Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/247/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne D. V., bývajúcej v T.,

zastúpenej JUDr. Mariánom Bacákom, advokátom, so sídlom v Snine, Partizánska 1834/26,

proti žalovanému Železnice Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom v Bratislave,

Klemensova 8, IČO: 31364501, o zaplatenie 49 791 Eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. augusta 2012 sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej aj len „odvolací súd“) označeným

rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový

súd“ alebo „súd prvého stupňa“) z 20. júna 2011 č.k. -393, ktorým bola z dôvodu

premlčania zamietnutá žaloba žalobkyne o zaplatenie náhrady nákladov vynaložených jej

právnym predchodcom JUDr. J. V. na rekonštrukciu prenajatých priestorov. Potvrdenie

prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ako aj s ich odôvodnením (§ 219

ods. 2 ).

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho aj prvostupňového zrušil súdu zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať pred

súdom, ďalej tzv. inou vadou konania a nesprávnym právnym posúdením veci. Za odňatie

možnosti konať pred súdom označila vykonanie odvolacieho pojednávania bez jej účasti

2

a nedostatočné odôvodnenie odvolacieho rozsudku vyčítajúc odvolaciemu súdu, že sa riadne

nevysporiadal s niektorými jej tvrdeniami.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd tento

mimoriadny opravný prostriedok žalobkyne ako neopodstatnený zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiž v dovolaní napadnutom vyhovujúcom výroku o zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte

nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd

vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie podľa

neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v až g/ , dovolací

súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného

ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Nezistil

však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom

ustanovení.

Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazovala žalobkyňa,

a ktorá mala spočívať v odňatí jej možnosti konať pred súdom tým, že odvolací súd rozhodol

na pojednávaní bez jej účasti a bez účasti jej právneho zástupcu.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).

Podľa ustanovenia veta druhá , ktoré s použitím ustanovenia

platí aj pre odvolacie konanie, ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví

na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať

v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy.

Citované ustanovenie veta druhá umožňuje súdu, aby v záujme

hospodárnosti a rýchlosti konania prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti účastníka

za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie

sa nedostavil, a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Splnenie predpokladov

pre možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka musí súd skúmať veľmi dôsledne,

pretože jeho nesprávny postup v tomto smere môže mať za následok porušenie základného

práva účastníka vyplývajúceho z , a to práva

na verejné prejednanie veci v jeho prítomnosti. Procesné právo účastníka požiadať

o odročenie pojednávania je podmienené „dôležitosťou dôvodu“, pre ktorý o odročenie žiada.

Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ v každej veci musí vychádzať z konkrétnych

okolností prípadu.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že odvolací súd nariadil

na prejednanie odvolania žalobkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa pojednávanie na deň

30. augusta 2012, na ktoré s dostatočným časovým predstihom predvolal účastníkov a ich

zástupcov. Dňa 23. augusta 2012 bolo odvolaciemu súdu doručené telefaxové podanie

zástupcu žalobkyne JUDr. Mariana Bacáka, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť

na pojednávaní z dôvodu ochorenia a hospitalizácie jeho matky a potreby nevyhnutnej

starostlivosti z jeho strany. O odročenie pojednávania nepožiadal. Dňa 29. augusta 2012 bolo

odvolaciemu súdu doručené telefaxové podanie samotnej žalobkyne, v ktorom okrem

ospravedlnenia svojej neúčasti z dôvodu dovolenky v zahraničí požiadala zároveň o odročenie

pojednávania, keďže sa jej právny zástupca pojednávania tiež nemôže zúčastniť pojednávania

kvôli zdravotným problémom člena rodiny.

K splneniu podmienok na prejednanie veci na odvolacom pojednávaní v neprítomnosti

žalobkyne a jej právneho zástupcu zaujal odvolací súd stanovisko v odôvodnení svojho

rozsudku na strane 5 prvý odsek. Konštatoval, že právny zástupca žalobkyne o odročenie

pojednávania nepožiadal a dôvody uvádzané na strane žalobkyne, t.j. čerpanie dovolenky,

resp. neúčasť jej právneho zástupcu na pojednávaní, nie sú relevantnými dôvodmi

na odročenie pojednávania. Dovolací súd považuje tieto závery za správne a s ich

odôvodnením sa stotožňuje. S prihliadnutím na skutočnosť, že predvolanie na pojednávanie

určené na deň 30. augusta 2012 prevzala žalobkyňa už 31. júla 2012, no jej žiadosť

o odročenie pojednávania z dôvodu dovolenky bola doručená odvolaciemu súdu jeden deň

pred termínom pojednávania (29. augusta 2012), nebolo tvrdenie žalobkyne o jej dovolenke

v zahraničí (nijako nedoložené) bez ďalšieho spôsobilé založiť dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania. Takýto dôvod nebolo spôsobilé založiť ani rovnako nedoložené tvrdenie jej

právneho zástupcu, ktorý navyše ako osoba znalá práva o odročenie pojednávania ani

nepožiadal.

Dovolací súd nezistil ani ďalší dôvod zmätočnosti rozhodnutia, na ktorý poukazovala

žalobkyňa a ktorá mala spočívať v odňatí jej možnosti konať pred súdom tým, že odvolací súd

svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.

Dovolací súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp.zn. z 3. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“. Poukazuje aj

na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo 16. marca 2005,

podľa ktorého: „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní

podľa je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je

rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní

( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať

na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní“.

Nemožno tiež opomenúť, že , ktorý nadobudol účinnosť

15. októbra 2008, bol dovtedajší text doplnený, okrem iného, odsekom 2, podľa

ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody. Citované nové ustanovenie tak reagovalo na súdnu prax

v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, kedy odôvodnenie

rozhodnutia odvolacích súdov bolo len kopírovaním vecne správnych dôvodov. V takých

prípadoch je preto podľa novej právnej úpravy postačujúce už len stručné konštatovanie

o správnosti a presvedčivosti napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne

stotožňuje.

V preskúmavanej veci tým, že odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvého stupňa a výslovne na ne odkázal, bolo potrebné odôvodnenie jeho

rozsudku posudzovať v kontexte s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu. Z hľadiska

náležitostí vyžadovaných ustanovením na riadne odôvodnenie rozsudku je

postačujúce, ak súd v odôvodnení stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia. Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení

s rozsudkom súdu prvého stupňa spĺňa požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie

v zmysle , keďže ním bola daná odpoveď na všetky podstatné otázky

týkajúce sa predmetu konania z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci, a to najmä

pokiaľ ide o rozhodujúci dôvod zamietnutia žaloby, t.j. premlčanie uplatneného nároku.

6

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, stanoviská účastníkov, výsledky vykonaného dokazovania, prečo nevykonal ďalšie

dôkazy a ako vec právne posúdil, pričom prijaté právne závery primerane vysvetlil.

Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,

podstaty a zmyslu. Prvostupňový súd vysvetlil, z akých úvah vychádzal, keď dospel k záveru,

že nárok žalobkyni nemožno priznať, pretože žalovaný úspešne uplatnil námietku premlčania.

Riadne odôvodnil, ktorú skutočnosť považoval za relevantnú pre začatie plynutia premlčacej

lehoty a kedy táto lehota začala plynúť. Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa tak nie

sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Slovenskej

republiky a na ne odkazujúce odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

Pokiaľ ide o dovolateľkou namietané tzv. iné vady konania a tiež nesprávne právne

posúdenie veci tieto sú síce dovolacími dôvodmi v zmysle a , no

samotné prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho

súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky

prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu,

a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5

v spojení s odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je prípustné.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne

trovy nevznikli.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3: 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. januára 2014

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová