Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2OboE/105/2013

Najvyšší súd 2

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s.r.o., so sídlom

P., 811 09 Bratislava, IČO: X., právne zastúpeného A., s. r. o., so sídlom G., 811 09

Bratislava, IČO: X., proti povinnému A., nar. X., bytom D., 980 23 Teplý Vrch, o vymoženie

pohľadávky 597,49 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. R.

so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Z., 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 3569/05,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. decembra

2012 č. k. -68, takto

rozhodol:

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 09. januára 2012 č. k. -45

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1

Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že notársku zápisnicu nemožno považovať

za spôsobilý exekučný titul, nakoľko sa nikdy nestala vykonateľnou.

2

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací,

uznesením zo dňa 10. decembra 2012 č. k. -68 návrh oprávneného

na prerušenie konania zamietol a uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení

rozhodnutia súd k návrhu na prerušenie konania uviedol, že úlohou Súdneho dvora Európskej

únie v rámci prejudiciálneho konania v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je

poskytnúť výklad práva Únie (výkladu zmlúv; platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov

alebo úradov alebo agentúr Únie) a nie uplatňovať právo na skutkový stav v konaní vo veci

samej, čo je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať

o skutkových otázkach prejednávaných v konaní o veci samej, ani rozhodovať o rozdielnych

názoroch na výklad alebo uplatňovanie vnútroštátnych predpisov. Z ustálenej judikatúry

Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je

vecou výlučnej kompetencie vnútroštátneho súdu po zistení, že pre vydanie jeho rozhodnutia

je potrebné rozhodnúť o výklade práva Únie. „Pánom“ rozhodnutia o predložení

prejudiciálnej otázky nie sú účastníci konania, ale len (predkladajúci) súd, ktorý dospel

k názoru, že pre kvalifikované s právom Únie konformné rozhodnutie potrebuje interpretačnú

pomoc Súdneho dvora Európskej únie. Aj v prípade, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nie

je prípustný opravný prostriedok, Súdny dvor Európskej únie definoval, kedy súd nie je

povinný položiť prejudiciálnu otázku (v týchto súvislostiach odvolací súd poukazuje aj

na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 06. októbra 1982 vo veci CILFIT C-283/81). Táto

situácia nastane v prípade, ak predložená otázka je irelevantná, vecne zhodná s otázkou,

o ktorej sa už rozhodlo v prejudiciálnom konaní (teória act éclairé) a v prípade, ak je správne

uplatňovanie práva Únie také jednoznačné, že nepripúšťa nijaké rozumné pochybnosti (teória

acte clair). Vzhľadom k uvedenému odvolací súd oprávneným podaný návrh na prerušenie

konania z dôvodu predloženia prejudiciálnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru EÚ

v zmysle ust. zamietol.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie

konania, podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať

( v spojení s ustanovením ),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205

ods. 2 písm. f/ ), nesprávnej interpretácie a aplikácie ust.

a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku a je

3

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu

v uvedenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený, skúmal,

či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia

byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma

ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý

nemožno odstrániť, konanie zastaví ( ). Medzi tieto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci, vyplývajúca zo zákona.

Z podania oprávneného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného

prostriedku) ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení ako

aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností

vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie

odvolacieho súdu, je odvolaním v zmysle a nasl.

Podľa veta prvá účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

4

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky ( ).

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky

je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2

).

V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávneného

na prerušenie konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je

rozhodnutím súdu odvolacieho, vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého

odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania

v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu odvolacieho súdu podľa v spojení s zastavil

bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla

povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnému (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2

). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

5

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 27. januára 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová