Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9cb/390348.d86d08.pdf
PDF · 144.57 KB
No categories available
2Ndt/20/2013
N a j v y š š í s ú d 2 Ndt 20/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika na neverejnom
zasadnutí dňa 14. januára 2014 v Bratislave v trestnej veci obvineného
S. Z. pre prečin zanedbania povinnej výţivy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.,
vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 36 T 76/2013, o návrhu obvineného S. Z.
na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. takto
rozhodol:
Trestná vec obvineného S. Z., vedená na Okresnom súde Ţilina
pod sp. zn. 36 T 76/2013, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný prokurátor v Ţiline podal dňa 25. apríla 2013 na Okresný súd Ţilina obţalobu
na obvineného S. Z., nar. 5.11.1976, (vtedy) trvale bytom Mesto Ţilina,
pre prečin zanedbania povinnej výţivy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na tom
skutkovom základe, ţe
ako otec maloletej N. Z., nar. X..X..X., voči ktorej má zákonnú vyţivovaciu povinnosť
vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine a z rozsudku Okresného súdu Ţilina, č.k. 13C/134/2008-
52, zo dňa 12.05.2009, právoplatného dňa 28.07.2009, ktorým mu bolo určené výţivné vo
výške 24,50 € mesačne na dcéru N. k rukám matky dieťaťa
L. Z., bytom L., Ul. S. X./X., Česká republika, ktoré je povinný platiť vţdy do 15-teho dňa
v mesiaci, túto svoju povinnosť si vedome vôbec neplní
od 01.01.2010 doposiaľ, na výţivné bol povinný v tomto období prispievať v zmysle
§ 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení sumou najmenej 30 % zo sumy
ţivotného minima na nezaopatrené dieťa v spojení s jeho zmenou vţdy k 01.07. kalendárneho
roka, t.j. od 01.01.2010 do 30.06.2010 v sume 25,36 €, od 01.07.2010 do 30.06.2011 v sume
25,38 €, od 01.07.2011 do 30.06.2012 v sume 26,- € a od 01.07.2012 do 25.04.2013 v sume
26,65 € pričom v období neplatenia výţivného nebol evidovaný ako nezamestnaný
a na ţivobytie si privyrábal príleţitostnou brigádnickou činnosťou. Obvinený svojím konaním
ku dňu podania obţaloby dňa 25.04.2013 zavinil dlh na výţivnom k rukám matky dieťaťa L.
Z. vo výške 1.035,22 €.
Okresný súd Ţilina v konaní 36 T 76/2013 dňa 26. apríla 2013 vydaným trestným
rozkazom uznal obvineného S. Z. vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výţivy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v podanej
obţalobe a uloţil mu podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Tr. zák. trest odňatia
slobody dvanásť mesiacov, ktorého výkon mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
podmienečne odloţil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil obvinenému skúšobnú dobu jeden rok.
Proti uvedenému trestnému rozkazu podal obvinený S. Z. v zákonnej lehote odpor.
Vo veci vytýčené hlavné pojednávanie na 15. novembra 2013 bolo zrušené a bol
určený nový termín hlavného pojednávania na 6. december 2013.
Obţalovaný S. Z. podaním zaslaným z adresy vtedy uţ trvalého
pobytu S. ulica číslo X., B., ktoré bolo doručené Okresnému súdu Ţilina
3. decembra 2013, ţiadal o prerušenie trestného konania z dôvodu uhradenia časti dlhu
na výţivnom a preloţenie trestného konania na miestne príslušný súd v jeho trvalom bydlisku,
teda Okresný súd Bratislava II, dôvodiac tým, ţe konanie v Ţiline je pre neho finančne
náročné. Poukázal na to, ţe sa dlhodobo zdrţiava v Bratislave z dôvodu väčšej moţnosti
zárobku z príleţitostných prác, v roku 2014 má prisľúbené zamestnanie a teda trvalý príjem,
z ktorého bude môcť plniť vyţivovaciu povinnosť. K podaniu pripojil fotokópiu občianskeho
preukazu, z ktorého je zrejmá aktuálna adresa trvalého pobytu na S. ulici číslo X. v B.
(vydanie občianskeho preukazu je datované 20. novembrom 2013).
Samosudkyňa Okresného súdu Ţilina na hlavnom pojednávaní dňa 6. decembra 2013
zápisnične posúdila predmetné podanie obţalovaného S. Z. ako ţiadosť o odňatie a prikázanie
veci z dôvodu vhodnosti a predloţila spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len
najvyšší súd) na rozhodnutie podľa § 23 ods. 1 Tr. por.
na odňatie veci Okresnému súdu Ţilina a prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava II,
dávajúc do pozornosti aj skutočnosť, ţe oprávnená osoba, v prospech ktorej má obţalovaný
vyţivovaciu povinnosť, sa v súčasnej dobe nezdrţiava v obvode Okresného súdu Ţilina,
ale v L. v Českej republike.
Najvyšší súd ako súd najbliţšie spoločne nadriadený Okresnému súdu Ţilina, ktorému
vec má byť podľa návrhu odňatá a Okresnému súdu Bratislava II, ktorému má byť podľa
návrhu prikázaná, rozhodujúc o predloţenom návrhu podľa § 23 ods. 1 Tr. por., konštatuje,
ţe na odňatie veci príslušnému súdu a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa
musia byť splnené dôleţité dôvody.
Napriek tomu, ţe Trestný poriadok v ustanovení § 17 ods. 1 z hľadiska miestnej
príslušnosti primárne ustanovuje, ţe konanie vykonáva súd, v obvode ktorého bol trestný čin
spáchaný, pričom miestom spáchania trestného činu zanedbania povinnej výţivy podľa
§ 207 Tr. zák. je tak miesto, kde mal páchateľ pobyt v čase neplnenia vyţivovacej povinnosti,
ako aj miesto, kde mala pobyt oprávnená osoba, u ktorej bola zničená alebo ohrozená úroveň
výţivy, môţe nastať situácia, ţe na prejednanie a rozhodnutie veci je vhodnejší iný súd,
neţ je príslušný podľa ustanovení upravujúcich príslušnosť súdov.
Dôsledkom inštitútu odňatia a prikázania veci je zásadná zmena, a to odňatie
konkrétnej veci (sudcovi) súdu, ktorý podľa zákona má o nej konať a rozhodovať, a jej
prikázanie (sudcovi) iného súdu. Ide o výnimočný postup, ktorý musí byť odôvodnený
výnimočnými okolnosťami. I keď tieto výnimočné okolnosti či dôvody nie sú zákonom
striktne ustanovené, vzhľadom na výnimočnosť takéhoto postupu sa musí jednať o dôvody,
ktoré v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného
konania prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná a to najmä spravodlivé prejednanie
veci v primeranej lehote, či náleţité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Z tohto pohľadu ide o uplatnenie
záujmov štátu stojacich na objektívnych dôvodoch zmenou súdu zaručenia vhodnejších
podmienok na konanie a rozhodnutie v konkrétnej veci.
Kritériom podmieňujúcim postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. je za splnenia určitých
okolností aj zásada hospodárnosti konania, na ktorú v súvislosti s podaným podnetom
obţalovaného poukazuje i sudkyňa Okresného súdu Ţilina, pobytom osoby, do ktorej rúk má
byť obţalovaným uhradené výţivné, v L. v Českej republike. Zásadu hospodárnosti nemoţno
vyčleniť z kontextu ostatných dôvodov, ktorými viaţe zákonodarca (miestnu) príslušnosť
konkrétneho súdu pre prejednanie konkrétnej veci na základe zákonom vopred stanovených
kritérií. Ak má byť zásada hospodárnosti prioritným motívom pre zmenu príslušnosti súdu,
musí sa jednať o tak dôleţitý faktor, ktorý výrazne prispeje k urýchleniu konania, resp.
zabráneniu vytvorenia objektívnych prieťahov v konaní zavinených sťaţením alebo
znemoţnením vykonania dôkazov, potrebných pre rozhodnutie v konkrétnej veci.
V posudzovanej veci obţalovaného S. Z. je poukazované na dôvod hospodárnosti ako
výlučný na zmenu miestnej príslušnosti potrebou účasti svedkyne z L. na hlavnom
pojednávaní súdu (predvolanie svedkyne L. Z. na hlavné pojednávanie) a nákladmi
obţalovaného S. Z. v súvislosti s jeho osobnou účasťou na hlavnom pojednávaní, ktorá je
daná nuansami prejednávania práve trestného činu zanedbania povinnej výţivy podľa § 207
Tr. zák., danými najmä procesnými postupmi, ktoré za splnenia zákonných podmienok môţu
viesť k zániku trestnosti činu, čo spravidla vyţaduje konanie za osobnej prítomnosti
obţalovaného ako aj osoby, voči ktorej má obţalovaný z tohto trestného činu vyţivovaciu
povinnosť, v pozícii svedka.
Z prejednávanej veci obţalovaného S. Z. vyplýva, vo vzťahu k osobe, ku ktorej je
rozhodná nákladovosť dostavenia sa na súdne pojednávanie je svedkyňa L. Z., v súčasnosti
pobytom v meste L. v Českej republike. Jej dostavenie
sa na hlavné pojednávanie z L. tak na Okresný súd Ţilina, ako aj na Okresný súd Bratislava II,
je z hľadiska nákladovosti a úhrady svedočného tejto svedkyni štátom
(§ 140 ods. 1 Tr. por.) v podstate zhodné, takţe prenesenie príslušnosti z Okresného súdu
Ţilina na Okresný súd Bratislava II z titulu hospodárnosti pre štát vo vzťahu k svedočnému,
ktorého úhrada voči tejto svedkyni jeho uplatnením môţe prichádzať do úvahy, nie je pádnym
argumentom pre vyhovenie návrhu z pohľadu hospodárnosti štátu prejednávania konkrétnej
trestnej veci navrhovanou zmenou príslušnosti súdu.
Ako uţ bolo naznačené, zásada hospodárnosti sa posudzuje pri zmene príslušnosti
súdu postupom odňatia a prikázania veci, len z hľadiska výdavkov štátu. Podľa
§ 553 ods. 1 Tr. por. trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania znáša štát. Neznáša
však trovy obvineného, preto ani hľadisko sociálnej situácie obvineného – v konkrétnom
prípade obţalovaného S. Z. – ktorou obţalovaný odôvodňuje v konečnom dôsledku vhodnosť
zmeny miestnej príslušnosti súdu do miesta jeho súčasného trvalého bydliska, nemôţe byť
dôvodom na odňatie a prikázanie veci, a to ani s prihliadnutím
na konkrétny trestný čin zanedbania povinnej výţivy, kde rozhodujúcim momentom
za splnenia ostatných zákonných podmienok je záujem štátu uprednostňujúci aj dodatočnou
úhradou výţivného moţný zánik trestnosti činu pred prípadným trestným postihom pri uznaní
viny obţalovaného. Aj pri zohľadnení moţnej zlej sociálnej situácie obţalovaného, nákladová
zloţka dopravy na Okresný súd Ţilina prostriedkami hromadnej dopravy (berúc do úvahy
aj moţnosť inej formy dopravy nevytvárajúcej za určitých okolností ţiadne, resp. minimálne
náklady), nemôţe byť faktorom, prelamujúcim uţ uvedené posudzovanie hospodárnosti
konania, ktoré prihliada len na výdavky štátu, a objektívne aj mimo tohto faktu, spolu
s ostatnými dôvodmi, spočívajúcimi nielen na materiálnej báze, ktoré odôvodňujú úpravu
(miestnej) príslušnosti prejednávania určitej trestnej veci zaloţenej zákonnou úpravou,
neodôvodňuje v prejednávanom prípade odňatie trestnej veci obţalovaného S. Z. Okresnému
súdu Ţilina a prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava II. Uvedené skutočnosti a dôvody
preto viedli najvyšší súd k rozhodnutiu uvedenému vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 14. januára 2014
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. René Štepánik
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová