Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/66/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Pepelovej a členov senátu JUDr. Gabriely Mederovej, JUDr. Aleny Priecelovej

v právnej veci ţalobcu: F. s.r.o., P., IČO: X., zastúpený advokátom B., s.r.o., H., proti

ţalovanému: Mgr., P. Z., správca konkurznej podstaty úpadcu V., C., IČO: X., zastúpený

advokátkou J., s.r.o., B., o vylúčení vecí z konkurznej podstaty, o odvolaní ţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -260 z 31. mája 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -260 z 31. mája 2012 mení tak, ţe ţalobu z a m i e t a.

Ţalobca je p o v i n n ý nahradiť ţalovanému na účet právneho zástupcu trovy

konania vo výške 943,56 eur.

2

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uloţil ţalovanému povinnosť vylúčiť

zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu V., C., IČO: X. nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci

N., katastrálne územie N., zapísanú v katastri nehnuteľností Správy katastra N. na LV č. X.

2

ako pozemok parcela č. X., parcela registra C. o výmere X. m, zastavané plochy a nádvoria

ako výlučné vlastníctvo ţalobcu v podiele 1/1. Ďalším výrokom uloţil ţalovanému povinnosť

nahradiť ţalobcovi trovy konania v sume 1 733,26 eur na účet právneho zástupcu ţalobcu.

V odôvodnení uviedol, ţe ţalobca sa domáhal ţalobou vylúčenia uvedenej

nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu, ţe uvedenú nehnuteľnosť nadobudol

na základe kúpnej zmluvy z 18. 12. 2009 zavkladovanej Správou katastra N. 25. 01. 2010

pod číslom V. a predávajúcemu riadne zaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Má vedomosť o tom,

ţe na základe kúpnej zmluvy z 13. 10. 2000 v znení dodatku č. 1 zo 06. 04. 2001 uzavretej

medzi úpadcom ako predávajúcim a K. L. ako kupujúcim, úpadca predal pôvodný pozemok

parc. č. X. Prílohou návrhu na vklad uvedenej kúpnej zmluvy bol aj súhlas F.

z 31. 08. 2000. Úpadca uhradil F. hodnotu nehnuteľnosti určenú znaleckými posudkami

uvedenú v súhlase F. vo výške 4,8 mil. Sk, a to na základe dohody o vzájomnom započítaní

pohľadávok uzavretej 21. 02. 2001 medzi F., úpadcom a spoločnosťou K. s.r.o. Ţalobca má

za to, ţe nehnuteľnosť bola zapísaná do súpisu konkurznej podstaty neoprávnene. Ţalovaný

navrhol ţalobu zamietnuť s tvrdením, ţe bol a je nepretrţite vlastníkom predmetného

nehnuteľného majetku, ktorý bol prevedený na ţalobcu na základe absolútne neplatného

právneho úkonu vykonaného v rozpore s ustanovením

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len

Zákon o veľkej privatizácii), ktoré zákonodarca zaviedol do zákona s účinnosťou od 04. 09.

1995.

Súd prvého stupňa po posúdení včasnosti uplatneného nároku podľa § 19 zákona

č. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len

„ZKV“) konštatoval, ţe ţalobca podal návrh na začatie konania včas. Zistil, ţe úpadca

nadobudol predmetnú nehnuteľnosť od F. na základe privatizačnej zmluvy, preto sa

na tento prevod sťahuje okrem všeobecných predpisov aj špeciálny právny predpis, a to

Zákon o veľkej privatizácii, ktorý upravuje špecificky aj otázku neplatnosti právnych úkonov

vykonaných v súvislosti s privatizovaným majetkom, a to nielen nadobúdateľom

3

privatizovaného majetku a treťou osobou, ale aj všetkých na ne nadväzujúcich právnych

úkonov. Zákonodarca s účinnosťou od 04. 09. 1995 zaviedol do Zákona o veľkej privatizácii

ustanovenie § 19a, ktoré postihuje právne úkony vykonané v rozpore s týmto ustanovením

absolútnou neplatnosťou. A aj zákonodarca umoţnil kupujúcim prevádzať majetok

s predchádzajúcim súhlasom F., tak len s rozväzovacou podmienkou, ţe v prípade porušenia

povinností uloţených týmto ustanovením, to znamená, ak sa nepouţije výnos z predaja

privatizovaného majetku na splatenie záväzkov voči F., právne úkony (prevod

privatizovaného majetku) ako aj nadväzujúce právne úkony (akékoľvek ďalšie prevody) sú

zo zákona neplatné. Ustanovenie § 19a nadobudlo účinnosť bez prechodných a záverečných

ustanovení, a preto podľa názoru súdu ide o normu, ktorá vykazuje známky nepravej

retroaktivity, o ktorú môţe ísť v prípade, ţe zákonodarca novým právnym predpisom

s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli

za platnosti skoršieho zákona. O nepravú retroaktivitu môţe ísť v prípade, ţe zákonodarca

novým právnym predpisom s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo

povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Za prípustné sa povaţuje pokiaľ nová

právna úprava zavádza do budúcna nový reţim a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo

pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej

právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita

do minulosti, ale akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento

stav ale rieši aţ v čase účinnosti novej právnej úpravy. Podľa názoru súdu k prevodu

predmetnej nehnuteľnosti na právneho predchodcu ţalobcu došlo na základe kúpnej zmluvy

z 12. 10. 2000, po účinnosti novely § 19a Zákona o veľkej privatizácii, preto na platnosť

prevodu sa vyţadovalo splnenie podmienok stanovených v § 19a ods. 2 a 3 Zákona o veľkej

privatizácii. V opačnom prípade sú úkony nadobúdateľa a na ne nadväzujúce právne úkony

týkajúce sa prevodu privatizovaných nehnuteľností neplatné.

Súd posudzoval splnenie podmienok prevodu privatizovaného majetku v zmysle

uvedeného ustanovenia § 19a ods. 2 Zákona o veľkej privatizácii a po vykonaní dokazovania

dospel k záveru, ţe obe podmienky boli splnené. Prvou podmienkou platného prevodu

sprivatizovaného majetku na tretie osoby je súhlas F., ktorý bol udelený 31. 08. 2000

na predaj viacerých nehnuteľností. Súhlas bol daný za podmienky, ţe výnos z tohto predaja

(podľa predloţených znaleckých posudkov bol ohodnotený vo výške 4,8 mil. Sk), pouţije

kupujúci na úhradu svojich záväzkov voči F. Zákon neupravuje náleţitosti súhlasu a podľa

názoru súdu bolo v právomoci F. ako súhlas vydá a či ho obmedzí. V týchto intenciách je aj

4

písomný materiál F. (karta drţiteľa), ktorý bol predloţený na rokovanie výkonnému výboru F.

so ţiadosťou úpadcu. Je zrejmé, ţe F. sa zaoberal celkovou situáciou nadobúdateľa

privatizovaného majetku a vzhľadom na hroziace exekúcie uvítal spoločný postup s P. a. s.

ako majoritným záloţným veriteľom. V prospech P. a. s. bol zaloţený majetok v hodnote

40,7 mil. Sk a v prospech F. vo výške 4,8 mil. Sk. Výkonnému výboru bolo doporučené

zobrať do úvahy pomer zaloţených nehnuteľností a ţiadosť schváliť. Podľa názoru súdu

v nadväznosti na súhlas a kartu ţiadateľa mal úpadca pouţiť výnos vo výške 4,8 mil. Sk

na úhradu záväzkov voči F. Zo súhlasu nevyplýva, ţe má byť pouţitý celý výnos, resp.

minimálne suma 4,8 mil. Sk. Z karty ţiadateľa je zrejmé, ţe F. si nebol vedomý, ţe celý

výnos nemôţe úpadca pouţiť na úhradu záväzkov voči F., a to vzhľadom na majoritného

záloţného veriteľa. Dospel preto k záveru, ţe účel zákona bol naplnený, pretoţe súhlasom

chcel F. zabezpečiť aspoň čiastočné uspokojenie svojej pohľadávky vzhľadom

na ekonomickú situáciu úpadcu. Druhou podmienkou platnosti prevodu privatizovaných

nehnuteľností uvedeného bolo pouţitie takto získaných finančných prostriedkov prednostne

na úhradu svojich záväzkov voči F. Súd konštatoval, ţe predávajúci si túto povinnosť splnil.

Podľa jeho názoru ani zo zákona ani zo súhlasu nevyplýva, akým spôsobom a dokedy mal

úpadca finančné prostriedky získané z predaja uhradiť v prospech F. Zo zákona vyplýva, ţe

nadobúdateľ je povinný pouţiť finančné prostriedky získané na základe predaja

po predchádzajúcom súhlase F. prednostne na úhradu svojich záväzkov. Pretoţe väčšina

majetku bola zaloţená v prospech banky, obaja veritelia súhlasili so spoločným postupom a F.

súhlasil s plnením vo výške 4,8 mil. Sk. K pouţitiu finančných prostriedkov v prospech F.

získaných na základe súhlasu došlo uzatvorením dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok

medzi F., K. s.r.o. a úpadcom. Uzavretím dohody zanikla pohľadávka, ktorú mal úpadca voči

K. s.r.o. a pohľadávka, ktorú mala spoločnosť K. s.r.o. voči F. Pohľadávka F. sa voči

úpadcovi zníţila o sumu 11 801 460 Sk. Uvedené potvrdzuje aj následné správanie sa

účastníkov dohody, kedy úpadca prestal evidovať pohľadávku voči K. s.r.o., K. s.r.o. voči F.

a naopak. Úpadca prestal evidovať záväzok v tomto rozsahu voči F., a preto ju uţ samotný

správca úpadcu v uvedenom rozsahu poprel. Skutočnosť, ţe F. nepodal ţalobu o určenie

pravosti a výšky popretej pohľadávky svedčí o tom, ţe aj F. povaţoval popretie pohľadávky

za dôvodné, práve z titulu trojdohody a zápočtu pohľadávok. Túto skutočnosť potvrdil aj

svedok Ing. Č., ktorý si pamätal na uzatvorenie dohody o započítaní a uviedol, ţe F. chcel

aspoň týmto spôsobom zníţiť dlh úpadcu. Potvrdil tieţ, ţe súhlasy neobsahovali lehotu,

dokedy je potrebné pouţiť finančné prostriedky ani spôsob úhrady. Ak teda došlo 21. 02.

2001 k uzavretiu dohody o započítaní, neznamená to, ţe nesúvisela so splnením záväzku

5

na základe predmetného súhlasu. Zo súhlasu F. z 31. 08. 2000 nevyplýva, ţe by mala byť

z predaja kaţdej jednotlivej nehnuteľnosti pouţitá istá suma alebo celok na úhradu záväzkov

voči F. Započítanie pohľadávok je nesporne jednou z foriem zániku záväzku. Dohoda

o započítaní je právny úkon, ktorý v sebe zahŕňa jednak postúpenie pohľadávky podľa § 524

a nasl. a jednak započítanie podľa a nasl. . Postúpením

pohľadávky (ako výnos získaný z predaja nehnuteľností úpadcu realizovaný na základe

súhlasu F.) úpadcu voči spoločnosti K. s.r.o. na F. a následným započítaním odplaty

za postúpenie so záväzkom voči F. si úpadca riadne splnil záväzok vyplývajúci zo zákona i

zo znenia súhlasu na prevod nehnuteľností. Tento úkon bol vykonaný dostatočne určito

a zrozumiteľne, je z neho zrejmý úmysel a vôľa strán započítať vzájomné pohľadávky F.

a úpadcu čo do výšky 11 801 460 Sk. Tomuto zodpovedá aj následne správanie sa účastníkov,

predovšetkým ţalovaného, ktorý poprel pohľadávku F. v tejto výške a následne F., ktorý

nepodal incidenčnú ţalobu, teda uznal zníţenie pohľadávky úpadcu o túto čiastku. Súd dospel

k záveru, ţe nadobúdateľ nekonal v rozpore s ust. § 19 ods. 2, 3 Zákona o veľkej privatizácii

a právny úkon, ktorým bola prevedená predmetná nehnuteľnosť na právneho predchodcu

ţalobcu, je platným právnym úkonom. Bolo preukázané, ţe bol vydaný predchádzajúci súhlas

k prevodu majetku a takto získané finančné prostriedky (v intenciách súhlasu) boli pouţité

v prospech F. na úhradu záväzkov úpadcu formou započítania. Na záver súd poukázal

na skutočnosť, ţe ustanovenia Zákona o veľkej privatizácii postihujú neplatnosťou úkony

nadobúdateľa vykonané v rozpore so zákonom a prípadné pochybenie F. by nemalo byť

na ťarchu ţalobcu ako tretej osoby. V súvislosti s tvrdením ţalobcu, ţe vlastníctvo nadobudol

okrem dovolených právnych úkonov aj vydrţaním, súd uviedol, ţe zákonnými predpokladmi

pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním je existencia oprávnenej drţby nehnuteľnosti

a uplynutie 10-ročnej doby nepretrţitej oprávnenej drţby. Jednou z náleţitostí oprávnenej

drţby je dobromyseľnosť drţiteľa, ţe mu vec patrí. Domnienka drţiteľa, ţe mu vec patrí sa

musí vţdy opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorej

podľa jeho presvedčenia vec nadobudol. Posúdenie toho, či je drţiteľ s prihliadnutím

na všetky okolnosti v dobrej viere, ţe mu vec patrí, nemôţe vychádzať len zo subjektívnych

predstáv drţiteľa. Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z objektívneho hľadiska, teda

podľa toho, či drţiteľ pribeţnej opatrnosti, ktorú moţno od neho poţadovať, nemal a nemohol

mať pochybnosti o tom, ţe mu vlastníctvo k nehnuteľnosti patrí. Z dokazovania vyplynulo, ţe

priamo v zmluve bolo zakotvené, ţe vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nadobúda

kupujúci aţ vkladom, preto jeho subjektívne presvedčenie o tom, ţe sa stal vlastníkom hneď

po zaplatení kúpnej ceny neznamená, ţe bol vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný.

6

Zo správania sa pôvodného nadobúdateľa K. L. je zrejmé, ţe si bol vedomý, ţe

na preukázanie vlastníctva je nevyhnutný list vlastníctva, teda vklad do katastra.

O trovách konania rozhodol súd podľa takţe úspešnému

ţalobcovi priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva proti ţalovanému, ktorý

úspech vo veci nemal.

Proti rozsudku podal ţalovaný odvolanie s poukázaním na existenciu odvolacích

dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d), f) teda, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným

v , ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za skutočnosť zásadného právneho významu

vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej ţalovaný pokladá absolútnu neplatnosť kúpnych

zmlúv uzavretých úpadcom ako predávajúcim s kupujúcimi K. L. dňa 12. 10. 2000 a I. dňa

13. 10. 2000 ako právnymi predchodcami ţalobcu, pre rozpor s ust. § 19a Zákona o veľkej

privatizácii, ktoré sa týkajú predmetných nehnuteľností. F. bol podľa názoru odvolateľa

viazaný kogentným ustanovením § 19a Zákona o veľkej privatizácii a nemohol podmienky

uvedeného ustanovenia v súhlase na odpredaj majetku z 31. 08. 2000 meniť. Uzatvorením

kúpnej zmluvy medzi úpadcom ako predávajúcim a spoločnosťou K. s.r.o. ako kupujúcim

a následným započítaním vzájomných pohľadávok medzi úpadcom, F. a K. s.r.o. nemohlo

dôjsť k splneniu povinnosti úpadcu podľa súhlasu v zmysle § 19a a uzatváraním kúpnych

zmlúv s vybratými tretími osobami, počas exekučného konania došlo k obchádzaniu zákona

č. o súdnych exekútoroch. Ţalovaný tvrdil, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe

úpadca predkladal konkrétne kúpne zmluvy F., a preto nebolo ani preukázané, ţe F. bol

oboznámený s podmienkami, ktoré boli dohodnuté medzi úpadcom a kupujúcimi

v jednotlivých kúpnych zmluvách. Úpadca uzatvoril okrem kúpnych zmlúv týkajúcich sa

odpredaja nehnuteľností v predmetnej veci viaceré kúpne zmluvy s tretími osobami.

Z dokazovania je zrejmé, ţe úpadca uzavieral tieto kúpne zmluvy v čase, keď boli na jeho

majetok vedené viaceré exekúcie a nebol schopný splácať svoje záväzky. Ţalovaný nesúhlasil

so záverom súdu prvého stupňa, ţe úpadca mal na úhradu svojich záväzkov voči F. pouţiť len

sumu 4,8 mil. Sk a nie celú získanú kúpnu cenu. Uvedenie takejto podmienky by bolo

v rozpore s § 19a Zákona o veľkej privatizácii a takýto súhlas je potrebné povaţovať

za neplatný právny úkon v zmysle a neplatnosť súhlasu

spôsobuje aj neplatnosť následnej zmluvy. Podľa názoru odvolateľa sa súd prvého stupňa

7

nezaoberal ani skutočnosťou, ţe v samotných kúpnych zmluvách bol dohodnutý taký spôsob

zaplatenia kúpnej ceny, ktorý sám o sebe spôsobuje ich absolútnu neplatnosť (uhradenie

kúpnej ceny bolo dohodnuté na účet súdnej exekútorky JUDr. Š.). Pokiaľ kogentné

ustanovenie Zákona o veľkej privatizácii pod sankciou absolútnej neplatnosti upravuje, ţe

všetky prostriedky získané z predaja privatizovaného majetku je potrebné pouţiť na úhradu

záväzkov voči F., nie je v kompetencii F. ani iných osôb túto povinnosť nadobúdateľa

privatizovaného majetku modifikovať. Aj preto ţalovaný s poukázaním na vykonané znalecké

dokazovanie tvrdí, ţe na úhradu záväzkov voči F. bolo potrebné pouţiť všetky prostriedky

získané z predaja privatizovaného majetku.

K otázke, či uzatvorením kúpnej zmluvy medzi úpadcom ako predávajúcim

a spoločnosťou K. s.r.o. ako kupujúcim a následným započítaním vzájomných pohľadávok

medzi úpadcom, F. a K. s.r.o. mohlo dôjsť ku splneniu povinnosti úpadcu v zmysle

§ 19a Zákona o veľkej privatizácii ţalovaný uviedol, ţe dohoda o zápočte sa vôbec netýkala

kúpnych zmlúv uzavretých medzi úpadcom ako predávajúcim a nadobúdateľmi, lebo tieto sa

v dohode vôbec neuvádzajú. Dohoda sa týkala len kúpnej zmluvy K. s.r.o. V ten istý deň ako

bola uzatvorená kúpna zmluva s K. s.r.o. došlo aj k uzatvoreniu dohody o zápočte, ktorou

mala byť podľa tvrdení ţalobcu započítaná pohľadávka F. voči úpadcovi (ktorú F. evidoval

z privatizačnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom) s pohľadávkou úpadcu voči F.. Pohľadávka

úpadcu voči F. mala vzniknúť s titulu dohodnutej odplaty za postúpenie pohľadávky úpadcu

voči K. s.r.o. (nezaplatená kúpna cena z kúpnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a K. s.r.o.

dňa 21. 02. 2001). Samotná dohoda o zápočte neobsahuje ţiadnu sumu odplaty dohodnutú

medzi úpadcom a F. za postúpenie pohľadávky úpadcu voči K. s.r.o., a preto je potrebné

postúpenie pohľadávky úpadcu na F. povaţovať za bezodplatné. Dohoda o zápočte v časti

o postúpení pohľadávky úpadcu na F. neobsahuje prejav vôle o dohodnutí odplaty

za postúpenie tejto pohľadávky, a preto tento chýbajúci prejav vôle nie je moţné

konvalidovať alebo nahradzovať výkladom podľa , lebo

podľa uvedeného ustanovenia je moţné postupovať len v prípade, ak sa jedná o existujúci

prejav vôle. Neexistenciu zápočtu potvrdil aj F., keď si v prihláške do konkurzného konania

na majetok úpadcu prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 75 798 092,40 Sk, t. j.

do konkurzného konania voči úpadcovi si prihlásil pohľadávku vrátane sumy 11 801 460 Sk.

Bez ďalšieho je teda zrejmé, ţe úpadca nemal pohľadávku voči F., ktorá by bola spôsobila

započítania, a preto k zápočtu medzi úpadcom a F. nemohlo dôjsť. Odvolateľ tieţ tvrdil, ţe

súdna exekútorka prekročila svoje právomoci a postupovala spôsobom nezlučiteľným

8

s exekučným poriadkom, ktorý v prípade draţby nehnuteľnosti veľmi precízne stanovuje

postup a povinnosti exekútora. Ak úpadca nakladal s majetkom a uzatváral kúpne zmluvy

s tretími osobami so súhlasom súdnej exekútorky mimo exekučnej draţby, dochádzalo tým

k obchádzaniu zákona, a teda ku konaniu, ktoré je v rozpore so zákonom. Exekučný poriadok

nepozná prevod nehnuteľného majetku povinného na základe kúpnych zmlúv bez vykonania

exekučnej draţby. Z tohto dôvodu je postup obchádzajúci Exekučný poriadok neplatný.

Odvolateľ tieţ tvrdil, ţe s odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jeho opodstatnenosť,

pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť nevyplýva, preto nespĺňa podmienky uvedené v § 157

ods. 2 Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu

prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol, prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu namietal včasnosť podania odvolania z dôvodu, ţe

odvolanie ţalovaného je z 19. 07. 2012, a preto vychádzajúc z predpokladu, ţe bol

ţalovanému rozsudok súdu prvého stupňa doručený 03. 07. 2012, bolo odvolanie ţalovaného

podané po zákonom stanovej lehote. Vo vzťahu k námietkam ţalovaného uvedených

v odvolaní poukázal na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a navrhol napadnutý

rozsudok potvrdiť. K súhlasu F. v zmysle § 19a ods. 2 Zákona o veľkej privatizácii uviedol,

ţe uvedené ustanovenie neustanovuje formu akou má F. udeliť súhlas na prevod

privatizovaného majetku. Ţiadne ustanovenie zákona neukladá úpadcovi pri ţiadosti

o udelenie súhlasu predkladať konkrétne kúpne zmluvy. To by ani nebolo moţné, nakoľko

v čase udelenia súhlasu ešte neexistovali. Je preto nelogické vykladať predmetné ustanovenie

tak, ţe úpadca mal najskôr podrobne prerokovať prevod nehnuteľností s právnym

predchodcom ţalobcu, vypracovať kúpne zmluvy aţ následne tieto predloţiť F. a ţiadať

súhlas na prevod majetku. Podľa jeho názoru rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa kvalitatívne

poţiadavky odôvodnenia v zmysle Námietka ţalovaného v tomto smere

nie je opodstatnená. Ţalobca povaţuje súhlas F. z 31. 08. 2000 na prevod nehnuteľného

majetku z úpadcu na právnych predchodcov ţalobcu za platný právny úkon a súd prvého

stupňa jasne, zrozumiteľne uviedol, prečo k takémuto právnemu záveru dospel. V priebehu

konania nebolo zo strany ţalovaného skutkovo ani argumentačne preukázané, ţe by spôsob

zaplatenia kúpnej ceny, teda uhradenie na účet súdnej exekútorky mal byť neplatný. Naviac

neplatnosť dohody o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny by spôsoboval neplatnosť iba tejto časti

kúpnej zmluvy, bez vplyvu na zvyšnú časť zmluvy a uvedené by zakladalo nárok úpadcu

na vydanie bezdôvodného obohatenia voči exekútorke. Ţalobca v súvislosti s moţným

9

prihliadnutím na výpovede svedkov v iných súdnych konania, na ktoré ţalovaný poukázal,

uviedol, ţe ţalobca nemal moţnosť klásť svedkom ţiadne otázky ani namietať spôsob akým

kládol otázky svedkom ţalovaný, prípadne právny zástupca. Prihliadaním na výpovede

svedkov v iných konaniach by došlo k procesnému pochybeniu súdu, ktoré by malo

za následok odňatie moţnosti ţalobcu konať pred súdom. Ţalovaný, ak mal záujem

preukazovať rozhodujúce skutočnosti výpoveďami svedkov, mal moţnosť navrhnúť ich

výpoveď v tomto konaní, čo neurobil. Navrhol preto, aby odvolací súd na výpovede svedkov

z iných konaní neprihliadal. Poukázal tieţ na zákaz retroaktivity novely Zákona o veľkej

privatizácii, čo uţ podrobne zdôvodnil vo svojom vyjadrení z 18. 10. 2011 a na uvedené

vyjadrenie poukázal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

po zistení, ţe odvolanie podal včas účastník konania (, ), proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal

vec v rozsahu podľa bez nariadenia pojednávania v zmysle

a dospel k záveru, ţe sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia.

K námietke oneskoreného podania odvolania odvolací súd uvádza, ţe napadnutý

rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi ţalovaného dňa 03. 07. 2012. Zákonná lehota

pätnásť dní na podanie odvolania v zmysle začala plynúť 04. 07. 2012

a uplynula 18. 07. 2012. Odvolanie ţalovaného bolo podané doporučene na pošte 18. 07. 2012

a doručené súdu 19. 07. 2012.

Podľa lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon

na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podanie obsahujúce odvolanie ţalovaného bolo odovzdané posledný deň lehoty

na pošte, teda orgánu, ktorý mal povinnosť podanie súdu doručiť, preto odvolanie bolo

podané v zmysle citovaného ustanovenia včas a odvolací súd sa zaoberal jeho vecnou

stránkou.

Ţalobca sa domáhal ţalobou vylúčenia nehnuteľností, špecifikovaných v ţalobe,

zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu V. Tvrdil, ţe je vlastníkom predmetných nehnuteľností,

ktoré nadobudol kúpnymi zmluvami uzavretými s predávajúcimi, ktorí nehnuteľnosti predtým

platne nadobudli od úpadcu.

10

Podľa o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

zmien a doplnkov (ďalej len ZKV), majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu.

Podľa § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa

do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou

o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie vecí do súpisu.

Súd uloţí tomu, kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote

určenej súdom podal ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, ţe

ţaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, ţe vec je do súpisu zahrnutá oprávnene (§ 19

ods. 2 ZKV).

Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -87

z 23. 07. 2001 bol na majetok spoločnosti V., C., IČO: X. vyhlásený konkurz. Za správcu

konkurznej podstaty bol ustanovený ţalovaný. Ţalobca podal ţalobu o vylúčenie predmetných

vecí zo súpisu konkurznej podstaty v súdom stanovenej lehote.

Ţalovaný namietal v odvolaní nesplnenie podmienok pre platný prevod predmetných

nehnuteľností z úpadcu na ďalšie subjekty. Súd prvého stupňa vo vzťahu k tejto skutočnosti

vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého však vyvodil nesprávne právne závery, v dôsledku

čoho napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

písm. f) ).

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, ţe zmluvou č. 48/1992 z 27. 07. 1992 v znení

dodatku č. 1 z 29. 09. 1994 úpadca v zmysle v znení neskorších zmien

a doplnkov o prevode majetku štátu na iné osoby (ďalej len Zákon o veľkej privatizácii)

nadobudol od predávajúceho F. (ďalej len .F.) do vlastníctva nehnuteľnosti, ktorých vylúčenie

z konkurznej podstaty je predmetom tohto konania. Následnými kúpnymi zmluvami z 12. 10.

2000 a 13. 10. 2000 úpadca previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam

na právnych predchodcov ţalobcu. Uvedené kúpne zmluvy povaţuje ţalovaný za absolútne

neplatné právne úkony z dôvodu, ţe neboli splnené podmienky ustanovené v § 19a ods. 2 a 3

Zákona o veľkej privatizácii.

Podľa § 19a ods. 2 Zákona o veľkej privatizácii, do splatenia celej kúpnej ceny, jej

príslušenstva a splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností je prevod

privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad

do obchodnej spoločnosti alebo jeho zaloţenie v prospech tretích osôb, moţný len

11

po predchádzajúcom písomnom súhlase F. V čase po splatení celej kúpnej ceny

do splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností je prenájom privatizovaného majetku

moţný, iba ak by išlo o zmluvu na dobu určitú s dobou nájmu kratšou ako jeden rok alebo

o zmluvu na dobu neurčitú s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace, a to len

po predchádzajúcom písomnom súhlase F. Predchádzajúci písomný súhlas F. je potrebný aj

pri obchodných spoločnostiach, ktorých majetkové účasti na podnikaní obchodnej spoločnosti

sú predmetom predaja. Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrţí pri nakladaní

s týmto majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti alebo

jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho zaloţenie v prospech tretích osôb alebo jeho

prenájom je neplatný.

Ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku 2, nadobúdateľ

privatizovaného majetku je povinný pouţiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu

svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14 (§ 19a ods. 3 Zákona

o veľkej privatizácii).

Úkony vykonané nadobúdateľom alebo obchodnou spoločnosťou, ktorej majetková

účasť bola predmetom predaja v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne

nadväzujúce úkony sú neplatné (§ 19a ods. 4 Zákona o veľkej privatizácii).

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku konštatoval, ţe pre platnosť prevodu

privatizovaného majetku na tretie osoby, a teda na platnosť predmetných kúpnych zmlúv

uzavretých 12. 10. 2000 a 13. 10. 2000 medzi úpadcom a tretími osobami – právnymi

predchodcami ţalobcu, je potrebné splniť súčasné dve podmienky podľa citovaného

ustanovenia § 19a Zákona o veľkej privatizácii. Aj keď uvedené ustanovenie bolo doplnené

aţ (účinným od 14. 11. 1995), ktorý nemá prechodné ustanovenia

riešiace aplikáciu tohto ustanovenia na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou, súd

prvého stupňa vyvodil správny právny záver, ţe sa jedná o nepravú retroaktivitu, ktorá je

v zmysle právnej teórie a praxe prípustná. Znamená to, ţe nová právna úprava uznáva právne

skutočnosti, na základe ktorých došlo k vzniku právnych vzťahov podľa predchádzajúcej

právnej normy. Následky právnych vzťahov zostávajú zachované, avšak s účinnosťou

do budúcnosti zavádza nová právna úprava nový mechanizmus uplatnenia týchto práv s tým,

ţe akceptuje právny stav, ktorý nastal za existencie predchádzajúcej právnej úpravy.

V konaní nebolo sporné, ţe F. udelil úpadcovi súhlas na predaj viacerých

nehnuteľností dňa 31. 08. 2000, okrem iných aj na predaj nehnuteľností, ktoré sú predmetom

12

tohto konania. Písomný súhlas F. s predajom privatizovaného majetku predchádzal uzavretiu

kúpnych zmlúv s tretími osobami, preto záver súdu o splnení tejto podmienky uvedenej

v ustanovení § 19a ods. 2 Zákona o veľkej privatizácii je správny.

Odvolací súd sa však nestotoţnil s právnym názorom súdu, ţe nadobúdateľ

privatizovaného majetku, v predmetnej veci úpadca, pouţil prostriedky získané z predaja

majetku prednostne na úhradu svojich záväzkov voči F. a splnil tak súčasne druhú podmienku

platnosti kúpnych zmlúv uzavretých s tretími osobami.

Z dokazovania nesporne vyplynulo, ţe kupujúci uhradili dohodnutú kúpnu cenu

na účet súdnej exekútorky v zmysle podmienok dohodnutých v článku III kúpnych zmlúv,

ktoré sú v rozpore s citovaným ustanovením § 19a Zákona o veľkej privatizácii. Uvedené

ustanovenie ukladá nadobúdateľovi, v tomto prípade úpadcovi, povinnosť pouţiť celý výnos

z predaja privatizovaného majetku na úhradu svojich záväzkov voči F. Súd prvého stupňa

konštatoval, ţe k pouţitiu finančných prostriedkov v prospech F. došlo uzatvorením dohody

o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi F., K. s.r.o. a úpadcom dňa 21. 02. 2001,

v dôsledku ktorej sa pohľadávka F. voči úpadcovi zníţila o sumu 11 801 460 Sk. Uvedená

pohľadávka F. voči úpadcovi mala zaniknúť započítaním s pohľadávkou úpadcu voči F.

(odplata za postúpenie pohľadávky). S uvedeným záverom sa odvolací súd nestotoţňuje.

Podľa , ak veriteľ a dlţník majú vzájomné pohľadávky,

ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak

niektorí z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane

okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Započítacie prejavy medzi F. a úpadcom boli obsiahnuté v čl. I dohody o vzájomnom

započítaní pohľadávok uzavretej 21. 02. 2002 (ďalej len dohoda). Podľa čl. I bod 1 a 2 úpadca

postúpil svoju pohľadávku (voči K. s.r.o.) F. bez prejavu vôle smerujúcej k dohode

o prípadnej odplate za jej postúpenie a jej výške. Vzhľadom na absenciu dohody o odplate

za postúpenú pohľadávku, úpadca nemal pohľadávku voči F. spôsobilú na započítanie

v zmysle citovaného ustanovenia. Pohľadávka F. voči úpadcovi z predaja privatizovaného

majetku uzavretím dohody nezanikla.

V konaní nebolo preukázané, ţe nadobúdateľ privatizovaného majetku pouţil získané

prostriedky z predaja privatizovaného majetku na úhradu svojich záväzkov voči F., a preto

nebolo preukázané súčasné splnenie obidvoch podmienok platnosti prevodu privatizovaného

13

majetku v zmysle citovaných ustanovení § 19a ods. 2, 3 Zákona o veľkej privatizácii. Právne

úkony vykonané úpadcom ako nadobúdateľom privatizovaného majetku ako aj úkony na ne

nadväzujúce sú podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia neplatné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa napadnutý rozsudok zmenil

a ţalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd

podľa v spojení s ust. tak, ţe úspešnému ţalovanému

priznal náhradu trov vynaloţených účelne na bránenie práva.

Ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému na účet právneho zástupcu trovy

prvostupňového konania vo výške 866,26 eur za 11 úkonov právnej sluţby (prevzatie

a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenia z 27. 01. 2011, z 25. 11. 2011, z 10. 01. 2012,

z 28. 05. 2012, účasť na pojednávaniach 01. 12. 2011, 19. 01. 2012, 08. 03. 2012, 05. 04.

2012, 10. 05. 2012 a 31. 05.2012) podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), b), c.)

vyhlášky č. a trovy odvolacieho konania vo výške 77,30 eur za jeden úkon

právnej sluţby (podanie odvolania 19. 07. 2012) podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1

písm. b) uvedenej vyhlášky vrátane paušálnej náhrady hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3

uvedenej vyhlášky a 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 tejto vyhlášky.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 17. decembra 2013

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová