Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
07d/398193.7479d9.pdf
PDF · 132.09 KB
No categories available
2Obdo/70/2013
Najvyšší súd 2 Obdo/70/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: JUDr. V., správca
konkurznej podstaty úpadcu P., s.r.o., so sídlom L., S. Ľ., IČO: X., právne zastúpeného A.
s.r.o., P., B., IČO: X., proti odporcom: 1/ Mgr. F., so sídlom H., B., správca úpadcu C., a. s.,
so sídlom S.S., Z., IČO: X., 2/ Ing. Z., CSc., bytom S., P., S., právne zastúpenému advokátom
JUDr. E., A., s.r.o., N., B., IČO: X. a 3/ Ing. L., bytom S., Z., právne zastúpenému A., s.r.o,
R., B., IČO: X., ohľadom neprerušenia konania vo vzťahu k odporcom 2/ a 3/, vedenej na
Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm/50/2010, o dovolaniach odporcov 2/ a 3/
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. júla 2013 č. k. 4CoZm/30/2013-380, takto
rozhodol:
Dovolania odporcu 2/ a 3/ o d m i e t a.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 15. apríla 2013 č. k. 1CbZm/50/2010-286
rozhodol o neprerušení konania vo vzťahu k odporcom 2/ a 3/ do skončenia konkurzného
konania vyhláseného na majetok odporcu 1/. Uviedol, že odporcovia 2/ a 3/ svoj návrh
na prerušenie konania odôvodnili tým, že vyhlásením konkurzu na majetok odporcu 1/ sa
v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“)
prerušilo konanie aj voči nim, ako zmenkovým ručiteľom úpadcu, resp. vyhlásenie konkurzu
považovali za dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Navrhovateľ
s návrhom na prerušenie konania nesúhlasil s odôvodnením, že v ich prípade nie sú dané
podmienky, za splnenia ktorých sa konanie prerušuje ex lege, a keďže chýba akcesorita medzi
záväzkom vystaviteľa zmenky a ručiteľmi, nie je dôvod na prerušenie konania.
Súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 47 ods. 1 ZoKR konštatoval, že
odporcovia 2/ a 3/ nie sú nerozlučnými spoločníkmi odporcu 1/ a ani vedľajšími účastníkmi,
a preto na nich prerušenie konania nepôsobí. Vzťahy medzi účastníkmi tohto konania sa
riadia ustanoveniami zákona č. 191/1950 Zb. - zákon zmenkový a šekový (ďalej len
„zmenkový zákon“), v ktorom si navrhovateľ uplatňuje práva zo zmenky, ktorú vystavil
odporca 1/ a ktorú odporcovia 2/ a 3/ podpísali per aval, a preto je zmenkový zákon vo vzťahu
k ZoKR lex specialis. Poukázal na ustanovenie čl. 1 § 47 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1
zmenkového zákona, v zmysle ktorých sú okrem iných aj tí dlžníci, ktorí zmenku vystavili
alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou; majiteľ je teda
oprávnený žiadať zaplatenie zmenky od vystaviteľa alebo od ručiteľa (ručiteľov) alebo len
od niektorých z nich alebo od všetkých spoločne. Napriek tomu, že zmenkoví dlžníci sú
zaviazaní majiteľovi zmenky rukou spoločnou a nerozdielnou, netvoria nerozlučné
spoločenstvo a každý z dlžníkov má vo vzťahu k majiteľovi zmenky iné postavenie,
zmenkový záväzok nie je ich spoločným záväzkom a aj v súdnom konaní vystupujú
samostatne (§ 91 ods. 1 O. s. p.). Súd prvého stupňa tiež uviedol, že nie sú dané ani
podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pretože výsledok
konkurzného konania nemôže mať význam pre rozhodnutie súdu o námietkach odporcov 2/
a 3/ proti zmenkovému platobnému rozkazu. Zmenkové ručenie (čl. 1 § 30 ods. 1
zmenkového zákona) - na rozdiel od všeobecného ručenia - zabezpečuje zaplatenie zmenky
a záväzok zmenkového ručiteľa tým nie je k záväzku dlžníka subsidiárny; akcesorický je len
k zmenke, ako listine. Keďže všetci dlžníci zo zmenky sú samostatnými dlžníkmi a majiteľ
zmenky môže (čl. 1 § 47 ods. 2) požadovať plnenie od každého z nich, nie je pre konanie
o námietkach odporcov 2/a 3/ podľa súdu prvého stupňa podstatné, či a v akom rozsahu bude
zmenková pohľadávka navrhovateľa uspokojená v konkurze. Pre uvedené konanie má
význam len to, akými skutočnosťami svoje námietky odôvodnili, keďže len k nim môže súd
v zmysle § 175 ods. 4 O. s. p. prihliadať pri rozhodovaní o tom, či zmenkový platobný rozkaz
3 2 Obdo/70/2013
celkom alebo čiastočne zruší alebo ho ponechá v platnosti. Rozsah uspokojenia zmenkovej
pohľadávky v konkurze môže mať význam iba pre prípadné exekučné konanie.
Na odvolanie odporcov 2/ a 3/ Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací,
napadnutým uznesením zo dňa 31. júla 2013 č. k. 4CoZm/30/2013-380 potvrdil rozhodnutie
súdu prvého stupňa. V odôvodnení napadnutého uznesenia s poukazom na § 219 ods. 1
a ods. 2 O. s. p. uviedol, že správnosť dôvodov vylučujúcich prerušenie konania o námietkach
odporcov 2/ a 3/ proti zmenkovému platobnému rozkazu podľa ustanovenia § 47 ods. 1 prvá
veta ZoKR vyplýva priamo z jeho dikcie, ale aj z ustálenej judikatúry súdov SR. Odvolací súd
zdôraznil, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka sa ex lege prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, patriaceho úpadcovi.
V súdenej veci sa však nejedná o majetok patriaci úpadcovi, čiže odporcovi 1. Odporcovia 2/
a 3/ síce v predmetnom konaní vystupujú na strane úpadcu, nejde však o nerozlučné
spoločenstvo a ani o vedľajšie účastníctvo. S poukazom na čl. 1 zmenkového zákona,
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/362/2005, sp. zn. 4Obo/80/2010, odvolací súd
dodal, že zmenkový ručiteľ (avalista) - na rozdiel od bežného ručiteľa podľa § 546
Občianskeho zákonníka - je samostatným dlžníkom, čo sa prejavuje v zákonných
možnostiach jeho prípadnej obrany. Ak by sa aj dlžník zbavil záväzku zo zmenky
preukázaním námietok, zmenkový veriteľ sa môže úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi,
pretože tento nemôže proti majiteľovi zmenky uplatniť námietky zmenkového dlžníka, ale len
námietky vyplývajúce z jeho vlastných mimozmenkových vzťahov k majiteľovi zmenky.
Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/257/2000 ďalej podľa odvolacieho
súdu vyplýva, že samostatnými procesnými spoločníkmi sú i osoby, ktoré sú z hľadiska
hmotného práva solidárnymi dlžníkmi, teda v danom prípade i odporcovia 1/, 2/ a 3/, proti
ktorým podal navrhovateľ návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ako
zmenkovým ručiteľom v zmysle čl. 1 § 47 zmenkového zákona. Uvedené je podľa
odvolacieho súdu zrejmé aj z dikcie ustanovenia § 175 ods. 2 O. s. p., na rozdiel
od ustanovenia § 174 ods. 2 O. s. p.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatoval, že nemohol akceptovať
odvolacie námietky odporcu 2/, že konkurzné konanie je svojím obsahom a významom
4 2 Obdo/70/2013
vo vzťahu k predmetnému konaniu relevantné a prejudiciálne, keďže od jeho výsledku závisí,
či a v akej výške bude uspokojená pohľadávka navrhovateľa odporcom 1/.
Podľa odvolacieho súdu je ďalej irelevantná i oboma odporcami namietaná
skutočnosť, že v prípade plnenia odporcov 2/ a 3/ za odporcu 1/ by bolo znemožnené ich
právo na súdnu ochranu, keďže by sa nemohli voči nemu následne z titulu regresu domáhať
kompenzácie toho, čo za neho plnili. Z ustálenej judikatúry tiež podľa odvolacieho súdu
vyplýva, že pre uplatnenie nároku veriteľa voči ručiteľovi dlžníka nie je rozhodujúce, či
a v akom rozsahu môže ručiteľ vymôcť od dlžníka náhradu za plnenie, ktoré poskytol
veriteľovi za dlžníka. Na záväzok ručiteľa voči veriteľovi dokonca nemá vplyv ani smrť
dlžníka (ak je fyzickou osobou); ručiteľ nemôže proti veriteľovi uplatňovať ani námietku, že
dedičia dlžníka zodpovedajú za jeho dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
Odvolací súd rovnako konštatoval, že nemohol akceptovať námietku odporcu 2/, že
súd prvého stupňa tým, že doručoval písomnosti jeho právnemu zástupcovi na nesprávnu
adresu (v Nitre), mu odňal možnosť konať pred súdom. Právny zástupca odporcu 2/ má totiž
na svojom firemnom papieri predtlačené dve adresy - v Bratislave i v Nitre a ani doručovaním
písomností na nitriansku adresu nedošlo k zmeškaniu žiadneho úkonu.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali odporca 2/ a 3/ dovolanie v zákonnej lehote
a navrhli, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v spojitosti s uznesením
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, eventuálne
navrhli napadnuté uznesenie zmeniť tak, že konanie voči odporcom 2/ a 3/ sa prerušuje.
Odporca 2/ v podanom dovolaní uviedol, že konkurzné konanie, v ktorom odporca 1/
vystupuje ako úpadca, je vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu o námietkach proti
zmenkovému platobnému rozkazu významným, pretože od jeho výsledku závisí, či a v akej
výške bude uspokojená pohľadávka navrhovateľa odporcom 1/ a teda či vôbec a ako áno,
v akom rozsahu bude plniť odporca 2/ (v prípade, ak prvostupňový súd ponechá
po vykonanom dokazovaní zmenkový platobný rozkaz voči odporcovi 2/ v platnosti).
Na uvedenom podľa odporcu 2/ nič nemení ani skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 30
ods. 1 zmenkového zákona, je odporca 2/ ako aval v postavení samostatného dlžníka
a navrhovateľ ako zmenkový veriteľ môže požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z odporcov
5 2 Obdo/70/2013
1/ až 3/.
Podľa odporcu 2/ v danej veci je potrebné zohľadniť skutočnosť, že v prípade, ak by
plnil za odporcu 1/, bolo by následne znemožnené jeho právo na súdnu ochranu garantované
mu článkom 46 ods. 1 Ústavy SR z dôvodu, že na odporcu 1/ ako zmenkového dlžníka bol
vyhlásený konkurz a v prípade, ak by odporca 2/ ako aval plnil za odporcu 1 /, nemohol by sa
následne z titulu regresu domáhať voči odporcovi 1/ súdnou cestou kompenzácie toho čo sám
navrhovateľovi plnil, a to z dôvodu uplynutia lehoty pre prihlasovanie pohľadávok. Odporca
2/ má za to, že súdy oboch stupňov sa s uvedenou skutočnosťou nezaoberali v dostatočnej
miere a nezohľadnili ani špecifickosť predmetného konania. Vzhľadom na skutočnosť, že
odporca 1/ podal proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, stal sa účastníkom
konania o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu. Preto pokiaľ odvolací súd
(rovnako ako prvostupňový súd) toto konanie voči odporcovi 2/ neprerušil podľa ustanovenia
§ 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., malo byť podľa odporcu 2/ konanie prerušené podľa
ustanovenia § 47 ods. 1 prvá veta ZoKR, a to z dôvodu, že na odporcu 1/ bol vyhlásený
konkurz.
V podanom dovolaní odporca 2/ ďalej uviedol, že odvolací súd nedostatočne
odôvodnil napadnuté uznesenie, následkom čoho sa stalo nepreskúmateľným, pretože
nemožno zistiť, akými úvahami sa odvolací súd pri rozhodovaní o veci spravoval. Odvolací
súd taktiež podľa odporcu 2/ neprihliadol na procesné vady prvostupňového rozhodnutia, hoci
tak mal urobiť z úradnej povinnosti (tzn. neprihliadol na zle formulovaný petit, nedostatočne
odôvodnené uznesenie prvostupňového súdu). Odporca 2/ má preto za to, že v danom prípade
je daný dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. v spojitosti
s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. a aj v spojení s § 212 ods. 3 O. s. p.
Odporca 2/ v dovolaní vyjadril názor, že ak odvolací súd (rovnako ako prvostupňový
súd) na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je daný právny dôvod
na prerušenie konania o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu podľa § 109
ods. 2 písm. c/ O. s. p., hoci v súčasnosti prebieha konanie, ktoré je svojím obsahom
a významom vo vzťahu k predmetnému konaniu relevantné (tzn. prebieha konkurzné
konanie), podľa odporcu 2/ nesprávne vec právne posúdil. Z rovnakého dôvodu odvolací súd
(rovnako ako prvostupňový súd) pochybil, ak konanie o námietkach proti zmenkovému
6 2 Obdo/70/2013
platobnému rozkazu neprerušil podľa ustanovenia § 47 ods. 1 prvá veta ZoKR. Tieto
skutočnosti podľa odporcu 2/ zakladajú dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2
písm. c/ O. s. p.
Odporca 3/ skutkovo a právne svoje dovolanie odôvodnil tým, že posúdenie dôvodov
na prerušenie konania odvolacím súdom je nesprávne a tieto je potrebné prehodnotiť. Keďže
odporca 1/ je v konkurze, v prípade, že by odporca 3/ zaplatil navrhovateľovi zmenkovú sumu
z titulu ručenia, musel by si náhradu tejto sumy uplatniť ako pohľadávku v konkurze proti
odporcovi 1/. Avšak v prípade, ak by odporca 3/ zaplatil pohľadávku navrhovateľa voči
odporcovi 1/ z titulu ručenia, nemohol by sa súdnou cestou domáhať voči odporcovi 1/ toho,
čo za odporcu 1/ zaplatil v zákonnej lehote na prihlásenie pohľadávky v konkurze, nakoľko
táto už uplynula. Ak by si aj pohľadávku prihlásil po uplynutí zákonnej lehoty
na prihlasovanie pohľadávok, stratil by v zmysle § 28 ZoKR právo vykonávať hlasovacie
právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou, s tým, že pravdepodobnosť
uspokojenia takejto pohľadávky odporcu 3/ je viac ako nepravdepodobná, nakoľko táto
pohľadávka odporcu 3/ by bola pohľadávkou podriadenou. Preto by podľa odporcu 3/ išlo
o neprimeranú výhodu na strane navrhovateľa a odporca 3/ by mohol byť ukrátený na svojich
právach. Najmä by odporcovi 3/ bolo znemožnené jeho právo na súdnu ochranu v zmysle
článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Odporca 3/ má za to, že v predmetnom prípade ani jeden
zo súdov, ktorý vo veci konal, neuviedol konkrétne dôvody, pre ktoré by konkurzné konanie
nemalo byť považované za právne významné vo vzťahu k predmetnému konaniu.
Prvostupňový súd podľa názoru odporcu 3/ naformuloval petit svojho rozhodnutia
nesprávne. Pokiaľ cieľom prvostupňového súdu bolo nevyhovieť návrhu odporcov 2/ a 3/
na prerušenie konania, petit mal znieť „súd návrh odporcu 2/ a odporcu 3/ na prerušenie
konania zamieta.“ Na túto vadu mal podľa odporcu 3/ odvolací súd prihliadať v zmysle § 212
ods. 3 O. s. p., a to z úradnej moci. Nakoľko išlo o nesprávne rozhodnutie vo veci, takéto
rozhodnutie odvolací súd nemohol a nemal potvrdiť.
Odporca 3/ ďalej uviedol, že odvolací súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec
nesprávne právne posúdil. Pokiaľ súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, (hoci aj
poukázaním na konkrétnu časť odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého
stupňa) o aké skutkové zistenia a právne úvahy svoj záver oprel, postupoval podľa odporcu 3/
7 2 Obdo/70/2013
nedôsledne a porušil jeho základné právo na súdnu ochranu, zahŕňajúce právo na spravodlivý
proces, súčasťou ktorého je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany (obdobne napr. IV. ÚS 115/03, III.
US 119/03, III. ÚS 116/06, III. ÚS 153/07). V konaní tak podľa odporcu 3/ došlo k porušeniu
ústavného práva na súdnu ochranu, preto je daný dôvod na podanie dovolania aj podľa § 237
písm. f/ O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpení v súlade s § 241
ods. 1 O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal
najskôr, či dovolania smerujú proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Podľa § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/
O. s. p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
8 2 Obdo/70/2013
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré odporcovia 2/ a 3/ napadli dovolaním, nemá znaky
žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ani nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu
uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p. Dovolanie odporcov 2/ a 3/ preto podľa
ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. nie je procesne prípustné.
Vzhľadom na obsah dovolania a so zreteľom na povinnosť dovolacieho súdu
vyplývajúcu z § 242 ods. 1 O. s. p. dovolací súd skúmal, či v konaní na súdoch nižších
stupňov nedošlo k procesnej vade vymenovanej v § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Odporca 2/ a 3/ netvrdili existenciu žiadnej procesnej vady v zmysle § 237 písm. a/ až
e/ a g/ O. s. p. a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Procesnú prípustnosť
dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolaní sa
dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či konanie nie je zaťažené vadou v zmysle § 237
písm. f/ O. s. p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožňuje
účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv a právom chránených záujmov
priznaných mu ako účastníkovi občianskeho súdneho konania.
K zamietnutiu návrhu na prerušenie konania ako dôvodu spôsobilému založiť vadu
uvedenú v § 237 písm. f/ O. s. p. treba predovšetkým uviesť, že prerušiť konanie postupom
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. je možnosťou (nie povinnosťou) súdu takto rozhodnúť.
9 2 Obdo/70/2013
Toto ustanovenie preto nezakladá procesné právo účastníka konania na vyhovenie takémuto
návrhu. Procesným následkom nevyhovenia návrhu je, že súd musí vo veci ďalej konať, t. j.
vykonávať všetky úkony smerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu sporu v jeho merite. Jeho
zamietnutím bez ďalšieho teda nemôže dôjsť k odňatiu možnosti pred súdom konať.
Preskúmania správnosti procesného postupu súdu, ako aj správnosti jeho skutkových
a právnych záverov, sa účastník môže domáhať využitím riadnych, ako aj mimoriadnych
opravných prostriedkov, smerujúcich proti rozhodnutiu v merite veci.
K tvrdeniu dovolateľov, že neprerušením konania by im mohlo byť do budúcnosti
upreté právo na súdnu ochranu dovolací súd dodáva, že ako zákon o konkurze a vyrovnaní,
tak i zákon o konkurze a reštrukturalizácii umožňuje včasné prihlásenie veriteľov
s podmienenými a budúcimi pohľadávkami.
Procesnú nesprávnosť postupu odvolacieho súdu vyvodzujú odporca 2/ a 3/ tiež
z toho, že odvolací súd nedostatočne odôvodnil napadnuté uznesenie, pretože nemožno zistiť,
akými úvahami sa odvolací súd pri rozhodovaní o veci spravoval. Dovolací súd k tejto
námietke uvádza, že v danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s argumentáciou súdu prvého
stupňa a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa preto obmedzil len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.). V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia odvolací súd stručne uviedol rozhodujúci skutkový stav, oboznámil obsah
odvolania. Podľa názoru dovolacieho súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú
v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa
parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Za porušenie základného práva
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno
považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľov.
Dovolací súd napokon poznamenáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia
v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa
preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
10 2 Obdo/70/2013
Za nedôvodnú považuje dovolací súd aj námietku odporcov 2/ a 3/, ktorá námietka sa
týka nesprávne naformulovaného výroku rozhodnutia súdom prvého stupňa. Podľa odporcov
2/a 3/ pokiaľ cieľom súdu prvého stupňa bolo nevyhovieť ich návrhu na prerušenie konania,
výrok mal znieť „súd návrh odporcu 2/ a odporcu 3/ na prerušenie konania zamieta.“
Dovolací súd konštatuje, že výrok súdu prvého stupňa, ktorým súd konanie neprerušil, nie je
nevykonateľný a obsahovo vyjadruje zamietnutie návrhu na prerušenie konania. Pretože
výrok súdu prvého stupňa nespôsobil nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolaciemu súdu
nebránila žiadna skutočnosť, pre ktorú by nemohol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Odporca 2/ podal dovolanie aj z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z dôvodu, že rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods.2 písm. b), c) O. s. p.).
Iná vada konania je procesnou vadou, ktorej základom je porušenie procesných
ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom je vecná
nesprávnosť rozhodnutia. Medzi takéto vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho
súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu z dôvodu, že súd
pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
súdneho poriadku.
Iná vada konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je procesnou
vadou, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia. Možno ňou preto odôvodniť iba dovolanie, ktoré je procesne
prípustné.
Nesprávne právne posúdenie veci je relevantným dovolacím dôvodom, ktorý v prípade
jeho opodstatnenosti má za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo
osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237
O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny
právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov
vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.
11 2 Obdo/70/2013
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady
tvrdenej dovolateľmi, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p. a prípustnosť
podaných dovolaní nevyplýva z § 239 O. s. p., dovolací súd odmietol procesne neprípustné
dovolania odporcov 2/ a 3/ podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O. s. p. So zreteľom na dôvody odmietnutia dovolaní (procesná neprípustnosť dovolania) sa
dovolací súd nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní odporcovia 2/ a 3 / neboli procesne úspešní a vznikla im
povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Navrhovateľ v dovolacom konaní
nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania, preto mu
dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 29. januára 2014
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová