Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e33/390171.e84a0c.pdf
PDF · 110.67 KB
No categories available
2Tost/1/2014
N a j v y š š í s ú d 2 Tost 1/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika na neverejnom
zasadnutí konanom 28. januára 2014 v Bratislave, v trestnej veci obvineného L. B. a spol.
pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
k § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e/, písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. a/
Tr. zák. a § 141 písm. a/ Tr. zák., o sťažnosti obvineného R. Z. proti uzneseniu sudcu
pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica
z 3. januára 2014, sp. zn. Tp 61/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného R. Z. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko
Banská Bystrica uznesením z 3. januára 2014, sp. zn. Tp 61/2013, zamietol žiadosť
obvineného R. Z., vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov, o prepustenie z väzby
na slobodu.
Proti uvedenému uzneseniu podal obvinený R. Z. do zápisnice o jeho výsluchu dňa
3. januára 2014 sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným
tomuto súdu dňa 22. januára 2014. Zaujíma v nej stanovisko ku konštatovaniu sudcu
pre prípravné konanie v napadnutom uznesení, že obvinený R. Z. zohral relatívne významnú
úlohu nielen pri pokuse vraždy Š., ale aj pri príprave útokov smerujúcich proti M. H.,
že s poukazom na výpoveď svedka M. R. zo dňa 15. januára 2014, kde svedok uvádza,
že R. Z. nemal vedomosť o pozadí príprav vraždy M. H., zo žiadneho dôkazu nevyplýva,
že prijal úlohu fiktívneho vyšetrovateľa. Citujúc pasáž z výpovede tohto svedka obvinený
poukazuje na významné závery, že svedok vyvracia tvrdenia F. N., že by sa s ním R. Š.
bez toho, aby sa F. N. na samotnom skutku podieľal, delil o podrobnosti príprav na vraždu
M. Š. a pokiaľ by s R. Z. R. Š. dňa 2. marca 2011 vykonal pokus vraždy M. Š., vyjadril
predpoklad, že by v nadväznosti len niekoľkých dní, dňa 24. marca 2011, nemal pred ním
(obvineným R. Z.) tajnosti ohľadom iného obdobného skutku.
Obvinený R. Z. ďalej v sťažnosti konštatoval, že z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že nemá so skutkom nič spoločné, nemá prepojenie na skupinu S. a nebol pre túto skupinu
činný. S R. Š. sa stretával v rámci jeho pôsobnosti pre spoločnosť M.. Vyjadril presvedčenie,
že dôvody preventívnej ani kolúznej väzby už nie sú dané a v rámci prepustenia z väzby
je ochotný podrobiť sa akémukoľvek obmedzeniu podľa § 82 Tr. por. Vzhľadom
na to navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením podľa ustanovenia § 194
ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil uznesenie sudcu pre prípravné konanie zo dňa 3. januára 2014,
sp. zn. Tp 61/2013 a rozhodol o jeho prepustení z väzby na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) rozhodujúc o podanej
sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia,
proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil,
že sťažnosť obvineného R. Z. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len ŠTS) z 3. januára 2014, sp. zn.
Tp 61/2013, nie je dôvodná.
Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obvinený R. Z. je trestne stíhaný
za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák.
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. spolu
s obvinenými L. B. a R. Š., ktorí sú trestne stíhaní za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy
podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e/, písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 140
písm. a/ Tr. zák., § 141 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
na skutkovom základe uvedenom v odôvodnení napadnutého uznesenia ŠTS. Vo veci
je trestne stíhaný aj obvinený M. K. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 141
písm. a/ Tr. zák. ako účastník podľa § 21 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.
R. Z. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie ŠTS
z 2. augusta 2013, sp. zn. Tp 61/2013, z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.
so začiatkom plynutia väzby od 31. júla 2013. Uznesením najvyššieho súdu
z 13. augusta 2013, sp. zn. 1 Tost 25/2013, bola zamietnutá sťažnosť obvineného podaná
proti uzneseniu súdu prvého stupňa.
Trestný poriadok upravuje formálne a materiálne podmienky väzby. Materiálne
podmienky väzby tvoria :
a/ skutkové okolnosti vzatia do väzby a to, či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú
tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu,
či existujú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a
b/ existencia niektorého z dôvodov väzby, ak z konania obvineného alebo ďalších
konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava pre tzv. útekovú, kolúznu alebo preventívnu
väzbu (§ 71 ods. 1 Tr. por.).
Materiálne podmienky na rozhodnutie o väzbe musia byť splnené súčasne,
takže absencia niektorej z uvedených podmienok v konkrétnej veci rozhodovania o väzbe
bráni kladnému rozhodnutiu o väzbe obvineného. Tieto závery neplatia len pri rozhodovaní
o vzatí obvineného do väzby, ale musia byť aktuálne v každom štádiu trestného konania,
kedy sa dôvodnosť väzby konkrétneho obvineného prehodnocuje pri rozhodovaní,
či už na základe návrhu alebo na základe ex offo (úradnej povinnosti) prokurátora (prípravné
konanie), resp. súdu (súdnom konaní). Z toho jednoznačne vyplýva nutnosť aktuálneho
pretrvávania týchto podmienok aj pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie
z väzby (§ 79 ods. 3 Tr. por.).
V žiadosti obvineného o prepustenie z väzby i v stručnom vyjadrení pri výsluchu
pred rozhodnutím ŠTS o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, je akcentovaný verbálny prejav
nespáchania trestného činu a nedôvodnosti jeho kolúznej väzby (§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.)
a preventívnej väzby (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), prejavený argumentačne voči záverom
napadnutého uznesenia ŠTS v podanej sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu.
Najvyšší súd podotýka, že škála preukaznosti skutku dôkazmi od podozrenia
zo spáchania trestného činu po vznesení obvinenia v počiatočných fázach trestného
stíhania – pri vzatí obvineného do väzby, sa musí zvýrazňovať aktuálne vykonaným
dokazovaním až po hranicu istoty bez rozumných pochybností v konečnom štádiu
rozhodovania o vine či nevine na hlavnom pojednávaní, prípadne v odvolacom konaní.
V súčasnosti je trestná vec obvineného R. Z. v štádiu vykonaného dokazovania v prípravnom
konaní a tomu má zodpovedať primeraný stupeň dôkaznej preukaznosti pretrvávajúcej
dôvodnosti trestného stíhania obvineného, zatiaľ bez konečného rozhodnutia o jeho vine
či nevine.
Rozhodovanie o väzbe nie je rozhodovanie o vine či nevine. Musí mať však svoj
podklad v tomto štádiu konania primeranosti udržania dôvodnosti trestného stíhania priebežne
vykonávaným dokazovaním. Opak, zjavná nedôvodnosť aktuálneho trestného stíhania
konkrétneho obvineného pre konkrétny trestný čin, musí viesť k zastaveniu trestného stíhania
a vo väzobnej trestnej veci s tým spojeného prepustenia obvineného z väzby.
V posudzovanej prejednávanej trestnej veci obvineného R. Z. najvyšší súd konštatuje,
že takýmto podkladom pre pretrvávajúcu dôvodnosť trestného stíhania obvineného
sú doposiaľ vykonané dôkazy, podrobne citované a vyargumentované v odôvodnení
sťažnosťou napadnutého uznesenia ŠTS, so závermi ktorého sa sťažnostný súd stotožňuje
a poukazuje na ne a ktoré vo svojom kontexte tvoria bázu pre priebežné štádium prípravného
konania dôvodnosti trestného stíhania obvineného pre trestný čin, pre ktorý
mu bolo vznesené obvinenie. Hranica preukaznosti viny na základe doposiaľ vykonaného
dokazovania pre aktuálne štádium trestného konania nie je na úrovni rozhodovania vo veci
samej v konečnej fáze trestného stíhania, kedy hodnotenie dôkazov, a obzvlášť ak sa jedná
o dôkazy nepriame, ako je to i v prípade trestnej veci obvineného R. Z., musia viesť
k jedinému záveru a musia vylučovať iný záver.
Na skutkové okolnosti dôvodnosti trestného stíhania obvineného R. Z. ako osoby
dôvodne podozrivej zo spáchania konkrétneho trestného činu musí priamo nadväzovať
existencia dôvodov jeho väzby a to v posudzovanej trestnej veci väzby kolúznej
a preventívnej tak, ako ju ustálili súdy v už citovaných uzneseniach o vzatí obvineného
do väzby a ako v nezmenenej podobe na základe rozhodnutia ŠTS v sťažnosťou napadnutom
uznesení je predmetom rozhodovania najvyššieho súdu.
Väzba obvineného je najzávažnejší zásah do jeho osobnej integrity. Treba
pri nej dbať na zásadu primeranosti a zdržanlivosti, t.j. vždy by mali byť využité opatrenia,
ktoré najlepšie budú viesť k dosiahnutiu účelu trestného konania, ale nebudú neprimerane
zasahovať do základných práv a slobôd osoby, voči ktorej sa uplatňujú. Zásada primeranosti
vyžaduje prihliadnuť na závažnosť činu a možný trest.
Pretrvávanie kolúznej väzby odôvodnil sudca pre prípravné konanie ŠTS
v napadnutom uznesení dôvodnou obavou, že obvinený na slobode by pôsobil na svedkov,
znalcov, spoluobvinených alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné
stíhanie, reálnym správaním sa obvineného R. Z., ktorý mal podľa svedeckých výpovedí
v prípade prípravy úkladnej vraždy M. H., vystupovať ako fiktívny vyšetrovateľ policajného
zboru s konkrétnym navádzaním M. H. na výpovede pred políciou, čo malo slúžiť
na ovplyvnenie tejto osoby nevypovedať o skutočnostiach, ktoré by mohli objasniť určitú
trestnú činnosť. Tieto skutočnosti oproti dôkazom, ktoré mal pri rozhodovaní o žiadosti
obvineného k dispozícii súd prvého stupňa, vyplývajú i z aktuálnej výpovede svedka M. R.
z 15. januára 2014. Svedok tiež vo výpovedi uviedol, že minimálne od R. Š. vie, že ten
nepovedal R. Z., čo je v pozadí, aby o príprave vraždy M. H. vedelo čo najmenej ľudí. Práve
o túto časť výpovede M. R. oprel v podanej sťažnosti obvinený argument nedôvodnosti jeho
ďalšieho väzobného trestného stíhania z dôvodu § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., vyvodzujúc
z toho záver, že je tým vyvrátené tvrdenie F. N., že by s ním R. Š. bez toho, aby sa F. N.
na samotnom skutku podieľal, delil o podrobnosti príprav na vraždu M. Š. a predpoklad,
že pokiaľ by s ním R. Š. vykonal pokus vraždy M. Š., v nadväznosti iba niekoľkých dní
by nemal pred ním tajnosti ohľadom iného obdobného skutku. V reakcii na túto námietku
sťažovateľa najvyšší súd podotýka, že sa nedá reálne argumentovať voči hypotézam
a domnienkam obvineného, ktorými preukazuje svoj pohľad na hodnotenie dôkazov.
Ak v tejto fáze prípravného konania podľa názoru obvineného (či všeobecnejšie obhajoby)
vzniká rozpor vo výpovediach, ktorý má slúžiť preukaznosti určitých faktov slúžiacich
v prospech obhajobných tvrdení obvineného, je na to priestor v rámci dokazovania,
avšak závery takéhoto možno v budúcnosti vykonaného dokazovania nemožno v súčasnom
štádiu dokazovania a priebežného hodnotenia dôkazov pre závery existencie či neexistencie
pretrvávania konkrétneho dôvodu väzby obvineného prejudikovať, pretože podkladom
pre také rozhodnutie môžu byť iba dôkazy už vykonané. Na rozdiel od obhajoby však
najvyšší súd vidí záver o reálnom počínaní si obvineného R. Z. v jeho náchylnosti
ovplyvňovať dôkaznú situáciu (hoci i v iných trestných veciach) už samotným faktom,
že zatiaľ vykonaným dokazovaním obvinený preukazne vplýval na M. H. s cieľom
vsugerovať mu pre účely záujmov iných osôb model jeho správania sa pri konkrétnych
výpovediach pred políciou.
Ak túto tendenciu ovplyvňovania obvinený R. Z. preukázal v inej trestnej veci, ktorá
sa ho v tom čase bezprostredne nedotýkala, o to viac je namieste dôvodnosť obavy,
že by takéto správanie použil v trestnej veci, kde je sám obvineným zo závažného zločinu.
Za uvedenej situácie potom najvyšší súd vyhodnotil pretrvávanie dôvodov kolúznej väzby
obvineného R. Z. za stále aktuálne.
Najvyšší súd sa stotožnil so záverom sudcu pre prípravné konanie ŠTS o pretrvávaní
dôvodnosti aj preventívnej väzby obvineného R. Z.. Skutku, pre ktorý je v tejto trestnej veci
aktuálne trestne stíhaný sa mal dopustiť v čase, kedy je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov, alebo prekuzorov
a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. b/, písm. d/,
ods. 3 písm. c/ Tr. zák. (skutok z roku 2008). Táto skutočnosť spolu s postihom obvineného
za viacero spáchaných priestupkov a naviazanosť na skupinu ľudí, k dlhodobo páchajúcu
trestnú činnosť, poskytovaním čo i len príležitostných, naďalej odôvodňujú reálnu obavu,
že by obvinený na slobode pokračoval v páchaní trestných činov (vo všeobecnej rovine),
pričom takáto obava existuje i v rovine dokonania skutku, pre ktorý je aktuálne trestne
stíhaný, daná rámcom záujmu objednávateľa vraždy M. Š. o fyzickú likvidáciu tejto osoby,
a to i s poukazom na výpoveď svedka F. N. o vyjadrení sa R. Š. k okolnostiam dokonania
činu.
Najvyšší súd s poukazom na uvedené nezistiac dôvodnosť sťažnosti obvineného R. Z.,
túto sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 28. januára 2014
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. René Štepánik
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová