Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a8a/396887.6fa4fa.pdf
PDF · 196.92 KB
No categories available
2OboE/92/2013
Najvyšší súd 2 OboE/92/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s.r.o., so sídlom
v Bratislave, P., 811 09 Bratislava, IČO: X., zastúpeného A., s.r.o., so sídlom v Bratislave, G.,
811 09 Bratislava, IČO: X., proti povinnému: Š., nar. X., bytom V., o vymoženie
pohľadávky 55,16 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. R.
so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Z., Bratislava pod sp. zn. EX 6470/09, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 23. októbra 2012, č. k.
9CoE/29/2012-58, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Dunajská Streda uznesením z 12. novembra 2012, č. k. 13Er/664/2004-
31 exekúciu zastavil. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul, je neplatný, z ktorého dôvodu exekúciu podľa § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1
Exekučného poriadku zastavil.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, napadnutým
uznesením z 23. októbra 2012, č. k. 9CoE/29/2012-58, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil
a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení rozhodnutia k návrhu
na prerušenie konania uviedol, že podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. je konajúci súd povinný
obligatórne prerušiť konanie, ak rozhodol o tom, že požiada Súdny dvor Európskej únie
o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke podľa ustanovenia článku 267
Zmluvy o fungovaní EU. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že
rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je vecou výlučnej kompetencie vnútroštátneho
súdu po zistení, že pre vydanie jeho rozhodnutia je potrebné rozhodnúť o výklade práva Únie.
Subjektom, ktorý v konečnom dôsledku rozhodne o predložení prejudiciálnej otázky nie je
účastník konania, ale výlučne konajúci (predkladajúci) súd, za predpokladu, že tento dospel
k záveru, že pre kvalifikované s právom Únie konformné rozhodnutie potrebuje interpretačnú
pomoc Súdneho dvora Európskej únie. Aj v prípade, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nie
je prípustný opravný prostriedok, Súdny dvor Európskej únie definoval, kedy súd nie je
povinný položiť prejudiciálnu otázku (v týchto súvislostiach odvolací súd poukazuje aj
na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 06. 10. 1982 vo veci CILFIT C- 283/81). Táto situácia
nastane v prípade, ak predložená otázka je irelevantná, vecne zhodná s otázkou, o ktorej sa už
rozhodlo v prejudiciálnom konaní (teória act éclairé) a v prípade, ak je správne uplatňovanie
práva Únie také jednoznačné, že nepripúšťa nijaké rozumné pochybnosti (teória acte clair).
Odvolací súd poukázal na charakter prejudiciálneho konania vedeného pred Súdnym
dvorom Európskej únie predovšetkým z toho dôvodu, aby zvýraznil, že cieľom takéhoto
konania je jednotný výklad práva Európskej únie (primárneho i sekundárneho), čím sa
sleduje jeho správna aplikácia v jednotlivých členských štátoch. Zdôraznil, že v prejednávanej
veci konajúci súd rozhodoval výlučne na základe vnútroštátneho práva a v odôvodnení sa
podrobne venoval výkladu jednotlivých ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, na základe ktorých rozhodol o neplatnosti právneho úkonu udelenia
plnomocenstva povinným.
Podľa názoru odvolacieho súdu otázka odvolateľa pod 1/ návrhu na prerušenie
konania je otázka akademická, ktorá nemá základ v prejednávanom spore, a teda nie je
spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok. Z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho
názoru exekučného súdu, odvolací súd považoval druhú otázku odvolateľa za nie zásadnú,
3 2 OboE/92/2013
pre rozhodnutie prejednávaného sporu nie relevantnú, pretože spor po právnej stránke
nedeterminuje.
Vzhľadom k tomu, že konajúci súd rozhodol výlučne podľa vnútroštátneho práva,
pričom striktne posudzoval náležitosti platnosti právneho úkonu, v danom konaní podľa
odvolacieho súdu nie je dôvod položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, ktorých znenie
formuloval oprávnený. Odvolací súd preto návrh oprávneného na prerušenie konania
a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol.
Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie
konania, podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať
(§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), zlej interpretácie § 109 ods. 1
písm. c/ O. s. p. a je nepreskúmateľné. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenom
rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený, skúmal,
či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex
offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci, vyplývajúca zo zákona.
Z podania oprávneného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného
prostriedku), ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení,
4 2 OboE/92/2013
ako aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností
vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie
odvolacieho súdu, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.
Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je
funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2
O. s. p.).
V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávneného
na prerušenie konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je
rozhodnutím súdu odvolacieho, vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého
odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania
5 2 OboE/92/2013
v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil
bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla
povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnému (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2
O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, 17. decembra 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová