Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/35/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci: ţalobcu E., s. r. o., Z., IČO: X.,

zast. B. & C., s. r. o., S., IČO: X., proti ţalovanému B. C. S., s. r. o., E., IČO:

X., zast. JUDr. Ľ. H., advokátom so sídlom V., o zaplatenie 68 520,65 Eur s prísl. vedenej

na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , na dovolanie ţalovaného proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2013, č. k. -568, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III ako súd prvého stupňa rozsudkom zo 4. júna 2012, č. k.

-516 ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal od ţalovaného zaplatenia sumy

68 520,65 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, zamietol. V odôvodnení uviedol, ţe

ţalobca označený ako E. s. r. o., IČO: X. uzatvoril so ţalovaným 21. apríla 2008 mandátnu

zmluvu v znení jej dodatku č. 1 z 21. decembra 2009, predmetom ktorej bola správa

a vymáhanie pohľadávok ţalovaného, ktoré mal ţalovaný voči zdravotníckym zariadeniam

uvedených v prílohách k zmluve (ďalej len “mandátna zmluva“). Ţalovaný nezaplatil

ţalobcovi faktúry vystavené titulom odmeny za vymoţenie pohľadávok od U. K., N. P., K.N.

Č. a V. Š. podľa bodu IV.2 mandátnej zmluvy. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok,

uzavretej 20. januára 2011, postúpila spoločnosť E., s. r. o., IČO: X., ţalobou uplatnené

pohľadávky voči ţalovanému na ţalobcu. Ţalovaný namietal, ţe pohľadávky boli ţalovanému

uhradené na základe oddlţenia nemocníc štátom po uzatvorení dohody o urovnaní a nie

na základe mandátnej zmluvy. Preto namietal nedostatok aktívnej legitimácie ţalobcu.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, ţe právny predchodca

ţalobcu a ţalovaný uzatvorili písomnú mandátnu zmluvu 21. apríla 2008 v znení jej dodatku

2

č. 1 zo dňa 21. decembra 2009. Táto zanikla na základe výpovede ţalovaného ku dňu 30.

septembra 2010. Ţalobca si vyúčtoval faktúrou č. 2010027 a f. č. 2010028 odmenu

za vymoţenie pohľadávok. Dohoda o urovnaní vzájomných práv a povinností z 24. júna 2009,

uzatvorená v rámci oddlţenia zdravotníckych zariadení štátom, uvádzala zoznam jednotlivých

pohľadávok nemocníc voči ţalovanému, pričom tieto pohľadávky ţalovaného boli uznané

vo výške 316 998,98 Eur s lehotou ich splatnosti do 31. decembra 2009. Prvostupňový súd

mal za to, ţe ţalobca nepreukázal, ţe k plateniu pohľadávok ţalovaného zo strany nemocníc

prišlo v priamej súvislosti s činnosťou ţalobcu, na ktorú sa zaviazal v mandátnej zmluve.

Preto prvostupňový súd ţalobu zamietol, keďţe neuniesol dôkazné bremeno.

O odvolaní ţalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. apríla 2013, č.

k. -568 tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe ţalovaný namietal

neunesenie dôkazného bremena ţalobcom, ktorý nepreukázal uskutočnenie činnosti a úkonov

v súlade s mandátnou zmluvou, ktoré by v príčinnej súvislosti viedli k zaplateniu pohľadávok

ţalovaného jeho dlţníkmi. S touto argumentáciou sa stotoţnil aj súd prvého stupňa.

Ţalobca namietal, ţe zmluvu je potrebné vykladať podľa obsahu jej dojednaní ako

zmluvu uzatvorenú za účelom dosiahnutia určitého výsledku, ktorým je vymoţenie sumy

a nie za účelom uskutočňovania činností. V súlade s týmto účelom zmluvy bol vznik nároku

na odmenu dohodnutý medzi jej účastníkmi nie ako odmena za vykonanie činností, ale ako

odmena za reálne vymoţenú pohľadávku a koncipovaná ako paušálne percento z vymoţenej

sumy. Ţalobca poukázal na dojednanie exkluzivity súvisiacej s orientáciou jej účelu

na výsledok a súčasne namietal, ţe preukázal uskutočnenie činností a úkonov mimosúdneho

vymáhania pohľadávok, ktoré nemoţno posudzovať izolovane len vo vzťahu ku konkrétnej

vymoţenej pohľadávke.

Odvolací súd konštatoval, .ţe účastníci konania si obsah zmluvy vykladali rôzne. Ak

sú pochybnosti o obsahu právneho úkonu, zisťuje sa jeho obsah prostredníctvom pravidiel

upravených pre súkromnoprávne vzťahy všeobecne v ust. § 35 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho

zákonníka a špeciálne pre obchodno-záväzkové vzťahy v ust. .

3

Prvostupňový súd rezignoval na zisťovanie skutočného úmyslu a vôle zmluvných strán

obsiahnutej v zmluve, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie s tým, aby prvostupňový súd na základe dokazovania posúdil, aká

bola skutočná vôľa strán v okamihu uzatvárania zmluvy, pričom podmienkou

pre prihliadnutie k vôli účastníkov je to, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového

vyjadrenia úkonu.

Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie ţalovaný a navrhol, aby dovolací súd

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania opiera ţalovaný o ust. a dovolanie odôvodňuje dôvodmi

podľa a

Vada konania podľa ust. podľa ţalovaného spočíva v tom, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok jeho odôvodnenia

a odvolací súd mal na prejednanie odvolania ţalobcu nariadiť pojednávanie.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe podstatné a zásadné časti

vyjadrenia ţalovaného k odvolaniu ţalobcu sa vôbec neuvádzajú, a preto ani na ne odvolací

súd ani neprihliadol a tým, ţe odvolací súd nenariadil vo veci pojednávanie, odňal

ţalovanému moţnosť konať pred súdom.

Dovolateľ poukázal na námietky, ktoré odvolací súd vo svojom uznesení uviedol

vo svojom rozhodnutí, pričom sa nezaoberal so zásadnými a podstatnými námietkami.

V odôvodnení odvolací súd nedal odpoveď na podstatné a zásadné otázky a opätovne

poukázal na argumenty prednesené na súde prvého stupňa.

Ţalobca sa písomne k dovolaniu ţalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, ţe dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), má

náleţitosti vyţadované podľa a je podané účastníkom

konania, zastúpeným advokátom, pričom ako dôvody dovolania dovolateľ uvádza § 241 ods.

4

2 písm. a/, písm. c/ , skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu dovolania ţalovaného,

dovolací súd skúmal, či dovolanie v predmetnej veci je prípustné.

Podľa ust. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Zákon - prípustnosť dovolania upravuje v ustanoveniach

§ 237, § 238 a § 239.

Dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, a preto prípustnosť dovolania

nie je moţné odvodiť z ust. , a , keďţe toto ustanovenie zákona -

stanovuje podmienky prípustnosti dovolania pre rozsudky,

teda pre inú formu rozhodnutia odvolacieho súdu.

Preto dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania podľa ust.

V ustanovení a zákon stanovuje podmienky, za splnenia ktorých

nastane pri uzneseniach odvolacieho súdu prípustnosť dovolania. Môţe tak ísť, ak odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ak v ňom vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, či ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)na území Slovenskej republiky.

Dovolací súd konštatoval, ţe uznesenie napadnuté dovolaním nespĺňa predpoklady

prípustnosti dovolania podľa vyššie uvedeného ust. a

Dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

5

potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Výpočet vád, pre ktoré moţno podať dovolanie proti všetkým rozhodnutiam

odvolacieho súdu, je v ustanovení uvedený taxatívne. K tomu, či rozhodnutie

odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v , prihliada dovolací súd

nielen na námietku dovolateľa, ale z úradnej povinnosti zisťuje jej existenciu bez zreteľa

na to, či dovolateľ existenciu vady tvrdil alebo netvrdil. Preto prípustnosť dovolania podľa

nie je daná tvrdením dovolateľa, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté

niektorou z vád v tomto ustanovení uvedenou, ale je prípustné len vtedy, ak rozhodnutie

skutočne takouto vadou aj trpí. Ak dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí

takouto vadou, zruší toto rozhodnutie.

Dovolací súd zisťoval, či rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí vadami uvedenými

v , , , , a a dospel k názoru, ţe napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu dovolaním takýmito vadami netrpí, pričom dovolateľ ani vo svojom

dovolaní prípustnosť dovolania z týchto vád neodvodzuje.

Dovolateľ však má za to, ţe uznesenie odvolacieho súdu trpí vadou uvedenou

v ustanovení § 237 písm. f/. t. j., ţe ţalovanému sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom z dôvodu, ţe odvolací súd a) nenariadil na prejednanie odvolania ţalobcu

pojednávanie, b) uznesenie odvolacieho súdu nie je riadne odôvodnené.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa ust. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci

samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak: a) je potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a

bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c) ide

6

o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d) to vyţaduje dôleţitý

verejný záujem.

V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

( ).

Odvolací súd postupoval v súlade s citovaným ustanovením , keď

o odvolaní ţalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania uznesením. Takýmto postupom

nebola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom, pretoţe rozhodnutie súdu prvého

stupňa vo veci samej bolo odvolacím súdom zrušené a ţalovaný má moţnosť konať vo veci

na súde prvého stupňa. Pretoţe odvolací súd postupoval v súlade s Občianskym súdnym

poriadkom, jeho postupom nebola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom.

Ţalovaný povaţuje za odňatie konať pred súdom aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia

odvolacieho súdu pre nedostatok odôvodnenia.

Názorov, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatok

odôvodnenia je vadou spadajúcou pod , je niekoľko.

Jeden z názorov má za to, ţe nedostatky v odôvodnení rozhodnutia sú tzv. inou

vadou konania podľa

Druhý názor nepreskúmateľnosť rozhodnutia povaţuje za porušenie práva

na spravodlivý súdny proces, ktoré napĺňa znaky odňatia moţnosti konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ).

Dovolací súd preto skúmal, či uznesenie odvolacieho súdu v jeho odôvodnení nesie

znaky nepreskúmateľnosti, ako to tvrdí ţalovaný.

Povinnosť súdu je svoje rozhodnutie riadne odôvodniť (§ 157 ods. 2 v spojení s ust.

). Rozhodnutie súdu nemusí byť totoţné s očakávaním a predstavami

účastníka konania, ale musí spĺňať limity zákonného rozhodnutia a účastníkovi musí dať

odpoveď na podstatné otázky a námietky, spochybňujúce závery ním namietaného

7

rozhodnutia v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Rozsah

povinnosti súdu uviesť v rozhodnutí presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je

zaloţené, sa mení podľa povahy rozhodnutia a posúdenia okolností kaţdej konkrétnej veci.

Dovolací súd je názoru, ţe nie je povinnosťou súdu sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať

všetkými skutočnosťami, tvrdenými účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu má limity v rozsahu prieskumnej činnosti odvolacieho súdu podľa ust.

, v zmysle ktorého odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania. Napriek tomu, ţe výslovný zákaz reformácie in peius

v odvolacom konaní neobsahuje, moţno ho všeobecne vyvodiť zo zásady viazanosti

odvolacieho súdu rozsahom odvolacích návrhov vyjadrených v civilnom konaní. Uvedený

zákaz je vyjadrením dôsledného uplatnenia dispozičnej zásady v civilnom konaní. Odvolacie

konanie moţno začať výlučne na návrh účastníka konania, a to aj v tých prípadoch, keď

prvostupňový súd mohol začať konanie aj bez návrhu.

Podľa názoru dovolacieho súdu pre posúdenie, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí

vadou uvedenou v - či ide o rozhodnutie, ktoré sa nezaoberalo všetkými

skutkovými tvrdeniami účastníka konania (ţalovaného), je rozhodujúce odvolanie účastníka

konania. Teda, či rozhodnutie odvolacieho súdu sa vysporiadalo s dôvodmi odvolania

odvolateľa, ako aj rozsahom jeho odvolania. Na vyjadrenie účastníka konania, ktorý nepodal

odvolanie, teda nedisponuje odvolacím konaním, nie je odvolací súd povinný zodpovedať

na všetky jeho námietky, keďţe rozhodujúcimi sú dôvody a rozsah odvolania odvolateľa.

Tento názor podporuje aj , ktorý umoţňuje odvolaciemu súdu

pokračovať v odvolacom konaní i v prípade, ţe protistrana vyjadrenie k odvolaniu účastníka

konania súdu nepodá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, ţe v odvolacom konaní nedošlo ani

k vade podľa ust. , keďţe odôvodnenie odvolacieho súdu spĺňa

poţiadavky vyţadované v ust.

Podľa ust. ustanovenia , , a

platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

8

Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru, ţe v predmetnej veci

dovolanie nie je prípustné, dovolanie ţalovaného podľa ust. § 243b ods. 5 v spojení s ust.

odmietol, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné.

O trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci

samej.

Toto uznesenie bolo prijaté dovolacím senátom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky jednohlasne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. decembra 2013

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová