Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/271/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K EJ R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Daniely Švecovej a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej

veci ţalobkyne Mgr. V. B., bývajúcej v B., proti ţalovanému P. F., bývajúcemu v B., za

účasti Slovenskej kancelárie poisťovateľov so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82,

zastúpenej Allianz – Slovenskou poisťovňou, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad

č. 4, ako vedľajšej účastníčky na strane ţalovaného, o mimoriadne zvýšenie bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 99 034,06 Eur, vedenej na Okresnom súde

Bratislava V pod sp.zn. , o dovolaní vedľajšej účastníčky proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2012 sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Ţalobkyni sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Bratislava V 28. novembra 2002 sa ţalobkyňa

domáhala voči ţalovanému náhrady škody za úraz, ktorý utrpela 14. júna 2001 pri dopravnej

nehode zavinenej ţalovaným. Náhradu škody si uplatnila vo forme bolestného a sťaţenia

spoločenského uplatnenia, a to vo výške 45-násobku sumy zodpovedajúcej základnému

bodovému hodnoteniu bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia, t.j. v sume

99 034,06 Eur (pôvodne bývalých 2 983 500 Sk), s poukazom na dôvody hodné osobitného

zreteľa v zmysle vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaţenia

spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)

rozsudkom z 15. novembra 2010 č.k. -182 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť

ţalobkyni sumu 5 586,54 Eur a náhradu trov konania 1 943,62 Eur do rúk jej právneho

zástupcu, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ţalobu zamietol

a zároveň rozhodol, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu

735,04 Eur a súdny poplatok 279 Eur, a to tieţ do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Priznanie náhrady za bolestné povaţoval za primerané do výšky 5-násobku sumy

zodpovedajúcej základnému počtu bodov, ktorým bolo bolestné ohodnotené v znaleckom

posudku, t.j. v sume 4 849,63 Eur (po odpočítaní uţ vyplatenej náhrady), prihliadajúc

na celkovú bolestivosť a psychické útrapy ţalobkyne pri liečení a počas rehabilitácie. Nárok

na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia uznal za dôvodný len do výšky náhrady

zodpovedajúcej základnému bodovému hodnoteniu po odpočítaní uţ vyplatenej náhrady, t.j.

v sume 736,90 Eur (keď celková náhrada predstavovala sumu 1000 bodov x 60 Sk = 60 000

Sk, t.j. 1991,64 Eur, a uţ vyplatená náhrada sumu 1 254,73 Eur). V časti mimoriadneho

zvýšenia tento nárok nepovaţoval za opodstatnený poukazujúc na to, ţe u ţalobkyne nešlo

o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa, pretoţe jej predúrazové aktivity neboli

mimoriadne.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie ţalobkyne rozsudkom

z 26. apríla 2012 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej

zamietajúcej časti zmenil tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu

17 924,71 Eur z titulu mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia,

a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej odvolaním napadnutej zamietajúcej

časti prvostupňový rozsudok potvrdil. Zároveň rozhodol o povinnosti ţalovaného zaplatiť

ţalobkyni náhradu trov konania spolu vo výške 5 261,90 Eur do rúk jej zástupcu, do troch dní

od právoplatnosti rozsudku a uloţil mu aj povinnosť zaplatiť v rovnakej lehote na účet súdu

prvého stupňa súdny poplatok 1 410,50 Eur. Na rozdiel od prvostupňového súdu dospel

po zopakovaní a doplnení dokazovania k záveru, ţe u ţalobkyne sú dané dôvody hodné

osobitného zreteľa na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského

uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky, pretoţe je potrebné vziať do úvahy, ţe utrpela úraz

v produktívnom veku (51 rokov), a aj keď sa pred poškodením zdravia nevenovala

mimoriadne aktívne politickej, športovej a kultúrnej činnosti, stratila následkom úrazu

moţnosť plnohodnotne pracovať, venovať sa rodine a zúčastňovať sa beţných športových,

spoločenských a kultúrnych akcií. Za primerané povaţoval zvýšenie tejto náhrady

na 10-násobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému hodnoteniu. Ţalobkyni preto

prisúdil rozdiel medzi touto sumou 19 916,35 Eur (bývalých 600 000 Sk) a uţ priznanou

náhradou 1 991,64 Eur (bývalých 60 000 Sk), t.j. sumu 17 924,71 Eur.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie vedľajšia účastníčka.

Ţiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom vyhovujúcom

výroku zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila

nesprávnym právnym posúdením veci týmto súdom namietajúc, ţe zvýšenie náhrady

za sťaţenie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky prichádza do úvahy len

celkom výnimočne, keď poškodený bol mimoriadne aktívny ako politický alebo verejný

činiteľ, športovec, prípadne umelec, pričom u ţalobkyne o takýto prípad nešlo.

Ţalobkyňa ani ţalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) po zistení, ţe dovolanie

bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

v zákonnej lehote ( ) a ţe ide v napadnutej časti o rozsudok, proti ktorému

je prípustné ( ), preskúmal tento rozsudok ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, ţe dovolanie vedľajšej účastníčky nie je dôvodné.

Dovolací súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania

taxatívne vymedzených v ustanovení a iných vád, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistil, ţe z obsahu spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú.

Následne sa preto zaoberal správnosťou napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného

dovolacieho dôvodu, t.j. či rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť nesprávnu aplikáciu hmotného

práva na zistený skutkový stav alebo jeho nesprávny výklad, ktorý má za následok nesprávne

rozhodnutie. V rámci dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci,

dovolací súd skúma, či zistený skutkový stav umoţňoval, resp. neumoţňoval právny záver,

ku ktorému dospel odvolací súd.

V preskúmavanej veci bolo dovolaním spochybnené právne posúdenie veci odvolacím

súdom v otázke existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie

odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia spôsobené trvalými následkami

poškodenia zdravia ţalobkyne. Podľa názoru dovolacieho súdu riešenie tejto otázky

odvolacím súdom bolo správne.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd sa ani po zopakovaní a doplnení

dokazovania prakticky neodchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ale

dôsledne z neho vychádzal. Správne aplikoval na daný prípad vyhlášku, platnú v čase

poškodenia zdravia a ustálenia zdravotného stavu ţalobkyne, a správne interpretoval

ustanovenie § 7 ods. 3 tohto právneho predpisu.

V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, ţe utrpené zranenie

zanechalo u ţalobkyne trvalé následky spočívajúce vo váţnych duševných poruchách,

v obmedzení pohyblivosti pravého kolena stredne ťaţkého stupňa, v nestabilite pravého

kolena, v čiastočnej obrne ihlicového nervu, vo výraznom vybočení pravého kolena,

v poruchách krvného a lymfatického obehu pravého predkolenia, v keloidných jazvách

na pravej dolnej končatine a v obmedzení pohyblivosti bedrovej chrbtice s príznakmi

koreňového dráţdenia ľahkého stupňa na základe skrátenia pravej dolnej končatiny. Ďalej

bolo zistené, ţe ţalobkyňa utrpela úraz ako 51 ročná, ţe v dobe pred úrazom bola spoločensky

aktívna, ako učiteľka matematiky a fyziky na základnej škole si neustále zvyšovala svoju

kvalifikáciu, zapájala sa do rôznych súťaţí i ako spoluautorka, externe doučovala

v prípravných kurzoch matematiky, navštevovala rôzne spoločenské podujatia, absolvovala

dovolenky, lyţovala, pomáhala rodičom a starala sa o maloletého syna.

Právny záver odvolacieho súdu o tom, ţe v danej veci sa jedná o prípad hodný

osobitného zreteľa, ako výsledok jeho úvahy vychádzajúcej z vyššie uvedených skutkových

zistení, dovolací súd nemal dôvod spochybniť. Úvahy odvolacieho súdu neboli totiţ zjavne

neprimerané, ale naopak zodpovedali zisteným skutočnostiam. Z hľadiska výšky priznanej

náhrady nemoţno spochybniť ani jeho záver o opodstatnenosti jej zvýšenia na desaťnásobok

sumy zodpovedajúcej bodovému hodnoteniu určeného znalcom. Práve nezvýšenie tejto

náhrady, t.j. jej priznanie len vo výške 1 991,64 Eur, by znamenalo zjavnú neproporcionalitu

v porovnaní s utrpenými následkami poškodenia zdravia. Dovolací súd sa so skutkovými

a právnymi závermi odvolacieho súdu stotoţňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.

V súvislosti so správnou interpretáciou ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky povaţuje

za potrebné poznamenať, ţe v zmysle výklad

a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov musí byť v súlade s touto . Moderným ústavným nepísaným pravidlom je

princíp proporcionality (primeranosti) patriaci medzi všeobecné zásady právne, ktoré síce nie

sú v právnych predpisoch výslovne obsiahnuté, no v európskej právnej kultúre sa bezo zvyšku

uplatňujú. V prípade zodpovednosti za škodu na zdraví uplatnenie tohto princípu znamená, ţe

výška priznanej náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia musí byť proporcionálna

vo vzťahu k utrpeným trvalým následkom poškodenia zdravia (porovnaj nález Ústavného

súdu Českej republiky z 29. októbra 2005 (dostupný na www.usoud.cz).

Ustanovenie vyhlášky č. vyhlášky treba preto vykladať tak, ţe

umoţňuje zvýšenie odškodnenia nad stanovené najvyššie výmery aj v prípadoch, v ktorých to

so zreteľom na konkrétne okolnosti vyţaduje zachovanie primeranosti medzi priznanou

náhradou a následkami poškodenia zdravia.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie vedľajšej účastníčky smerujúce proti

správnemu rozsudku odvolacieho súdu zamietol ( ).

Úspešnej ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe jej

v súvislosti s ním ţiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2014

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová