ţalobca teda uplatnil nárok na vydanie náhrady v lehote uvedenej v § 16 ods. 3 zákona

č. V súvislosti s ďalšou námietkou ţalovaného, ţe nebol povinný poskytnúť

náhradu v peniazoch, ale iba vo veciach, ktoré osoba povinná na poskytnutie náhrady vlastní,

prípadne v podiele na imaní tejto osoby, súd s poukázaním na ustanovenie § 14 zákona

č. uviedol, ţe súd v konaní o určenie pravosti pohľadávky nerieši spôsob

náhrady pohľadávky, jeho povinnosťou je určiť oprávnenosť a výšku náhrady. Predmetom

určenia podľa § 23 ZKV môţe byť totiţ iba určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky.

Za týmto účelom je v § 20 ods. 1 ZKV stanovená jediná povinnosť veriteľov uviesť

v prihláške číselnú výšku pohľadávky a nie spôsob poţadovania náhrady. Ţalobca si

v prihláške prihlásil pohľadávku do prvej triedy, ktorú správca konkurznej podstaty

na prieskumnom pojednávaní pre účely rozvrhu zaradil do štvrtej triedy. Z ustanovenia § 68

ods. 2 ZKV však vyplýva, ţe nositelia pohľadávok na náhradu podľa predpisov uvedených

v ods. 1 (zákony upravujúce zmiernenie niektorých majetkových krívd) sú prednostnými

veriteľmi podľa § 32 ods. 2 písm. a) a § 54 ods. 1 písm. a). Ustanovenie § 68 je z pôvodnej

úpravy a zodpovedá vtedajšej štruktúre tried v .

Pohľadávky uvedené v tomto ustanovení sú pohľadávkami prvej triedy. Z uvedených

dôvodov súd ţalobe o určenie pravosti pohľadávky vo výške 25 079,66 eur (755 550 Sk) ako

pohľadávky prvej triedy vyhovel. O trovách konania rozhodol súd podľa

a úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške zodpovedajúcej zaplateným

súdnym poplatkom. Náhradu trov právneho zastúpenia ţalobcovi nepriznal, pretoţe tieto

neboli v lehote vyčíslené.

Proti rozsudku podal ţalovaný odvolanie s poukázaním na existenciu odvolacích

dôvodov podľa , , , , , teda, ţe konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil

skutkový stav a na základe len čiastočne vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Namietal tieţ, ţe súdom zistený skutkový stav neobstojí a súd prvého

stupňa vychádzal z nesprávneho posúdenia právnej veci. Opätovne namietal nesprávne

vyznačenie právoplatnosti na rozhodnutí Krajského úradu v N. č. 98/00355 z 30. 01. 1998

a nesprávne posúdenie zákonnej lehoty na uplatnenie nároku. V tejto súvislosti uviedol,

ţe Krajský úrad v N. rozhodol, ţe určuje povinnú osobu na poskytnutie náhrady podľa § 14

v súlade s a tohto zákona - úpadcu E. spol. s r.o., A.,

ale aţ dňa 30. 01. 1998. Ţalobca nepreukázal, ţe si nárok uplatnil u povinnej osoby. V tejto

súvislosti poukázal na právoplatné rozhodnutie Pozemkového úradu N. zo 04. 06. 1992,

ktorým došlo ku schváleniu dohody medzi oprávnenou osobou, teda ţalobcom a povinnou

osobou P. vo veci vydania nehnuteľností. Jednalo sa aj o nehnuteľnosti podľa PK č. X., parc.

2

č. X. – dom č. X., výmera X. m. Ţalobca si nárok v roku 1992 uplatnil na Pozemkovom

úrade N. a nie u úpadcu ani u právneho predchodcu úpadcu. Taktieţ pri podaní prihlášky

neboli splnené podmienky podľa § 20 ods. 1 ZKV a neboli doloţené doklady, listiny, ktorými

mala byť pohľadávka preukázaná. Ţalobca ani Krajský úrad N., ktorý vydal rozhodnutie

nevedia preukázať, ţe konali s právnym predchodcom úpadcu, či samotným úpadcom

a ţe o tomto reštitučnom nároku informovali Ministerstvo pôdohospodárstva SR ako

zakladateľa právneho predchodcu úpadcu. Nevedia tieţ preukázať, ţe rozhodnutie

Ministerstva pôdohospodárstva SR o odvolaní bolo doručené úpadcovi. Rozhodnutia

v správnom konaní sú zmätočné aj v tom, ţe v roku 1992 bolo povinnou osobou určené

druţstvo R., ale aţ v roku 1998 bol povinnou osobou určený úpadca, nikdy nie právny

predchodca. Právny predchodca Š. nebol účastníkom konania na PÚ ani KÚ v N. o vydaní

nehnuteľností ani o určení povinnej osoby. Právny predchodca úpadcu nevedel o rozhodnutí

v správnom konaní, o tomto rozhodnutí nevedel ani úpadca a na ţiadosť o súčinnosť

Ministerstvo pôdohospodárstva SR ako aj Krajský úrad N. reagovali tým, ţe spis bol uţ

skartovaný. Podľa lehoty na predkladanie písomných

dôkazov o uplatnenom nároku sa spravujú všeobecnými predpismi v správnom konaní

a dôkazy moţno pozemkovému úradu predloţiť do 31. 12. 1995, inak právo zanikne. Ţalobca

v zmysle uvedeného zákona mal predloţiť dôkazy najneskôr do 31. 12. 1995. KÚ N.

nerozhodol do 30 dní ale aţ po 6-tich rokoch od podania návrhu, resp. aţ v treťom roku, kedy

bol ţalobca povinný predloţiť dôkazy. PÚ v N. tieţ pochybil tým, ţe nevedel zistiť povinnú

osobu od podania ţiadosti v roku 1992

do roku 1998. Ţalobcovi štát znemoţnil v zákonných lehotách si uplatniť nároky, podávať

výzvy aţ potom podávať ţaloby. Štát by mal postupovať v súlade s § 16 ods. 2 zákona

č. a náhradu poskytnúť prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu.

Poukázal tieţ na rôznosť rozhodovania súdov, keď v prípade povinnosti určenia povinnosti

správcu vylúčiť majetok platí, ţe ak nehnuteľnosti neboli predmetom zmluvy o predaji

podniku, nemoţno na prevod iných ako v zmluve určených nehnuteľností aplikovať

ustanovenia o prechode ostatných práv a záväzkov a na druhej strane ako v predmetnej ţalobe

ustálil súd, ţe správca je povinný vysporiadať nároky oprávnenej osobe a skutočnosť, ţe

nárok nebol uvedený v zmluve, neznamená to, ţe záväzok na úpadcu neprešiel. Ţalovaný tieţ

poukázal na ustanovenia § 30 aţ § 33 ZKV, podľa ktorých je povinný vysporiadať

pohľadávky proti podstate v súlade s rozvrhovým uznesením konkurzného súdu.

Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

Ţalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v zmysle

a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetom odvolacieho konania je určenie pravosti,

výšky a poradia pohľadávky vo výške 25 079,66 eur popretej ţalovaným správcom

konkurznej podstaty v konaní vedenom Krajským súdom Bratislava pod sp. zn.: Z-2-1K

105/1996. Pohľadávka ţalobcu predstavuje náhradu za zlikvidované stavby v zmysle § 14

ods. 1 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku.

Podľa § 23 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien

a doplnkov (ďalej len ZKV), konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné, čo sa týka

právneho dôvodu, výšky alebo poradia, môţu sa domáhať určenia svojho práva v lehote

určenej súdom. Ţalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí

pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného

v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môţu uplatniť len do výšky

uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu

do právomoci súdu, rozhodne o správnosti popretia pohľadávky príslušný správny orgán.

O poradí popretej pohľadávky rozhodne vţdy súd.

Podľa § 32 ods. 2 písm. a) ZKV, po úplnom uspokojení pohľadávok podľa odseku 1 sa

uspokojujú ostatné nároky v tomto poradí: pohľadávky prihlásené podľa § 20 s výnimkou

pohľadávok podľa písm. b) (pohľadávky prvej triedy).

Podľa § 68 ods. 2 ZKV, nositelia pohľadávok na náhradu podľa predpisov uvedených

v odseku 1 (medzi ktoré patrí aj ) sú prednostnými veriteľmi [

ods. 2 písm. a) a § 54 ods. 1 písm. a)].

Podľa § 14 ods. 1 uvedeného zákona oprávnenej osobe patrí náhrada za obytné

budovy, hospodárske budovy a iné stavby, ktoré podľa tohto zákona nemoţno vydať alebo

ktoré zanikli alebo boli prevedené na osobu, ktorá nie je povinná ich vydať. Obdobne

oprávnenej osobe patrí náhrada za pozemok, ktorý sa podľa tohto zákona nevydá a za ktorý sa

neposkytol iný pozemok.

Ceny sa určia podľa cenových predpisov platných ku dňu účinnosti tohto zákona (§ 14

ods. 5).

Podľa § 16 ods. 2 tohto zákona ostatné náhrady podľa § 14 a 15 poskytne právnická

osoba (právny nástupca), ktorá vec drţí alebo ju drţala v čase zániku nehnuteľnosti alebo ju

previedla na osobu, ktorá nehnuteľnosť podľa tohto zákona nevydáva. Ak túto osobu

nemoţno zistiť alebo ak touto osobou je rozpočtová organizácia alebo príspevková

organizácia, náhradu poskytne štát prostredníctvom pozemkového fondu (§ 17 ods. 1) podľa

všeobecne záväzného právneho predpisu 13a). Taktieţ náhradu podľa § 14 a 15 poskytne štát,

ak bývalé národné výbory alebo Zbor povereníkov previedli hospodárske budovy a rodinné

domčeky do vlastníctva fyzických osôb.

Oprávnená osoba vyzve na vydanie náhrady najneskôr v lehotách uvedených v § 13.

Ak právo na náhradu závisí od rozhodnutia obvodného pozemkového úradu alebo súdu, končí

sa táto lehota uplynutím troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, inak právo

oprávnenej osoby na náhradu zaniká (§ 16 ods. 3).

Z obsahu rozhodnutia Krajského úradu v N. z 30. 01. 1998 právoplatného 16. 03. 1998

vyplýva, ţe E. spol. s r.o., A. je podľa povinnou osobou

na poskytnutie náhrady v zmysle § 14 ods. 1 uvedeného zákona za zlikvidované stavby, ktoré

sa nachádzali v katastrálnom území R., vedené v PK vloţke č. X., parc. č. X. – dom č. p. X.

a dvor. Súd prvého stupňa s poukázaním na uvedené rozhodnutie dospel k správnemu

skutkovému záveru, ţe úpadca je povinnou osobou na poskytnutie náhrady. Námietky

ţalovaného správcu konkurznej podstaty týkajúce sa správnosti rozhodnutia správnych

orgánov v konaní nie sú právne relevantné vo vzťahu k uplatnenému nároku. Podľa názoru

odvolacieho súdu v konaní o určenie pravosti pohľadávky v konkurznom konaní, nemôţe súd

preskúmavať správnosť rozhodnutia správneho orgánu vo veci určenia povinnej osoby

na poskytnutie náhrady podľa Týmto rozhodnutím je súd podľa

ods. 2 viazaný a je povinný z neho vychádzať. V tejto súvislosti je nepodstatná aj

námietka ţalovaného týkajúca sa charakteru tohto reštitučného nároku neuvedeného v zmluve

o prevode majetku štátu uzavretej medzi F. a úpadcom.

Z obsahu spisu Okresného súdu N., sp. zn.: vyplynulo, ţe ţalobca

uplatnil proti ţalovanému E. spol. s r.o., A. právo na náhradu za zlikvidované stavby podľa

vo výške 755 550 Sk ţalobou, ktorá bola ţalovanému

doručená 04. 05. 1998 pred vyhlásením konkurzu. Odvolací súd zotrváva na právnom závere

vyslovenom vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí č. k.: -160 z 31. 03. 2011,

ţe za výzvu na vydanie náhrady je potrebné povaţovať aj ţalobu, z obsahu ktorej vyplýva, ţe

oprávnená osoba ţiada od povinnej osoby vydanie náhrady podľa uvedeného ustanovenia

§ 14 ods. 1. Ţaloba o vydanie náhrady bola doručená ţalovanému ako povinnej osobe v lehote

troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bola

povinná osoba určená (16.03.1998), a preto v zmysle citovaného ustanovenia § 16 ods. 3

právo ţalobcu na náhradu nezaniklo. Súd nepochybil, keď

pri posudzovaní výšky náhrady, ktorá nebola v konaní spochybňovaná, vychádzal

z písomných znaleckých posudkov.

Súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu správne v súlade

s citovanými ustanoveniami ZKV a v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím

súdom, vyhovel ţalobe o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky ţalobcu

v predmetnom konkurznom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov

napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 142 ods. 1

v spojení s tak, ţe úspešnému ţalobcovi náhradu nepriznal, pretoţe mu

trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 17. decembra 2013

JUDr. Alena Priecelová , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová