Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
368/389764.07a9d1.pdf
PDF · 151.73 KB
No categories available
4Ndt/20/2013
N a j v y š š í s ú d 4 Ndt 20/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Richarda Bureša
v trestnej veci obvineného M. B. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1,
ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 30. decembra 2013 v spore
o príslušnosť medzi Okresným súdom Prešov a Špecializovaným trestným súdom v Pezinku
podľa § 22 ods. 2 Tr. por. takto
rozhodol:
Príslušným na vykonanie konania v trestnej veci obvineného M. B. pre trestný čin
podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. iné, vedenej na Špecializovanom
trestnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK-2T 51/2013, je Okresný súd Prešov.
O d ô v o d n e n i e
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal dňa 6. mája 2013 na Okresný súd
Prešov obžalobu (č.k. Kv 39/12-89) na obvineného M. B. pre skutok právne kvalifikovaný
ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. a s poukazom na § 140 písm. b/ Tr. zák., ktorý mal
spáchať v podstate na tom skutkovom základe, že
po tom, čo sa dňa 6. augusta 2012 po predchádzajúcom dlhšiu dobu trvajúcom
napätom vzťahu s L. V., z dôvodu striedavého partnerského vzťahu k D. K., pri priamej
konfrontácii v čase okolo 21.15 hod. za účasti L. V. a D. K. od tejto dozvedel, že ona ho už
nemiluje a že miluje L. V., tak následne dňa 7. augusta 2012 v skorých ranných hodinách
v čase medzi 01.00 – 01.40 hod. na ceste tretej triedy číslo 543017 v smere jazdy od obce Š.
do obce O., vedľa objektu spoločnosti I., riadil osobné motorové vozidlo značky Suzuki
Vitara čiernej farby, EVČ: P., kde na priamom úseku cesty cielene dostihol L. V. a M. Ď.,
ktorí sa v tom čase po pravej strane vozovky pri pravej krajnici vracali domov z baru K2 zo
Š., tesne pred nimi vozidlo na krátkej vzdialenosti
od nich zrýchlil, cielene zišiel ku krajnici na pravej strane, kde vozidlo nasmeroval na
chodcov L. V. a M. Ď. a odzadu do nich v rýchlosti okolo 25 km/hod. narazil, následkom
čoho M. Ď. spadol na zem a odplazil sa do priekopy na ľavej strane cesty a L. V. bol
odhodený do priekopy na pravej strane cesty, kde po tomto zastavil motorové vozidlo,
z ktorého vystúpil, podišiel k L. V. na miesto ležiace mimo cesty, ktorý na neho ešte skričal:
„Ja ce znam, ja ce poznam“, a tohto v úmysle usmrtiť a z pomsty za ukončenie jeho vzťahu
s D. K., presne nezisteným nožom, ktorý mal pri sebe, napadol tým spôsobom, že L. V.
v priebehu asi dvoch minút opakovane a viackrát bodol do oblasti hlavy, krku, trupu
a horných končatín, pričom počas tohto útoku došlo k odlomeniu čepele noža, čím mu
spôsobil v oblasti hrudníka dve hlboké bodnorezné rany s hĺbkou bodných kanálov 12 cm
a 9 cm s prebodnutím pohrudnice, pravých pľúc, osrdcovníka a nabodnutím ľavých pľúc
a pravdepodobne už s nožom s odlomenou čepeľou ďalších 48 prevažne povrchových
bodnorezných rán, z toho 11 bodnorezných rán v oblasti krku, pričom všetky tieto zranenia
mu spôsobovali bolesti veľkej intenzity, ktoré sa zväčšovali, v dôsledku týchto poranení došlo
k zlyhaniu srdcovocievnej a dýchacej činnosti a bezprostredne k smrti obete v priebehu
desiatich až dvadsiatich minút; smrti by sa nedalo zabrániť ani poskytnutím adekvátnej
zdravotníckej pomoci a odbornej lekárskej pomoci.
Okresný súd Prešov 21. júna 2013 pod č. k. 6T 39/2013-1106, na verejnom zasadnutí
o predbežnom prejednaní obžaloby podľa § 244 ods. 1 písm. a/ Tr. por. postúpil predmetnú
trestnú vec na prejednanie Špecializovanému trestnému súdu. Rozhodol tak na základe
výpovedí svedkov M. Ď., D. K., V. K., P. R., A. H., J. H., K. M., MUDr. L. N., I. D.,
nstržm. M. H. a nstržm. M. O., podľa ktorých dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe
prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove mal byť právne posúdený ako obzvlášť závažný
zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., na ktorý sa podľa § 14
písm. a/ Trestného poriadku vzťahuje pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu.
Obvinený M. B. podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť, kde uviedol, že je mu veľmi
ľúto, že po dopravnej nehode sa dostal s L. V. do náhleho konfliktu, vytiahol nôž, ktorý mal
vo vrecku a pri zápase došlo k bodnutiu; jeho úmysel nesmeroval k vražde a nikdy nič také
neplánoval.
Krajský súd v Prešove na neverejnom zasadnutí dňa 1. augusta 2013 pod sp. zn.
9To 24/2013, podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. napriek vyššie uvedenému sťažnosť
obvineného M. B. zamietol. Stotožnil sa s názorom Okresného súdu Prešov, že obvinený
M. B. konal s vopred uváženou pohnútkou, a teda po vykonanom dokazovaní by mohla
prichádzať do úvahy aj právna kvalifikácia konania obvineného ako obzvlášť závažného
zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák.
Po právoplatnom postúpení veci bol spisový materiál predložený na ďalšie konanie
a rozhodnutie Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku. Tento súd na neverejnom
zasadnutí dňa 5. decembra 2013 pod sp. zn. PK-2T 51/2013, nanovo predbežne prejednal
obžalobu prokurátora, pričom podľa § 244 ods. 1 písm. a/ per analogiam vyslovil svoju
nepríslušnosť a ako príslušný na prejednanie veci označil Okresný súd Prešov, zároveň
predložil vec na rozhodnutie sporu o príslušnosť Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Z odôvodnenia rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu je zrejmé,
že po preštudovaní celého spisového materiálu, pričom vychádzal aj z výpovedí tých istých
svedkov ako Okresný súd Prešov pri rozhodnutí o postúpení veci, dospel k záveru, že toto
postúpenie veci bolo predčasné, nakoľko je založené na dôkazmi nepodložených úvahách.
V odôvodnení uznesenia sa zaoberá skutkovou podstatou trestného činu vraždy
vo všeobecnosti a právnou definíciou vopred uváženej pohnútky. V tomto zmysle kladie
dôraz na okolnosť, že medzi vznikom pohnútky a realizáciou činu musí uplynúť určitý časový
odstup, v rámci ktorého má páchateľ reálnu možnosť uvažovať nad činom ako takým. Táto
dĺžka časového úseku musí umožniť urobiť záver o tom, že zo strany páchateľa nešlo
o konanie v skrate, v afekte, v hneve, či v rámci situačného konfliktu. V tomto prípade však
Špecializovaný trestný súd dôvodí, že obvinený riešil situáciu hneď v noci, keď L. V. išiel
po ceste do miesta bydliska spolu s M. Ď..
Pre zákonu zodpovedajúce posúdenie otázky vecnej príslušnosti sú rozhodujúce najmä
nasledovné skutočnosti.
Podľa § 22 ods. 1 Tr. por. spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd im
najbližšie spoločne nadriadený; podľa ods. 2 najbližšie spoločne nadriadený súd okresného
súdu na jednej strane a Špecializovaného trestného súdu na druhej strane je najvyšší súd.
Podľa § 14 písm. a/ Tr. por. pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu sa vzťahuje
na trestný čin úkladnej vraždy.
Podľa § 16 ods. 1 písm. a/ Tr. por. okresný súd v sídle krajského súdu vykonáva
v prvom stupni konanie o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest
odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov.
Podľa § 244 ods. 1 písm. a/ Tr. por. pri predbežnom prejednaní obžaloby súd postúpi
vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný.
Podľa § 234 Tr. por. ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania
dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu
príslušnému súdu, pripojí k nej spisy, ich prílohy a dôkazné predmety.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. ak nejde o prípad podania obžaloby o návrhu na dohodu
o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo ods. 5 Tr. por., súd môže pri svojom rozhodnutí
prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať
sa o dôkazy, ktoré túto právnu kvalifikáciu odôvodňujú.
Prihliadajúc na vyššie citované zákonné ustanovenia najvyšší súd po preskúmaní
spisového materiálu zistil, že je príslušný na rozhodnutie v spore o príslušnosť a že prokurátor
podal obžalobu na príslušný súd, pričom uviedol dôkazy, ktoré ním aplikovanú právnu
kvalifikáciu odôvodňujú.
Ohľadne samotného sporu u príslušnosť je potrebné konštatovať, že Špecializovaný
trestný súd správne postupoval, keď uvedenú trestnú vec predložil najvyššiemu súdu
na rozhodnutie. Argumentácia, že rozhodnutie Okresného súdu Prešov o postúpení veci bolo
predčasné, je v súlade so zákonom ako aj zaužívanou právnou praxou súdov. Skutočnosti
významné pre spoľahlivé posúdenie veci a rozhodnutie, či obvinený konal s vopred uváženou
pohnútkou, je potrebné vykonaným dokazovaním bezpečne preukázať. So zreteľom
na okolnosti prípadu a dôkazy vykonané v prípravnom konaní stav bezpečného preukázania
existencie tejto skutočnosti však nemožno dosiahnuť pri predbežnom prejednaní obžaloby
bez toho, aby súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, pretože len to môže byť
podkladom pre rozhodnutie o vine a treste.
Z tohto stanoviska potom vyplýva jednoznačný záver, že v tomto štádiu konania
okresný súd bez vykonania dôkazov na hlavnom pojednávaní nemôže tieto hodnotiť najmä
v tak jemnej ale závažnej otázke, ako je posúdenie, či inkriminovaný skutok vykazuje znaky
vraždy či vraždy úkladnej. Jednoznačný záver nie je relevantný len na základe výsledkov
prípravného konania; zásada bezprostrednosti a ústnosti tu musí byť uplatnená jednoznačne.
Rozhodnutie Okresného súdu Prešov v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove
o postúpení veci na prejednanie a rozhodnutie Špecializovanému trestnému súdu sa potom
skutočne javí ako hypotetické, a to tým viac, keď zo zápisnice o verejnom zasadnutí
nevyplýva, že by na tomto úkone boli oboznámené dôkazy, o ktoré oprel súd svoje
rozhodnutie, pričom zrejme nebola oboznámená ani obžaloba, ktorá sa mala predbežne
prejednávať. Takýto nedostatok nebol napravený ani rozhodnutím odvolacieho Krajského
súdu v Prešove.
Špecializovaný trestný súd správne postupoval aj pri použití príslušných procesných
predpisov, a to pri použití analógie pri vyslovení svojej nepríslušnosti, ako aj pri poučovacej
povinnosti o možnosti podať opravný prostriedok, ale aj v tom, že príslušným na vykonanie
konania je práve súd, ktorý mu vec postúpil. Okrem toho, na rozdiel od Okresného súdu
Prešov a Krajského súdu v Prešove na neverejnom zasadnutí v súlade so zákonom oprel svoje
rozhodnutie o predložení veci na rozhodnutie o príslušnosť po oboznámení výpovedí
svedkov, znaleckých posudkov a vyjadrenia znalcov.
Zodpovedá realite, že aj Špecializovaný trestný súd svojím spôsobom hodnotil dôkazy,
ale len v miere nevyhnutnej na rozhodnutie o príslušnosti na konanie. Taký postup je legálny,
lebo bolo len vymedzenie, že dôkazy vykonané v prípravnom konaní zatiaľ len odôvodňujú
postavenie obvineného pred súd v intenciách podanej obžaloby. Iné posúdenie by bolo
prípadne možné len na hlavnom pojednávaní, ktoré vykoná okresný súd.
Bude preto povinnosťou Okresného súdu Prešov určiť vo veci termín hlavného
pojednávania a na tomto vykonať dokazovanie tak, aby bol zistený skutkový stav veci,
o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie (§ 2
ods. 10 Tr. por.) a vykonané dôkazy vyhodnotiť podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán
(§ 2 ods. 10 Tr. por.), a tak rozhodnúť v súlade so zákonom o vine a treste obvineného.
Ak však na podklade vykonaného dokazovania zistí, že obvinený spáchal trestný čin úkladnej
vraždy, o ktorom je vecne príslušný rozhodovať Špecializovaný trestný súd bude môcť
okresný súd postúpiť aj počas konania pred súdom vec príslušnému súdu.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 30. decembra 2013
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Richard Bureš
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová