Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d38/400403.244374.pdf
PDF · 159.98 KB
No categories available
4Obdo/57/2013
Najvyšší súd 4 Obdo/57/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U. s.r.o., M., 811 07
Bratislava, IČO : X., zastúpený advokátom K., s.r.o., V., 811 01 Bratislava,
IČO: X., proti žalovanému: E. a. s.“, P., 82109 Bratislava, IČO: X., zastúpený A., s.r.o., V.,
831 04 Bratislava, IČO: X., o zaplatenie 245 968,16 eur s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 42Cb/181/2011 na dovolanie žalovaného proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/213/2012-1543 z 31. mája 2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 42Cb/181/2011-1499 zamietol návrh
žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na tom
istom súde pod sp. zn. 25Cb/42/2011, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, a to otázka, či pohľadávky žalovaného voči žalobcovi
po lehote splatnosti, ktoré boli dôvodom pozastavenia nakladania zásielok a odstúpenia
od zmluvy zanikli započítaním alebo či v čase oznámenia o nenakladaní zásielok a v čase
odstúpenia od zmluvy existovali, resp. existujú dodnes. Súd dospel k záveru, že v skôr
začatom konaní sp. zn. 25Cb/42/2011 sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, pretože faktúry, ktoré označil žalovaný, boli vystavené
pred uzatvorením rámcovej zasielateľskej zmluvy zo 14. októbra 2010 a väčšina z nich, teda
21 kusov sa stala splatnou ešte pred uzatvorením rámcovej zmluvy. Očividne ide o nároky
vyplývajúce z iného právneho titulu než z rámcovej zmluvy. V uvedenom skôr začatom
konaní sa podľa názoru súdu nerieši otázka, ktorú by súd nemohol ako predbežnú posúdiť aj
v predmetnom konaní, a preto s poukázaním na ustanovenie § 109 O. s .p. návrh zamietol.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného uznesením č. k. 3Cob/213/2012-
1543 z 31. mája 2013 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že podľa žaloby uplatnený nárok je dôsledkom konania žalovaného, ktorý porušil
povinnosti vyplývajúce z rámcovej zasielateľskej zmluvy a odmietal v rozpore so zmluvou
prijímať ďalšie objednávky na prepravu tovaru. Súd prvého stupňa zamietol návrh
na prerušenie konania z dôvodu, že faktúry zaplatenia ktorých sa žalobca domáha, boli
vystavené pred uzatvorením rámcovej zmluvy, a preto nemohli oprávňovať žalovaného
k postupu podľa čl. III. bod 5 zmluvy, podľa ktorého, ak príkazca poruší platobné podmienky
a akékoľvek pohľadávky zasielateľa voči príkazcovi budú po lehote splatnosti, zasielateľ nie
je ďalej povinný pre príkazcu obstarávať prepravu a vyhradzovať si právo na odstúpenie
od tejto zmluvy. Pre posúdenie uplatnenej pohľadávky je rozhodujúce vyriešenie otázky,
akých pohľadávok sa uvedený článok zmluvy týka, či sa týka akýchkoľvek pohľadávok alebo
iba pohľadávok z rámcovej zmluvy. Vzájomným návrhom v konaní sp. zn. 25Cb/42/2011 si
žalovaný uplatnil právo na zaplatenie odmeny za obstaranie prepravy a otázka významu
výrazu „akékoľvek pohľadávky“ použitého v čl. III bod 5 rámcovej zmluvy nie je z hľadiska
konania sp. zn. 25Cb/42/2011 právne významná. Pre posúdenie predmetného návrhu je však
prvoradé, aby bolo preukázané, ktorých pohľadávok žalovaného sa čl. III bod 5 zmluvy týka
a až následne, či sú predmetom konania vedeného pod sp. zn. 25Cb/42/2011. Ani podľa
názoru odvolacieho súdu nie je zatiaľ dôvod na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2
písm. c/ O. s. p., a preto napadnuté uznesenie podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 23. 07. 2013.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie s poukázaním
na prípustnosť dovolania podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.
z dôvodu, že žalovanému bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a podľa
§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. z dôvodu, že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci.
V dôvodoch dovolania poukázal na prevenčný charakter samotného inštitútu
prerušenia konania, ktorý sa uplatňuje práve v prípade predpokladaného súvisu viacerých
súčasne vedených konaní. Odvolací súd uviedol, že pre posúdenie dôvodnosti žalobcom
uplatneného nároku v konaní sp. zn. 42Cb/181/2011 je rozhodujúca okrem iného aj existencia
pohľadávok žalovaného. Následne však súd konštatuje, že niet dôvodu na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. V napadnutom uznesení existujú protichodné tvrdenia
odvolacieho súdu o otázke, či rozhodnutie vo veci sp. zn. 25Cb/42/2011 môže mať význam
pre rozhodnutie v predmetnej veci. Posúdenie takejto otázky je základom rozhodovania
o návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Protichodné tvrdenia
rozhodne zakladajú zmätočnosť, arbitrárnosť a zjavnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Takéto rozhodnutie je nutné považovať za rozhodnutie v rozpore s čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a zároveň v rozpore s právom na súdnu ochranu a inú právnu
ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Aj keď účastník nemá
na prerušenie konania v zmysle uvedeného ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. právo,
stále má právo, aby o jeho návrhu podľa uvedeného ustanovenia bolo rozhodnuté v súlade
so zákonom. Súd má v súčasnosti vedomosť o takej otázke, ktorá môže ovplyvniť
rozhodnutie, preto z pohľadu procesnej ekonómie a právnej istoty je účelnejšie
a hospodárnejšie vyčkať na rozhodnutie o tejto otázke ako sa následne domáhať
spravodlivosti prostredníctvom obnovy konania. Napadnuté rozhodnutie vychádza iba
z nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku, ktorého došlo k vadám konania a preto
dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil a návrhu
na prerušenie konania vyhovel, prípadne aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr
skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie je prípustné proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O. s. p.).
Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení,
preto dovolanie podľa ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. nie je prípustné.
Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté
rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených
v § 237 O. s. p. (§ 242 ods. 1 O. s. p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí
niektorou z nich.
V zmysle § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. nenamietal a tieto nezistil
ani dovolací súd.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal
dopustiť odvolací súd, dovolací súd sa osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdu bola
žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná,
ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Podľa dovolateľa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že odôvodnenie
rozhodnutia odvolacieho súdu o jeho návrhu na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2
písm. c/ O. s. p. obsahuje protichodné závery o význame rozhodnutia v inej právnej veci
na rozhodnutie v predmetnej veci, v dôsledku čoho je rozhodnutie arbitrárne a zjavne
nepreskúmateľné.
Podľa § 167 ods. 2 O. s. p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 169 ods. 1 veta prvá O. s. p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie,
ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie
o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil rozhodnutie,
ktorým súd prvého stupňa návrh žalovaného na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2
písm. c/ O. s. p. zamietol. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na dôvody
uvedené súdom prvého stupňa a ďalej uviedol, že v konaní vedenom
pod sp. zn. 25Cb/42/2011 si žalovaný uplatnil právo na zaplatenie odmeny za obstaranie
prepravy, a preto otázka významu výrazu „akékoľvek pohľadávky“, ktorý bol účastníkmi
použitý v čl. III bod 5 rámcovej zasielateľskej zmluvy, nebude pre posúdenie tohto nároku
právne významná. Konštatoval tiež, že vyriešenie otázky akých pohľadávok žalovaného sa
uvedený článok zmluvy týka, je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie dôvodnosti žaloby
v predmetnej veci sp. zn. 42Cb/181/2011. Takto formulované dôvody nie sú v rozpore
so záverom odvolacieho súdu o neopodstatnenosti návrhu žalovaného na prerušenie konania.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má náležitosti v zmysle citovaného ustanovenia § 157
ods. 2 O. s. p., žalovanému postupom súdu nebola odňatá možnosť pred súdom konať,
a preto dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.
nie je opodstatnený.
Dovolateľ ďalej tvrdí, že uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu,
pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale
ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod (ktorý
možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci však
prípustnosť dovolania nezakladá. Ako už dovolací súd skôr spomenul, dovolanie nemožno
podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ale iba proti takému, proti ktorému ho
zákon pripúšťa. Pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté
rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné
nesprávnosti rozhodnutia. V prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo možné
úspešne použiť, len ak by prípustnosť dovolania vyplývala z § 239 O. s. p., v posudzovanom
prípade však tomu tak nie je.
Podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p., ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225
a § 226 O. s. p. platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, dospel k záveru, že dovolanie
nie je prípustné podľa § 239 O. s. p., ani v zmysle § 237 O. s. p., preto dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako
neprípustné odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Súd nepriznal procesne úspešnému
žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, pretože si trovy neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 30. decembra 2013
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová