Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/76/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely

Mederovej, v právnej veci ţalobcu: JUDr. L. K., so sídlom: Ď., správca konkurznej podstaty

úpadcu H. spol. s r. o., so sídlom: J., IČO: X., proti ţalovanej: Ing. M. G., bytom: P., zast.:

C. I., s. r. o., so sídlom: M., IČO: X., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta

JUDr. R. D., o zaplatenie 24 231,56 eur (pôvodne 730 000,-- Sk) s príslušenstvom,

na odvolanie ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -329

zo dňa 18. mája 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-329 zo dňa 18. mája 2012 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa rozsudkom č. k. -329

zo dňa 18. 05. 2012, uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 24 231,56 eur

s 19,5%-ným úrokom z omeškania od 23. 11. 1995 aţ do zaplatenia, ako aj trovy konania

vo výške 969,26 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak v nadväznosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako

súdu odvolacieho, sp. zn. zo dňa 30. 09. 2011, ktorým najvyšší súd

na odvolanie ţalovanej zrušil predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-275 zo dňa 01. 06. 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd tak

rozhodol z dôvodu, ţe súd prvého stupňa pri vyhotovení rozsudku nepostupoval v súlade

s (ďalej len ), keď z jeho odôvodnenia nie

je moţné zistiť, na základe akého skutkového stavu dospel k záveru, ţe ţalovaná vybrala

predmetné finančné prostriedky z účtu ţalobcu bez právneho dôvodu, resp. ţe neposkytla

ţalobcovi pôţičku, napriek tvrdeniu ţalovanej, ţe z účtovných dokladov úpadcu je táto

skutočnosť nespochybniteľná. Takýmto postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu

moţnosti ţalovanej konať pred súdom. Súd prvého stupňa tak rozhodol napriek tomu, ţe

odvolací súd mu uvedenú vadu konania vytkol uţ vo svojom skoršom uznesení sp. zn.

zo dňa 10. 12. 2008, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-219 zo dňa 26. 06. 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa, postupujúc v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. zo dňa 30. 09. 2011, po vykonanom dokazovaní výsluchom

ţalovanej, výsluchom svedkov RNDr. A. G., JUDr. M. K., S.S., JUDr. J. F., M. A., Ing. J. G.,

oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa

29. 11. 2005, s dohodou o finančnom podiele spoločnosti H., spol. s r. o., B., zo dňa

07. 12. 1993, ako aj ďalšími dokladmi, zaloţenými v súdnom spise a následnom vyhodnotení

jednotlivých dôkazov konštatoval, ţe uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.

-92 zo dňa 27. 03. 1995, bol vyhlásený konkurz na majetok dlţníka H., spol. s r. o.

a za správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený ţalobca. Ţalovaná dňa 23. 11. 1995

vybrala z účtu úpadcu čiastku 730 000,-- Sk v hotovosti. Na tento účet v peňaţnom ústave

mala ţalovaná podpisové právo. Napriek výzvam konateľa spoločnosti, ako aj ţalobcu,

ţalovaná uvedenú čiastku nevrátila a tvrdila, ţe táto predstavuje hodnotu jej obchodného

podielu. Súd zo záznamu z valného zhromaţdenia úpadcu zo dňa 06. 10. 1995 zistil, ţe

v spoločnosti medzi ţalovanou a ostatnými spoločníkmi boli rozpory ohľadne vedenia

spoločnosti a ţalovaná mala úmysel zo spoločnosti odísť, s čím však ostatní spoločníci

nesúhlasili.

Súd ďalej konštatoval, ţe úpadca je spoločnosťou s ručením obmedzeným, a teda

spoločnosťou kapitálovou. Z výpisu z obchodného registra úpadcu súd zistil, ţe ţalovaná je

spoločníkom v obchodnej spoločnosti úpadcu od 09. 03. 1994. Ţalobca si svoju povinnosť

spoločníka - splatenie vkladu, splnil tak, ako to vyplýva z dohody o finančnom podiele

spoločnosti H., spol. s r. o., B., zo dňa 07. 12. 1993. Predmetnú dohodu podpísali

pred notárom dňa 14. 12. 1993 Ing. M. G., RNDr. A. G., S. J. a Ing. J. G.. Z tejto dohody

vyplýva, ţe Ing. M. G. vloţí do spoločnosti hotovosť 330 000,-- Sk, z ktorých 65 000,-- Sk je

vklad do základného majetku spoločnosti a 65 000,-- Sk je odkúpenie podielu na doterajšom

obchodnom majetku spoločnosti od Ing. J. G.. Ďalej na poskytnutie kontokorentného úveru

pre spoločnosť bude ručiť v banke finančnými prostriedkami v čistej výške 263 000,-- Sk

(bez 20% zníţenia) a zároveň odovzdá H., spol. s r. o., právo na uţívanie prenajatých

nebytových priestorov na P.B., ktoré spoločnosť bude vyuţívať v zmysle zmluvy o nájme.

Vklad v hotovosti a ručenie v banke zloţí do 30. 01. 1994. Z týchto prostriedkov v celkovej

výške 593 000,-- Sk sa trvalo zablokuje v spoločnosti 130 000,-- Sk

a ostatné prostriedky vo výške 463 000,-- Sk budú zbavené záväzku byť poskytnuté

spoločnosti iba po vzájomnej dohode spoločníkov rozhodnutím valného zhromaţdenia

spoločnosti.

Súd prvého stupňa mal ďalej za to, ţe ţalovaná nemohla postupovať spôsobom, ako

tvrdila, teda ţe si vybrala svoj vklad s tým, ţe čiastka 730 000,-- Sk bola primeraná jej vkladu.

Uviedol, ţe vklad, ktorý ţalovaná previedla spoločnosti, sa stáva vlastníctvom spoločnosti.

Počas trvania spoločnosti spoločník, t. j. ţalovaná, nemôţe disponovať so svojím vkladom

a nemôţe ţiadať vrátenie vkladu ( ). Na to, aby sa

ţalovaná mohla dostať k svojim finančným prostriedkom, vloţeným do spoločnosti, musela

by postupovať podľa (ďalej len ObchZ), a to zrušením účasti

spoločníka v spoločnosti, alebo podľa § 149 ObchZ vylúčením spoločníka, alebo spôsobom,

ţe dôjde k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu.

Poukázaním na § 150 ods. 1, ods. 2 ObchZ, súd prvého stupňa konštatoval, ţe

ţalovaná vyššie uvedeným spôsobom nepostupovala. Z dokladov, zaloţených do spisu, súdu

vyplynulo, ţe spoločnosť sa domáhala vrátenia finančných prostriedkov, ktoré vybrala

ţalovaná. Táto tvrdila, ţe spoločnosti poskytla pôţičku a na realizovanie výberu finančných

prostriedkov dostala súhlas od konateľa spoločnosti Ing. J. G.. Tvrdenie o tom, ţe ţalovaná si

peniaze môţe vybrať, však poprel samotný konateľ Ing. G., ako aj ostatní spoločníci.

Ţalovaná uvedenú skutočnosť, teda ţe spoločnosti poskytla pôţičku, v neskoršom konaní

chcela preukázať tým, ţe ţalobca poskytne súdu, ako aj ţalovanej, hlavnú účtovnú knihu za

roky 1993 - 1995, nakoľko iný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia nemá. Ţalobca uviedol,

ţe hlavná účtovná kniha za roky 1993-1995 mu zo strany úpadcu nebola daná k dispozícii,

pretoţe konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený v roku 1997. Súd z konkurzného spisu

zistil, ţe dňa 26. 02. 1997 bol súdu odovzdaný prehľad majetku spoločnosti H., spol. s r. o.,

ktorého prílohy tvorili: saldokonto odberateľa, saldokonto dodávateľa, výpis z obchodného

registra, súvaha aktív a pasív, účtovný výkaz ziskov a strát, ţaloba podaná na Okresný súd

Bratislava I sp. zn. a , ţaloba podaná na Krajský súd v Bratislave sp.

zn. a , zoznam drobného majetku a zoznam (č. l. 318).

Súd poukázaním na (ďalej len ), pojmové znaky

zmluvy o pôţičke, ako aj skutočnosť, ţe pre jej platnosť sa nevyţaduje osobitná forma, ale

moţno ju uzavrieť ústne, aj konkludentným prejavom, zdôraznil, ţe v prejednávanej veci bolo

povinnosťou ţalovanej preukázať jej tvrdenie o poskytnutí pôţičky spoločnosti, čo sa však

nestalo. V tejto súvislosti poukázal na doklad označený ako „Dohoda o finančnom podiele

spoločnosti H., spol. s r. o., B.“ zo dňa 07. 12. 1993, ktorý v bode 2 za zmluvu o pôţičke

povaţovať nemohol.

Súd ďalej poukázal na výpoveď právneho zástupcu ţalovanej na pojednávaní

konanom dňa 18. 05. 2012, kedy uviedol, ţe ţalovanej neboli vyplatené mzdové nároky, ktorú

skutočnosť je potrebné zistiť zo mzdových listov a účtovných dokladov z rokov 1993 - 1995.

Sama ţalovaná však tvrdenú skutočnosť, teda ţe jej spoločnosť neuhradila mzdové nároky,

počas svojej výpovede na súde neuviedla. Naopak, v priebehu celého súdneho konania

dôvody, pre ktoré vybrala z účtu spoločnosti uvedenú čiastku, menila, ani jeden z dôvodov

však nevedela preukázať, stále sa odvolávala iba na účtovné doklady spoločnosti, z ktorých

by to malo vyplývať.

Poukázaním na , súd prvého stupňa konštatoval, ţe v danom

prípade ţalovaná nepreukázala, ţe z jej strany došlo k uzavretiu zmluvy o pôţičke s úpadcom,

hoci táto povinnosť v situácii, keď úpadca popieral, ţe by zo strany ţalovanej k poskytnutiu

pôţičky došlo, zaťaţovala ţalovanú. Z uvedeného dôvodu súd nepovaţoval za potrebné, aby

ţalobca zakladal do spisu hlavnú knihu úpadcu za roky 1993-1995. Súd konštatujúc, ţe

zo strany ţalovanej nedošlo k ukončeniu jej činnosti v spoločnosti spôsobom podľa § 115,

§ 148 a § 149 ObchZ, uviedol, ţe ţalovaná za trvania jej účasti v spoločnosti nemohla vybrať

finančné prostriedky vo výške 24 231,56 eur (730 000,-- Sk).

Na základe vyššie uvedených skutočností súd ţalobe vyhovel, a to čo do istiny, ako

úrokov z omeškania, ktoré si ţalobca uplatnil na pojednávaní súdu konanom dňa 13. 07. 2001.

O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnému ţalobcovi priznal

náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 969,26 eur (29 200,--

Sk).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie

ţalovaná (ďalej tieţ ako odvolateľka) argumentujúc odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2

písm. a/ v spojení s , teda ţe jej ako účastníčke konania

bola odňatá moţnosť konať pred súdom, ďalej ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvého stupňa

neúplné zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností ( ), súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/

) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( ). Odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (č. l. 334 - 335).

Ţalovaná vo svojom odvolaní uviedla, ţe Krajský súd v Bratislave dňa 18. 05. 2012

po porade senátu vyhlásil rozsudok, ktorým návrh ţalobcu zamietol. Výrok tohto rozsudku

bol riadne vyhlásený, avšak na upozornenie členky senátu, predsedníčka senátu prítomných

opäť poslala von a následne opätovne vyhlásila rozsudok v znení uvedenom v písomnom

vyhotovení napadnutého rozsudku. Má za to, ţe takýto postup je v rozpore s ust. § 156

Súd jej ako účastníkovi odňal právo konať pred súdom tým, ţe svoje rozhodnutie

neodôvodnil zákonne konformným spôsobom tak, aby jasne a zrozumiteľne dalo odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

Namietla tieţ, ţe v rozpore s súd prvého stupňa nevyzval účastníkov

konania, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu, aj k právnej stránke veci, ale

bez takejto výzvy uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

V ďalšom ţalovaná prvostupňovému súdu vytkla, ţe sa opäť neriadil právnym

názorom, vysloveným v predchádzajúcich uzneseniach Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. a , keď svoje rozhodnutie riadne

a zrozumiteľne neodôvodnil a nevykonal potrebné dokazovanie nevyhnutné pre spravodlivé

rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti namietla, ţe z odôvodnenia rozsudku sa nedá zistiť,

na základe akej úvahy, resp. dôkazov dospel súd k záveru, ţe ţalovanej sa nepodarilo

preukázať, ţe poskytla ţalobcovi pôţičku. Nepochopiteľne pre ňu vyznieva záver súdu o tom,

ţe nepreukázala, ţe z jej strany došlo k uzavretiu zmluvy o pôţičke s úpadcom. Tvrdí, ţe

z odôvodnenia rozsudku sa nedá zistiť, ako súd prišiel k záveru, ţe vybrala finančné

prostriedky z účtu ţalobcu bez právneho dôvodu. Pre takýto záver súd nevykonal potrebné

dokazovanie oboznámením sa s účtovnými podkladmi spoločnosti, ale obmedzil sa len

na konštatovanie, ţe ţalovaná je aj naďalej spoločníčkou spoločnosti H., s. r. o.,

v konkurze, a tak nemohla vybrať finančné prostriedky vo výške 24 231,56 eur. Na základe

nedostatočne zistených skutkových zistení a na základe nesprávne vyhodnotených dôkazov

má ţalovaná za to, ţe súd vec nesprávne právne posúdil.

Ţalovaná súdu prvého stupňa tieţ vytkla, ţe napriek tomu, ţe odvolací súd mu

vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení vytkol neoboznámenie účastníkov konania

s obsahom konkurzného spisu, neučinil tak ani na ďalších svojich pojednávaniach a neustálil,

či ţalovaná pohľadávka je zaradená do aktív konkurznej podstaty a či je správca konkurznej

podstaty vôbec aktívne legitimovaný.

Ţalobca sa k odvolaniu ţalovanej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) po zistení, ţe

odvolanie podal včas účastník konania (, ), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal vec podľa

, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalovanej nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok podľa § 219

ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania je ţalobcom uplatnený nárok na zaplatenie 24 231,56 eur

(pôvodne 730.000,-- Sk) spolu s 19,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 23. 11. 1995

do zaplatenia, z titulu bezdôvodného obohatenia. Opodstatnenosť svojho nároku ţalobca

odôvodňuje tvrdením, ţe predmetnú sumu ţalovaná vybrala z jeho účtu bez právneho dôvodu.

Súd prvého stupňa ţalobe vyhovel argumentujúc, ţe ţalovaná neuniesla dôkazné

bremeno na preukázanie tvrdení, vznesených na svoju obranu, spočívajúce v poţičaní

uvedených finančných prostriedkov spoločnosti úpadcu, vo vzťahu ku ktorému je ţalovaná

spoločníčkou od 09. 03. 1994.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.

-92 zo dňa 27. 03. 1997 (č. l. 30 - 32) vyhlásil na majetok úpadcu konkurz

a za správcu konkurznej podstaty ustanovil advokáta JUDr. L. K. (ţalobcu).

Zo spisu je tieţ zrejmé, ţe ţalovaná dňa 22. 11. 1995 z účtu spoločnosti úpadcu,

na ktorý mala podpisové právo, vybrala hotovosť v sume 730 000,-- Sk (č. l. 5, 6 a 51). Túto

napriek výzvam ţalobcu nevrátila, tvrdiac, ţe uvedená suma predstavuje hodnotu jej

obchodného podielu v spoločnosti a jej výberom došlo k vysporiadaniu jej vkladu

v spoločnosti, neskôr, ţe spoločnosti úpadcu poskytla pôţičku a na realizovanie výberu

finančných prostriedkov mala súhlas konateľa spoločnosti. Na poslednom pojednávaní

pred prvostupňovým súdom konaným dňa 18. 05. 2012, právny zástupca ţalovanej

argumentoval tvrdením, ţe ţalovanej neboli vyplatené mzdové nároky, ktorú skutočnosť

navrhol preukázať zo mzdových listov a účtovných dokladov z rokov 1993 – 1995. Mal za to,

ţe aţ po takto vykonanom dokazovaní moţno stanoviť, či ţalovaná je povinná uplatnenú

sumu vrátiť ţalobcovi.

Súd prvého stupňa, konštatujúc, ţe ţalovaná ako spoločníčka úpadcu, nemohla

disponovať so svojím vkladom a ţiadať jeho vrátenie (keďţe nedošlo k ukončeniu jej činnosti

v spoločnosti spôsobom podľa § 115, § 148 a § 149 ObchZ), zameral sa na posúdenie jej

tvrdenia, ţe spoločnosti poskytla pôţičku. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia ţalovaná

navrhla, aby ţalobca predloţil súdu hlavnú účtovnú knihu za obdobie rokov 1993 - 1995,

keďţe iný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia nemá. Ţalobca v tejto súvislosti uviedol, ţe

poţadovanú knihu predloţiť nevie, nakoľko ju nemá. Rovnako ani súd ju nevedel zabezpečiť,

nakoľko po nahliadnutí do konkurzného spisu sp. zn. (postupujúc tak v intenciách

odvolacieho súdu, ktorý uznesením č. k. zo dňa 30. 09. 2011 uloţil

prvostupňovému súdu doplniť dokazovanie v naznačenom smere) zistil, ţe hlavná kniha

za roky 1993 - 1995 sa v ňom nenachádza (úradný záznam na č. l. 290).

Súd prvého stupňa za takéhoto stavu veci skonštatoval, ţe bolo povinnosťou ţalovanej

poskytnutie pôţičky spoločnosti úpadcu preukázať. Vo vzťahu k zmluve o pôţičke správne

podotkol, ţe pre jej platnosť sa nevyţaduje osobitná forma, a teda, ţe ju moţno uzavrieť

ústne, i konkludentne (nevýslovne, faktickým správaním, za predpokladu, ţe tento spôsob

prejavu nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel účastník prejaviť, v zmysle § 35

ods. 1 ).

Tzv. dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť za výsledok konania podľa § 120

postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa

hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná a aby ju súd uznal

za pravdivú. V prejednávanej veci ţalobca preukázal, ţe ţalovaná z účtu úpadcu – spoločnosti

H., spol. s r. o., dňa 22. 11. 1995 vybrala hotovosť v sume 730 000,-- Sk, ktorú skutočnosť

ţalovaná ani nenamietala. Svoju obranu zaloţila na tvrdeniach, ktoré v priebehu konania

niekoľkokrát zmenila, v kaţdom prípade ju však zaťaţovalo dôkazné bremeno, spočívajúce

v preukázaní skutočností, ktoré existenciu ţalobcom uplatňovaného nároku vylučujú. Po tom,

ako ţalovaná nepreukázala, ţe výberom finančných prostriedkov došlo k vysporiadaniu jej

vkladu do spoločnosti úpadcu (keďţe k tomu v dôsledku neukončenia jej činnosti

v spoločnosti v zmysle zákona dôjsť ani nemohlo), rovnako nepreukázala poskytnutie pôţičky

úpadcovi. Na základe uvedeného skutkového stavu veci preto súd prvého stupňa nemal dôvod

pochybovať, ţe ţalovaná neuniesla dôkazné bremeno, keďţe nepreukázala pravdivosť

tvrdení, pre konanie relevantných, spôsobilých privodiť pre ňu priaznivé rozhodnutie súdu.

V ďalšom sa odvolací súd zaoberal časťou odvolania ţalovanej, v ktorej namietla

nezrozumiteľnosť a neúplnosť napadnutého rozsudku.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou práva na súdnu

ochranu podľa článku 46 ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Štruktúra práva na odôvodnenie je

rámcovo upravená v , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie,

čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť

súdu zaoberať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia všetkými skutočnosťami, tvrdenými

účastníkmi konania, z odôvodnenia však musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie významné

skutočnosti, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odvolateľka nedostatky, týkajúce sa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku

prvostupňového súdu, vzhliadla vo vyhodnotení skutkového stavu veci v prospech ţalobcu

bez jeho náleţitého odôvodnenia, ako aj v absencii zdôvodnenia, prečo súd nevykonal

potrebné dokazovanie (oboznámením sa s účtovnými podkladmi spoločnosti úpadcu).

Odvolací súd poukazujúc na konkrétnu obsahovú, vecnú a právnu stránku

prvostupňového rozhodnutia, dospel k záveru, ţe právo ţalovanej na riadne odôvodnenie

porušené nebolo. Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje zhrnutie dôvodov, pre ktoré

súd prvého stupňa ţalobe vyhovel, a to na základe toho, ţe ţalovaná nepreukázala uzavretie

zmluvy o pôţičke s úpadcom (či uţ písomne, ústne, alebo konkludentne), zdôrazniac, ţe

predloţenú Dohodu o finančnom podiele spoločnosti H., spol. s r. o., B., zo dňa 07. 12. 1993

(č. l. 213 – 214) v bode 2 za zmluvu o pôţičke povaţovať nemoţno. Pokiaľ ide o námietku

ţalovanej, ktorou súdu vytkla, ţe sa neoboznámil s účtovnými podkladmi spoločnosti úpadcu,

súd vysvetlil, prečo sa tak nemohlo stať (keďţe ţalobca nimi nedisponuje a súd ich tieţ

nevedel z konkurzného spisu zaobstarať, nakoľko sa v ňom nenachádzajú (súd v úradnom

zázname na č. l. 290 doslovne uviedol, ţe „...v spise sa nenachádza hlavná kniha za rok 1993-

95...“). Ďalej, ak ţalovaná súdu vytýka, ţe sa v odôvodnení svojho rozhodnutia „...obmedzil

len na konštatovanie, ţe ţalovaná je aj naďalej spoločníčkou spoločnosti H., spol. s r. o.

v konkurze, a tak nemohla vybrať finančné prostriedky vo výške 24 231,56 eur“, dovolací súd

zdôrazňuje, ţe uvedený záver vyvodil vo vzťahu k jej pôvodnej obrane, keď tvrdila, ţe

výberom finančných prostriedkov došlo k vysporiadaniu jej vkladu v spoločnosti.

Podľa názoru odvolacieho súdu, odôvodnenie rozsudku v rozsahu vyhotovenom

prvostupňovým súdom, zodpovedá zákonnej poţiadavke riadneho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia – stručné, jasné, výstiţné a je ústavne akceptovateľné. Je nutné zdôrazniť, ţe

do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ()

a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda

aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi ().

Vo vzťahu k námietke ţalovanej, týkajúcej sa nevysporiadania s otázkou aktívnej

legitimácie správcu konkurznej podstaty súdom prvého stupňa, odvolací súd na doplnenie

uvádza, ţe vyhlásením konkurzu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prechádza

na správcu ( o konkurze a vyrovnaní v znení

platnom a účinnom v čase vyhlásenia konkurzu - 27. 03. 1997).

Neobstojí tieţ námietka ţalovanej, ţe súd prvého stupňa sa neriadil právnym názorom

vysloveným odvolacím súdom v predchádzajúcich jeho uzneseniach (ako posledné vydané

pod sp. zn. dňa 30. 09. 2011). Odvolací súd, konajúc o odvolaní ţalovanej

proti rozsudku súdu prvého stupňa č. k. -275 zo dňa 01. 06. 2010,

prvostupňovému súdu vytkol, ţe napriek tomu, ţe poţadované doklady (účtovné doklady

za roky 1993 - 1995, resp. hlavná kniha za toto obdobie) predloţené neboli, ani neoboznámil

účastníkov o výsledku obsahu zistených skutočností z konkurzného spisu úpadcu, vyhlásil

dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku.

Súd prvého stupňa v novom konaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich

právnych zástupcov, svedkov a listín zaloţených v súdnom spise a tieto následne postupom

podľa a nasl. vyhodnotil. Pokiaľ dôkaz vyššie uvedenými účtovnými dokladmi

nevykonal, vysvetlil, prečo sa tak nemohlo stať. Rovnako vo vzťahu k tvrdeniu právneho

zástupcu ţalovanej o nevyplatení mzdových nárokov ţalovanej a v tej súvislosti zamietnutými

návrhmi na vykonanie dokazovania na poslednom pojednávaní prvostupňového súdu dňa

18. 05. 2012 (č. l. 321), súd prvého stupňa vo svojom rozsudku zdôvodnil, prečo tak rozhodol

(keďţe samotná ţalovaná v priebehu výpovede na súde neuviedla, ţe jej spoločnosť úpadcu

mzdové nároky neuhradila).

Odvolací súd pripomína, ţe ust. zakotvujúce povinnosť

účastníkov označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, ţe súd rozhodne, ktoré

z označených dôkazov vykoná, je vyjadrením nezávislého postavenia súdu pri hodnotení

dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy vykoná. Preto

nevykonanie účastníkom navrhnutých dôkazov nemoţno kvalifikovať ako odňatie práva

konať pred súdom. O takýto stav by išlo vtedy, ak by súd svojím procesným postupom odňal

účastníkovi moţnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo sa však v predmetnom prípade nestalo.

Pokiaľ súd na procesné úkony účastníka konania reaguje primeraným, zrozumiteľným

spôsobom, v súlade s platným procesným poriadkom a nevykonanie dôkazov odôvodní

ústavne akceptovateľným spôsobom, nemoţno jeho postup, spočívajúci v nevykonaní

navrhovaných dôkazov, hodnotiť ako odňatie práva konať pred súdom.

Na vyššie označenom súdnom pojednávaní, po zamietnutí návrhov na vykonanie

dokazovania, súd účastníkov oboznámil s obsahom spisu prečítaním listín v ňom zaloţených

na č. l. 1 aţ 283, účastníkov konania poučil podľa a uznesením vyhlásil

dokazovanie za skončené. Po neverejnej porade senátu vyhlásil rozsudok v znení, aké

obsahuje jeho písomné vyhotovenie, a teda aj námietka ţalovanej o nedodrţaní postupu

prvostupňového súdu pri vyhlasovaní rozsudku, keď najprv ţalobu zamietol a aţ

na upozornenie členky senátu vyhlásil rozsudok ukladajúci povinnosť ţalovanej zaplatiť

ţalobcovi, ostáva v rovine ničím nepodloţených tvrdení.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďţe ţalovaná neuniesla dôkazné

bremeno, pretoţe nepreukázala, ţe finančné prostriedky z účtu spoločnosti úpadcu vybrala

oprávnene, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa, stotoţňujúc sa s jeho správnosťou v zmysle , potvrdil ako vecne

správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s Ţalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto by mal právo

na náhradu trov konania. Keďţe mu však trovy v odvolacom konaní nevznikli ţiadne,

odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 29. januára 2014

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová