Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/102/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.05.2024 samosudcom JUDr. Michalom Mravcom, takto

rozhodol:

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., okr. E. F.,

sa podľa z dôvodov Tr. zák.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Žilina zo dňa 21.12.2023 č. na skutkovom základe, že:

ako otec mal. B. G., nar. XX.XX.XXXX (predtým B. B.), voči ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine a ktorú si bol povinný plniť v zmysle uznesenia Okresného súdu Komárno č.k. -54 zo dňa 02.12.2021 výživným na syna vo výške 80,- € mesačne a v období od 11.03.2022 aj v zmysle rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. -73 zo dňa 21.01.2022, právoplatného dňa 11.03.2022, výživným na syna vo výške 150,- € mesačne s povinnosťou výživné platiť vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca k rukám matky dieťaťa A. G., predtým H., bytom I., F. I. XXXX, túto svoju povinnosť si vedome riadne a pravidelne neplní odo dňa 27.09.2019 doposiaľ, s výnimkou obdobia mesiacov november 2020 až február 2021, kedy bol evidovaný ako nezamestnaný a obdobia od 21.08.2022 do 29.03.2023, kedy bol vo výkone väzby, vrátane mesiacov september 2020 a október 2020 a marec 2021 až máj 2021, kedy síce bol evidovaný ako nezamestnaný, ale bola mu vyplatená dávka v nezamestnanosti vo výške 3.397,20 €, na výživné prispel dňa 22.06.2021 sumou 50,- €, dňa 15.07.2021 sumou 100,- €, dňa 26.08.2021 sumou 50,- € a v dňoch 02.08.2023, 18.09.2023, 16.10.2023 a 28.11.2023 prispel sumou po 150,- €, pričom v ostatnom období neplatenia výživného nebol evidovaný ako nezamestnaný, nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi ani žiadnych štátnych sociálnych dávok a v období od 17.10.2019 do 29.01.2020 pracoval u zamestnávateľa J., G.. E. F., od 29.01.2020 do 23.04.2020, od 17.07.2020 do 10.09.2020 a od 12.04.2023 do 18.04.2023 u zamestnávateľa K. L. F., G.. D., kde pracovný pomer bol s ním ukončený dohodou aj z dôvodu prerušovania dochádzky obvineným, nástupu nie na stanovený čas a výkyvmi nálad, pričom pracovná pozícia je doteraz zachovaná, od 09.06.2020 do 15.07.2020 u zamestnávateľa M. B., G.. D., od 26.05.2021 do 10.07.2021 u zamestnávateľa G. N., O.. E., kde za obdobie od 01.05.2021 do 31.07.2021 mal príjem vo výške 1.199,49 €, od 09.08.2021 do 31.08.2021 u zamestnávateľa P., G.. Q., kde nenastúpil v dohodnutých termínoch na výkon práce, pričom by mu bola ponúknutá možnosť pracovať aj v rámci ďalších dohôd o vykonaní práce na iných projektoch, od 15.12.2021 do 15.12.2021 u zamestnávateľa O. G., G.. Bratislava, kde mal pracovať na dobu určitú do 31.08.2022, avšak odpracoval len prvý školiaci deň a na ďalší deň do práce nenastúpil, od 28.04.2023 do 30.04.2023 u zamestnávateľa G., G.. R., od 19.05.2023 do 26.05.2023 u zamestnávateľa E. G., G.. D., kde pracovný pomer bol s ním ukončený pre neospravedlnenú absenciu v skúšobnej dobe a od 31.05.2023 pracuje na dobu neurčitú u zamestnávateľa S. O., G.. C., kde za obdobie od mesiaca máj

2023 do októbra 2023 vrátane mal čistú mzdu vo výške 2.0871,21 €. Obvinený svojim konaním vystavil svojho syna do nebezpečenstva núdze, nakoľko príjem matky pozostávajúci z rodičovského príspevku a prídavkov na deti, nepostačuje na uspokojenie potrieb maloletého a preto je odkázaná na finančnú a materiálnu pomoci jej terajšieho manžela ako aj svojej rodiny, v dôsledku čoho ku dňu podania obžaloby 21.12.2023 zavinil dlh na výživnom pre B. G. k rukám jeho matky A. G. vo výške 3.450,- €,

právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Tr. zák.,

lebo zanikla trestnosť činu.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina podala dňa 21.12.2023 pod sp. zn. obžalobu na obv. A. B., pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Žilina vykonal súd hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného a svedkov A. G. a B. G., prečítal ostatné listinné dôkazy.

Pri rešpektovaní zásad bezprostrednosti, ústnosti a objektívnej pravdy vychádzajúc z výsledkov dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

Obžalovaný A. B. po poučení podľa sa nevyjadril, uvádzajúc, že keď sa maloletý narodil, prišiel z Nemecka, zobral byt do prenájmu, tento zariadil. Bývali spolu 12 mesiacov, v tom čase robil kuchára. Potom sa odsťahovali do D. k strýkovi, kde tiež pracoval, mali tam byt. Potom sa odsťahovala k svojej matke. Počas toho, ako spolu bývali, platil nájomné, nakupoval potraviny, hygienické potreby, staral sa o rodinu. Potom, ako sa odsťahovala, ťažšie to zvládal, mal nejaké psychické problémy, bol aj jeden mesiac ústavne liečený vo Veľkom Záluží. Prispieval nepravidelne sumou 50 alebo 100,- EUR, nevedel, aká je výška výživného. Od júna 2023 platí pravidelne 150,- EUR. Vie preukázať, že dva roky spolu žili. Predtým jej posielal cez otcov účet, niekedy jej dával aj do ruky. Od narodenia syna pracoval ako kuchár v reštaurácii O. E. F., tam pracoval asi 12 mesiacov, potom v reštaurácii G. R. D., presný dátum nevie. Pracoval tam 8 alebo 9 mesiacov, potom sa odsťahovala. Ešte chvíľu pracoval v reštaurácii, potom bol na úrade práce. Dávku v nezamestnanosti nepoberal, o dávku v hmotnej núdzi nepožiadal. Od narodenia B. alkohol ani návykové látky nepožíval. Rodine dával všetko, čo zarobil. Vo väzbe bol od augusta 2022 do marca 2023. Nahlásil vyživovaciu povinnosť. Po prepustení z väzby bol na úrade práce, hľadal si zamestnanie. Teraz má priateľku, je v piatom mesiaci tehotenstva. Keď bol po prepustení z väzby zamestnaný, pracovné povinnosti si riadne plnil, keďže si hľadal prácu, ktorá mu vyhovuje aj po finančnej stránke a keďže išlo o zamestnanie, ktoré mu nevyhovovalo, ukončil pracovný pomer. Teraz pracuje v Nemecku, jeho príjem je 1.200 – 1.300,- EUR. Keď bývali v D., nejakú čiastku mu vyplatil úrad práce, z toho zariadil byt. Na zmluve má minimálnu mzdu, ostatné mu je vyplácané cez diéty. Pracuje a býva v Nemecku, kde sú aj vyššie náklady.

Svedkyňa A. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že po tom, ako sa malý narodil, bývala s mamou, asi po dvoch týždňoch sa presťahovali, chvíľu spolu žili, boli tam neustále hádky, následne sa odsťahovala. Obžalovaný preferoval nočný život, herne, kamarátov. K matke sa odsťahovala po prvých narodeninách B.. Od vtedy bol s ním obžalovaný asi 3 krát. Zo začiatku pracoval, platil nájom, plnil vyživovaciu povinnosť. V máji 2020 sa presťahovali do D., potom ho zaujímali iba herne, alkohol, kamaráti. Chodili k nim, hoci kto cudzí tam chodil. Ešte aj príspevok na malého, ktorý dostávala, jej často krát zobral a minul. Musela si požičiavať peniaze od mamy, sestier, rodiny, pri ňom peniaze nikdy nemala. Keby si nepožičiavala, B. by nemal ani čo jesť, ani kozmetiku, plienky. Po tom, ako odišli k mame, poslal štyri platby, vždy to bola iná suma. Asi tri krát si po neho prišiel, potom už za maloletým nebol. Nikto mu styk s B. nezakazoval. Iným spôsobom neprispieval. Nie je pravdu, žeby spolu bývali dva roky, svojho terajšieho manžela spoznala v marci 2021. To už spolu nežili. Keď sme spolu začali bývať, chodil do roboty, platil nájomné, robil nákupy. Keď sa presťahovali do D., už sa o nič nestaral. Zo zameškaného

výživného neuhradil nič, asi od augusta 2023 uhrádza výživné v sume 150,- € mesačne. O B. sa ako otec staral od októbra 2019 do mája 2020, keď sa presťahovali do Šurian.

Svedok B. G. vypovedal, že s A. G. sa pozná od marca 2021, vtedy mal B. si rok a pol. Podľa jeho vedomostí sa obžalovaný s maloletým alebo jeho matkou nekontaktoval, neplnil si vyživovaciu povinnosť. Vie, že malo prísť pár platieb. O maloletého sa starala A. G., keď bol v zahraničí, posielal jej peniaze. Staral sa o B. ako otec.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov, z ktorých mal preukázané nasledovné:

Maloletý B. B. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, otcom maloletého je obžalovaný A. B.. (č.l.42)

Rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. (č.l. 44) súd zveril maloletého B. B. do osobnej starostlivosti matky a otca zviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého B. sumou 150,- € mesačne.

Uznesením zo dňa 02.12.2021 sp. zn. (č.l. 53) Okresný súd Komárno nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého B. B. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 80,- € mesačne.

Z výpisu z účtu vyplýva, že obžalovaný uhradil v dňoch 26.08.2021, 15.07.2021, 22.06.2021, 29.12.2020 a 29.12.2020 svedkyni celkovo sumu 280,- €, 18.09. a 16.10. odoslal obžalovaný dve platby po 150,- €, rovnako tak vykonal úhradu dňa 02.08.2023.

Podľa výpisu z evidencie priestupkov, obžalovaný bol opakovane postihnutý najmä pre priestupky v doprave.

V odpise z registra trestov má 6 záznamov pre majetkovú a násilnú trestnú činnosť.

Z potvrdenia o prevode vyplýva, že obžalovaný uhradil svedkyni A. G. dňa 29.04.2024 sumu 2.970,- €.

Podľa súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla.

Podľa § 86 písm. a) Tr. zák. trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obžalovaný dodatočne uhradil zameškané výživné, vrátane riadneho výživného. Uvedená skutočnosť vyplýva najmä z predložených potvrdeniach o úhrade, ktoré neboli nijakým spôsobom spochybnené.

Nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný nemá žiadny dlh na výživnom, dodatočným uhradením zameškaného výživného pred tým, ako sa súd odobral na záverečnú poradu, boli naplnené všetky podmienky účinnej ľútosti, zanikla trestnosť činu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba