Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4b7/393018.17be59.pdf
PDF · 111.08 KB
No categories available
5Obdo/3/2013
Najvyšší súd 5 Obdo 3/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. J. K. T., IČO: X., O.,
zast. JUDr. B. M., advokátom, so sídlom D., proti ţalovanému O., a. s., Š. IČO: X., o určenie
neplatnosti rozhodcovskej doložky, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.
21Cb/20/2012, na odvolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. augusta
2012, č. k. 2Cob/41/2012-234, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Humenné uznesením z 28. marca 201, č. k. 21Cb/20/2012-209 podľa
§ 106 ods. 3 O. s. p. prerušil konanie aţ do právoplatného skončenia rozhodcovského konania,
ktoré sa vedie na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom
Rajská 15/A, 811 08 Bratislava l, sp. zn. 220117845/16 vo veci ţalobcu O., a. s., so sídlom B.
proti ţalovanému v 1. rade Ing. J. K. - T., so sídlom O., IČO: X. a ţalovanej
v 2. rade Z. K., O., nar. X., o zaplatenie 42 643,03 Eur s prísl.
V priebehu konania súd prvého stupňa zistil, ţe O., a. s., podala 8. októbra 2011
na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/A,
Bratislava, proti ţalovanému v 1. rade Ing. J. K. - T., H. a proti ţalovanej v 2. rade Z. K.
ţalobu o zaplatenie 42 643,03 Eur s príslušenstvom z dôvodu nezaplatenia záväzku
vyplývajúceho ţalovanému v 1. rade zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 5500/06/403
z 27. júna 2006 a ţalovanej v 2. rade z dôvodu ručiteľského záväzku prevzatého za splnenie
predmetného úveru.
Podľa ust. § 106 ods. 3 O. s. p., ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr, neţ došlo
k súdnemu konaniu, preruší súd konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy aţ
do doby, neţ sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej.
Ţalobca podal na súde ţalobu o určenie neplatnosti a zániku úverovej zmluvy č.
5500/06/403 dňa 19. januára 2012.
V danom prípade ţalobca podal na súde ţalobu o určenie neplatnosti a zániku úverovej
zmluvy č. 5500/06/403 po tom, čo sa vo veci začalo rozhodcovské konanie, preto súd prvého
stupňa podľa § 106 ods. 3 O. s. p. súdne konanie prerušil do právoplatného skončenia
rozhodcovského konania.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozhodol o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu
prvostupňového súdu z 28. marca 2012, č. k. 21Cb/20/2012-209 uznesením z 30. augusta
2012, č. k. 2 Cob/41/2012-234 tak, ţe napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Odvolací súd v odôvodnení uviedol, ţe zo správy Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie zistil, ţe dňa 18. októbra 2011 bola rozhodcovskému súdu
doručená ţaloba O., a. s. (ţalovaného) a dňa 3. novembra 2011 podľa Štatútu SRS SBA bol
ustanovený v tejto veci rozhodca JUDr. R. F. pričom v tento deň mu bola ţaloba aj doručená
a mal ju k dispozícii. V danej veci rozhodcovské konanie neskončilo - vo veci nebolo
rozhodnuté a vec nebola ani inak skončená. Ustanovenie § 106 ods. 3 O. s. p. vychádza
z toho, ţe strany môţu zmluvou zveriť rozhodnutie sporu rozhodcom. Platná právna úprava
na riešenie sporov, okrem iného aj z obchodných majetkových vzťahov umoţňuje stranám
dohodnúť, aby zmluvou zaloţili právomoc rozhodcovského súdu
na konanie a rozhodnutie ich veci. Pôsobenie a postavenie rozhodcov je upravené zákonom č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 106 ods. 3 O. s. p. rieši moţný stret
právomoci súdu a iných neštátnych orgánov (rozhodcov). Prebiehajúce konanie pred
rozhodcom, začaté pred podaním návrhu na súd, má za následok prerušenie súdneho konania
a neexistenciu, neplatnosť alebo zánik zmluvy. Námietky ţalobcu o nedostatkoch kreovania
rozhodcu sú v tomto smere z hľadiska skutkového bezvýznamné, keďţe rozhodca bol
rozhodcovským súdom ustanovený a tomuto bola ešte pred podaním ţaloby na súd vec aj
odstúpená.
Keďţe ţalobca sa pred všeobecným súdom domáha neplatnosti rozhodcovskej
doloţky, i určenia zániku záväzku zo zmluvy, ide presne o alternatívu, akú má na mysli ust.
§ 106 ods. 3 O. s. p., odôvodňujúce prerušenie súdneho konania.
Preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. napadnuté uznesenie potvrdil.
Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie ţalobca a navrhol, aby dovolací súd zrušil
uznesenie odvolacieho súdu č. k. 2Cob/41/2012-234 z 30. augusta 2012 v znení uznesenia
súdu prvého stupňa č. k. 21Cb/20/2012-209 z 28. marca 2012 a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň zaviazal ţalovaného na znášanie trov
dovolacieho konania.
Ţalobca podal dovolanie z dôvodov uvedených v § 237 písm. f/ O. s. p., keďţe
postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, ako aj podľa § 241
ods.2 písm. a/ a c/ O. s. p.
V konaní došlo k vadám podľa § 237 písm. f/ O. s. p. a rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
K vade konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. dovolateľ uviedol, ţe odvolací súd
rozhodol na základe iných dôvodov odlišných od dôvodov, na základe ktorých rozhodol súd
prvého stupňa a o týchto dôvodoch sa dovolateľ dozvedel aţ z rozhodnutia odvolacieho súdu
bez toho, aby mu predtým bola poskytnutá moţnosť vyjadriť sa k nim, takţe týmto postupom
odvolacieho súdu bolo ţalobcovi ako účastníkovi konania znemoţnené konať pred súdom.
Dovolateľ - ţalobca následne spochybňuje ustanovenie rozhodcu JUDr. R. F. opierajúc sa o
Štatút Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie a má za to, ţe ustanovenie
JUDr. R. F. za rozhodcu v danom prípade je absolútne neplatné,
a preto k začatiu rozhodcovského konania v predmetnej veci v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ zák.
č. 244/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov nedošlo a ani nemohlo dôjsť. Preto nemohlo
dôjsť ani k prerušeniu konania v tejto veci.
Navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu v znení uznesenia súdu
prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a aby
zaviazal ţalovaného na trovy dovolacieho konania.
Ţalovaný sa písomne vyjadril k dovolaniu ţalobcu a uviedol, ţe podľa jeho názoru je
v predmetnej veci dovolanie neprípustné. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj
odvolacieho súdu povaţuje za vecne aj právne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)
po zistení, ţe dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.), má
náleţitosti vyţadované podľa § 241 ods. 1 a § 42 ods. 3 O. s. p., pričom ho podal účastník
konania zastúpený advokátom, skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu dovolania , skúmal,
či v predmetnej veci je dovolanie prípustné.
Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Zákon - Občiansky súdny poriadok prípustnosť dovolania upravuje v § 237,238
a § 239.
Dovolaním ţalobca napadol uznesenie odvolacieho súdu, preto dovolací súd skúmal
prípustnosť dovolania podľa ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., keďţe ustanovenie § 238 O. s. p.
stanovuje podmienky prípustnosti dovolania voči inej forme rozhodnutia odvolacieho súdu,
a to rozsudku a z tohto dôvodu nie je moţné § 238 O. s. p. v predmetnej veci pouţiť.
Podľa § 239 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa alebo odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/
O. s. p.) na zaujatie stanoviska. V ustanovení § 239 ods. 2 O. s. p. je uvedené, ţe dovolanie je
prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie
prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, či ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolací súd konštatoval, ţe ani z vyššie uvedeného ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. nie
je moţné vyvodiť prípustnosť dovolania v predmetnej veci.
Keďţe zákon - Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie aj podľa ust. § 237
O. s. p., dovolací súd skúmal prípustnosť podľa tohto ustanovenia a dospel po preskúmaní
rozhodnutia odvolacieho súdu k záveru, ţe prípustnosť dovolania nie je daná podľa ust. § 237
písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/ O. s. p.
Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p., t. j., ţe
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Pod postupom súdu treba rozumieť nielen procesný postup súdu, ale aj jeho rozhodnutie,
v dôsledku ktorého účastník nemôţe uplatniť svoje práva.
O odňatie moţnosti konať pred súdom však nejde v prípade, ak súd nevyhovel návrhu
účastníka konania, ale postupoval v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania.
Dovolateľ odňatie moţnosti konať pred súdom vidí v tom, ţe súd prvého stupňa
rozhodol na základe odlišných dôvodov od dôvodov, na základe ktorých rozhodol odvolací
súd.
Uznesením Okresného súdu Humenné z 28. marca 2012, č. k. 21Cb/20/2012-209 bolo
rozhodnutie o prerušení konania sp. zn. 21Cb/20/2012 podľa § 106 ods. 3 O. s. p. z dôvodu,
ţe ţalovaný podal 18. októbra 2011 ţalobu na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej
bankovej asociácie v Bratislave proti ţalovanému v 1. rade Ing. J. K. - T., H. a proti ţalovanej
v 2. rade Z. K., o zaplatenie sumy 42 643,03 Eur s prísl. z dôvodu nezaplatenia záväzku,
vyplývajúcemu ţalovanému v 1. rade zo zmluvy o kontokorentnom úvere a ţalovanej
v 2. rade z dôvodu ručiteľského záväzku prevzatého za splatenie predmetného úveru.
Odvolací súd, ktorý napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa ust.§ 219
ods. 1 O. s. p. mal za to, ţe napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne
správne.
Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu nesporne vyplýva, ţe pri rozhodovaní sa
riadil zákonom - Občianskym súdnym poriadkom, a to § 106 ods. 3 O. s. p., teda tým istým
ustanovením, z akého vychádzal aj súd prvého stupňa.
Skutočnosť, ktorú vo svojom odôvodnení uviedol prvostupňový súd, a to, ţe dňa 18.
októbra 2011 bola rozhodcovskému súdu doručená ţaloba, bola odvolacím súdom preverená
a z vyţiadanej správy od Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, ten
túto skutočnosť potvrdil a dodal, ţe 3. novembra 2011 bol ustanovený v tejto veci rozhodca,
ktorému bola ţaloba dňa 3. novembra 2011 aj doručená a mal ju k dispozícii.
Súdy nemajú kompetenciu skúmať v tomto štádiu, či bol ustanovený rozhodca
v súlade so štatútom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, ale musia
postupovať v súlade s ust. § 106 ods. 3 O. s. p., t. j., ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr,
neţ došlo k súdnemu konaniu, preruší súd konanie o neexistencii alebo zániku zmluvy aţ
do doby, neţ sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej.
Dovolací súd preto dospel k záveru, ţe v predmetnej veci súdy niţšieho stupňa
postupovali v súlade so zákonom - Občianskym súdnym poriadkom a svojimi rozhodnutiami
neodňali účastníkovi konania - ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. K tomuto záveru
dospel súd po zhodnotení tvrdení ţalobcu keďţe mal za to, ţe oba súdy prvostupňový
i odvolací sa riadili ustanovením § 106 ods. 3 O. s. p., pričom vychádzali z rovnakých
skutočností.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, ţe prípustnosť dovolania nie je daná
ani podľa § 237 písm. f/ O. s. p., a preto podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218
ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol, keďţe smeruje proti rozhodnutiu súdu, proti ktorému nie je
prípustné.
Toto uznesenie prijal dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
jednohlasne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. decembra 2013
JUDr. Darina Ličková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová