Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1a4/396898.48f0f8.pdf
PDF · 140.48 KB
No categories available
2OboE/74/2013
Najvyšší súd 2 OboE/74/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s.r.o., so sídlom
v Bratislave, P., X. Bratislava, IČO: X., zastúpeného A., s.r.o., so sídlom v Bratislave, G.,
X. Bratislava, IČO: X. proti povinnej E., nar. X., bytom H., X. Holíč, o vymoženie
pohľadávky 1 618,51 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. R.
so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Z., X. Bratislava pod sp. zn. EX 910/2009,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 11. decembra 2012
č. k. 24CoE/9/2012-61, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a.
Povinnej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Skalica uznesením z 21. októbra 2011 č. k. 2Er/332/2009-40 vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil s tým, že oprávnenému uložil povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi: JUDr. R., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Z.,
Bratislava náhradu trov exekúcie v sume 39,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je
nulitný a ako exekučný titul je neúčinný, z ktorého dôvodu súd exekúciu podľa § 57 ods. 1
písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, napadnutým
uznesením z 11. decembra 2012 č. k. 24CoE/9/2012-61 uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil a návrhy na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ zamietol. Vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie
konania odvolací súd uviedol, že vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/
O. s. p. je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné právne veci povinný
obligatórne prerušiť súdne konania, ak rozhodol o tom, že požiada podľa čl. 267 Zmluvy
o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor
Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie
o predbežnej otázke podľa čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ má povahu osobitného
nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc
vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii,
orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom
Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim
v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny
dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti
komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.
Odvolací súd ďalej zdôraznil, že povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať
Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete čl. 267
Zmluvy o fungovaní EÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j., že
vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností požiadať o vydanie rozhodnutia
o predbežnej otázke. Zdôraznil, že predpokladom povinnosti začať konania o predbežnej
otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho
dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo
výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia
predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu
členskej krajiny ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke
hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) musí mať
bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho
determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ
nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej
potencionálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť
o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom
spore.
Podľa názoru odvolacieho súdu otázka odvolateľa pod 1/ návrhu na prerušenie
konania je otázka akademická, a teda nie je spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok Vo vzťahu
k druhej otázke odvolací súd poukázal na smernicu Rady 93/13/EHS, ktorá v čl. 3 uvádza, že
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Preto aj v prípade, ak skutočne dojednanie
rozhodcovskej doložky používanej oprávneným by nebolo neprijateľnou zmluvnou
podmienkou priamo podľa písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice, uvedené nič nemení
na správnosti záveru exekučného súdu, že rozhodcovská doložka oprávneného nebola
so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, pôsobí značnú nerovnováhu v neprospech práv
spotrebiteľa, a teda je neprijateľnou, spotrebiteľa – nezaväzujúcou podmienkou. Pokiaľ ide
o tretiu otázku, odvolací súd poukázal okrem iného aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
vo veci P. (C-76/10), kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia
povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere
uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd
k záveru, že v prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou na
Súdny dvor EÚ, preto návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie
konania, podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať
(§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), zlej interpretácie § 109 ods. 1
písm. c/ O. s. p. a je nepreskúmateľné. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenom
rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu,
ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 204 ods. 1 O. s. p.). Do plynutia
lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 57 ods. 1
O. s. p.). Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa,
ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný
deň (§ 57 ods. 2 O. s. p.). Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde
alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O. s. p.).
Odvolaním napadnuté uznesenie bolo oprávnenému doručené 20. mája 2013. Lehota
na podanie odvolania začala oprávnenému plynúť 21. mája 2013 a jej koniec pripadol
na utorok 04. júna 2013. Obsah spisu svedčí o tom, že oprávnený podal odvolanie na poštovú
prepravu 05. júna 2013. Z toho vyplýva, že odvolanie bolo podané po uplynutí odvolacej
lehoty.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného ako oneskorene
podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Odvolací súd nepriznal povinnému náhradu trov odvolacieho konania, lebo
v odvolacom konaní mu žiadne nevznikli (§ 224 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, 27. januára 2014
JUDr. Beáta Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová