Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/72/2013

Identifikačné číslo spisu: 4108010714 Dátum vydania rozhodnutia: 22.01.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:4108010714.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej veci obvineného D. K. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ a § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 22. januára 2014 v Bratislave o dovolaní obvineného D. K., ktoré podal prostredníctvom obhajcu Mgr. Róberta Kováča, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 19. októbra 2010, sp. zn. , rozhodol

rozhodol:

Podľa s poukazom na ustanovenie dovolanie obvineného D. K. sa o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 10. novembra 2009, sp. zn. , bol obvinený D. K. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/, § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

dňa 20. decembra 2006 v čase okolo 06.00 hod. v Nitre na ulici Pod zlatým brehom pristúpil zozadu k poškodenej G. F., narodenej v roku XXXX pri uzamykaní garážových dverí rodinného domu č. 41, rukou jej prikryl ústa, vtlačil ju do priestorov garáže rodinného domu, kde po vzájomnom zápase držiac v ruke vec iskriacu v tme, pýtal od poškodenej G. F. peniaze a zlato, na čo mu poškodená z obavy o svoj život vydala 5 000 Sk (165,97 €) a 3 ks zlatých prsteňov, následne ju obžalovaný D. K. udrel do zadnej časti hlavy kovovým predmetom a uzamkol v chodbe rodinného domu vedúcej do kotolne, ktorú na prosby poškodenej pri odchode odomkol, čím spôsobil poškodenej G. F., bytom U. škodu na odcudzených veciach vo výške 8 280 Sk (274,85 €),

Za to bol obvinenému uložený podľa , , , , , úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov a 10

(desať) mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd zároveň rozhodol aj o uplatnených nárokoch na náhradu škody.

Proti tomuto rozsudku zahlásil na hlavnom pojednávaní do zápisnice odvolanie obvinený D. K.. Odvolanie podal čo do výroku o vine a treste, nepodal odvolanie proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo a uviedol tiež, že nežiada, aby jeho obhajca za neho podal odvolanie s tým, že odvolanie zdôvodňuje odvolávajúc sa na jeho záverečnú reč na hlavnom pojednávaní.

Krajský súd v Nitre uznesením z 19. októbra 2010, sp. zn. , odvolanie obvineného D. K., podľa zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal, prostredníctvom obhajcu Mgr. Róberta Kováča, dovolanie obvinený D. K.. Dovolanie podal z dôvodov dovolania uvedených v a .

V písomných dôvodoch dovolania obvinený namietal, že odvolací súd v odvolacom konaní dôsledne neskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov odvolaním napadnutého rozsudku a tiež dôsledne neskúmal správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Pokiaľ by skutočne prihliadal i na vady rozsudku, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , ako to deklaruje v uznesení, bol by zistil, že sú dané zákonné dôvody pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku, pretože rozhodnutie okresného súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Podľa názoru dovolateľa nezákonným spôsobom boli vykonané rekognície osoby z fotoalbumu realizované poškodenou Ing. G. F. a svedkyňou N. A.

Domáhal sa preto, aby dovolací súd vyslovil rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach a súčasne zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre z 19. októbra 2010, sp. zn. , ako aj rozsudok Okresného súdu Nitra z 10. novembra 2009, sp. zn. , a aby prikázal príslušnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací primárne zistil, že dovolanie je prípustné, bolo podané osobou oprávnenou, v zákonnej lehote a mieste, kde tento mimoriadny opravný prostriedok možno podať, ale zároveň zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa , s poukazom na ustanovenie .

Podľa dôvody dovolania podľa odseku 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola, tomu kto podáva dovolanie známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že dovolateľ namieta zákonnosť vykonania dôkazov ešte z prípravného konania - rekognície realizované vyšetrovateľom s poškodenou F. a svedkyňou A..

Zo zápisníc o hlavnom pojednávaní nevyplýva, že by obžalovaný či už sám, alebo prostredníctvom obhajcu namietal nezákonnosť týchto dôkazov. Nenamietal to ani obhajca v záverečnej reči, ktorá má byť podľa obžalovaného aj dôvodmi odvolania. Obžalovaný sám vo svojom vyjadrení k možnosti podať proti rozsudku odvolanie uviedol, že konanie, ktoré predchádzalo rozsudku súdu nenamieta.

Z uvedeného je zrejmé, že hoci dovolateľovi musela byť namietaná okolnosť - nezákonne vykonané rekognície známa už v pôvodnom konaní, túto nenamietal ani v konaní pred okresným súdom, ani v odvolacom konaní, a preto nesplnil podmienku uvedenú v ustanovení , splnenie ktorej je nevyhnutné pre podanie dovolania z dôvodu podľa písm. g/ .

Rekognícia je dôkaz neopakovateľný, teda prípadné pochybenie vyšetrovateľa napraviť nie je možné, čo však postavenie obvineného nemení, pretože poškodená F. i svedkyňa A. ako páchateľa skutku označili obvineného aj na hlavnom pojednávaní.

V posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa , s poukazom na vyššie citované ustanovenie , preto dovolací súd bez preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí, dovolanie odmietol postupom podľa , s poukazom na ustanovenie

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.