Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/62/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu v 1. rade: C.,

spol. s.r.o., K., IČO: X. v 2. rade: Ing. I. A., nar. 4. februára 1942, B., v 3. rade: H. A., nar.

19. júna 1948, B., v 4. rade: K. Č., nar. 7. júla 1953, T., všetci zastupovaní JUDr. M. Š.,

advokátom, G., proti ţalovanému v 1. rade: Č., a. s., M., IČO: X., v 2. rade: A., s.r.o., C.,

IČO: X. zastúpenému A., s.r.o., so sídlom Z., IČO: X., o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy, na odvolanie ţalovaného v 2. rade a ţalovaného v 1. rade proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 31. mája 2012, č. k.: -785, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 31. mája 2012, č. k.: -785 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zo dňa 31. mája 2012,

č. k.: -785 rozhodol, ţe kúpna zmluva uzavretá dňa 3. júla 1995 medzi Č.,

a. s., zahraničná pobočka v SR, Hlavná pobočka Bratislava, L. a H., s.r.o., so sídlom S., IČO:

X., predmetom ktorej je kúpa nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T.,

2

obec T., okres T., zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako pozemok, parc. č. X., o výmere X.

2

mzastavanej plochy a nádvorí a stavba súp. č. X., postavená na pozemku parc. č. X. v znení

dodatku č. 1 zo dňa 28. septembra 1998, dodatku č. 2 zo dňa 26. augusta 1999 a dodatku č. 3

zo dňa 21. mája 2007, je neplatná.

Ţalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť ţalobcom v 1. a 4.

rade trovy konania v sume 5 394,77 eur k rukám právneho zástupcu ţalobcov.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, ţe Krajský súd v Bratislave

rozsudkom zo dňa 9. decembra 2004, č. k.: -308 rozhodol tak, ţe konanie

ohľadom určenia, ţe ţalovaný pri predaji, zálohu – nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva

2

č. X., katastrálne územie T., parc. č. X., zastavaná plocha o výmere X. m, d. č. X., v prospech

spoločnosti H., s.r.o., B. konal protiprávne, čím medzi ţalobcom v 1. a 2. rade a ţalovaným

vznikol zodpovednostný vzťah, zastavil. Návrh na určenie absolútnej neplatnosti kúpnej

zmluvy zo dňa 3. júla 1995 medzi Č., a. s., zahraničná pobočka v Slovenskej republike,

Hlavná pobočka Bratislava a spoločnosťou H., s.r.o., zamietol a ţalobcov zaviazal na náhradu

trov konania. Citoval rozhodnutie Krajského súdu zo dňa 20. septembra 2001, č. k.:

-189, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 17. decembra 2003, sp. zn.: , zrušené a vec vrátená na nové konanie.

Poukázal na späťvzatie návrhu na začatie konania v ďalšom konaní, predmetom konania

zostalo iba určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Z dôvodu nepreukázaného naliehavého

právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy návrh na začatie konania zamietol

a o trovách konania rozhodol podľa O odvolaní ţalobcov proti tomuto

rozsudku, ktorým návrh na určenie absolútnej neplatnosti zamietol, rozhodol odvolací súd

rozsudkom zo dňa 24. júna 2006, č. k.: -338 tak, ţe rozsudok Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 9. decembra 2004, č. k.: -308, v časti, ktorou bola ţaloba

zamietnutá potvrdil a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. S vysloveným

právnym názorom v prvostupňovom rozhodnutí sa nestotoţnil a dospel k záveru, ţe

v predmetnej veci existuje naliehavý právny záujem podľa , lebo vlastník

nehnuteľnej veci, i keď doteraz nie je ešte evidovaná v katastri nehnuteľností, má nového

vlastníka. Konštatoval, ţe touto určovacou ţalobou budú pro futuro vyriešené i ďalšie sporné

otázky.

3

Čo sa týka ţalobcu v 1. rade konštatoval, ţe ţalobca ako úverový dlţník nemá v predmetnej

veci vecnú legitimáciu, ktorý si neplnil záväzok z predmetnej úverovej zmluvy, čo ţalobcovia

nespochybnili. Za nesporné označil, ţe ţalobcovia v 2. a 3. rade ako spoluvlastníci – ručitelia,

namietajú neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k realizácii záloţného práva,

ktorá záloţná zmluva bola taktieţ spochybnená. Za podstatné, čo odvolací súd povaţoval

za potrebné skúmať, bolo, či došlo k porušeniu ustanovení záloţnej zmluvy zo dňa 6. augusta

1993, bodu 7, keďţe ust. umoţňuje, ak to určuje zmluva,

záloţnému veriteľovi (ţalovanému) predať záloh aj iným vhodným spôsobom – priamym

predajom. Uviedol, ţe z bodu 7 predmetnej záloţnej zmluvy vyplýva, ţe v prípade, ţe

pohľadávka banky v plnom rozsahu nebude riadne a včas uspokojená, banka je oprávnená

podľa svojej voľby, buď podľa , alebo podľa ust.

, a to po predchádzajúcom upozornení záloţného dlţníka predajom

zaloţenej nehnuteľnosti vo verejnej draţbe, alebo priamym predajom inému záujemcovi

vybranému bankou, uspokojiť si svoju pohľadávku. Uviedol, ţe pokiaľ záloţný dlţník

zabezpečí konkrétneho záujemcu pre priamy predaj za hotové za vyššiu cenu, bude banka

akceptovať jeho odporúčanie. Ďalej konštatoval, ţe ţalobcovia poukazujú na porušenia

citovaného ustanovenia bodu 7 záloţnej zmluvy ţalovaným, nakoľko tvrdia, ţe zabezpečili

konkrétneho záujemcu pre priamy predaj za hotové za vyššiu cenu a to pána B., ako aj to, ţe

pán B. mal vyriešiť finančnú situáciu ţalobcu v 1. rade a to pristúpením k dlhu. Podľa

odvolacieho súdu však ţalobcovia relevantné dôkazy na podporu ich tvrdenia nepreukázali

(zmluvu o pristúpení k dlhu ţalobcu v 1. rade, ani písomnú ponuku na odkúpenie zaloţenej

nehnuteľnosti). Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalovaný neporušil

ustanovenie bodu 7 záloţnej zmluvy a napadnuté rozhodnutie potvrdil a o trovách konania

rozhodol podľa

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal mimoriadne dovolanie Generálny

prokurátor Slovenskej republiky a navrhol rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 9. septembra 2004, č. k.: -308 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 24. augusta 2006, č. k.: , v časti ktorou bol návrh

zamietnutý, zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podané mimoriadne dovolanie prejednal a dospel

k záveru, ţe je dôvodné. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti mimoriadneho

dovolania bolo, či odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe kúpna zmluva uzatvorená

4

medzi Č., a. s. a kupujúcim H., s.r.o., je platná, teda či odvolací súd správne konštatoval, ţe

pri predaji zaloţenej nehnuteľnosti nedošlo k porušeniu bodu 7 záloţnej zmluvy. Fakt, ţe

pohľadávka nebola riadne a včas uspokojená, sporný nie je. Sporným zostáva, či banka

pri priamom predaji zaloţenej nehnuteľnosti postupovala v súlade s bodom 7 záloţnej zmluvy

a umoţnila záloţnému dlţníkovi, aby zabezpečil konkrétneho záujemcu pre priamy predaj

za hotové a vyššiu cenu zaloţenej nehnuteľnosti, za akých podmienok bol predaj bankou

realizovaný. Z listu Č., a. s. zahraničná pobočka, zo dňa 15. mája 1995 je iba zrejmé, za akých

podmienok záloţný dlţník zaloţenú nehnuteľnosť predať nemôţe. Ţalovaný si v tomto liste

jednoznačne vyhradil, ţe zaloţená nehnuteľnosť nesmie byť predaná za niţšiu sumu, ako

predstavovala výška nesplateného dlhu, ale zo ţiadneho dôkazu nie je zrejmé, ţe ţalovaný

oznámil záloţnému dlţníkovi, za akých podmienok priamy predaj môţe realizovať. Je

pravdou, ţe cena, za ktorú ţalovaný ţalovanú nehnuteľnosť predal, predstavovala pribliţne

jednu tretinu ceny uvedenej v znaleckom posudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa

stotoţnil s vysloveným právnym názorom v mimoriadnom dovolaní, ţe pri uspokojovaní

pohľadávky ţalovaného priamym predajom zaloţenej nehnuteľnosti nie je jednoznačné, ţe

nedošlo k porušeniu bodu 7 záloţnej zmluvy, ako aj ţe nebola splnená podmienka predaja

zálohu „iným spôsobom“. Je pravdou, ţe odvolací súd s otázkou skúmania porušenia bodu 7

záloţnej zmluvy zaoberal napriek skutočnosti, ţe prvostupňový súd túto otázku nezisťoval,

keďţe ţalobu zamietol iba z dôvodu nepreukázania naliehavého záujmu.

Tento postup odvolacieho súdu dovolací súd nepovaţoval za správny. Na základe

takto zisteného skutkového stavu, s poukazom na ust. , v spojení

s ust. , prvostupňové rozhodnutie v časti, ktorej návrh na začatie konania

zamietol a rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie a uviedol, ţe Krajský súd v Bratislave sa bude musieť v ďalšom konaní zaoberať

v intenciách záverov dovolacieho súdu, či ţalovaný pri uspokojovaní jeho pohľadávky

priamym predajom zaloţenej nehnuteľnosti postupoval tak, ţe bod 7 záloţnej zmluvy

neporušil, resp. či môţe preukázať, ţe predaj zaloţenej nehnuteľnosti zabezpečoval tak, aby

sa jednalo o „iný vhodný predaj“, nielen pre ţalovaného.

V novom konaní súd zistil, ţe návrhom doručeným súdu dňa 19. júla 1995 sa

ţalobcovia v 1. aţ 4. rade domáhajú, aby súd určil realizáciu práva v zmysle záloţnej zmluvy

č. 03868/1/1993 zo dňa 6. augusta 1993 a kúpnu zmluvu, ktorá súvisí s realizáciou záloţného

práva za neplatnú. Vykonaným dokazovaním súd zistil, ţe medzi navrhovateľom v 1. rade

a ţalovaným bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej ţalovaný poskytol

navrhovateľovi v 1. rade úver vo výške 1 770 000 Sk s tým, ţe čiastku 270 000 Sk poskytol

ako úver krátkodobý a zvyšok, 1 500 000 Sk ako úver strednodobý. V časti IV. úverovej

zmluvy bol dohodnutý spôsob splácania, pričom posledná splátka mala byť zaplatená

do 30. septembra 1994. Úverovou zmluvou zo dňa 30. novembra 1992 ţalovaný poskytol

ďalší strednodobý úver v celkovom objeme 3 700 000 Sk s úrokom vo výške 16,5%. V časti

IV. úverovej zmluvy bol dohodnutý spôsob splácania tak, ţe posledná splátka mala byť

uhradená dňa 20. novembra 1996 vo výške 220 000 Sk. Okrem toho bola medzi ţalobcom

a ţalovaným uzavretá zmluva o uznaní záväzku podľa , ktorou

ţalobca uznal svoj záväzok voči ţalovanému vo výške 1 500 000 Sk a zaviazal sa ho splácať

jednorázovo do 31. októbra 1993. Dňa 6. augusta 1993 bola medzi ţalovaným a ţalobcom

ako záloţným dlţníkom uzavretá zmluva o zriadení záloţného práva. Podľa bodu 1 tejto

zmluvy sa záloţné právo zriadilo na zabezpečenie pohľadávok banky. V čase uzatvorenia

záloţnej zmluvy záväzok záloţného dlţníka predstavoval sumu 6 270 000 Sk a predmetom

záloţného práva bola nehnuteľnosť – prevádzková stavba s príslušenstvom, na Š., k. ú. T.

Podľa znaleckého posudku cena nehnuteľnosti bola stanovená na sumu 8 437 701 Sk. V bode

7 tejto zmluvy je zakotvené, ţe v prípade ak pohľadávka nebude v plnom rozsahu riadne

a včas uhradená, je banka oprávnená podľa svojej voľby buď podľa § 151f Občianskeho

zákonníka, alebo podľa , a to po predchádzajúcom

upozornení záloţného dlţníka predajom zaloţenej nehnuteľnosti vo verejnej draţbe, alebo

priamym predajom inému záujemcovi vybranému bankou, uspokojiť svoju pohľadávku.

Listom zo dňa 15. mája 1995 ţalovaný ţalobcovi v 1. rade oznámil, ţe súhlasí s odpredajom

nehnuteľností zaloţených v prospech ţalovaného zmluvou o zriadení záloţného práva

zo 6. augusta 1993 priamo záloţným dlţníkom, za podmienok uvedených v liste. Ďalším

listom z uvedeného dňa ţalovaný oznámil ţalobcovi v 1. rade odstúpenie od úverových

zmlúv, ako i skutočnosť, ţe si uplatňuje svoje právo podľa bodu 7 zmluvy o zriadení

záloţného práva na nehnuteľnosť zo dňa 6. augusta 1993, č. 03868/1/1193. Dňa 3. júla 1995

bola uzatvorená kúpna zmluva medzi ţalovaným, uvedeným v zmluve ako predávajúcim

a spoločnosťou H., s.r.o., so sídlom v B. Táto zmluva bola spísaná vo forme notárskej

zápisnice a účastníci ustálili kúpnu cenu dohodou na sumu 3 029 500 Sk a táto je stanovená

v súlade s posudkom u znalca Ing. M. S.

Ţalobcovia v konaní namietali, ţe ţalovaný označený v kúpnej zmluve ako

predávajúci, nikdy nebol vlastníkom predmetu predaja a na takýto predaj nebol skutočnými

6

vlastníkmi ani splnomocnený. Na realizáciu záloţného práva chýbala banke príkazná zmluva,

ktorá mala byť podpísaná medzi ţalovaným (záloţným veriteľom) a vlastníkmi zaloţenej

nehnuteľnosti. Iba podpísaná záloţná zmluva, v ktorej ani neboli podpisy záloţcov notársky

overené, neoprávňovala odporcu realizovať predaj nehnuteľnosti, podpísať v zastúpení

spoluvlastníkov kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti a urobiť za nich úkony na vklad

do katastra nehnuteľností.

Krajský súd v Bratislave ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe konanie ţalovaného

bolo kvalifikované ako protiprávne, so všetkými dôsledkami podľa ust. § 33 ods. 2

a v rozpore s dobrými mravmi. Ţalovaný nebol splnomocnený

na takýto právny úkon, nemohol previesť vlastnícke právo na kupujúceho, lebo sám nebol

vlastníkom nehnuteľnosti. Pri určovaní ceny bola podľa názoru konajúceho súdu porušená

o cene stavieb, pozemkov a trvalých porastov a to konkrétne ,

keďţe pred uzatvorením kúpnej zmluvy absentoval súhlas Ministerstva financií Slovenskej

republiky v súvislosti so schválením kúpnej ceny. Okrem toho konajúci súd zistil, ţe ţalovaný

v 1. rade postupoval v rozpore s bodom 7 zmluvy o zriadení záloţného práva k nehnuteľnosti,

keďţe ţalobca nemal moţnosť ponúknuť ţalovanému iného vhodného záujemcu na priamy

predaj nehnuteľnosti za vyššiu cenu, nakoľko o predajnej cene nebol vôbec informovaný.

Konajúci súd zistil, ţe bol zásadný rozdiel medzi cenou nehnuteľnosti v čase zaloţenia

nehnuteľnosti a v čase predaja nehnuteľnosti. Súčasne mal konajúci súd pochybnosť

o platnosti posudku JUDr. Š. K. na podpísanie dodatku č. 2, ku kúpnej zmluve zo dňa 3. júla

1995. Podľa názoru súdu prvého stupňa, ţalobcovia v 2. a 3. rade sú spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom predaja, ktorý bol realizovaný kúpnou zmluvou,

neplatnosti ktorej sa domáhajú. Podľa názoru konajúceho súdu, od rozhodnutia konajúceho

súdu o tomto návrhu závisí zachovanie alebo strata vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a tým

je preukázaný naliehavý právny záujem ţalobcov v 1. aţ 4. rade na určení neplatnosti kúpnej

zmluvy. Pokiaľ ide o existenciu naliehavosti právneho záujmu

na určovacej ţalobe u ţalobcov, tento súvisí s jeho záujmom na zachovaní vlastníckeho práva

ţalobcu v 2. rade k nehnuteľnosti, nakoľko je moţné predpokladať, ţe tento ako spoločník

bude mať záujem vytvárať dobré podmienky pre obchodné aktivity ţalobcu. Súdu bolo

krátkou cestou predloţené záverečné písomné vyjadrenie ţalovaného v 1. rade

z 25. apríla 2012, v ktorom sa odporca v 1. rade podobne vyjadril k predmetu sporu.

Ţalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 9. decembra 2004 v rámci konania

pod sp. zn.: , jednak ústne do zápisnice a zároveň v písomnom vyjadrení

z 1. decembra 2003 podal protinávrh, v ktorom ţiadal, aby konajúci súd zaviazal ţalobcov

zaplatiť ţalovanému v 1. rade sumu vo výške 100 560,98 eur (3 029 500 Sk) s tým, ţe táto

suma predstavuje pohľadávku ţalovaného v 1. rade voči ţalobcovi z úverovej zmluvy

zo dňa 30. januára 1992, ktorý však konajúci súd vylúčil na samostatné konanie. Konajúcemu

súdu bola krátkou cestou predloţená písomná záverečná reč ţalovaného v 2. rade, v ktorej

odporca v 2. rade uviedol, ţe ţiada ţalobný návrh zamietnuť pre neexistenciu naliehavého

právneho záujmu. Z dôvodov, ktoré uviedol vo svojej záverečnej reči je toho názoru, ţe

ţalovaný v 1. rade bol oprávnený predať predmetné nehnuteľnosti ţalovanému v 2. rade,

nakoľko podľa bodu 7 záloţnej zmluvy bol ţalovaný v 1. rade oprávnený predať záloh aj

priamym predajom. Na základe dôvodov, ktoré uviedol, ţiadal ţalobu odmietnuť ako

nedôvodnú a priznať ţalovanému v 2. rade trovy konania a právneho zastúpenia.

K predmetu sporu sa vyjadril aj právny zástupca ţalobcov v 1. aţ 4. rade a ţiadal

ţalobnému návrhu vyhovieť v celom rozsahu.

Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe po zhodnotení všetkých

dôkazov dospel k záveru, ţe konaním ţalovaného pri realizácii záloţného práva došlo

k porušeniu vlastníckych práv vlastníkov zaloţenej nehnuteľnosti, a ţe kúpna zmluva

zo dňa 3. júla 1995 svojim obsahom, ale aj účelom odporuje zákonu a obchádza ho a je

v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k tomuto zisteniu dospel k záveru, ţe kúpna zmluva

uvedená vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia zo dňa 3. júla 1995 je neplatná. Svoje

rozhodnutie oprel o ust. a .

Výrok o trovách konania oprel súd o úspešnosť ţalobcov v 1. aţ 4. rade v spore,

a preto zaviazal ţalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne uhradiť ţalobcom v 1. aţ

4. rade trovy konania vzhľadom na ich úspešnosť v spore podľa

a následne aj vyčíslil trovy konania ţalobcov v 1. aţ 4. rade.

Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie ţalovaný

v 2. rade, v ktorom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie

zmenil tak, ţe návrh zamietne a ţalobcov zaviaţe uhradiť ţalovanému v 2. rade náhradu trov

prvostupňového ako aj odvolacieho konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

8

Ţalovaný v 2. rade odôvodnil svoje odvolanie tým, ţe súd prvého stupňa vec

nesprávne právne posúdil (ust. ), keď:

- usúdil, ţe ţalobcovia majú v konaní naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

predmetnej kúpnej zmluvy (Podľa ţalovaného v 2. rade nie je zrejmé, aký naliehavý

právny záujem môţu mať ţalobcovia na takomto určení, keď v súčasnosti sú ako

vlastníci zapísaní na liste vlastníctva, ich vlastnícke právo nie je nijakým spôsobom

spochybnené, určenie neplatnosti kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti nemôţe ovplyvniť

obchodné aktivity ţalobcu v 1. rade, ktorý nikdy nebol vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti a nemal v nej ani sídlo a nevyvíja ţiadnu činnosť.);

- rozhodoval v rozpore so záväzným právnym názorom dovolacieho súdu (Súd prvého

stupňa sa v rozpore so záväzným právnym názorom dovolacieho súdu zaoberal

otázkou neexistencie plnomocenstva na uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy,

neexistencie súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky a kúpnou cenou ako aj

jej súladu s dobrými mravmi a vôbec sa nezaoberal otázkou vhodnosti predaja

nehnuteľnosti.);

- rozhodol, ţe na uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy ţalovaný v 1. rade potreboval

osobitné plnomocenstvo od ţalobcov (Ţalovaný v 1. rade v tejto súvislosti poukázal

na ust. a bodu 7 záloţnej zmluvy, má za to, ţe

takýto názor neobstojí a poukázal aj na súčasnú úpravu § 151m ods. 6 Občianskeho

zákonníka.);

- chýbajúci súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky s výškou kúpnej ceny

povaţoval za dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy (Ţalovaný v 1. rade v tejto súvislosti

poukázal na ust. a k otázke relatívnej neplatnosti

právneho úkonu uviedol, ţe tá pominie, pokiaľ dotknutá osoba dodatočne právny úkon

schváli (ratihabícia), alebo ak dôvod neplatnosti právneho úkonu dodatočne odpadol

(konvalidácia). Ministerstvo financií Slovenskej republiky 19. októbra 1998 dodatočne

výšku kúpnej ceny schválilo, čím bez ohľadu na premlčanie odpadol dôvod relatívnej

neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Ţalovaný v 2. rade odmieta právny názor, ţe

nedostatok súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky s dohodnutou cenou

spôsobuje absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy a dovolací súd

v rozhodnutí nekonštatoval, ţe nedostatok súhlasu Ministerstva financií Slovenskej

republiky automaticky spôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Podľa

ţalovaného v 2. rade nedostatok súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky

s výškou kúpnej ceny spôsobil iba relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Ţalobcovia sa

9

neplatnosti kúpnej zmluvy z toho dôvodu dovolali aţ po uplynutí trojročnej

premlčacej doby. Ţalovaný v 2. rade v konaní uplatnil námietku jej premlčania. Súd

prvého stupňa preto pochybil keď určil, ţe predmetná kúpna zmluva je neplatná

z dôvodu nedostatku súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky s výškou

kúpnej ceny.);

- zistil, ţe ţalovaný v 1. rade pri uzavretí kúpnej zmluvy postupoval v rozpore

s bodom 7 záloţnej zmluvy (Ţalovaný v 2. rade v odvolaní podrobne rozobral túto

otázku a má za to, ţe predmetná kúpna zmluva nie je neplatná pre rozpor s § 299

ods. 2 ani pre rozpor s bodom 7 záloţnej zmluvy. Skutočnosť,

ţe ţalobca v 1. rade nevyuţil zmluvné oprávnenie a ţalovanému v 1. rade neodporučil

vhodného kupujúceho nemôţe byť na ťarchu ţalovaných a nemôţe byť povaţované

za porušenie ani bodu 7 záloţnej zmluvy.

Poukázal aj na to, ţe ţalobcovia mali moţnosť presadiť svoje záujmy a práva avšak

ţalovanému v 1. rade ţiadneho záujemcu o kúpu nehnuteľnosti neoznámili. K určeniu

výšky ceny dodal, ţe súd prvého stupňa uvádza, ţe zistil výrazný rozdiel vo výške

kúpnej ceny v čase zaloţenia nehnuteľnosti a v čase jej predaja. Tento názor zrejme

vychádza z nesprávnej interpretácie znaleckého posudku Ing. M. K. č. 42/1993, ktorý

v spise nie je zaloţený.);

- predmetnú kúpnu zmluvu povaţoval za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi

(Ţalovaný v 2. rade opätovne uviedol, ţe celý proces predaja nehnuteľnosti prebiehal

v súčinnosti s konateľom a spoločníkom ţalobcu v 1. rade ako aj podielovým

spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti p. R. Č., a teda nie je zrejmé, ako mohol

byť predaj nehnuteľnosti v rozpore s dobrými mravmi.);

- určil, ţe ţalobca v 1. rade má v konaní aktívnu vecnú legitimáciu (Ţalobca v 1. rade

nikdy nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, ani vlastníctvo k týmto

nehnuteľnostiam netvrdil a nebol ani zmluvnou stranou predmetnej kúpnej zmluvy.)

Ţalovaný v 2. rade ďalej odôvodnil svoje odvolanie tým, ţe súd prvého stupňa nevykonal

dôkazy navrhnuté ţalovaným v 2. rade, čím neúplne zistil skutkový stav veci (ust. § 205

ods. 2 písm. c) ). K tomu bliţšie uviedol, ţe súd prvého stupňa na pojednávaní

2. novembra 2011 vyhlásil, ţe svedectvo p. B. povaţuje za právne irelevantné, a to

bez uvedenia dôvodov, ktoré ho k tomuto záveru viedli. Súd prvého stupňa nevykonal dôkaz

– znalecký posudok Ing. M. K. č. 42/1993 zo 7. júla 1993 pričom neuviedol z akých dôvodov.

10

Ţalovaný v 2. rade ďalej odôvodnil svoje odvolanie tým, ţe súd prvého stupňa nesprávne

vyvodil záver o zásadnom rozdiele ceny nehnuteľnosti v čase zaloţenia a v čase predaja

nehnuteľnosti - z vykonaných dôkazov taký záver nevyplýva; súd prvého stupňa tak dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 205 ods. 2

písm. d) ).

Nakoniec ţalovaný v 2. rade odôvodnil svoje odvolanie tým, ţe rozsudok je

nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov; konanie je zaťaţené inou vadou konania, ktorá

mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci (ust. )

a konštatuje, ţe napadnutý rozsudok je arbitrárny, čo bliţšie v podanom odvolaní aj rozvádza.

Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie aj ţalovaný

v 1. rade, v ktorom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie

zmenil tak, ţe návrh o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy ako aj povinnosť

ţalovaných v 1. a 2 rade spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania v sume 5 394,77 eur

sa zamieta.

Ţalovaný v 1. rade odôvodnil svoje odvolanie tým, ţe predmetný rozsudok vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, konajúci súd zo skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery, neúplne zistil skutkový stav, z dôvodu nevykonania navrhnutého

dôkazu (svedeckej výpovede p. B.).

Ţalovaný v 2. rade poukázal na to, ţe podľa právnej úpravy

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny

zákon), vlastnícke práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom

do katastra. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy

katastra. Tým rozhodnutie o neplatnosti kúpnej zmluvy z 3. júla 1995 v znení dodatkov nie je,

podľa názoru ţalovaného v 1. rade, podkladom pre vykonanie akejkoľvek zmeny v zápise

vlastníckeho práva ţalobcov v 2. aţ 4. rade k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva

č. X. v k. ú. T. Rovnako sa nestotoţňuje s názorom súdu o existencii naliehavého právneho

záujmu.

Ţalovaný v 1. rade ďalej poukázal na ust. a

ods. 2 a dodal, ţe platnosť zmluvy o zriadení záloţného práva

11

na nehnuteľnosť č. zmluvy 03868/1/1993 zo 6. augusta 1993, vklad povolený pod V. zo 17.

septembra 1993, ako aj platnosť vzniku záloţného práva nebola ţalobcami nikdy

spochybnená. Právna úprava záloţného práva neukladá podpisy zmluvných strán v záloţnej

zmluve notársky overiť. Poukázal aj na to, ţe dovolací súd nezaviazal Krajský súd

v Bratislave zaoberať sa otázkou súhlasu, resp. splnomocnenia ţalobcov pre ţalovaného

v 1. rade predať predmetné nehnuteľnosti v mene ţalobcov v 2. aţ 4. rade, ako aj posudzovať

doklady na základe ktorých konal zamestnanec ţalovaného v 1. rade JUDr. Š. K. Kúpna

zmluva z 3. júla 1995 bola spísaná vo forme notárskej zápisnice. V zmysle platnej právnej

úpravy je notár povinný posúdiť pri právnických osobách, či prítomná osoba je oprávnená

konať za právnickú osobu, konajúci notár doklady predloţené JUDr. Š. K. na konanie

za ţalovaného v 1. rade povaţoval za postačujúce pre spísanie dodatku č. 2 ku kúpnej zmluve

z 3. júla 1995 vo forme Notárskej zápisnice N 12/99, Nz 125/99 dňa 22. augusta 1999.

Ţalovaný v 1. rade ďalej pokračuje, ţe Krajský súd v odôvodnení rozsudku uvádza, ţe

bol zásadný rozdiel medzi cenou nehnuteľnosti v čase zaloţenia nehnuteľnosti a v čase

predaja nehnuteľnosti. Toto tvrdenie zakladá na znení bodu 2 Zmluvy o zriadení záloţného

práva na nehnuteľnosť č. zmluvy 03868/1/1993 zo 6. augusta 1993, kde sa uvádza, ţe

predmetná nehnuteľnosť je popísaná v Znaleckom posudku č. 42/1993 zo 7. júla 1993

vypracovanom Ing. M. K. a bola stanovená na celkovú sumu 8 437 701 Sk. Zo strany

ţalobcov uvedený znalecký posudok ako dôkazný posudok do spisu zaloţený nebol. Rovnako

ani ţalovaný v 1. rade nedisponuje uvedeným znaleckým posudkom. Jeho obsah nie je známy

a preto sa nedá povaţovať za dôkazný prostriedok preukazujúci, ţe uvedené nehnuteľnosti

mali hodnotu 8 437 701 Sk. V spise je zaloţený znalecký posudok Ing. M. S. č. 87/1995,

ktorým bola určená cena nehnuteľnosti na sumu 3 029 500 Sk. V čl. III kúpnej zmluvy sa

výslovne uvádza, ţe kúpna cena bola stanovená v súlade s týmto znaleckým posudkom,

z čoho podľa ţalovaného v 1. rade jednoznačne vyplýva, ţe kúpna cena bola stanovená riadne

na základe znaleckého posudku.

Ţalovaný v 1. rade poukázal na to, ţe súd nemá odbornú spôsobilosť na určenie ceny

predmetných nehnuteľností a pri jej určovaní musí vychádzať z vypracovaného znaleckého

posudku. Jediný znalecký posudok, ktorý je zaloţený v spise a bol v konaní ako dôkaz

vykonaný je znalecký posudok Ing. S. na sumu 3 029 500 Sk a výška kúpnej ceny

nehnuteľností bola určená práve na základe tohto znaleckého posudku. Vzhľadom k tomu, ţe

v spise doteraz nebol doloţený znalecký posudok z 12. júna 1995 znalca Ing. S.,

12

vypracovaného na pokyn R. Č., generálny prokurátor nesprávne vyhodnotil, ţe ţalovaný v 1.

rade nepostupoval v súlade s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku,

keď neposkytol moţnosť vyjadriť sa ku konkrétnej cene vlastníkom zaloţených

nehnuteľností. Predloţením uvedeného znaleckého posudku objednaného R. Č. ako

spoluvlastníkom v podiele ½ zaloţených nehnuteľností, konateľa ţalobcu v 1. rade ţalovaný

v 1. rade preukázal, ţe výkon záloţného práva priamym predajom za kúpnu cenu 3 029 500

Sk zodpovedá cene, ktorú určili ţalobcovia tým, ţe dali vypracovať znalecký posudok a tým

je vhodný pre všetky zúčastnené osoby a nie iba pre ţalovaného v 1. rade ako záloţného

veriteľa.

K súdom tvrdenému porušeniu vyhlášky č. o cene stavieb,

pozemkov a trvalých porastov z dôvodu absencie súhlasu Ministerstva financií Slovenskej

republiky so schválením kúpnej ceny pri kúpnej zmluve ţalovaný v 1. rade uviedol, ţe súd

nemôţe posudzovať kúpnu zmluvu z 3. júla 1995 samostatne bez zmien uvedených

v jednotlivých dodatkoch (dodatok č.1, č. 2 a č. 3) uzatvorených vo forme notárskych

zápisníc. Krajský súd nie je zaviazaný zaoberať sa otázkou platnosti zmluvy v súvislosti

s nedostatkom súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Ţalovaný v 1. rade poukázal aj na ust. a na to, ţe

je cenovým predpisom a v tejto súvislosti uviedol, ţe nedostatok

súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky s výškou kúpnej ceny by spôsobil len

relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy, kde bola zo strany ţalovaného v 1. rade uplatnená

námietka premlčania a poukázal aj na to, ţe uvedená vyhláška bola zrušená k 1. januáru 2000

a následne aj od 1. januára 2004.

Ţalovaný v 1. rade má za to, ţe súd v novom konaní uţ nemal konať v rozsahu návrhu

z 19. júla 1995 a to z dôvodu, ţe o návrhu v časti realizácie záloţného práva uţ bolo

právoplatne rozhodnuté a jednak z toho dôvodu, ţe o návrhu uznesením

č. k.: -460 zo dňa 26. mája 2009 pripustil zmenu návrhu.

Podľa ţalovaného v 1. rade je odôvodnenie rozsudku zmätočné a súd nemal skutkové

podklady pre rozhodnutie, ţe konaním ţalovaného pri realizácii záloţného práva došlo

k porušeniu vlastníckych práv vlastníkov zaloţenej nehnuteľnosti, a ţe kúpna zmluva

z 3. júla 1995 svojim obsahom, ale aj účelom odporuje zákonu, obchádza ho a je v rozpore

13

s dobrými mravmi. Krajský súd sa dostatočne neriadil ani intenciami uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. k.: 1 MObdo V 18/2007 z 27. novembra 2008 a v konaní ani

nevyhodnotil dôkazy predloţené ţalovaným v 1. rade a nezaoberal sa ani tým, ţe kúpna

zmluva z 3. júla 1995 je vo forme notárskej zápisnice.

K odvolaniu ţalovaného v 1. rade a odvolaniu ţalovaného v 2. rade podali spoločné

vyjadrenie ţalobcovia, ktorí navrhli rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. mája

2012, č. k.: -785, ako vecne správne potvrdiť.

Ţalobcovia k odvolaniu ţalovaného v 1. rade uviedli, ţe jeho striktne formalistický

prístup k úvahe prvostupňového súdu nie je akceptovateľný a k otázke existencie naliehavého

právneho záujmu uviedli, ţe konanie prebiehajúce na Správe katastra v T. bolo viackrát

prerušené, pretoţe správa katastra povaţovala konanie o neplatnosti kúpnej zmluvy

za predbeţnú otázku, výsledok posúdenia ktorej je predpokladom pre vydanie rozhodnutia

o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Zároveň dodal, ţe i napriek jeho zastaveniu, je

v ďalšom konaní V. pre správu katastra rozhodujúce rozhodnutie súdu o neplatnosti kúpnej

zmluvy, čo dostatočne odôvodňuje a preukazuje existenciu naliehavého právneho záujmu

na určení neplatnosti kúpnej zmluvy.

V súvislosti s námietkami ţalovaného v 1. rade o poţiadavke plnej moci na uzavretie

kúpnej zmluvy, resp. výkon záloţného práva, ktorú ţalobcovia neakceptujú, poukázali

na súdne rozhodnutia slovenských i českých súdov (sp. zn.: , ,

) a odbornú literatúru. Zákonné splnomocnenie, resp. oprávnenie záloţného

veriteľa konať pri výkone záloţného práva v mene záloţcu bolo do úpravy záloţného práva

výslovne zavedené aţ novelou s účinnosťou od 1. januára 2003. Preto

majú ţalobcovia za to, ţe námietka nemoţnosti označenia ţalovaného v 1. rade ako

predávajúceho v kúpnej zmluve je namieste.

K ďalším námietkam ţalovaného v 1. rade (dovolací súd nezaviazal Krajský súd

v Bratislave zaoberať sa otázkou súhlasu, resp. splnomocnenia ţalobcov pre ţalovaného

v 1. rade predať predmetné nehnuteľnosti v mene ţalobcov v 2. aţ 4. rade a posudzovať

doklady, na základe ktorých konal zamestnanec ţalovaného v 1. rade JUDr. Š. K.) ţalobcovia

uviedli, ţe z ust. nevyplýva, ţe by prvostupňový súd nemohol posudzovať aj iné

14

s vecou súvisiace otázky podstatné pre rozhodnutie okrem tých, ktoré sú obsiahnuté

v záväznom právnom názore odvolacieho súdu.

K námietkam ţalovaného v 1. rade o nedisponovaní so znaleckým posudkom

Ing. M. K. č. 42/93 zo 7. júla 1993 ţalobcovia uvádzajú, ţe predmetný znalecký posudok si

banka (ţalovaný v 1. rade) priamo vyţiadal pred podpisom záloţnej zmluvy, pričom tento

ţalobca v 2. rade osobne ţalovanému v 1. rade odovzdal.

Ţalobcovia majú ďalej za to, ţe dodatočne udelený súhlas Ministerstva financií

Slovenskej republiky z 19. októbra 1998, nemôţe nezabezpečenie súhlasu pred uzavretím

kúpnej zmluvy konvalidovať, čo vyplýva aj z toho, ţe zmluvu moţno vkladovať len do troch

rokov od jej podpisu. Neplatne uzavretú zmluvu nemoţno konvalidovať dodatkom.

Za irelevantný povaţujú aj poukaz ţalovaného v 1. rade na zrušenie § 22 vyhlášky

č. k 1. januáru 2000, ako aj zrušenie samotnej vyhlášky od 1. januára 2004, a to

vzhľadom na to, ţe kúpna zmluva bola uzavretá 3. júla 1995, nakoľko sa v slovenskom

právnom poriadku uplatňuje zásada retroaktivity a v čase podpisu Zmluvy vyhláška platila.

K otázke kúpnej zmluvy, ktorá je v znení svojich dodatkov uzavretá vo forme

notárskej zápisnice ţalobcovia dodávajú, ţe jej uzavretie v tejto forme samo o sebe nezaisťuje

platnosť tohto právneho úkonu, ktorá tento úkon osvedčuje.

K odvolaniu ţalovaného v 2. rade ţalobcovia uviedli, ţe súvislosť s obchodnou

činnosťou ţalobcu v 1. rade je daná tým, ţe predmetná nehnuteľnosť slúţila v jednej väčšej

časti ako prevádzková budova a v menšej ako administratívna časť a predajňa. K jeho

argumentácii súčasným znením a moţnosťou

analogickej aplikácie pre ust. ţalobcovia nesúhlasia

z dôvodu nemoţnosti retroaktivity. Ţalobcovia ďalej uvádzajú, ţe dôvod neexistencie súhlasu

Ministerstva financií Slovenskej republiky nemohli uplatniť uţ v ţalobe z 19. júla 1995,

pretoţe nemali k dispozícii kúpnu zmluvu, ktorou ţalovaný v 1. rade predaj zálohu realizoval,

a teda sa o neexistencii súhlasu nemohli dozvedieť. V otázke iného vhodného spôsobu predaja

odkázali ţalobcovia na skutočnosti uvedené vo vyjadrení zo 14. mája 2012.

15

K osobe p. R. Č. a tvrdeniu, ţe p. Č. bol podľa výpisu z obchodného registra

konateľom ţalobcu v 1. rade aţ do 17. marca 1996 a ţalovanému v 2. rade citovanému ust.

poukázali ţalobcovia na komentár k predmetnému

ustanoveniu a uviedli, ţe právna úprava vychádza z predpokladu, ţe subjektívna vedomosť

chráni tretiu osobu, avšak nemoţno akceptovať tvrdenie, ţe ţalovaný v 1. rade konal v dôvere

v zápis do obchodného registra, keď mu písomne bola oznámená iná skutočnosť.

K názoru ţalovaného v 2. rade, v zmysel ktorého je argumentácia znaleckými

posudkami z rokov 1993 a 1998 právne irelevantná a ţe súd nemá dostatočnú spôsobilosť

na určenie ceny predmetných nehnuteľností, a preto musí vychádzať z vypracovaného

znaleckého posudku, poukázali na ust.

K vyjadreniu ţalobcov podal vyjadrenie ţalovaný v 2. rade, ktorý podrobne rozpísal

svoju argumentáciu k tvrdeniam ţalobcov (naďalej zotrváva na názore, ţe ţalobcovia nemajú

naliehavý právny záujem; na predaj zálohu nie je potrebné osobitné plnomocenstvo; súd

prvého stupňa prekročil záväzný rámec daný rozhodnutím dovolacieho súdu; znalecký

posudok Ing. M. K. č. 42/93, ktorý ţalobcovia predloţili v prílohe vyjadrenia, je ako dôkaz

v odvolacom konaní neprípustný, pretoţe bol predloţený aţ po vyhlásení uznesenia

o skončení dokazovania; tvrdenie ţalobcov o trojročnej premlčacej lehote nemá nijakú oporu

v zákone ani v právnej teórii; ţalobca v 1. rade nikdy ţalovanému v 1. rade neoznámil

zabezpečenie záujemcu na kúpu nehnuteľnosti; ţalobcovia ţalovanému v 1. rade nikdy

nepredloţili ţiadnu listinu, ktorá by preukazovala, ţe p. Č. zanikla funkcia konateľa ţalobcu

v 1. rade; kúpna cena je v súlade s dobrými mravmi) a opäť navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe návrh zamietne a ţalobcov zaviaţe uhradiť ţalovanému

v 2. rade náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. , bez nariadenia

pojednávania v zmysle , a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného

v 1. a 2. rade treba vyhovieť.

V predmetnej veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 27. novembra

2008, č. k.: 1 M Obdo V 18/2007-398 na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora tak,

ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. decembra 2004, č. k.: -308

16

a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. augusta 2006, č. k.:

338 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Dovolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, ţe spornou zostáva správnosť resp.

nesprávnosť záveru odvolacieho súdu o platnosti kúpnej zmluvy medzi Č., a. s. zahraničná

pobočka v Slovenskej republike a kupujúcim -spoločnosťou H., s.r.o., teda, či odvolací súd

správne konštatoval, ţe pri predaji zaloţenej nehnuteľnosti nedošlo k porušeniu bodu 7

záloţnej zmluvy zo 6.augusta 1993. Sporným nie je fakt, ţe pohľadávka banky nebola riadne

a včas uspokojená. Dovolací súd mal za sporné, či banka pri priamom predaji zaloţenej

nehnuteľnosti postupovala v súlade s bodom 7 záloţnej zmluvy a umoţnila záloţné dlţníkovi,

aby zabezpečil konkrétneho záujemcu pre priamy predaj za hotové a vyššiu cenu zaloţenej

nehnuteľnosti, za akých podmienok bol priamy predaj bankou realizovaný. Z listu ţalovaného

z 15.mája 1995 ako uvádza dovolací súd vyplýva, ţe tento si jednoznačne vyhradil predajnú

cenu tak, ţe nesmie byť niţšia ako predstavovala výška nesplateného dlhu, ale zo ţiadneho

dôkazu zaloţeného v spise nie je zrejmé, ţe ţalovaný oznámil záloţnému dlţníkovi, za akých

podmienok priamy predaj zaloţenej nehnuteľnosti má moţnosť realizovať.

Dovolací súd záverom vyslovil, ţe pri uspokojovaní pohľadávky ţalovaného priamym

predajom zaloţenej nehnuteľnosti nie je jednoznačné, ţe nedošlo k porušeniu bodu 7 záloţnej

zmluvy, ako aj, ţe nebola splnená podmienka predaja zálohu iným vhodným spôsobom.

Odvolací súd sa zaoberal otázkou skúmania porušenia bodu 7 záloţnej zmluvy napriek

skutočnosti, ţe túto otázku prvostupňový súd nezisťoval, keďţe ţalobu zamietol iba z dôvodu

nepreukázania naliehavého právneho záujmu.

Dovolací súd vyslovil záväzný právny názor, ţe súd prvého stupňa vychádzajúc

zo záveru, ţe naliehavý právny záujem existuje, sa mal v ďalšom konaní zaoberať či ţalovaný

pri uspokojovaní jeho pohľadávky priamym predajom zaloţenej nehnuteľnosti postupoval

tak, ţe bod 7 záloţnej zmluvy neporušilo respektíve, či môţe preukázať, ţe predaj zaloţenej

nehnuteľnosti iným vhodným spôsobom zabezpečoval tak, aby sa jednalo o „iný vhodný

predaj“ nielen pre ţalovaného.

Odvolací súd vychádzajúc z rozhodnutia dovolacieho súdu konštatoval, ţe právny

záver dovolacieho súdu, ktorý je pre súd prvého stupňa ako aj odvolací súd záväzný (§ 243d

ods.1 ) zo strany prvostupňového súdu dodrţaný nebol.

17

Odvolací súd vidí nedostatky napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa práve

v dokazovaní ohľadne porušenia resp. neporušenia bodu 7 záloţnej zmluvy tak zo strany

ţalobcu ako aj ţalovaného. Súd prvého stupňa jednoznačne dôkazmi nepodloţil svoj názor

vyslovený vo výroku napadnutého rozsudku. Znalecké posudky, na ktoré poukazuje súd

prvého stupňa a to znalecký posudok Ing. M. K. č. 42/93 je ako dôkaz neprípustný, keďţe bol

predloţený aţ po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania a nebol predloţený ţalovaným.

Pre posúdenie ceny zaloţenej nehnuteľnosti je dôleţitý čas jej predaja a nie čas jej zaloţenia.

Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s otázkou naliehavého právneho záujmu potom, čo

ţalobcovia vzali späť ţalobu na určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam

a to vo vzťahu k ţalobcovi v 1.rade. Rovnako súd prvého stupňa neskúmal existenciu iného

kupujúceho, ktorý by bol schopný zaplatiť za predmetné nehnuteľnosti viac, či nejde len

o tvrdenie a či tento skutočne disponoval vyššou finančnou sumou. Kupec označený

ţalobcami p. B. nebol v konaní súdom prvého stupňa vypočutý a neboli vykonané ani dôkazy

týkajúce sa jeho solventnosti. Súd sa nevysporiadal ani s časovým rozpätím medzi zaslaním

listu ţalovaného z 15. mája 1995 ţalobcovi a uzatvorením kúpnej zmluvy medzi ţalovaným

a spoločnosťou H., s.r.o. B. dňa 3.júla 1995.

Odvolací súd konštatoval, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné

pre nedostatok dôkazov a odôvodnenia ( ) aj z dôvodu, ţe súd prvého

stupňa sa nevysporiadal s námietkami ţalovaných komfortným spôsobom, čo robí napadnuté

rozhodnutie nepreskúmateľným.

Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( a ).

Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní vykonal dokazovanie

na zistenie skutkového stavu veci, vysporiadal sa s tvrdeniami účastníkov konania a vo veci

rozhodol a to aj o trovách odvolacieho konania ( )

Toto uznesenie prijal odvolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

jednohlasne.

18

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 18. decembra 2013

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová