Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Urto/1/2014

Identifikačné číslo spisu: 6013898954 Dátum vydania rozhodnutia: 28.01.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Lipovský Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6013898954.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera vo veci uznania cudzozemského rozhodnutia, týkajúceho sa občana Slovenskej republiky I. A., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Justizanstalt Linz, Rakúska republika, prerokoval na neverejnom zasadnutí v Bratislave 28. januára 2014 odvolanie odsúdeného I. A. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. decembra 2013, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie odsúdeného I. A. sa z a m i e t a .

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 11. decembra 2013, sp. zn. , podľa Tr. zák. v spojení s o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol o uznaní a výkone rozsudku Krajinského súdu Linz, sp. zn. 24 Hv 60/12x-ON 200, zo dňa 21. januára 2013 v spojení s rozhodnutím Vyššieho krajinského súdu Linz, sp. zn. 9 Bs 174/13x, zo dňa 19. júna 2013 v spojení s uznesením Najvyššieho súdneho dvora Rakúskej republiky, sp. zn. 13 Os -5, zo dňa 16. mája 2013, ktorými bol občan Slovenskej republiky I. A. uznaný vinným zo spáchania zločinu úmyselného ťažkého ublíženia na zdraví podľa a , . prípad rakúskeho Trestného zákonníka na tom skutkovom základe, že

dňa 9. júna 2012 v meste Linz vo vedomom a úmyselnom konaní v spolupáchateľstve s T. V., U. V. a I. V., I. V. strčil U. Q. na zem a všetci štyria obžalovaní na zemi ležiacu obeť zranili tak, že ju viackrát kopali najmä do hlavy (v oblasti lebky a tváre), čím U. Q. spôsobili okrem iného výrazné krvácanie v pravom temennom a záhlavovom laloku s infrakciou komôr, krvácaním do komorového systému mozgu, trieštivé krvácanie v oboch hemisférach predného mozgu, ako aj v moste, výrazné krvácanie na vnútornej ploche skalpu v prednej časti hlavy obojstranne, ako aj vo vyššej centrálnej a hlbšej pravej záhlavovej časti, dvojokrajové poranenie skalpu v ľavej vyššej záhlavovej časti a utrpel okuliarovitý hematóm, ťažké ublíženie na tele (§ 84 ods. 1 rakúskeho Trestného zákonníka) spáchali úmyselne, pričom tento čin mal dňa 15. júna 2012 za následok smrť U. Q..

Za to bol I. A. podľa § 87 ods. 2 rakúskeho Trestného zákonníka druhej trestnej sadzby odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. krajský súd odsúdeného pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podal odsúdený odvolanie. Nesúhlasil s výkonom trestu na Slovensku, nakoľko v Rakúsku má lepšie podmienky na podmienečné prepustenie. Podľa jeho názoru je Rakúska republika vyspelejšia a väzenstvo má lepšie zaručené garancie ako na Slovensku. Vo výkone trestu má možnosť pracovať a vzdelávať sa v nemeckom jazyku. Mal za to, že ako občan Európskej únie má právo vykonať trest v akomkoľvek štáte, kde bol čin spáchaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom ( zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí), príslušnému súdu v zákonnej lehote ( ). Zároveň zistil, že odvolanie odsúdeného I. A. nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že na Krajský súd v Banskej Bystrici bolo dňa 19. septembra 2013 doručené v zmysle § 12 ods. 1 a § 28 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí podanie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky obsahujúce: osvedčenie Spolkového ministerstva spravodlivosti Rakúskej republiky z 26. augusta 2013 uvedené v čl. 5 Rámcového rozhodnutia rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody, alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (ďalej len Rámcové rozhodnutie) o vydaní rozsudku Krajinského súdu Linz, sp. zn. 24 Hv 60/12x-ON 200, zo dňa 21. januára 2013, rozsudku Vyššieho krajinského súdu Linz, sp. zn. 9 BS 174/13x, zo dňa 19. júna 2013 a uznesenia Najvyššieho súdneho dvora Rakúskej republiky, sp. zn. 13 Os -5, zo dňa 16. mája 2013, citované rozhodnutia a zápisnica z 26. júna 2013 v trestnej veci slovenského štátneho občana I. A. na ďalšie konanie o prevzatí výkonu rozhodnutia.

Zo zápisnice spísanej s odsúdeným I. A. 26. júna 2013 v Justizanstalt Linz vyplýva, že tento sa vyslovil proti výkonu predmetných rozhodnutí v Slovenskej republike, nakoľko v Rakúsku má lepšie podmienky na výkon trestu ako aj podmienečné prepustenie.

V zmysle § 4 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak skutok pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 tohto zákona neustanovujú inak, a ak

a/ odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo má na jej území preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody na území Slovenskej republiky,

b/ odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky, nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ale po výkone trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody má byť vyhostený na základe rozhodnutia vydaného v súdnom konaní alebo správnom konaní na územie Slovenskej republiky, alebo

c/ odsúdený sa zdržiava na území Slovenskej republiky, alebo na území členského štátu a súd na základe postupu podľa § 13 vysloví súhlas s prevzatím rozhodnutia na jeho uznanie a výkon v Slovenskej republike na základe žiadosti príslušného orgánu členského štátu.

V zmysle § 4 ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ak sa žiada o uznanie a výkon rozhodnutia

pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a ktorý je v osvedčení o vydaní rozhodnutia podľa článku 5 rámcového rozhodnutia označený justičným orgánom štátu pôvodu priradením k jednej alebo k viacerým kategóriám trestných činov uvedených v § 4 ods. 3 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, súd neskúma, či ide o čin trestný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Ako to vyplýva z osvedčenia Spolkového ministerstva spravodlivosti Rakúskej republiky z 26. augusta 2013 (č.l. 4 zadná strana), z časti h/ bod 2/, trestný čin úmyselného ťažkého ublíženia na zdraví podľa § 87 ods. 1 a ods. 2 rakúskeho Trestného zákonníka bol označený ako „vražda, závažné ublíženie na zdraví“. V danom prípade bola teda splnená podmienka uvedená v § 4 ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí (tento trestný čin patrí do kategórie trestných činov uvedených v § 4 ods. 3 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, konkrétne § 4 ods. 3 písm. n/ zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí).

Ďalej najvyšší súd zistil, že krajský súd postupoval v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, keď si pre rozhodnutie o uznaní predmetného rozhodnutia zabezpečil aj vyjadrenie Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, pričom prokurátor vo svojom vyjadrení k uznaniu rozhodnutia zaujal kladné stanovisko.

Najvyšší súd, rovnako ako súd krajský, nezistil žiadny dôvod pre odmietnutie uznania a výkonu predmetného rozhodnutia, uvedený v ustanovení § 16 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, a to ani dôvod uvedený v § 16 ods. 1 písm. g/ predmetného zákona (odsúdený neudelil súhlas s odovzdaním výkonu rozhodnutia, hoci sa jeho súhlas vyžaduje).

V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na článok 6 bod 2 písm. a/ Rámcového rozhodnutia, podľa ktorého sa súhlas odsúdenej osoby nevyžaduje, ak sa rozsudok spolu s osvedčením postupuje členskému štátu, ktorého štátnu príslušnosť má odsúdená osoba a v ktorom žije.

Taktiež správne postupoval krajský súd, keď pri uznaní predmetného rozhodnutia rozhodol podľa § 17 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí a akceptoval výrok o vine, a uznal aj výrok o treste tým, že ho ponechal bez premeny, keďže nezistil existenciu dôvodov uvedených v § 17 ods. 2, ods. 3 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí. S ohľadom na druh trestu, dĺžku jeho trvania a trestnú sadzbu je takýto postup zlučiteľný s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Krajský súd nepochybil ani v prípade, keď odsúdeného I. A. v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže odsúdený bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o odvolaní odsúdeného I. A. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.