Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2OboE/92/2013

Najvyšší súd 2

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s.r.o., so sídlom

v Bratislave, P., 811 09 Bratislava, IČO: X., zastúpeného A., s.r.o., so sídlom v Bratislave, G.,

811 09 Bratislava, IČO: X., proti povinnému: Š., nar. X., bytom V., o vymoženie

pohľadávky 55,16 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. R.

so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Z., Bratislava pod sp. zn. EX 6470/09, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 23. októbra 2012, č. k.

-58, takto

rozhodol:

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dunajská Streda uznesením z 12. novembra 2012, č. k. 13Er/664/2004-

31 exekúciu zastavil. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok ako

exekučný titul, je neplatný, z ktorého dôvodu exekúciu podľa § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1

Exekučného poriadku zastavil.

2

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením z 23. októbra 2012, č. k. -58, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil

a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení rozhodnutia k návrhu

na prerušenie konania uviedol, že podľa je konajúci súd povinný

obligatórne prerušiť konanie, ak rozhodol o tom, že požiada Súdny dvor Európskej únie

o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke podľa ustanovenia článku 267

Zmluvy o fungovaní EU. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že

rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je vecou výlučnej kompetencie vnútroštátneho

súdu po zistení, že pre vydanie jeho rozhodnutia je potrebné rozhodnúť o výklade práva Únie.

Subjektom, ktorý v konečnom dôsledku rozhodne o predložení prejudiciálnej otázky nie je

účastník konania, ale výlučne konajúci (predkladajúci) súd, za predpokladu, že tento dospel

k záveru, že pre kvalifikované s právom Únie konformné rozhodnutie potrebuje interpretačnú

pomoc Súdneho dvora Európskej únie. Aj v prípade, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nie

je prípustný opravný prostriedok, Súdny dvor Európskej únie definoval, kedy súd nie je

povinný položiť prejudiciálnu otázku (v týchto súvislostiach odvolací súd poukazuje aj

na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 06. 10. 1982 vo veci CILFIT C- 283/81). Táto situácia

nastane v prípade, ak predložená otázka je irelevantná, vecne zhodná s otázkou, o ktorej sa už

rozhodlo v prejudiciálnom konaní (teória act éclairé) a v prípade, ak je správne uplatňovanie

práva Únie také jednoznačné, že nepripúšťa nijaké rozumné pochybnosti (teória acte clair).

Odvolací súd poukázal na charakter prejudiciálneho konania vedeného pred Súdnym

dvorom Európskej únie predovšetkým z toho dôvodu, aby zvýraznil, že cieľom takéhoto

konania je jednotný výklad práva Európskej únie (primárneho i sekundárneho), čím sa

sleduje jeho správna aplikácia v jednotlivých členských štátoch. Zdôraznil, že v prejednávanej

veci konajúci súd rozhodoval výlučne na základe vnútroštátneho práva a v odôvodnení sa

podrobne venoval výkladu jednotlivých ustanovení Občianskeho

zákonníka, na základe ktorých rozhodol o neplatnosti právneho úkonu udelenia

plnomocenstva povinným.

Podľa názoru odvolacieho súdu otázka odvolateľa pod 1/ návrhu na prerušenie

konania je otázka akademická, ktorá nemá základ v prejednávanom spore, a teda nie je

spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok. Z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho

názoru exekučného súdu, odvolací súd považoval druhú otázku odvolateľa za nie zásadnú,

3 2 OboE/92/2013

pre rozhodnutie prejednávaného sporu nie relevantnú, pretože spor po právnej stránke

nedeterminuje.

Vzhľadom k tomu, že konajúci súd rozhodol výlučne podľa vnútroštátneho práva,

pričom striktne posudzoval náležitosti platnosti právneho úkonu, v danom konaní podľa

odvolacieho súdu nie je dôvod položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, ktorých znenie

formuloval oprávnený. Odvolací súd preto návrh oprávneného na prerušenie konania

a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie

konania, podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať

( ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( ), zlej interpretácie

písm. c/ a je nepreskúmateľné. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenom

rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený, skúmal,

či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré

musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex

offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý

nemožno odstrániť, konanie zastaví ( ). Medzi tieto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci, vyplývajúca zo zákona.

Z podania oprávneného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného

prostriedku), ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení,

4 2 OboE/92/2013

ako aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností

vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie

odvolacieho súdu, je odvolaním v zmysle a nasl.

Podľa veta prvá účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky ( ).

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je

funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2

).

V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávneného

na prerušenie konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je

rozhodnutím súdu odvolacieho, vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého

odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania

5 2 OboE/92/2013

v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu odvolacieho súdu podľa v spojení s zastavil

bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla

povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnému (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2

). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 17. decembra 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová