Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/152/2012

Identifikačné číslo spisu: 5012200534 Dátum vydania rozhodnutia: 29.01.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Závadská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:5012200534.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa L. W., narodeného XX. N. XXXX, bytom P., U.. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 4. októbra 2012, č.k. -21, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 4. októbra 2012, č.k. -21 m e n í tak, že dve rozhodnutia odporkyne z 13. júna 2012 číslo XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutiami odporkyne zo 4. júla 2012 číslo XXX XXX XXXX z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 4. októbra 2012, č.k. -21, podľa potvrdil dve rozhodnutie odporkyne z 13. júna 2012 číslo XXX XXX XXXX 0 v spojení so zmenovým dvoma rozhodnutiami zo 4. júla 2012 číslo XXX XXX XXXX X.

Prvým rozhodnutím z 13. júna 2012 číslo XXX XXX XXXX X v spojení s prvým rozhodnutím zo 4. júla 2012 číslo XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „") a podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „") navrhovateľovi priznala starobný dôchodok v sume 321,20 € mesačne s účinnosťou od 1. marca 2012.

Druhým rozhodnutím z 13. júna 2012 číslo XXX XXX XXXX X v spojení s druhým rozhodnutím zo 4. júla 2012 číslo XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 263 ods. 10 a § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodla, že navrhovateľovi bude vyplácať invalidný dôchodok v sume 509,50 € mesačne s

účinnosťou od 1. marca 2012 a súčasne od 1. marca 2012 odňala starobný dôchodok navrhovateľa z dôvodu, že suma starobného dôchodku je nižšia ako suma invalidného dôchodku, prekvalifikovaného na starobný dôchodok.

V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že starobný dôchodok bol navrhovateľovi vymeraný z I. pracovnej kategórie a bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku (128,69 €) za roky 1989, 1988, 1993, 1992 a 1990. Dôchodok ku dňu vzniku nároku je 92 % priemerného mesačného zárobku, teda 118,40 € mesačne. Táto suma sa v súlade s príslušnými právnymi predpismi zvýšila na sumu 321,20 € mesačne. Hrubé zárobky a doby zamestnania boli zhodnotené podľa údajov v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa nachádzajú v centrálnej evidencii dôchodkového zabezpečenia. Krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia odporkyne zodpovedajú platným právnym predpisom, a preto ich ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na v spojení s tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, lebo nebol v konaní úspešný.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že rozsudok súdu neobsahuje riadne odôvodnenie, pretože sa nezaoberal s jeho námietkami uvedenými v opravnom prostriedku. Domáhal sa preskúmania rozhodnutí odporkyne z dôvodu, že z nich nie je zrejmé, či odporkyňa započítala do starobného dôchodku aj sumu úrazovej renty z Českej republiky, ktorú mu vyplácal štátny podnik Palivový kombinát, Ústí nad Labem, kde pracoval ako baník. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že suma starobného dôchodku bola vypočítaná podľa platných právnych predpisov a hrubé zárobky a doby zamestnania boli zhodnotené podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa nachádzajú v centrálnej evidencii Sociálnej poisťovne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( a ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku a v odvolaní spochybnil skutočnosť, že vyšším dôchodkom je invalidný dôchodok, pretože z odôvodnenia rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku nevyplýva, či do hrubých zárobkov bol započítaný príjem z úrazovej renty.

Odvolací súd poznamenáva, že tomto konaní nepreskúmaval zákonnosť rozhodnutia o priznaní ani o výške invalidného dôchodku, lebo nebolo predmetom konania v tejto veci.

Z dávkových spisov vyplýva, že navrhovateľovi bol od 24. februára 1974 priznaný čiastočný invalidný dôchodok a od 15. septembra 1990 mu patril invalidný úrazový dôchodok 509,50 € mesačne, do 1. marca 2012. Invalidný dôchodok bol navrhovateľovi vymeraný v 1.AA pracovnej kategórii (zvlášť zvýhodnenej) za obdobie 16 rokov. Invalidný dôchodok sa navrhovateľovi naďalej vypláca podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Vzhľadom na zamestnanie navrhovateľa v pracovnej kategórie 1.AA, navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení vznikol dovŕšením aspoň 55 rokov veku, t.j. od 18. februára 2002. Navrhovateľ o starobný dôchodok od 18. februára 2002 nepožiadal. Až žiadosťou, ktorá došla odporkyni 3. mája 2012 sa domáhal jeho priznania od 1. marca 2012, t.j. od dovŕšenia 65 rokov veku.

O žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok, na ktorý vznikol nárok pred 1. januárom 2004, bolo potrebné v zmysle zákona o sociálnom poistení rozhodnúť podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2003, t.j. podľa o sociálnom zabezpečení.

Rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku musí obsahovať nielen výpočet starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení v znení platnom ku dňu vzniku nároku na túto dávku, t.j. k 18. februáru 2002 ale aj všetky zvýšenia a úpravy, ktoré k tomuto starobnému dôchodku patrili podľa zmien a doplnkov uvedených v zákone o sociálnom zabezpečení ako aj v zákone o sociálnom poistení až ku dňu jeho priznania a vyplácania, t.j. k 1. marcu 2012.

Rozhodnutím z 13. júna 2012 číslo XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím zo 7. júla 2012 číslo XXX XXX XXXX X a rozhodnutím zo 6. mája 2011 číslo XXX XXX XXXX X odporkyňa vymerala starobný dôchodok navrhovateľa z 1.AA pracovnej kategórie z priemerných mesačných zárobkov z najvýhodnejších hrubých zárobkov dosiahnutých v rokoch 1989, 1988, 1993, 1992, 1990. Odporkyňa nevykonala výpočet výšky starobného dôchodku podľa všetkých úprav a zvýšení k 1. marcu 2012, lebo upravila výšku dôchodku o zákonné zvýšenie len za roky 2002 a 2003 podľa o zvyšovaní dôchodkov č. a podľa zákona o sociálnom poistení o 3,3% (nie je v odôvodnení zrejmé za ktoré ročné obdobie). To znamená, že odporkyňa nevykonala aj ďalšie zákonné zvýšenia za obdobia do roku 2011 (vrátane) a to bez uvedenia dôvodov.

Až po správnom vyčíslení výšky starobného dôchodku bude môcť odporkyňa zistiť, suma ktorého dôchodku (invalidného alebo starobného) je vyššia a rozhodnúť o tom, ktorý z dôchodkov bude navrhovateľovi vyplácať v súlade s § 263 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa vypláca iba jeden dôchodok, a to dôchodok, ktorého suma je vyššia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pokladal za správnu námietku navrhovateľa, že rozhodnutie odporkyne o výpočte aj výške starobného dôchodku, ako aj odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu nie sú riadne odôvodnené, a teda nie sú preskúmateľné.

Vzhľadom na skutočnosť, že v preskúmavanom rozhodnutí odporkyne možno pochybovať o správnosti výpočtu starobného dôchodku, je predčasný právny záver súdu prvého stupňa vyslovený rozsudku o nezákonnosti preskúmaných rozhodnutí odporkyne.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil postup a rozhodnutie odporkyne pri výpočte výšky starobného dôchodku, preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne z 13. júna 2012 číslo XXX XXX XXXX X v spojení so zmenovým dvomi rozhodnutiami zo 4. júla 2012 číslo XXX XXX XXXX X zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie podľa a navyše v doterajšom konaní vykonané dokazovanie nepovažuje odvolací súd za dostačujúce pre vlastné rozhodnutie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne vykonať opätovný výpočet sumy starobného dôchodku od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa, od ktorého navrhovateľ požiadal o jeho vyplácanie a následne rozhodne o vyplácaní toho z dôchodkov navrhovateľa, ktorý je vyšší.

Podľa ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa , súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V prejednávanej veci bol navrhovateľ úspešný, a preto mu patrí náhrada trov celého konania. Navrhovateľ náhradu trov konania nežiadal, z obsahu spisu nevyplýva, že by navrhovateľovi trovy vznikli, preto mu odvolací súd náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.