Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f06/390398.eb57df.pdf
PDF · 101.81 KB
No categories available
5Cdo/399/2013
Najvyšší súd 5 Cdo 399/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej
ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 12 C 187/2012, o dovolaní
žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2012 sp.zn.
14 NcC 349/2012, takto
rozhodol:
Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava III žalobu, ktorou
sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V žalobe medziiným uviedla, že
predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Bratislava III,
preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby
Krajský súd v Bratislave rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12
ods. 1 O.s.p.).
Okresný súd Bratislava III považoval žalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti
sudcov, a preto po vyjadrení sa jeho sudcov predložil spis Krajskému súdu v Bratislave.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. októbra 2012 sp.zn. 14 NcC 349/2012
rozhodol, že sudca Okresného súdu Bratislava III JUDr. V. S. nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania tejto veci. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že postupoval podľa § 14
a nasl. O.s.p. Uviedol, že o vylúčení v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. možno
rozhodovať len vo vzťahu ku konkrétnej osobe sudcu, resp. sudcov, ktorí sa podieľajú alebo
môžu podieľať na prejednávaní a rozhodovaní veci. Prípadná zaujatosť je výsledkom
osobného vzťahu sudcu k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, preto je tento
pomer potrebné zisťovať individuálne u každého sudcu zvlášť. Vzhľadom k tomu nemohol
krajský súd (§ 16 ods. 1 O.s.p.) rozhodovať o vylúčení všetkých sudcov okresného súdu, resp.
všetkých, ktorí sú podľa rozvrhu práce určení na prejednávanie občianskoprávnych vecí;
rozhodoval len o vylúčení toho sudcu okresného súdu, ktorý by mal podľa rozvrhu práce
prejednať a rozhodnúť predmetnú vec. Dospel k záveru, že nie sú dané podmienky
pre vylúčenie zákonného sudcu okresného súdu (sudcu prejednávajúceho vec), pretože
absentuje dôvod, pre ktorý by mohli vzniknúť pochybnosti, že nebude vo veci postupovať
nezaujato a nestranne. Z toho dôvodu nie sú splnené ani podmienky na rozhodnutie
o prikázaní veci inému súdu (§ 12 ods. 1 O.s.p.). .
Uvedené uznesenie Krajského súdu v Bratislave napadla žalobkyňa dovolaním, ktoré
odôvodnila tým, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.), dovolaním
napadnuté rozhodnutie je vecne nesprávne a zasahuje do jej práva na nestranný súd
a zákonného sudcu. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu
v Bratislave na ďalšie konanie.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 10a ods. 1, 2 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov odvolacích rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky a o dovolaniach proti
rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu, rozhoduje iný
senát tohto súdu.
V tomto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je upravená funkčná príslušnosť
Najvyššieho súdu tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o dovolaniach vedy, ak je
dovolaním napádané rozhodnutie krajského súdu vydané v odvolacom konaní. Zhodne s tým
je podľa § 236 ods. 1 O.s.p. spôsobilým predmetom dovolania len také rozhodnutie súdu,
ktorým tento súd rozhodoval v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
Rozhodnutie krajského súdu o nevylúčení sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci
však nemožno považovať za rozhodovanie odvolacieho súdu. Ide síce o rozhodnutie konečné,
ale vynesené mimo rámca inštančného postupu, v ktorom krajský súd nekoná ani ako súd
prvého stupňa, ani ako súd odvolací. Proti takémuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny
opravný prostriedok a neexistuje ani žiadny funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto
opravnom prostriedku rozhodnúť.
V danom prípade dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým Krajský súd
v Bratislave rozhodoval nie ako súd odvolací (nekonal v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.), ale ako
súd nadriadený Okresnému súdu Bratislava III (konal v zmysle § 14 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním žalobkyne je teda napadnuté rozhodnutie iného než odvolacieho súdu; takéto
rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom dovolania.
Z uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný
k rozhodovaniu o dovolaní, ktorým bolo napadnuté uvedené uznesenie krajského súdu, lebo
toto rozhodnutie nebolo vydané v odvolacom konaní.
Súd je povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky
konania, predovšetkým či patrí vec do právomoci súdu, ak je daná jeho vecná alebo funkčná
príslušnosť (§ 103, § 104 O.s.p.). Pokiaľ sa jedná o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
V danom prípade je v občianskom súdnom konaní upravená funkčná príslušnosť
na rozhodovanie o dovolaní tak, že jediným príslušným súdom je Najvyšší súd Slovenskej
republiky, a pokiaľ nie je príslušný tento súd, nie je iný súd, ktorý by mohol v tejto veci
rozhodovať.
Z uvedeného vyplýva, že ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, lebo
Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný a nie je tu iný príslušný súd, príp.
orgán, ktorému by bolo možné vec postúpiť; súd preto konanie zastavil (§ 104 v spojení
s § 243c O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmavaná vecná správnosť napadnutého
rozhodnutia.
Dovolateľka z procesného hľadiska zavinila, že sa dovolacie konanie muselo zastaviť
a vznikla jej povinnosť nahradiť žalovanej trovy tohto konania. Dovolací súd jej nepriznal
náhradu trov konania, lebo nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 243b
ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. januára 2014
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová