Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)695/400406.21fc05.pdf
PDF · 192.33 KB
No categories available
4Obo/66/2012
Najvyšší súd 4 Obo/66/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Pepelovej a členov senátu JUDr. Gabriely Mederovej, JUDr. Aleny Priecelovej
v právnej veci ţalobcu: F. s.r.o., P., IČO: X., zastúpený advokátom B., s.r.o., H., proti
ţalovanému: Mgr., P. Z., správca konkurznej podstaty úpadcu V., C., IČO: X., zastúpený
advokátkou J., s.r.o., B., o vylúčení vecí z konkurznej podstaty, o odvolaní ţalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 9Cbi/49/2010-260 z 31. mája 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 9Cbi/49/2010-260 z 31. mája 2012 mení tak, ţe ţalobu z a m i e t a.
Ţalobca je p o v i n n ý nahradiť ţalovanému na účet právneho zástupcu trovy
konania vo výške 943,56 eur.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uloţil ţalovanému povinnosť vylúčiť
zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu V., C., IČO: X. nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci
N., katastrálne územie N., zapísanú v katastri nehnuteľností Správy katastra N. na LV č. X.
2
ako pozemok parcela č. X., parcela registra C. o výmere X. m, zastavané plochy a nádvoria
ako výlučné vlastníctvo ţalobcu v podiele 1/1. Ďalším výrokom uloţil ţalovanému povinnosť
nahradiť ţalobcovi trovy konania v sume 1 733,26 eur na účet právneho zástupcu ţalobcu.
V odôvodnení uviedol, ţe ţalobca sa domáhal ţalobou vylúčenia uvedenej
nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu, ţe uvedenú nehnuteľnosť nadobudol
na základe kúpnej zmluvy z 18. 12. 2009 zavkladovanej Správou katastra N. 25. 01. 2010
pod číslom V. a predávajúcemu riadne zaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Má vedomosť o tom,
ţe na základe kúpnej zmluvy z 13. 10. 2000 v znení dodatku č. 1 zo 06. 04. 2001 uzavretej
medzi úpadcom ako predávajúcim a K. L. ako kupujúcim, úpadca predal pôvodný pozemok
parc. č. X. Prílohou návrhu na vklad uvedenej kúpnej zmluvy bol aj súhlas F.
z 31. 08. 2000. Úpadca uhradil F. hodnotu nehnuteľnosti určenú znaleckými posudkami
uvedenú v súhlase F. vo výške 4,8 mil. Sk, a to na základe dohody o vzájomnom započítaní
pohľadávok uzavretej 21. 02. 2001 medzi F., úpadcom a spoločnosťou K. s.r.o. Ţalobca má
za to, ţe nehnuteľnosť bola zapísaná do súpisu konkurznej podstaty neoprávnene. Ţalovaný
navrhol ţalobu zamietnuť s tvrdením, ţe bol a je nepretrţite vlastníkom predmetného
nehnuteľného majetku, ktorý bol prevedený na ţalobcu na základe absolútne neplatného
právneho úkonu vykonaného v rozpore s ustanovením § 19a zákona č. 92/1991 Zb.
o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len
Zákon o veľkej privatizácii), ktoré zákonodarca zaviedol do zákona s účinnosťou od 04. 09.
1995.
Súd prvého stupňa po posúdení včasnosti uplatneného nároku podľa § 19 zákona
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len
„ZKV“) konštatoval, ţe ţalobca podal návrh na začatie konania včas. Zistil, ţe úpadca
nadobudol predmetnú nehnuteľnosť od F. na základe privatizačnej zmluvy, preto sa
na tento prevod sťahuje okrem všeobecných predpisov aj špeciálny právny predpis, a to
Zákon o veľkej privatizácii, ktorý upravuje špecificky aj otázku neplatnosti právnych úkonov
vykonaných v súvislosti s privatizovaným majetkom, a to nielen nadobúdateľom
privatizovaného majetku a treťou osobou, ale aj všetkých na ne nadväzujúcich právnych
úkonov. Zákonodarca s účinnosťou od 04. 09. 1995 zaviedol do Zákona o veľkej privatizácii
ustanovenie § 19a, ktoré postihuje právne úkony vykonané v rozpore s týmto ustanovením
absolútnou neplatnosťou. A aj zákonodarca umoţnil kupujúcim prevádzať majetok
s predchádzajúcim súhlasom F., tak len s rozväzovacou podmienkou, ţe v prípade porušenia
povinností uloţených týmto ustanovením, to znamená, ak sa nepouţije výnos z predaja
privatizovaného majetku na splatenie záväzkov voči F., právne úkony (prevod
privatizovaného majetku) ako aj nadväzujúce právne úkony (akékoľvek ďalšie prevody) sú
zo zákona neplatné. Ustanovenie § 19a nadobudlo účinnosť bez prechodných a záverečných
ustanovení, a preto podľa názoru súdu ide o normu, ktorá vykazuje známky nepravej
retroaktivity, o ktorú môţe ísť v prípade, ţe zákonodarca novým právnym predpisom
s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli
za platnosti skoršieho zákona. O nepravú retroaktivitu môţe ísť v prípade, ţe zákonodarca
novým právnym predpisom s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo
povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Za prípustné sa povaţuje pokiaľ nová
právna úprava zavádza do budúcna nový reţim a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo
pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej
právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita
do minulosti, ale akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento
stav ale rieši aţ v čase účinnosti novej právnej úpravy. Podľa názoru súdu k prevodu
predmetnej nehnuteľnosti na právneho predchodcu ţalobcu došlo na základe kúpnej zmluvy
z 12. 10. 2000, po účinnosti novely § 19a Zákona o veľkej privatizácii, preto na platnosť
prevodu sa vyţadovalo splnenie podmienok stanovených v § 19a ods. 2 a 3 Zákona o veľkej
privatizácii. V opačnom prípade sú úkony nadobúdateľa a na ne nadväzujúce právne úkony
týkajúce sa prevodu privatizovaných nehnuteľností neplatné.
Súd posudzoval splnenie podmienok prevodu privatizovaného majetku v zmysle
uvedeného ustanovenia § 19a ods. 2 Zákona o veľkej privatizácii a po vykonaní dokazovania
dospel k záveru, ţe obe podmienky boli splnené. Prvou podmienkou platného prevodu
sprivatizovaného majetku na tretie osoby je súhlas F., ktorý bol udelený 31. 08. 2000
na predaj viacerých nehnuteľností. Súhlas bol daný za podmienky, ţe výnos z tohto predaja
(podľa predloţených znaleckých posudkov bol ohodnotený vo výške 4,8 mil. Sk), pouţije
kupujúci na úhradu svojich záväzkov voči F. Zákon neupravuje náleţitosti súhlasu a podľa
názoru súdu bolo v právomoci F. ako súhlas vydá a či ho obmedzí. V týchto intenciách je aj
písomný materiál F. (karta drţiteľa), ktorý bol predloţený na rokovanie výkonnému výboru F.
so ţiadosťou úpadcu. Je zrejmé, ţe F. sa zaoberal celkovou situáciou nadobúdateľa
privatizovaného majetku a vzhľadom na hroziace exekúcie uvítal spoločný postup s P. a. s.
ako majoritným záloţným veriteľom. V prospech P. a. s. bol zaloţený majetok v hodnote
40,7 mil. Sk a v prospech F. vo výške 4,8 mil. Sk. Výkonnému výboru bolo doporučené
zobrať do úvahy pomer zaloţených nehnuteľností a ţiadosť schváliť. Podľa názoru súdu
v nadväznosti na súhlas a kartu ţiadateľa mal úpadca pouţiť výnos vo výške 4,8 mil. Sk
na úhradu záväzkov voči F. Zo súhlasu nevyplýva, ţe má byť pouţitý celý výnos, resp.
minimálne suma 4,8 mil. Sk. Z karty ţiadateľa je zrejmé, ţe F. si nebol vedomý, ţe celý
výnos nemôţe úpadca pouţiť na úhradu záväzkov voči F., a to vzhľadom na majoritného
záloţného veriteľa. Dospel preto k záveru, ţe účel zákona bol naplnený, pretoţe súhlasom
chcel F. zabezpečiť aspoň čiastočné uspokojenie svojej pohľadávky vzhľadom
na ekonomickú situáciu úpadcu. Druhou podmienkou platnosti prevodu privatizovaných
nehnuteľností uvedeného bolo pouţitie takto získaných finančných prostriedkov prednostne
na úhradu svojich záväzkov voči F. Súd konštatoval, ţe predávajúci si túto povinnosť splnil.
Podľa jeho názoru ani zo zákona ani zo súhlasu nevyplýva, akým spôsobom a dokedy mal
úpadca finančné prostriedky získané z predaja uhradiť v prospech F. Zo zákona vyplýva, ţe
nadobúdateľ je povinný pouţiť finančné prostriedky získané na základe predaja
po predchádzajúcom súhlase F. prednostne na úhradu svojich záväzkov. Pretoţe väčšina
majetku bola zaloţená v prospech banky, obaja veritelia súhlasili so spoločným postupom a F.
súhlasil s plnením vo výške 4,8 mil. Sk. K pouţitiu finančných prostriedkov v prospech F.
získaných na základe súhlasu došlo uzatvorením dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok
medzi F., K. s.r.o. a úpadcom. Uzavretím dohody zanikla pohľadávka, ktorú mal úpadca voči
K. s.r.o. a pohľadávka, ktorú mala spoločnosť K. s.r.o. voči F. Pohľadávka F. sa voči
úpadcovi zníţila o sumu 11 801 460 Sk. Uvedené potvrdzuje aj následné správanie sa
účastníkov dohody, kedy úpadca prestal evidovať pohľadávku voči K. s.r.o., K. s.r.o. voči F.
a naopak. Úpadca prestal evidovať záväzok v tomto rozsahu voči F., a preto ju uţ samotný
správca úpadcu v uvedenom rozsahu poprel. Skutočnosť, ţe F. nepodal ţalobu o určenie
pravosti a výšky popretej pohľadávky svedčí o tom, ţe aj F. povaţoval popretie pohľadávky
za dôvodné, práve z titulu trojdohody a zápočtu pohľadávok. Túto skutočnosť potvrdil aj
svedok Ing. Č., ktorý si pamätal na uzatvorenie dohody o započítaní a uviedol, ţe F. chcel
aspoň týmto spôsobom zníţiť dlh úpadcu. Potvrdil tieţ, ţe súhlasy neobsahovali lehotu,
dokedy je potrebné pouţiť finančné prostriedky ani spôsob úhrady. Ak teda došlo 21. 02.
2001 k uzavretiu dohody o započítaní, neznamená to, ţe nesúvisela so splnením záväzku
na základe predmetného súhlasu. Zo súhlasu F. z 31. 08. 2000 nevyplýva, ţe by mala byť
z predaja kaţdej jednotlivej nehnuteľnosti pouţitá istá suma alebo celok na úhradu záväzkov
voči F. Započítanie pohľadávok je nesporne jednou z foriem zániku záväzku. Dohoda
o započítaní je právny úkon, ktorý v sebe zahŕňa jednak postúpenie pohľadávky podľa § 524
a nasl. O. s. p. a jednak započítanie podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka. Postúpením
pohľadávky (ako výnos získaný z predaja nehnuteľností úpadcu realizovaný na základe
súhlasu F.) úpadcu voči spoločnosti K. s.r.o. na F. a následným započítaním odplaty
za postúpenie so záväzkom voči F. si úpadca riadne splnil záväzok vyplývajúci zo zákona i
zo znenia súhlasu na prevod nehnuteľností. Tento úkon bol vykonaný dostatočne určito
a zrozumiteľne, je z neho zrejmý úmysel a vôľa strán započítať vzájomné pohľadávky F.
a úpadcu čo do výšky 11 801 460 Sk. Tomuto zodpovedá aj následne správanie sa účastníkov,
predovšetkým ţalovaného, ktorý poprel pohľadávku F. v tejto výške a následne F., ktorý
nepodal incidenčnú ţalobu, teda uznal zníţenie pohľadávky úpadcu o túto čiastku. Súd dospel
k záveru, ţe nadobúdateľ nekonal v rozpore s ust. § 19 ods. 2, 3 Zákona o veľkej privatizácii
a právny úkon, ktorým bola prevedená predmetná nehnuteľnosť na právneho predchodcu
ţalobcu, je platným právnym úkonom. Bolo preukázané, ţe bol vydaný predchádzajúci súhlas
k prevodu majetku a takto získané finančné prostriedky (v intenciách súhlasu) boli pouţité
v prospech F. na úhradu záväzkov úpadcu formou započítania. Na záver súd poukázal
na skutočnosť, ţe ustanovenia Zákona o veľkej privatizácii postihujú neplatnosťou úkony
nadobúdateľa vykonané v rozpore so zákonom a prípadné pochybenie F. by nemalo byť
na ťarchu ţalobcu ako tretej osoby. V súvislosti s tvrdením ţalobcu, ţe vlastníctvo nadobudol
okrem dovolených právnych úkonov aj vydrţaním, súd uviedol, ţe zákonnými predpokladmi
pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním je existencia oprávnenej drţby nehnuteľnosti
a uplynutie 10-ročnej doby nepretrţitej oprávnenej drţby. Jednou z náleţitostí oprávnenej
drţby je dobromyseľnosť drţiteľa, ţe mu vec patrí. Domnienka drţiteľa, ţe mu vec patrí sa
musí vţdy opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorej
podľa jeho presvedčenia vec nadobudol. Posúdenie toho, či je drţiteľ s prihliadnutím
na všetky okolnosti v dobrej viere, ţe mu vec patrí, nemôţe vychádzať len zo subjektívnych
predstáv drţiteľa. Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z objektívneho hľadiska, teda
podľa toho, či drţiteľ pribeţnej opatrnosti, ktorú moţno od neho poţadovať, nemal a nemohol
mať pochybnosti o tom, ţe mu vlastníctvo k nehnuteľnosti patrí. Z dokazovania vyplynulo, ţe
priamo v zmluve bolo zakotvené, ţe vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nadobúda
kupujúci aţ vkladom, preto jeho subjektívne presvedčenie o tom, ţe sa stal vlastníkom hneď
po zaplatení kúpnej ceny neznamená, ţe bol vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný.
Zo správania sa pôvodného nadobúdateľa K. L. je zrejmé, ţe si bol vedomý, ţe
na preukázanie vlastníctva je nevyhnutný list vlastníctva, teda vklad do katastra.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. takţe úspešnému
ţalobcovi priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva proti ţalovanému, ktorý
úspech vo veci nemal.
Proti rozsudku podal ţalovaný odvolanie s poukázaním na existenciu odvolacích
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d), f) teda, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O. s. p., ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za skutočnosť zásadného právneho významu
vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej ţalovaný pokladá absolútnu neplatnosť kúpnych
zmlúv uzavretých úpadcom ako predávajúcim s kupujúcimi K. L. dňa 12. 10. 2000 a I. dňa
13. 10. 2000 ako právnymi predchodcami ţalobcu, pre rozpor s ust. § 19a Zákona o veľkej
privatizácii, ktoré sa týkajú predmetných nehnuteľností. F. bol podľa názoru odvolateľa
viazaný kogentným ustanovením § 19a Zákona o veľkej privatizácii a nemohol podmienky
uvedeného ustanovenia v súhlase na odpredaj majetku z 31. 08. 2000 meniť. Uzatvorením
kúpnej zmluvy medzi úpadcom ako predávajúcim a spoločnosťou K. s.r.o. ako kupujúcim
a následným započítaním vzájomných pohľadávok medzi úpadcom, F. a K. s.r.o. nemohlo
dôjsť k splneniu povinnosti úpadcu podľa súhlasu v zmysle § 19a a uzatváraním kúpnych
zmlúv s vybratými tretími osobami, počas exekučného konania došlo k obchádzaniu zákona
č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch. Ţalovaný tvrdil, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe
úpadca predkladal konkrétne kúpne zmluvy F., a preto nebolo ani preukázané, ţe F. bol
oboznámený s podmienkami, ktoré boli dohodnuté medzi úpadcom a kupujúcimi
v jednotlivých kúpnych zmluvách. Úpadca uzatvoril okrem kúpnych zmlúv týkajúcich sa
odpredaja nehnuteľností v predmetnej veci viaceré kúpne zmluvy s tretími osobami.
Z dokazovania je zrejmé, ţe úpadca uzavieral tieto kúpne zmluvy v čase, keď boli na jeho
majetok vedené viaceré exekúcie a nebol schopný splácať svoje záväzky. Ţalovaný nesúhlasil
so záverom súdu prvého stupňa, ţe úpadca mal na úhradu svojich záväzkov voči F. pouţiť len
sumu 4,8 mil. Sk a nie celú získanú kúpnu cenu. Uvedenie takejto podmienky by bolo
v rozpore s § 19a Zákona o veľkej privatizácii a takýto súhlas je potrebné povaţovať
za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a neplatnosť súhlasu
spôsobuje aj neplatnosť následnej zmluvy. Podľa názoru odvolateľa sa súd prvého stupňa
nezaoberal ani skutočnosťou, ţe v samotných kúpnych zmluvách bol dohodnutý taký spôsob
zaplatenia kúpnej ceny, ktorý sám o sebe spôsobuje ich absolútnu neplatnosť (uhradenie
kúpnej ceny bolo dohodnuté na účet súdnej exekútorky JUDr. Š.). Pokiaľ kogentné
ustanovenie Zákona o veľkej privatizácii pod sankciou absolútnej neplatnosti upravuje, ţe
všetky prostriedky získané z predaja privatizovaného majetku je potrebné pouţiť na úhradu
záväzkov voči F., nie je v kompetencii F. ani iných osôb túto povinnosť nadobúdateľa
privatizovaného majetku modifikovať. Aj preto ţalovaný s poukázaním na vykonané znalecké
dokazovanie tvrdí, ţe na úhradu záväzkov voči F. bolo potrebné pouţiť všetky prostriedky
získané z predaja privatizovaného majetku.
K otázke, či uzatvorením kúpnej zmluvy medzi úpadcom ako predávajúcim
a spoločnosťou K. s.r.o. ako kupujúcim a následným započítaním vzájomných pohľadávok
medzi úpadcom, F. a K. s.r.o. mohlo dôjsť ku splneniu povinnosti úpadcu v zmysle
§ 19a Zákona o veľkej privatizácii ţalovaný uviedol, ţe dohoda o zápočte sa vôbec netýkala
kúpnych zmlúv uzavretých medzi úpadcom ako predávajúcim a nadobúdateľmi, lebo tieto sa
v dohode vôbec neuvádzajú. Dohoda sa týkala len kúpnej zmluvy K. s.r.o. V ten istý deň ako
bola uzatvorená kúpna zmluva s K. s.r.o. došlo aj k uzatvoreniu dohody o zápočte, ktorou
mala byť podľa tvrdení ţalobcu započítaná pohľadávka F. voči úpadcovi (ktorú F. evidoval
z privatizačnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom) s pohľadávkou úpadcu voči F.. Pohľadávka
úpadcu voči F. mala vzniknúť s titulu dohodnutej odplaty za postúpenie pohľadávky úpadcu
voči K. s.r.o. (nezaplatená kúpna cena z kúpnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a K. s.r.o.
dňa 21. 02. 2001). Samotná dohoda o zápočte neobsahuje ţiadnu sumu odplaty dohodnutú
medzi úpadcom a F. za postúpenie pohľadávky úpadcu voči K. s.r.o., a preto je potrebné
postúpenie pohľadávky úpadcu na F. povaţovať za bezodplatné. Dohoda o zápočte v časti
o postúpení pohľadávky úpadcu na F. neobsahuje prejav vôle o dohodnutí odplaty
za postúpenie tejto pohľadávky, a preto tento chýbajúci prejav vôle nie je moţné
konvalidovať alebo nahradzovať výkladom podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, lebo
podľa uvedeného ustanovenia je moţné postupovať len v prípade, ak sa jedná o existujúci
prejav vôle. Neexistenciu zápočtu potvrdil aj F., keď si v prihláške do konkurzného konania
na majetok úpadcu prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 75 798 092,40 Sk, t. j.
do konkurzného konania voči úpadcovi si prihlásil pohľadávku vrátane sumy 11 801 460 Sk.
Bez ďalšieho je teda zrejmé, ţe úpadca nemal pohľadávku voči F., ktorá by bola spôsobila
započítania, a preto k zápočtu medzi úpadcom a F. nemohlo dôjsť. Odvolateľ tieţ tvrdil, ţe
súdna exekútorka prekročila svoje právomoci a postupovala spôsobom nezlučiteľným
s exekučným poriadkom, ktorý v prípade draţby nehnuteľnosti veľmi precízne stanovuje
postup a povinnosti exekútora. Ak úpadca nakladal s majetkom a uzatváral kúpne zmluvy
s tretími osobami so súhlasom súdnej exekútorky mimo exekučnej draţby, dochádzalo tým
k obchádzaniu zákona, a teda ku konaniu, ktoré je v rozpore so zákonom. Exekučný poriadok
nepozná prevod nehnuteľného majetku povinného na základe kúpnych zmlúv bez vykonania
exekučnej draţby. Z tohto dôvodu je postup obchádzajúci Exekučný poriadok neplatný.
Odvolateľ tieţ tvrdil, ţe s odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jeho opodstatnenosť,
pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť nevyplýva, preto nespĺňa podmienky uvedené v § 157
ods. 2 O. s. p. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol, prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu namietal včasnosť podania odvolania z dôvodu, ţe
odvolanie ţalovaného je z 19. 07. 2012, a preto vychádzajúc z predpokladu, ţe bol
ţalovanému rozsudok súdu prvého stupňa doručený 03. 07. 2012, bolo odvolanie ţalovaného
podané po zákonom stanovej lehote. Vo vzťahu k námietkam ţalovaného uvedených
v odvolaní poukázal na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a navrhol napadnutý
rozsudok potvrdiť. K súhlasu F. v zmysle § 19a ods. 2 Zákona o veľkej privatizácii uviedol,
ţe uvedené ustanovenie neustanovuje formu akou má F. udeliť súhlas na prevod
privatizovaného majetku. Ţiadne ustanovenie zákona neukladá úpadcovi pri ţiadosti
o udelenie súhlasu predkladať konkrétne kúpne zmluvy. To by ani nebolo moţné, nakoľko
v čase udelenia súhlasu ešte neexistovali. Je preto nelogické vykladať predmetné ustanovenie
tak, ţe úpadca mal najskôr podrobne prerokovať prevod nehnuteľností s právnym
predchodcom ţalobcu, vypracovať kúpne zmluvy aţ následne tieto predloţiť F. a ţiadať
súhlas na prevod majetku. Podľa jeho názoru rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa kvalitatívne
poţiadavky odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. Námietka ţalovaného v tomto smere
nie je opodstatnená. Ţalobca povaţuje súhlas F. z 31. 08. 2000 na prevod nehnuteľného
majetku z úpadcu na právnych predchodcov ţalobcu za platný právny úkon a súd prvého
stupňa jasne, zrozumiteľne uviedol, prečo k takémuto právnemu záveru dospel. V priebehu
konania nebolo zo strany ţalovaného skutkovo ani argumentačne preukázané, ţe by spôsob
zaplatenia kúpnej ceny, teda uhradenie na účet súdnej exekútorky mal byť neplatný. Naviac
neplatnosť dohody o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny by spôsoboval neplatnosť iba tejto časti
kúpnej zmluvy, bez vplyvu na zvyšnú časť zmluvy a uvedené by zakladalo nárok úpadcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia voči exekútorke. Ţalobca v súvislosti s moţným
prihliadnutím na výpovede svedkov v iných súdnych konania, na ktoré ţalovaný poukázal,
uviedol, ţe ţalobca nemal moţnosť klásť svedkom ţiadne otázky ani namietať spôsob akým
kládol otázky svedkom ţalovaný, prípadne právny zástupca. Prihliadaním na výpovede
svedkov v iných konaniach by došlo k procesnému pochybeniu súdu, ktoré by malo
za následok odňatie moţnosti ţalobcu konať pred súdom. Ţalovaný, ak mal záujem
preukazovať rozhodujúce skutočnosti výpoveďami svedkov, mal moţnosť navrhnúť ich
výpoveď v tomto konaní, čo neurobil. Navrhol preto, aby odvolací súd na výpovede svedkov
z iných konaní neprihliadal. Poukázal tieţ na zákaz retroaktivity novely Zákona o veľkej
privatizácii, čo uţ podrobne zdôvodnil vo svojom vyjadrení z 18. 10. 2011 a na uvedené
vyjadrenie poukázal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p.
po zistení, ţe odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, § 204 ods. 1 O. s. p.), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O. s. p.), preskúmal
vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2
O. s. p. a dospel k záveru, ţe sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia.
K námietke oneskoreného podania odvolania odvolací súd uvádza, ţe napadnutý
rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi ţalovaného dňa 03. 07. 2012. Zákonná lehota
pätnásť dní na podanie odvolania v zmysle § 204 ods. 1 O. s. p. začala plynúť 04. 07. 2012
a uplynula 18. 07. 2012. Odvolanie ţalovaného bolo podané doporučene na pošte 18. 07. 2012
a doručené súdu 19. 07. 2012.
Podľa § 57 ods. 3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon
na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Podanie obsahujúce odvolanie ţalovaného bolo odovzdané posledný deň lehoty
na pošte, teda orgánu, ktorý mal povinnosť podanie súdu doručiť, preto odvolanie bolo
podané v zmysle citovaného ustanovenia včas a odvolací súd sa zaoberal jeho vecnou
stránkou.
Ţalobca sa domáhal ţalobou vylúčenia nehnuteľností, špecifikovaných v ţalobe,
zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu V. Tvrdil, ţe je vlastníkom predmetných nehnuteľností,
ktoré nadobudol kúpnymi zmluvami uzavretými s predávajúcimi, ktorí nehnuteľnosti predtým
platne nadobudli od úpadcu.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej len ZKV), majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu.
Podľa § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa
do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou
o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie vecí do súpisu.
Súd uloţí tomu, kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote
určenej súdom podal ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, ţe
ţaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, ţe vec je do súpisu zahrnutá oprávnene (§ 19
ods. 2 ZKV).
Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6K 105/01-87
z 23. 07. 2001 bol na majetok spoločnosti V., C., IČO: X. vyhlásený konkurz. Za správcu
konkurznej podstaty bol ustanovený ţalovaný. Ţalobca podal ţalobu o vylúčenie predmetných
vecí zo súpisu konkurznej podstaty v súdom stanovenej lehote.
Ţalovaný namietal v odvolaní nesplnenie podmienok pre platný prevod predmetných
nehnuteľností z úpadcu na ďalšie subjekty. Súd prvého stupňa vo vzťahu k tejto skutočnosti
vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého však vyvodil nesprávne právne závery, v dôsledku
čoho napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. f) O. s. p.).
Medzi účastníkmi konania nie je sporné, ţe zmluvou č. 48/1992 z 27. 07. 1992 v znení
dodatku č. 1 z 29. 09. 1994 úpadca v zmysle zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších zmien
a doplnkov o prevode majetku štátu na iné osoby (ďalej len Zákon o veľkej privatizácii)
nadobudol od predávajúceho F. (ďalej len .F.) do vlastníctva nehnuteľnosti, ktorých vylúčenie
z konkurznej podstaty je predmetom tohto konania. Následnými kúpnymi zmluvami z 12. 10.
2000 a 13. 10. 2000 úpadca previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
na právnych predchodcov ţalobcu. Uvedené kúpne zmluvy povaţuje ţalovaný za absolútne
neplatné právne úkony z dôvodu, ţe neboli splnené podmienky ustanovené v § 19a ods. 2 a 3
Zákona o veľkej privatizácii.
Podľa § 19a ods. 2 Zákona o veľkej privatizácii, do splatenia celej kúpnej ceny, jej
príslušenstva a splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností je prevod
privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad
do obchodnej spoločnosti alebo jeho zaloţenie v prospech tretích osôb, moţný len
po predchádzajúcom písomnom súhlase F. V čase po splatení celej kúpnej ceny
do splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností je prenájom privatizovaného majetku
moţný, iba ak by išlo o zmluvu na dobu určitú s dobou nájmu kratšou ako jeden rok alebo
o zmluvu na dobu neurčitú s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace, a to len
po predchádzajúcom písomnom súhlase F. Predchádzajúci písomný súhlas F. je potrebný aj
pri obchodných spoločnostiach, ktorých majetkové účasti na podnikaní obchodnej spoločnosti
sú predmetom predaja. Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrţí pri nakladaní
s týmto majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti alebo
jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho zaloţenie v prospech tretích osôb alebo jeho
prenájom je neplatný.
Ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku 2, nadobúdateľ
privatizovaného majetku je povinný pouţiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu
svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14 (§ 19a ods. 3 Zákona
o veľkej privatizácii).
Úkony vykonané nadobúdateľom alebo obchodnou spoločnosťou, ktorej majetková
účasť bola predmetom predaja v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne
nadväzujúce úkony sú neplatné (§ 19a ods. 4 Zákona o veľkej privatizácii).
Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku konštatoval, ţe pre platnosť prevodu
privatizovaného majetku na tretie osoby, a teda na platnosť predmetných kúpnych zmlúv
uzavretých 12. 10. 2000 a 13. 10. 2000 medzi úpadcom a tretími osobami – právnymi
predchodcami ţalobcu, je potrebné splniť súčasné dve podmienky podľa citovaného
ustanovenia § 19a Zákona o veľkej privatizácii. Aj keď uvedené ustanovenie bolo doplnené
aţ zákonom č. 190/1995 Z. z. (účinným od 14. 11. 1995), ktorý nemá prechodné ustanovenia
riešiace aplikáciu tohto ustanovenia na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou, súd
prvého stupňa vyvodil správny právny záver, ţe sa jedná o nepravú retroaktivitu, ktorá je
v zmysle právnej teórie a praxe prípustná. Znamená to, ţe nová právna úprava uznáva právne
skutočnosti, na základe ktorých došlo k vzniku právnych vzťahov podľa predchádzajúcej
právnej normy. Následky právnych vzťahov zostávajú zachované, avšak s účinnosťou
do budúcnosti zavádza nová právna úprava nový mechanizmus uplatnenia týchto práv s tým,
ţe akceptuje právny stav, ktorý nastal za existencie predchádzajúcej právnej úpravy.
V konaní nebolo sporné, ţe F. udelil úpadcovi súhlas na predaj viacerých
nehnuteľností dňa 31. 08. 2000, okrem iných aj na predaj nehnuteľností, ktoré sú predmetom
tohto konania. Písomný súhlas F. s predajom privatizovaného majetku predchádzal uzavretiu
kúpnych zmlúv s tretími osobami, preto záver súdu o splnení tejto podmienky uvedenej
v ustanovení § 19a ods. 2 Zákona o veľkej privatizácii je správny.
Odvolací súd sa však nestotoţnil s právnym názorom súdu, ţe nadobúdateľ
privatizovaného majetku, v predmetnej veci úpadca, pouţil prostriedky získané z predaja
majetku prednostne na úhradu svojich záväzkov voči F. a splnil tak súčasne druhú podmienku
platnosti kúpnych zmlúv uzavretých s tretími osobami.
Z dokazovania nesporne vyplynulo, ţe kupujúci uhradili dohodnutú kúpnu cenu
na účet súdnej exekútorky v zmysle podmienok dohodnutých v článku III kúpnych zmlúv,
ktoré sú v rozpore s citovaným ustanovením § 19a Zákona o veľkej privatizácii. Uvedené
ustanovenie ukladá nadobúdateľovi, v tomto prípade úpadcovi, povinnosť pouţiť celý výnos
z predaja privatizovaného majetku na úhradu svojich záväzkov voči F. Súd prvého stupňa
konštatoval, ţe k pouţitiu finančných prostriedkov v prospech F. došlo uzatvorením dohody
o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi F., K. s.r.o. a úpadcom dňa 21. 02. 2001,
v dôsledku ktorej sa pohľadávka F. voči úpadcovi zníţila o sumu 11 801 460 Sk. Uvedená
pohľadávka F. voči úpadcovi mala zaniknúť započítaním s pohľadávkou úpadcu voči F.
(odplata za postúpenie pohľadávky). S uvedeným záverom sa odvolací súd nestotoţňuje.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlţník majú vzájomné pohľadávky,
ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak
niektorí z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane
okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Započítacie prejavy medzi F. a úpadcom boli obsiahnuté v čl. I dohody o vzájomnom
započítaní pohľadávok uzavretej 21. 02. 2002 (ďalej len dohoda). Podľa čl. I bod 1 a 2 úpadca
postúpil svoju pohľadávku (voči K. s.r.o.) F. bez prejavu vôle smerujúcej k dohode
o prípadnej odplate za jej postúpenie a jej výške. Vzhľadom na absenciu dohody o odplate
za postúpenú pohľadávku, úpadca nemal pohľadávku voči F. spôsobilú na započítanie
v zmysle citovaného ustanovenia. Pohľadávka F. voči úpadcovi z predaja privatizovaného
majetku uzavretím dohody nezanikla.
V konaní nebolo preukázané, ţe nadobúdateľ privatizovaného majetku pouţil získané
prostriedky z predaja privatizovaného majetku na úhradu svojich záväzkov voči F., a preto
nebolo preukázané súčasné splnenie obidvoch podmienok platnosti prevodu privatizovaného
majetku v zmysle citovaných ustanovení § 19a ods. 2, 3 Zákona o veľkej privatizácii. Právne
úkony vykonané úpadcom ako nadobúdateľom privatizovaného majetku ako aj úkony na ne
nadväzujúce sú podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia neplatné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O. s. p. napadnutý rozsudok zmenil
a ţalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 2 O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalovanému
priznal náhradu trov vynaloţených účelne na bránenie práva.
Ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému na účet právneho zástupcu trovy
prvostupňového konania vo výške 866,26 eur za 11 úkonov právnej sluţby (prevzatie
a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenia z 27. 01. 2011, z 25. 11. 2011, z 10. 01. 2012,
z 28. 05. 2012, účasť na pojednávaniach 01. 12. 2011, 19. 01. 2012, 08. 03. 2012, 05. 04.
2012, 10. 05. 2012 a 31. 05.2012) podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), b), c.)
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a trovy odvolacieho konania vo výške 77,30 eur za jeden úkon
právnej sluţby (podanie odvolania 19. 07. 2012) podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1
písm. b) uvedenej vyhlášky vrátane paušálnej náhrady hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3
uvedenej vyhlášky a 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 tejto vyhlášky.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 17. decembra 2013
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová