Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/73/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. J. Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti

obvinenému J. Š. pre prečin krádeţe podľa § 212 ods. 2

písm. f/ Tr. zák. rozhodol na neverejnom zasadnutí konanom 18. decembra 2013 v Bratislave

o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky podanom v prospech obvineného

J. Š. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 1. apríla 2011, sp. zn.

t a k t o :

Podľa dovolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej

republiky sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I vydal podľa dňa 29. septembra 2008

trestný rozkaz pod sp. zn. , ktorým uznal obvineného J. Š. za vinného z prečinu

krádeţe podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe

1) dňa 25.4.2008 v čase okolo 19.00 hod. v B. na K. N.

č. L. v priestoroch Obchodného domu T. S., a. s. odcudzil 1 ks parfum Delux

v hodnote 423,-Sk, 1 ks parfum Naomi v cene 423,-Sk, 1 ks parfum Spirit v cene 329,-Sk

a 1 ks parfum Puma v cene 370,-Sk tak, ţe vošiel do dámskeho oddelenia drogérie

s voňavkami, kde si voňavky vloţil do nákupného košíka, následne vošiel do uličky

so zvieracím krmivom, kde si uvedené voňavky vloţil do igelitového sáčku, ktorý mal

pri sebe, následne vošiel do uličky s pánskou kozmetikou, kde z regálu vybral pánsku

voňavku a vloţil si ju do rukáva bundy, ktorú mal na sebe oblečenú a následne prešiel

2

bez zaplatenia cez pokladničnú zónu, kde bol zadrţaný pracovníkom vlastnej ochrany

Obchodného domu T. a tovar bol neporušený vrátený späť do predaja, pričom bolo zistené, ţe

dňa 21.2.2008 mu bola Obvodným oddelením Policajného zboru Petrţalka-sever uloţená

bloková pokuta nezaplatená na mieste č. AA 992947 vo výške 1.000,-Sk

za priestupok proti majetku podľa o priestupkoch v znení

neskorších predpisov, právoplatná 21.2.2008,

2) dňa 17.6.2008 v čase okolo 18.40 hod. v B. na K. N.

v priestoroch Obchodného domu T. S., a. s. odcudzil 1 ks 80g Pick salámy balenej

v hodnote 69,90 Sk tak, ţe si ju vloţil do vrecka vesty, ktorú mal na sebe oblečenú a následne

prešiel bez zaplatenia cez pokladničnú zónu, kde bol zadrţaný pracovníkom vlastnej ochrany

Obchodného domu T. a tovar bol neporušený vrátený späť do predaja, pričom bolo zistené, ţe

dňa 21.2.2008 mu bola Obvodným oddelením Policajného zboru Petrţalka-sever uloţená

bloková pokuta nezaplatená na mieste č. AA 992947 vo výške 1.000,-Sk

za priestupok proti majetku podľa o priestupkoch v znení

neskorších predpisov, právoplatná 21.2.2008.

Za to bol obvinenému J. Š. uvedeným trestným rozkazom uloţený podľa

, Tr. zák., s poukazom na , úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu zaradený do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.

Trestný rozkaz bol obvinenému J. Š. doručený 20. marca 2009 a obvinený proti nemu

podal dňa 30. marca 2009 prostredníctvom riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Bratislave

odpor. Odpor bol podaný v zákonom stanovenej osemdňovej lehote uvedenej

v vzhľadom na ustanovenia a , keďţe

koniec lehoty pripadol na sobotu, deň pracovného voľna, a tak sa za posledný deň lehoty

povaţoval pondelok 30. marca 2009, kedy bolo podľa pečiatky Ústavu na výkon väzby

v Bratislave urobené podanie obsahujúce odpor obvineného J. Š..

V zmysle v jeho znení účinnom do 31. augusta 2011 nariadil

samosudca Okresného súdu Bratislava I vo veci hlavné pojednávanie na deň 1. apríla 2011.

3

V zápisnici z tohto hlavného pojednávania, v jeho závere, je zaznamenané vyjadrenie

obvineného J. Š., ţe chce zobrať späť odpor podaný proti trestnému rozkazu Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. zo dňa 29. septembra 2008.

Na to samosudca vyhlásil uznesenie, ktorým zobral na vedomie späťvzatie odporu

proti trestnému rozkazu obvineným J. Š..

Následne okresný súd postupoval tak, ako keby trestný rozkaz bol právoplatný

a nariadil u obvineného výkon trestu odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, uloţený

uvedeným trestným rozkazom.

Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky Lucia Ţitňanská podala na Okresnom

súde Bratislava I dňa 18. októbra 2011, na základe podnetu obvineného zo dňa 26. júla 2011,

proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 1. apríla 2011,

ktorým súd vzal na vedomie späťvzatie odporu proti trestnému rozkazu, dovolanie podľa

z dôvodov

Ministerka spravodlivosti poukázala na to, ţe po otvorení hlavného pojednávania

a po prednesení obţaloby prokurátorom dal samosudca priestor obvinenému na urobenie

vyhlásenia podľa a namiesto uvedeného vyhlásenia obvineným vyhlásil,

ţe chce vziať odpor proti trestnému rozkazu späť. Konštatovala, ţe okresný súd uvedeným

postupom konal v rozpore zo zákonom, lebo v danom štádiu trestného konania,

po otvorení hlavného pojednávania a prednesení obţaloby prokurátorom, uţ v zmysle

nebolo moţné vziať podaný odpor späť. Ak o taký postup obvinený

J. Š. poţiadal, súd nemohol vziať na vedomie späťvzatie odporu, ale mal pokračovať

v konaní.

Podľa ministerky spravodlivosti postupom Okresného súdu Bratislava I bolo porušené

právo na obhajobu, lebo súd mal poučiť obvineného, ţe v danom štádiu trestného konania

uţ taký postup nie je moţný, inak mu súd, konajúci v rozpore s ustanovením

, odňal právo na prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom

a neumoţnil obvinenému účinné uplatnenie obhajoby pred súdom, čím je daný dovolací

dôvod podľa Poznamenala, ţe lehota na podanie dovolania

v prospech obvineného uplynie 6. apríla 2014.

Preto ministerka spravodlivosti navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

vyslovil, ţe právoplatným uznesením Okresného súdu Bratislava I

z 1. apríla 2011, ktorým bolo vzaté na vedomie späťvzatie odporu, bol porušený zákon

v ustanovení a v neprospech obvineného J. Š.. V nadväznosti na

to, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené

rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,

ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, aby podľa rozhodol súčasne

o väzbe obvineného a podľa prikázal Okresnému súdu Bratislava I,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu sa vyjadril vo veci činný obhajca obvineného JUDr. P. Š., ktorý bol

neskôr v rámci konania o dovolaní aj ustanovený za obhajcu obvineného a uviedol,

ţe dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým súd zobral v súlade s ustanovením

na vedomie späťvzatie odporu obvineným, ktorým deklaroval absenciu

prekáţok späťvzatia odporu. Poukázal na to, ţe v prípade napadnutého rozhodnutia sa nejedná

o rozhodnutie, ktoré je moţné napadnúť dovolaním, s poukazom na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2006 sp. zn. , uverejnené pod č. 19

Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky z roku 2007,

ktoré sa premietlo aj do novely účinnej od 1. septembra 2011, na základe

ktorej ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet rozhodnutí, proti ktorým

je moţné podať dovolanie.

Obhajca tieţ uviedol, ţe si uplatnil v rámci trov obhajoby len nárok na zníţenú

odmenu za účasť na hlavnom pojednávaní 1. apríla 2011 vo výške jednej štvrtiny základnej

sadzby tarifnej odmeny, ako dôsledok toho, ţe súd uznesením vezme na vedomie späťvzatie

odporu obvineným a nezačne hlavné pojednávanie. Dodal, ţe on si ako obhajca plnil svoje

povinnosti v súlade s platnými právnymi predpismi a ţe Okresný súd Bratislava I poskytol

pre uplatnenie práva na obhajobu obvinenému a jeho obhajcovi potrebný priestor.

K dovolaniu ministerky spravodlivosti sa vyjadril aj, v zastúpení okresného

prokurátora Bratislava I, jeho námestník. Uviedol v ňom, ţe zo zápisnice o hlavnom

pojednávaní na Okresnom súdu Bratislava I z 1. apríla 2011 síce vyplývajú skutočnosti

uvedené v dovolaní o priebehu hlavného pojednávania, avšak podľa vyjadrenia

intervenujúceho prokurátora, ktorý sa tohto hlavného pojednávania zúčastnil, no vzhľadom

na odstup času si na bliţšie podrobnosti nespomína, v prípade, ak by došlo k otvoreniu

hlavného pojednávania a postupu uvedenému v zápisnici súdu, bol by túto skutočnosť

signalizoval sudcovi a zaznamenal do záznamu o účasti na hlavnom pojednávaní. V zázname

o účasti na hlavnom pojednávaní však táto skutočnosť uvedená nie je. Preto je podľa neho

minimálne sporné, kedy došlo k späťvzatiu odporu obvineným, z čoho vyplýva, ţe nie je

moţné zistiť, či došlo k porušeniu zo strany súdu.

Dodal však, ţe bez ohľadu na skutočnosť, či došlo k otvoreniu hlavného pojednávania,

k predneseniu obţaloby a k následnému vydaniu uznesenia o späťvzatí odporu potom,

čo obvinený vzal odpor späť, zastáva názor, ţe nedošlo k zásadnému porušeniu práva

na obhajobu tak, ako to má na mysli zákonodarca v ustanovení

Uviedol, ţe v danom prípade bol obvinený uţ pri prvotnom výsluchu v procesnom

postavení obvineného poučený o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného

poriadku, pričom počas celej doby konania pred súdom mal obvinený obhajcu, ktorý bol

súdom ustanovený podľa z dôvodu Obhajca bol

prítomný i na hlavnom pojednávaní 1. apríla 2011, pričom obvinený sa s ním mohol radiť

v zmysle Skutočnosť, ţe obvinený vzal odpor späť je jeho právom, pričom

uvedené učinil dobrovoľne a bol si vedomý následkov tohto vyhlásenia. Vo veci pritom konal

zákonný sudca.

Vzhľadom na uvedené prokurátor konštatoval, ţe v danej trestnej veci nie sú splnené

dôvody na podanie dovolania v zmysle a navrhol, aby dovolací súd dovolanie

podľa odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, preskúmal dovolanie ministerky

spravodlivosti a zistil, ţe dovolanie nie je prípustné.

Dovolanie bolo podané na príslušnom Okresnom súde Bratislava I a v zákonom

vymedzenej lehote v súlade s ustanovením Bolo podané uţ po novele Trestného

poriadku účinnej od 1. septembra 2011, ale podnet obvineného bol

podaný ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, teda vzhľadom na prechodné ustanovenie

podľa úpravy účinnej od 1. septembra 2011, bolo by moţné dovolanie

6

podať, pokiaľ by bolo prípustné, aj na základe podnetu obvineného vzhľadom na ustanovenie

, v jeho znení pred novelou účinnou od 1. septembra 2011.

Keďţe prechodné ustanovenie , podľa novely účinnej od 1. septembra

2011, sa nedotýka , platí vo vzťahu k podaniu mimoriadneho opravného

prostriedku dovolania znenie , ktoré nadobudlo účinnosť 1. septembra 2011.

Podľa toho dovolanie moţno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol

porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo,

ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa znenia ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje

inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie rozsudok a trestný rozkaz.

Ţiadna iná z alternatív moţného rozhodnutia, proti ktorému sa pripúšťa podanie

dovolania, uvedená v aţ h/ sa na daný prípad obvineného

J. Š. nevzťahuje.

Z citovaných ustanovení vyplýva, ţe dovolanie by bolo moţné podať proti trestnému

rozkazu, pokiaľ by bol právoplatný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zisťuje, ţe trestný rozkaz, ktorý bol

v predmetnej veci vydaný 29. septembra 2008 pod sp. zn. nikdy nenadobudol

právoplatnosť. Uţ skutočnosti uvádzané v dovolaní jasne naznačujú, ţe tento trestný rozkaz

právoplatnosť nadobudnúť nemohol. Nadväzné uznesenie z 1. apríla 2011 o späťvzatí odporu

je z tohto pohľadu irelevantné, keď uţ zákon taký postup vôbec nepripúšťal.

Právoplatnosť rozhodnutia nastáva na základe právne relevantných skutočností

vyplývajúcich priamo zo zákona, ktoré musia byť v celom ich zákonnom rozsahu naplnené,

so všetkými podmienkami dotýkajúcimi sa jednotlivých inštitútov ovplyvňujúcich, či nastane

právny stav právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa trestný rozkaz sa stane právoplatným, a ak neustanovuje tento

zákon niečo iné, aj vykonateľným, ak

7

a) odpor nebol podaný, uplynutím lehoty na podanie odporu,

b) odpor bol vzatý späť, dňom jeho späťvzatia,

c) sa oprávnená osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil,

ţe nesúhlasí, aby odpor podala v jeho prospech iná oprávnená osoba, dňom vzdania sa práva

podať odpor.

Právoplatnosť trestného rozkazu je teda výrazne viazaná na inštitút odporu, pričom

relevantnými skutočnosťami sú moţnosti jeho podania oprávnenými osobami, lehoty na jeho

podanie, miesto na jeho podanie, otázka vzdania sa práva podať odpor, ako aj moţnosť

výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť a lehota, dokedy tak moţno urobiť, i to,

aké dôsledky vyplývajúce priamo zo zákona z týchto jednotlivých úkonov nastávajú.

V predmetnom prípade oprávnená osoba, obvinený J. Š., v zákonom stanovenej lehote

podal odpor proti trestnému rozkazu, dôsledkom čoho bolo nariadenie hlavného pojednávania

podľa

Podľa obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho

prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba, ako aj prokurátor sa môţu výslovným

vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného môžu výslovným vyhlásením

vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom

pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení uţ nemôţu odpor podať. Osoba, ktorá

je oprávnená podať v prospech obvineného odvolanie, môţe vziať podaný odpor späť len

s jeho výslovným súhlasom.

Podľa , v znení pred novelou účinnou od 1. septembra 2011,

ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť podľa odseku 8, trestný rozkaz sa ruší

podľa odseku 3.

Podľa v jeho znení účinnom pred 1. septembrom 2011, teda

v čase konania vo veci pred okresným súdom, ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená

osoba podľa odseku 1 v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie;

pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou

kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými

8

v trestnom rozkaze. Ak prokurátor predniesol na hlavnom pojednávaní obžalobu, trestný

rozkaz sa ruší, inak sa stane právoplatným a vykonateľným podľa § 356.

Z uvedených zákonných ustanovení je jednoznačne zrejmé, ţe vziať späť podaný

odpor je moţné len do momentu, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní

obţalobu a po prednesení obţaloby sa priamo zo zákona trestný rozkaz ruší a neprichádza

uţ do úvahy späťvzatie odporu, ani vzatie na vedomie späťvzatia odporu uznesením,

lebo momentom prednesenia obţaloby uţ trestný rozkaz ako meritórne rozhodnutie vo veci

neexistuje, ale existuje stav po podaní obţaloby, o ktorej treba konať.

O kaţdom úkone trestného konania, v danom prípade išlo o hlavné pojednávanie,

sa spíše zápisnica podľa , ktorá okrem iných všeobecných náleţitosti

uvedených pod písmenami a/ aţ c/ odseku 1 musí podľa písm. d/ odseku 1 tohto

paragrafu obsahovať stručné, ale výstiţné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé

i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah

rozhodnutí vyhlásených pri úkone, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia,

osvedčenie o tomto doručení. Podľa zápisnica musí obsahovať

návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb a podľa písm. f/

odseku 1 zápisnica musí obsahovať námietky strán alebo vypočúvaných osôb

proti obsahu zápisnice.

V danom prípade zápisnica o hlavnom pojednávaní, za ktorú zodpovedá predseda

senátu (samosudca), ktorý ju podľa spolu so zapisovateľom podpisuje,

poskytuje dostatočný prehľad o jeho priebehu.

Podľa predseda senátu (v danom prípade samosudca) rozhodne

opatrením o tom, či sa o hlavnom pojednávaní vyhotoví zápisnica diktovaním predsedom

senátu, rýchlopisným záznamom alebo sa na vyhotovenie zápisnice pouţije iné vhodné

záznamové zariadenie.

V zápisnici o hlavnom pojednávaní v predmetnej veci zo dňa 1. apríla 2011

je zaznamenané, ţe podľa sudca otvoril hlavné pojednávanie. Potom

nasleduje opatrenie, ţe podľa bude zápisnica z hlavného pojednávania

vyhotovená diktovaním a na to nasleduje konštatovanie, ţe hlavné pojednávanie je moţné

9

vykonať. Na hlavnom pojednávaní, okrem samosudcu a zapisovateľky, boli prítomní

obţalovaný J. Š., prokurátor JUDr. B. B. a obhajca obvineného

JUDr. P. Š.. Za poškodenú stranu nebol prítomný nikto.

Po otvorení hlavného pojednávania a konštatovaní, ţe je ho moţné vykonať, nasleduje

záznam o zistení urobenom podľa a konštatuje sa, ţe okresný prokurátor,

obţalovaný, obhajca nemajú záujem o konanie o dohode o vine a treste.

Vzápätí ďalšou vetou je zaznamenané, ţe podľa okresný

prokurátor predniesol obţalobu a ţe podľa § 256 ods. 1 po prednesení obţaloby bol vyzvaný

obhajca k zaujatiu stanoviska k obţalobe.

Vyjadrenie obhajcu k prednesenej obţalobe doslovne znelo, ţe jeho klient sa chce

doznať. Podľa tohto záznamu vyjadrenie obhajcu nasledovalo po prednesení obţaloby

a neobsahovalo zmienku o tom, ţe by chcel obvinený vziať späť odpor, čo v tom okamihu

uţ ani nebolo moţné.

Po vyjadrení obhajcu je zaznamenané, ţe podľa bol oboznámený nárok

na náhradu škody a konštatovanie, ţe poškodený si náhradu škody neuplatňuje.

Potom predstúpil obţalovaný J. Š., ktorý po zákonnom poučení podľa

uviedol, ţe poučeniu porozumel a tak isto aj obţalobe a aţ následne

na to je zaznamenané jeho vyjadrenie, ţe chce zobrať späť odpor podaný proti trestnému

rozkazu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 29. septembra 2008.

Na to bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd zobral na vedomie späťvzatie odporu

obţalovaným.

Postup podľa i poučenie obţalovaného o moţnosti urobiť vyhlásenie

podľa nasleduje aţ po prednesení obţaloby. Z obsahu zápisnice

o hlavnom pojednávaní je teda zrejmé, ţe vyhlásenie obţalovaného o späťvzatí odporu, ktoré

urobil namiesto vyhlásenia predpokladaného v ustanovení , urobil v čase,

keď uţ tak urobiť nemohol.

10

Táto zápisnica, ktorá je rozhodujúca pri preskúmavaní postupu súdu, nebola niektorou

zo strán spochybnená, čo do priebehu hlavného pojednávania, spôsobom predpokladaným

v a v jeho znení v čase konania súdu, iba jeho

výsledok napadal svojimi podaniami na Krajský súd v Bratislave, na ministerstvo vnútra

i na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky obvinený J. Š., ale z pohľadu toho, ţe sa

mylne domnieval, ţe trest uloţený trestným rozkazom mu bude započítaný

ako súhrnný trest vzhľadom na jeho odsúdenie v inej veci vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. .

Nemôţe byť smerodajné pre Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadrenie

prokurátora k dovolaniu, ţe vzhľadom na odstup času si prokurátor prítomný na hlavnom

pojednávaní uţ nepamätá na podrobnosti prípadu a ţe je minimálne sporné, kedy došlo

k späťvzatiu odporu, a teda nemoţno ani zistiť, či došlo k porušeniu ustanovenia

zo strany súdu.

Keďţe zápisnica o hlavnom pojednávaní bola vyhotovovaná diktovaním a strany

v konaní mali právo podľa v jeho znení účinnom do 31. augusta 2011

podať námietky proti zápisnici, no ţiadna zo strán námietky nepodala, opak jej obsahu nebol

preukázaný a smerodajné je to, čo je v zápisnici uvedené. Predovšetkým by sa predpokladalo

u prokurátora, ak je do zápisnice diktovaním zaznamenané, ţe predniesol obţalobu,

ţe namietne tento zápis ako urobený v rozpore so skutočnosťou. Podobne aj u obhajcu

by sa predpokladala námietka, ţe svoje vyhlásenie neurobil aţ po prednesení obţaloby.

Pritom obhajca neurobil vyhlásenie, ţe obţalovaný chce výslovne zobrať späť odpor,

ale uviedol, ţe obţalovaný sa chce doznať a aţ neskôr nasledovalo poučenie obţalovaného,

ţe môţe urobiť vyhlásenie podľa

Je teda evidentne zrejmé, ţe k porušeniu zákona zo strany súdu došlo tým, ţe zobral

na vedomie späťvzatie odporu proti trestnému rozkazu v čase, keď tak uţ urobiť nemohol

a trestný rozkaz uţ bol zo zákona zrušený a bolo nutné na hlavnom pojednávaní ďalej konať

o obţalobe a v rámci tohto konania prihliadnuť aj na námietku obţalovaného vo vzťahu

k eventuálnemu súhrnnému trestu, ktorý by v prípade uznania viny prichádzal do úvahy.

11

Všetky ďalšie úkony súdu, predovšetkým smerujúce k nariadeniu výkonu trestu, boli

urobené na základe neprávoplatného a zároveň aj nevykonateľného trestného rozkazu, lepšie

povedané neexistujúceho trestného rozkazu.

Keďţe vo veci vydaný trestný rozkaz bol zo zákona zrušený, nemohlo byť vyhlásené

ani uznesenie o späťvzatí odporu proti neexistujúcemu trestnému rozkazu a vzhľadom na to,

ţe dovolanie moţno podať len proti právoplatnému rozhodnutiu súdu uvedenému

v , ktoré však z právneho hľadiska neexistuje, potom bolo nutné

dovolanie ako neprípustné podľa odmietnuť.

S ohľadom na skutočnosť, ţe právny stav konania v predmetnej veci je taký

ako po prednesení obţaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní, je treba vo veci

zopakovať hlavné pojednávanie od tohto momentu a to s patričným poučením obvineného

o moţnosti urobiť vyhlásenie podľa v znení pred novelou zákonom

č. ( ), lebo v skutočnosti obvinený také vyhlásenie

neurobil, aké naznačoval jeho obhajca, ale urobil iné, ktoré uţ urobiť nemohol. Je treba

ho poučiť o následkoch takého vyhlásenia a potom postupovať ďalej v konaní v závislosti

od urobeného vyhlásenia.

Na základe týchto dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,

ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 18. decembra 2013

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová