Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8b2/390468.d2e08a.pdf
PDF · 115.19 KB
No categories available
6Cdo/271/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 Cdo 271/2012
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K EJ R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Daniely Švecovej a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej
veci ţalobkyne Mgr. V. B., bývajúcej v B., proti ţalovanému P. F., bývajúcemu v B., za
účasti Slovenskej kancelárie poisťovateľov so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82,
zastúpenej Allianz – Slovenskou poisťovňou, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad
č. 4, ako vedľajšej účastníčky na strane ţalovaného, o mimoriadne zvýšenie bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 99 034,06 Eur, vedenej na Okresnom súde
Bratislava V pod sp.zn. 11 C 196/2002, o dovolaní vedľajšej účastníčky proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2012 sp.zn. 9 Co 147/11 takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Ţalobkyni sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou podanou na Okresnom súde Bratislava V 28. novembra 2002 sa ţalobkyňa
domáhala voči ţalovanému náhrady škody za úraz, ktorý utrpela 14. júna 2001 pri dopravnej
nehode zavinenej ţalovaným. Náhradu škody si uplatnila vo forme bolestného a sťaţenia
spoločenského uplatnenia, a to vo výške 45-násobku sumy zodpovedajúcej základnému
bodovému hodnoteniu bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia, t.j. v sume
99 034,06 Eur (pôvodne bývalých 2 983 500 Sk), s poukazom na dôvody hodné osobitného
zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaţenia
spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)
rozsudkom z 15. novembra 2010 č.k. 11 C 196/02-182 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť
ţalobkyni sumu 5 586,54 Eur a náhradu trov konania 1 943,62 Eur do rúk jej právneho
zástupcu, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ţalobu zamietol
a zároveň rozhodol, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu
735,04 Eur a súdny poplatok 279 Eur, a to tieţ do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Priznanie náhrady za bolestné povaţoval za primerané do výšky 5-násobku sumy
zodpovedajúcej základnému počtu bodov, ktorým bolo bolestné ohodnotené v znaleckom
posudku, t.j. v sume 4 849,63 Eur (po odpočítaní uţ vyplatenej náhrady), prihliadajúc
na celkovú bolestivosť a psychické útrapy ţalobkyne pri liečení a počas rehabilitácie. Nárok
na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia uznal za dôvodný len do výšky náhrady
zodpovedajúcej základnému bodovému hodnoteniu po odpočítaní uţ vyplatenej náhrady, t.j.
v sume 736,90 Eur (keď celková náhrada predstavovala sumu 1000 bodov x 60 Sk = 60 000
Sk, t.j. 1991,64 Eur, a uţ vyplatená náhrada sumu 1 254,73 Eur). V časti mimoriadneho
zvýšenia tento nárok nepovaţoval za opodstatnený poukazujúc na to, ţe u ţalobkyne nešlo
o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa, pretoţe jej predúrazové aktivity neboli
mimoriadne.
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie ţalobkyne rozsudkom
z 26. apríla 2012 sp.zn. 9 Co 147/11 rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej
zamietajúcej časti zmenil tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu
17 924,71 Eur z titulu mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej odvolaním napadnutej zamietajúcej
časti prvostupňový rozsudok potvrdil. Zároveň rozhodol o povinnosti ţalovaného zaplatiť
ţalobkyni náhradu trov konania spolu vo výške 5 261,90 Eur do rúk jej zástupcu, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a uloţil mu aj povinnosť zaplatiť v rovnakej lehote na účet súdu
prvého stupňa súdny poplatok 1 410,50 Eur. Na rozdiel od prvostupňového súdu dospel
po zopakovaní a doplnení dokazovania k záveru, ţe u ţalobkyne sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského
uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky, pretoţe je potrebné vziať do úvahy, ţe utrpela úraz
v produktívnom veku (51 rokov), a aj keď sa pred poškodením zdravia nevenovala
mimoriadne aktívne politickej, športovej a kultúrnej činnosti, stratila následkom úrazu
moţnosť plnohodnotne pracovať, venovať sa rodine a zúčastňovať sa beţných športových,
spoločenských a kultúrnych akcií. Za primerané povaţoval zvýšenie tejto náhrady
na 10-násobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému hodnoteniu. Ţalobkyni preto
prisúdil rozdiel medzi touto sumou 19 916,35 Eur (bývalých 600 000 Sk) a uţ priznanou
náhradou 1 991,64 Eur (bývalých 60 000 Sk), t.j. sumu 17 924,71 Eur.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie vedľajšia účastníčka.
Ţiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom vyhovujúcom
výroku zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila
nesprávnym právnym posúdením veci týmto súdom namietajúc, ţe zvýšenie náhrady
za sťaţenie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky prichádza do úvahy len
celkom výnimočne, keď poškodený bol mimoriadne aktívny ako politický alebo verejný
činiteľ, športovec, prípadne umelec, pričom u ţalobkyne o takýto prípad nešlo.
Ţalobkyňa ani ţalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) po zistení, ţe dovolanie
bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide v napadnutej časti o rozsudok, proti ktorému
je prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal tento rozsudok ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, a dospel k záveru, ţe dovolanie vedľajšej účastníčky nie je dôvodné.
Dovolací súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania
taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 O.s.p. a iných vád, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistil, ţe z obsahu spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú.
Následne sa preto zaoberal správnosťou napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného
dovolacieho dôvodu, t.j. či rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci.
Nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť nesprávnu aplikáciu hmotného
práva na zistený skutkový stav alebo jeho nesprávny výklad, ktorý má za následok nesprávne
rozhodnutie. V rámci dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci,
dovolací súd skúma, či zistený skutkový stav umoţňoval, resp. neumoţňoval právny záver,
ku ktorému dospel odvolací súd.
V preskúmavanej veci bolo dovolaním spochybnené právne posúdenie veci odvolacím
súdom v otázke existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie
odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia spôsobené trvalými následkami
poškodenia zdravia ţalobkyne. Podľa názoru dovolacieho súdu riešenie tejto otázky
odvolacím súdom bolo správne.
Z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd sa ani po zopakovaní a doplnení
dokazovania prakticky neodchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ale
dôsledne z neho vychádzal. Správne aplikoval na daný prípad vyhlášku, platnú v čase
poškodenia zdravia a ustálenia zdravotného stavu ţalobkyne, a správne interpretoval
ustanovenie § 7 ods. 3 tohto právneho predpisu.
V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, ţe utrpené zranenie
zanechalo u ţalobkyne trvalé následky spočívajúce vo váţnych duševných poruchách,
v obmedzení pohyblivosti pravého kolena stredne ťaţkého stupňa, v nestabilite pravého
kolena, v čiastočnej obrne ihlicového nervu, vo výraznom vybočení pravého kolena,
v poruchách krvného a lymfatického obehu pravého predkolenia, v keloidných jazvách
na pravej dolnej končatine a v obmedzení pohyblivosti bedrovej chrbtice s príznakmi
koreňového dráţdenia ľahkého stupňa na základe skrátenia pravej dolnej končatiny. Ďalej
bolo zistené, ţe ţalobkyňa utrpela úraz ako 51 ročná, ţe v dobe pred úrazom bola spoločensky
aktívna, ako učiteľka matematiky a fyziky na základnej škole si neustále zvyšovala svoju
kvalifikáciu, zapájala sa do rôznych súťaţí i ako spoluautorka, externe doučovala
v prípravných kurzoch matematiky, navštevovala rôzne spoločenské podujatia, absolvovala
dovolenky, lyţovala, pomáhala rodičom a starala sa o maloletého syna.
Právny záver odvolacieho súdu o tom, ţe v danej veci sa jedná o prípad hodný
osobitného zreteľa, ako výsledok jeho úvahy vychádzajúcej z vyššie uvedených skutkových
zistení, dovolací súd nemal dôvod spochybniť. Úvahy odvolacieho súdu neboli totiţ zjavne
neprimerané, ale naopak zodpovedali zisteným skutočnostiam. Z hľadiska výšky priznanej
náhrady nemoţno spochybniť ani jeho záver o opodstatnenosti jej zvýšenia na desaťnásobok
sumy zodpovedajúcej bodovému hodnoteniu určeného znalcom. Práve nezvýšenie tejto
náhrady, t.j. jej priznanie len vo výške 1 991,64 Eur, by znamenalo zjavnú neproporcionalitu
v porovnaní s utrpenými následkami poškodenia zdravia. Dovolací súd sa so skutkovými
a právnymi závermi odvolacieho súdu stotoţňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.
V súvislosti so správnou interpretáciou ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky povaţuje
za potrebné poznamenať, ţe v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad
a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Moderným ústavným nepísaným pravidlom je
princíp proporcionality (primeranosti) patriaci medzi všeobecné zásady právne, ktoré síce nie
sú v právnych predpisoch výslovne obsiahnuté, no v európskej právnej kultúre sa bezo zvyšku
uplatňujú. V prípade zodpovednosti za škodu na zdraví uplatnenie tohto princípu znamená, ţe
výška priznanej náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia musí byť proporcionálna
vo vzťahu k utrpeným trvalým následkom poškodenia zdravia (porovnaj nález Ústavného
súdu Českej republiky III. ÚS 350/03 z 29. októbra 2005 (dostupný na www.usoud.cz).
Ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vyhlášky treba preto vykladať tak, ţe
umoţňuje zvýšenie odškodnenia nad stanovené najvyššie výmery aj v prípadoch, v ktorých to
so zreteľom na konkrétne okolnosti vyţaduje zachovanie primeranosti medzi priznanou
náhradou a následkami poškodenia zdravia.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie vedľajšej účastníčky smerujúce proti
správnemu rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Úspešnej ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe jej
v súvislosti s ním ţiadne nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. januára 2014
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová