Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/125/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ M. S., bývajúceho

v Č.B.B., 2/ Ing. M. S., bývajúceho v T., 3/ RNDr. J. S., bývajúcej v T., 4/ Ing. I. R.,

bývajúceho v B., 5/ M. R., bývajúcej v B., 6/ M. L., bývajúceho v R., 7/ V. L., bývajúcej

v B., 8/ D. S., bývajúcej v Č.B., 9/ O. S., bývajúceho v K., 10/ Ing. J. S., bývajúceho v Č.B.,

11/ Ing. A. S., bývajúcej v Č.B., 12/ I. J., bývajúceho v B., 13/ P. M., bývajúceho v Č.B.,

14/ O. M., bývajúcej v Č.B., 15/ V. J., bývajúcej v B., 16/ Ing. I. M., bývajúcej v Č.B.,

17/ Ing. Z. K., bývajúcej v Č.B.B., 18/ K. C., bývajúcej v Č.B.B., 19/ Ing. M. D.,

bývajúceho v B., 20/ Ing. S. D., bývajúcej v B., proti žalovanej MUDr. M. S., bývajúcej

v Č.B.B., zastúpenej JUDr. I. F., advokátkou so sídlom v D., o určenie spoluvlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcov 1/, 6/, 7/, 8/, 10/, 11/, 12/, 13/, 14/, 16/, 18/, 19/ a 20/,

zastúpených H., s.r.o., so sídlom v B., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 30. novembra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou zo 6. júna 2011 sa žalobcovia 1/ až 20/ domáhali určenia spoluvlastníckych

podielov k pozemkom v Bratislave – m.č. R., k. ú. R., zapísaným na LV č. X. ako parc. č. X. a

X.. Svoje nároky založili na tom, že sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom

dome súp. č. X. na Č. ulici č. X. a zároveň spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. X. a X., na

ktorých je bytový dom postavený. Z týchto parciel odčlenením vznikli sporné parcely č. X. a

X., ktorých výlučnou vlastníčkou je žalovaná z dôvodu, že sú zastavané terasami patriacimi

k jej bytu. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia však za parcely č. X. a X. zaplatili

zhotoviteľom stavby plnú kúpnu cenu ešte pred odčlenením sporných parciel č. X. a X., preto

je potrebné uviesť zápis v katastri nehnuteľností do súladu so skutočným stavom.

Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 31. mája 2012,

č.k. -175 konanie podľa o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ “)

vo vzťahu k žalobcom 2/ až 20/ zastavil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že u žalobcov nejde

o nerozlučné procesné spoločenstvo podľa , nakoľko rozhodnutie vo veci

sa nemusí týkať všetkých žalobcov s rovnakým výsledkom. Z tohto dôvodu sa poplatková

povinnosť vzťahuje na každého zo žalobcov samostatne. Keďže žalobcovia 2/ až 20/ si ani

na výzvu súdu túto povinnosť nesplnili, konanie vo vzťahu k nim zastavil. O trovách konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov 6/, 7/, 8/,

10/, 11/, 12/, 13/, 14/, 16/, 18/, 19/ a 20/ uznesením z 30. novembra 2012, sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1

). Tvrdenie odvolateľov, že vo veci ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, neuznal.

Uviedol, že podľa žaloby sa každý zo žalobcov domáha určenia vlastníctva k pozemkom

v rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach bytového domu. Tohto nároku sa každý zo žalobcov môže domáhať samostatne,

nakoľko ide o osobitné právo, ktoré možno oddeliť od ostatných. O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/, 6/, 7/, 8/, 10/, 11/, 12/, 13/, 14/,

16/, 18/, 19/ a 20/ dovolanie, ktoré odôvodnili odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Vychádzajúc z všeobecne

prijímanej definície spoluvlastníckeho podielu, ktorý je chápaný ako ideálny (nie reálny)

podiel na veci, namietali, že určenie veľkosti jednotlivých spoluvlastníckych podielov

na sporných nehnuteľnostiach je od seba (zlomkovým vyjadrením) závislé, pretože zmena

zlomkového vyjadrenia spoluvlastníckeho podielu jedného z podielových spoluvlastníkov

má za následok zmenu zlomkového vyjadrenia spoluvlastníckych podielov ostatných

podielových spoluvlastníkov. Ide teda o také spoločné práva a povinnosti, kedy sú úkony

jedného zo spoluvlastníkov právne záväzné i pre ostatných ( ). Podaním

žalobného návrhu si žalobcovia uplatnili rovnaké právo, preto aj keď sú všetci poplatníkmi

v zmysle , poplatková povinnosť sa na nich má vzťahovať

spoločne. Nesprávnym právnym posúdením procesného postavenia žalobcov a z toho

vyplývajúcim nesprávnym vyrubením súdneho poplatku každému zo žalobcov osobitne súdy

odňali žalobcom možnosť pred nimi konať a porušili ich ústavné právo na súdnu ochranu.

Z uvedených dôvodov žiadali, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako

aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil, a súdom uložil povinnosť konať vo veci samej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie podali osoby na to oprávnené.

Podľa môže podať dovolanie účastník konania. Toto právo však

treba vykladať s ohľadom na účel dovolania ako opravného prostriedku tak, že neprislúcha

každému účastníkovi, ale len tomu, v neprospech ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu

vyznelo, a ktorý bol týmto rozhodnutím dotknutý na svojich právach. Posúdenie otázky,

či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vyznelo v prospech alebo neprospech

účastníka konania, prislúcha dovolaciemu súdu (R 50/1999).

V danom prípade bolo rozhodnutím odvolacieho súdu potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa o zastavení konania vo vzťahu k žalobcom 2/ až 20/. Rozhodnutie odvolacieho

súdu sa teda nijakým spôsobom nedotklo práv žalobcu 1/, ktorý z tohto dôvodu nie je osobou

legitimovanou na podanie dovolania. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalobcu 1/ v zmysle v spojení s odmietol.

Následne dovolací súd skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

týmto opravným prostriedkom napadnúť ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd

a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev (§109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239

ods. 2 je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

nevykazuje žiaden zo znakov uznesenia podľa Dovolanie preto podľa

citovaných ustanovení prípustné nie je.

Vzhľadom na obsah dovolania i zákonnú povinnosť ( ) prihliadnuť

na existenciu procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal

dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia

nezakladajú. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takej vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z vymenovaných vád.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolatelia netvrdili

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru dovolateľov je konanie postihnuté vadou v zmysle

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv

účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať

sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote

urobiť procesný úkon a pod). Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobcom bolo niektoré

z týchto práv odňaté.

Dovolatelia tvrdia, že súdy im odňali možnosť pred nimi konať tým, že nesprávne

právne posúdili otázku ich procesného postavenia. Ustanovenie však

dáva možnosť konať pred súdom do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho

právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením súd

nemôže účastníkovi odňať možnosť konať pred súdom, lebo právnym posúdením sa mu

neznemožňuje realizácia jeho procesných práv. Nesprávne právne posúdenie veci je síce

relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom

dovolaní (viď ), samo nesprávne právne posúdenie veci ale

prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak

(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania.

Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť

zo žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

ho v zmysle v spojení s odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči

žalobcom 1/, 6/, 7/, 8/, 10/, 11/, 12/, 13/, 14/, 16/, 18/, 19/ a 20/, ktorí úspech nemali (§ 243b

ods. 5 v spojení s a ). Dovolací súd však

žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala návrh na ich priznanie

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. januára 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková