Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/1/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika na neverejnom

zasadnutí konanom 28. januára 2014 v Bratislave, v trestnej veci obvineného L. B. a spol.

pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

k § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e/, písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. a/

Tr. zák. a § 141 písm. a/ Tr. zák., o sťažnosti obvineného R. Z. proti uzneseniu sudcu

pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica

z 3. januára 2014, sp. zn. 61/2013, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť obvineného R. Z. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko

Banská Bystrica uznesením z 3. januára 2014, sp. zn. 61/2013, zamietol žiadosť

obvineného R. Z., vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov, o prepustenie z väzby

na slobodu.

Proti uvedenému uzneseniu podal obvinený R. Z. do zápisnice o jeho výsluchu dňa

3. januára 2014 sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným

tomuto súdu dňa 22. januára 2014. Zaujíma v nej stanovisko ku konštatovaniu sudcu

pre prípravné konanie v napadnutom uznesení, že obvinený R. Z. zohral relatívne významnú

úlohu nielen pri pokuse vraždy Š., ale aj pri príprave útokov smerujúcich proti M. H.,

že s poukazom na výpoveď svedka M. R. zo dňa 15. januára 2014, kde svedok uvádza,

že R. Z. nemal vedomosť o pozadí príprav vraždy M. H., zo žiadneho dôkazu nevyplýva,

že prijal úlohu fiktívneho vyšetrovateľa. Citujúc pasáž z výpovede tohto svedka obvinený

2

poukazuje na významné závery, že svedok vyvracia tvrdenia F. N., že by sa s ním R. Š.

bez toho, aby sa F. N. na samotnom skutku podieľal, delil o podrobnosti príprav na vraždu

M. Š. a pokiaľ by s R. Z. R. Š. dňa 2. marca 2011 vykonal pokus vraždy M. Š., vyjadril

predpoklad, že by v nadväznosti len niekoľkých dní, dňa 24. marca 2011, nemal pred ním

(obvineným R. Z.) tajnosti ohľadom iného obdobného skutku.

Obvinený R. Z. ďalej v sťažnosti konštatoval, že z vykonaného dokazovania je zrejmé,

že nemá so skutkom nič spoločné, nemá prepojenie na skupinu S. a nebol pre túto skupinu

činný. S R. Š. sa stretával v rámci jeho pôsobnosti pre spoločnosť M.. Vyjadril presvedčenie,

že dôvody preventívnej ani kolúznej väzby už nie sú dané a v rámci prepustenia z väzby

je ochotný podrobiť sa akémukoľvek obmedzeniu podľa Vzhľadom

na to navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením podľa ustanovenia § 194

ods. 1 písm. a/ zrušil uznesenie sudcu pre prípravné konanie zo dňa 3. januára 2014,

sp. zn. 61/2013 a rozhodol o jeho prepustení z väzby na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) rozhodujúc o podanej

sťažnosti preskúmal podľa správnosť výroku napadnutého uznesenia,

proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil,

že sťažnosť obvineného R. Z. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len ŠTS) z 3. januára 2014, sp. zn.

61/2013, nie je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obvinený R. Z. je trestne stíhaný

za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák.

v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. spolu

s obvinenými L. B. a R. Š., ktorí sú trestne stíhaní za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy

podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e/, písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 140

písm. a/ Tr. zák., § 141 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

na skutkovom základe uvedenom v odôvodnení napadnutého uznesenia ŠTS. Vo veci

je trestne stíhaný aj obvinený M. K. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu

pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 141

písm. a/ Tr. zák. ako účastník podľa § 21 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.

3

R. Z. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie ŠTS

z 2. augusta 2013, sp. zn. 61/2013, z dôvodu podľa ,

so začiatkom plynutia väzby od 31. júla 2013. Uznesením najvyššieho súdu

z 13. augusta 2013, sp. zn. , bola zamietnutá sťažnosť obvineného podaná

proti uzneseniu súdu prvého stupňa.

upravuje formálne a materiálne podmienky väzby. Materiálne

podmienky väzby tvoria :

a/ skutkové okolnosti vzatia do väzby a to, či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú

tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu,

či existujú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a

b/ existencia niektorého z dôvodov väzby, ak z konania obvineného alebo ďalších

konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava pre tzv. útekovú, kolúznu alebo preventívnu

väzbu ( ).

Materiálne podmienky na rozhodnutie o väzbe musia byť splnené súčasne,

takže absencia niektorej z uvedených podmienok v konkrétnej veci rozhodovania o väzbe

bráni kladnému rozhodnutiu o väzbe obvineného. Tieto závery neplatia len pri rozhodovaní

o vzatí obvineného do väzby, ale musia byť aktuálne v každom štádiu trestného konania,

kedy sa dôvodnosť väzby konkrétneho obvineného prehodnocuje pri rozhodovaní,

či už na základe návrhu alebo na základe ex offo (úradnej povinnosti) prokurátora (prípravné

konanie), resp. súdu (súdnom konaní). Z toho jednoznačne vyplýva nutnosť aktuálneho

pretrvávania týchto podmienok aj pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie

z väzby ( ).

V žiadosti obvineného o prepustenie z väzby i v stručnom vyjadrení pri výsluchu

pred rozhodnutím ŠTS o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, je akcentovaný verbálny prejav

nespáchania trestného činu a nedôvodnosti jeho kolúznej väzby ( )

a preventívnej väzby ( ), prejavený argumentačne voči záverom

napadnutého uznesenia ŠTS v podanej sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu.

4

Najvyšší súd podotýka, že škála preukaznosti skutku dôkazmi od podozrenia

zo spáchania trestného činu po vznesení obvinenia v počiatočných fázach trestného

stíhania – pri vzatí obvineného do väzby, sa musí zvýrazňovať aktuálne vykonaným

dokazovaním až po hranicu istoty bez rozumných pochybností v konečnom štádiu

rozhodovania o vine či nevine na hlavnom pojednávaní, prípadne v odvolacom konaní.

V súčasnosti je trestná vec obvineného R. Z. v štádiu vykonaného dokazovania v prípravnom

konaní a tomu má zodpovedať primeraný stupeň dôkaznej preukaznosti pretrvávajúcej

dôvodnosti trestného stíhania obvineného, zatiaľ bez konečného rozhodnutia o jeho vine

či nevine.

Rozhodovanie o väzbe nie je rozhodovanie o vine či nevine. Musí mať však svoj

podklad v tomto štádiu konania primeranosti udržania dôvodnosti trestného stíhania priebežne

vykonávaným dokazovaním. Opak, zjavná nedôvodnosť aktuálneho trestného stíhania

konkrétneho obvineného pre konkrétny trestný čin, musí viesť k zastaveniu trestného stíhania

a vo väzobnej trestnej veci s tým spojeného prepustenia obvineného z väzby.

V posudzovanej prejednávanej trestnej veci obvineného R. Z. najvyšší súd konštatuje,

že takýmto podkladom pre pretrvávajúcu dôvodnosť trestného stíhania obvineného

sú doposiaľ vykonané dôkazy, podrobne citované a vyargumentované v odôvodnení

sťažnosťou napadnutého uznesenia ŠTS, so závermi ktorého sa sťažnostný súd stotožňuje

a poukazuje na ne a ktoré vo svojom kontexte tvoria bázu pre priebežné štádium prípravného

konania dôvodnosti trestného stíhania obvineného pre trestný čin, pre ktorý

mu bolo vznesené obvinenie. Hranica preukaznosti viny na základe doposiaľ vykonaného

dokazovania pre aktuálne štádium trestného konania nie je na úrovni rozhodovania vo veci

samej v konečnej fáze trestného stíhania, kedy hodnotenie dôkazov, a obzvlášť ak sa jedná

o dôkazy nepriame, ako je to i v prípade trestnej veci obvineného R. Z., musia viesť

k jedinému záveru a musia vylučovať iný záver.

Na skutkové okolnosti dôvodnosti trestného stíhania obvineného R. Z. ako osoby

dôvodne podozrivej zo spáchania konkrétneho trestného činu musí priamo nadväzovať

existencia dôvodov jeho väzby a to v posudzovanej trestnej veci väzby kolúznej

a preventívnej tak, ako ju ustálili súdy v už citovaných uzneseniach o vzatí obvineného

do väzby a ako v nezmenenej podobe na základe rozhodnutia ŠTS v sťažnosťou napadnutom

uznesení je predmetom rozhodovania najvyššieho súdu.

5

Väzba obvineného je najzávažnejší zásah do jeho osobnej integrity. Treba

pri nej dbať na zásadu primeranosti a zdržanlivosti, t.j. vždy by mali byť využité opatrenia,

ktoré najlepšie budú viesť k dosiahnutiu účelu trestného konania, ale nebudú neprimerane

zasahovať do základných práv a slobôd osoby, voči ktorej sa uplatňujú. Zásada primeranosti

vyžaduje prihliadnuť na závažnosť činu a možný trest.

Pretrvávanie kolúznej väzby odôvodnil sudca pre prípravné konanie ŠTS

v napadnutom uznesení dôvodnou obavou, že obvinený na slobode by pôsobil na svedkov,

znalcov, spoluobvinených alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné

stíhanie, reálnym správaním sa obvineného R. Z., ktorý mal podľa svedeckých výpovedí

v prípade prípravy úkladnej vraždy M. H., vystupovať ako fiktívny vyšetrovateľ policajného

zboru s konkrétnym navádzaním M. H. na výpovede pred políciou, čo malo slúžiť

na ovplyvnenie tejto osoby nevypovedať o skutočnostiach, ktoré by mohli objasniť určitú

trestnú činnosť. Tieto skutočnosti oproti dôkazom, ktoré mal pri rozhodovaní o žiadosti

obvineného k dispozícii súd prvého stupňa, vyplývajú i z aktuálnej výpovede svedka M. R.

z 15. januára 2014. Svedok tiež vo výpovedi uviedol, že minimálne od R. Š. vie, že ten

nepovedal R. Z., čo je v pozadí, aby o príprave vraždy M. H. vedelo čo najmenej ľudí. Práve

o túto časť výpovede M. R. oprel v podanej sťažnosti obvinený argument nedôvodnosti jeho

ďalšieho väzobného trestného stíhania z dôvodu , vyvodzujúc

z toho záver, že je tým vyvrátené tvrdenie F. N., že by s ním R. Š. bez toho, aby sa F. N.

na samotnom skutku podieľal, delil o podrobnosti príprav na vraždu M. Š. a predpoklad,

že pokiaľ by s ním R. Š. vykonal pokus vraždy M. Š., v nadväznosti iba niekoľkých dní

by nemal pred ním tajnosti ohľadom iného obdobného skutku. V reakcii na túto námietku

sťažovateľa najvyšší súd podotýka, že sa nedá reálne argumentovať voči hypotézam

a domnienkam obvineného, ktorými preukazuje svoj pohľad na hodnotenie dôkazov.

Ak v tejto fáze prípravného konania podľa názoru obvineného (či všeobecnejšie obhajoby)

vzniká rozpor vo výpovediach, ktorý má slúžiť preukaznosti určitých faktov slúžiacich

v prospech obhajobných tvrdení obvineného, je na to priestor v rámci dokazovania,

avšak závery takéhoto možno v budúcnosti vykonaného dokazovania nemožno v súčasnom

štádiu dokazovania a priebežného hodnotenia dôkazov pre závery existencie či neexistencie

pretrvávania konkrétneho dôvodu väzby obvineného prejudikovať, pretože podkladom

pre také rozhodnutie môžu byť iba dôkazy už vykonané. Na rozdiel od obhajoby však

najvyšší súd vidí záver o reálnom počínaní si obvineného R. Z. v jeho náchylnosti

ovplyvňovať dôkaznú situáciu (hoci i v iných trestných veciach) už samotným faktom,

6

že zatiaľ vykonaným dokazovaním obvinený preukazne vplýval na M. H. s cieľom

vsugerovať mu pre účely záujmov iných osôb model jeho správania sa pri konkrétnych

výpovediach pred políciou.

Ak túto tendenciu ovplyvňovania obvinený R. Z. preukázal v inej trestnej veci, ktorá

sa ho v tom čase bezprostredne nedotýkala, o to viac je namieste dôvodnosť obavy,

že by takéto správanie použil v trestnej veci, kde je sám obvineným zo závažného zločinu.

Za uvedenej situácie potom najvyšší súd vyhodnotil pretrvávanie dôvodov kolúznej väzby

obvineného R. Z. za stále aktuálne.

Najvyšší súd sa stotožnil so záverom sudcu pre prípravné konanie ŠTS o pretrvávaní

dôvodnosti aj preventívnej väzby obvineného R. Z.. Skutku, pre ktorý je v tejto trestnej veci

aktuálne trestne stíhaný sa mal dopustiť v čase, kedy je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov, alebo prekuzorov

a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. b/, písm. d/,

ods. 3 písm. c/ Tr. zák. (skutok z roku 2008). Táto skutočnosť spolu s postihom obvineného

za viacero spáchaných priestupkov a naviazanosť na skupinu ľudí, k dlhodobo páchajúcu

trestnú činnosť, poskytovaním čo i len príležitostných, naďalej odôvodňujú reálnu obavu,

že by obvinený na slobode pokračoval v páchaní trestných činov (vo všeobecnej rovine),

pričom takáto obava existuje i v rovine dokonania skutku, pre ktorý je aktuálne trestne

stíhaný, daná rámcom záujmu objednávateľa vraždy M. Š. o fyzickú likvidáciu tejto osoby,

a to i s poukazom na výpoveď svedka F. N. o vyjadrení sa R. Š. k okolnostiam dokonania

činu.

Najvyšší súd s poukazom na uvedené nezistiac dôvodnosť sťažnosti obvineného R. Z.,

túto sťažnosť podľa zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 28. januára 2014

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

7

Vypracoval : JUDr. René Štepánik

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová