Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/397/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., IČO :

X., zastúpenej F., so sídlom v B., v mene ktorej koná doc. JUDr. B., PhD., advokát a konateľ,

proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 24. októbra 2012, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava III žalobu, ktorou

sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V žalobe medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom

Okresný súd Bratislava III, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť.

Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o prikázaní tejto veci inému

súdu toho istého stupňa ( ).

Okresný súd Bratislava III majúc za to, že obsahom žaloby v uvedenej časti

je námietka zaujatosti sudcov tohto súdu, predložil spis po ich vyjadrení sa k argumentácii

žalobkyne na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave ( ).

2

Krajský súd v Bratislave uznesením z 24. októbra 2012, sp. zn. ,

rozhodol, že návrhu žalobkyne na postup podľa nevyhovuje a sudcov tohto

súdu uvedených v prvom výroku uznesenia nevylúčil z prejednávania a rozhodovania v danej

veci. V odôvodnení uviedol, že nezistil také kvalifikované skutočnosti podľa § 14

ods. 1 , ktoré by boli spôsobilé vzbudiť odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti sudcov

pri prejednávaní a rozhodovaní veci, a to nielen vzhľadom na vyjadrenia samotných sudcov,

ktorí sa vo veci necítia byť zaujatí, ale aj so zreteľom na to, že títo nemajú žiaden relevantný

vzťah k žiadnemu z účastníkov konania. S ohľadom na tieto závery, teda že sudcovia

okresného súdu nie sú vylúčení a vo veci môžu konať, nevyhovel návrhu žalobkyne

na prikázanie veci inému súdu z dôvodu nutnosti.

Uznesenie krajského súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým,

že vo veci rozhodoval vylúčený sudca ( ), pričom svoju argumentáciu

široko rozvinula. Okrem iného uviedla, že Okresný súd Bratislava III vystupujúci v minulosti

ako súd exekučný, ktorý uskutočnil voči žalobkyni nesprávny úradný postup, sa stal súdom

rozhodujúcim o náhrade škody, čo je neprípustné. Pridelením veci niektorému zo sudcov

tohto súdu by bolo porušené právo žalobkyne na prerokovanie veci nezávislým a nestranným

súdom, pretože podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý.

Napriek tomu krajský súd nevylúčil sudcov z prejednávania a rozhodovania danej veci,

čím bolo porušené právo žalobkyne na súdnu ochranu, na zákonného sudcu a na prerokovanie

veci nestranným súdom podľa a

a základné právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, teda právo na nestranný súd zriadený zákonom.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) sa po zistení,

že dovolanie podal v zákonom stanovenej lehote účastník konania - subjekt oprávnený podať

dovolanie, zaoberal predovšetkým skúmaním procesných podmienok (podmienok konania),

za ktorých môže vo veci konať ( a nasl. ), a dospel k záveru, že napadnuté

uznesenie nemožno vecne preskúmať.

3

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým Krajský súd

v Bratislave rozhodol podľa o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu

Bratislava III vznesenej zo strany žalobkyne a o návrhu na prikázanie veci inému súdu

z dôvodu nutnosti.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré

musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci

zo základných ustanovení (prvá hlava, prvá časť). Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma

ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký nedostatok

podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví ( ).

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa , o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov odvolacích rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky a o dovolaniach proti

rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný

senát tohto súdu.

Citované ustanovenie upravuje funkčnú príslušnosť

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať

o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu vydané

v odvolacom konaní. Zhodne s tým je podľa spôsobilým predmetom

dovolania len také rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým tento súd rozhodoval v konaní

o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

Rozhodovanie krajského súdu o námietke zaujatosti podľa nemožno

považovať za rozhodnutie odvolacieho súdu. Aby mohol krajský súd v zmysle citovaného

zákonného ustanovenia o námietke zaujatosti rozhodnúť, musí zákonom vymedzeným

postupom (, ) predseda okresného súdu, alebo vec prejednávajúci

sudca okresného súdu túto predložiť nadriadenému súdu (v danom prípade krajskému súdu).

Nadriadený súd o tom, či je sudca vylúčený alebo nie rozhoduje nie na základe odvolania,

ale na základe zákonom predpokladaného postupu nižšieho súdu. Krajský súd, resp. Najvyšší

súd Slovenskej republiky, v daných prípadoch rozhodujú ako súdy vyššieho stupňa (v zmysle

hierarchického usporiadania súdnej sústavy), teda ako súdy, ktoré v súdnej sústave zaujímajú

vyššie postavenie.

Rozhodnutie krajského súdu o tom, či je určitý sudca okresného súdu vylúčený, je síce

rozhodnutím konečným, ale vyneseným mimo rámec inštančného postupu, kedy nerozhoduje

ani ako súd prvého stupňa ani ako súd druhého stupňa. Proti takémuto rozhodnutiu

nie sú potom zákonom pripustené žiadne opravné prostriedky, preto tu neexistuje ani žiaden

funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto neprípustnom opravnom prostriedku

rozhodnúť. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v obdobných

veciach (R 40/1998, okrem toho sp. zn. , ,

etc.).

Rovnaký záver platí pre rozhodnutie krajského súdu o návrhu na prikázanie veci

inému súdu z dôvodu nutnosti podľa , o ktorom nadriadený súd rozhoduje

v nadväznosti na rozhodnutie o vylúčení či nevylúčení sudcov konkrétneho súdu

z prejednávania a rozhodovania veci.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak do právomoci súdov patrí, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,

preto muselo byť konanie podľa ustanovenia v spojení s

zastavené.

O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa

v spojení s , pretože konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie

odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová