Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Urto/1/2014

Identifikačné číslo spisu: 4013000045 Dátum vydania rozhodnutia: 30.01.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Karabín Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:4013000045.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v konaní o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody, vo veci občianky Slovenskej republiky T. U., odsúdenej rozsudkom Krajinského súdu Wiener Neustadt v Rakúskej republike z 20. januára 2012 číslo 38 Hv 59/11g, v spojení s rozsudkom Vrchného krajinského súdu Viedeň z 26. júna 2012 číslo 17 Bs 162/12s prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 30. januára 2014 v Bratislave odvolanie odsúdenej T. U. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 25. septembra 2013 sp. zn. a rozhodol

rozhodol:

Podľa odvolanie odsúdenej T. U. s a z a m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 25. septembra 2013 sp. zn. podľa uznal na území Slovenskej republiky rozsudok rakúskeho Krajinského súdu Wiener Neustadt z 20. januára 2012 číslo 38 Hv 59/11g v spojení s rozsudkom Vrchného krajinského súdu Viedeň z 26. júna 2012 číslo 17 Bs 162/12s, ktorými bola občianka Slovenskej republiky T. U., nar. XX. X. XXXX v P., bytom P., P., ul. R. T. X/X, uznaná vinnou

zo spáchania

A/ zločinu živnostenskej krádeže podľa , , prvý prípad , dvojnásobného prečinu odcudzenia bezhotovostného platobného prostriedku podľa , na tom skutkovom základe, že:

I. T. U. a S. S. sa pokúsili dňa 27.12.2011 vo Viedni o krádež tým, že T. U. otvorila zips kabelky a v príslušných kabelkách hľadala predmety, ktoré by bolo vhodné ukradnúť, zatiaľ čo S. S. ju kryl, a síce R. P., pričom tento čin nebol dokonaný z dôvodu pozorovania predavačky obchodu so suvenírmi, Q. C., pričom tento čin nebol dokonaný z dôvodu zakročenia pracovníkov civilnej hliadky, v siedmych až ôsmych ďalších zásahoch menovite neznámym poškodeným,

II. T. U. dňa 08.10.2011 vo Wiener Neustadt sa sama pokúsila ukradnúť E. E. peňaženku v hodnote 60,00 Eur spolu s hotovosťou vo výške 91,00 Eur a cestovný lístok Viedenských spojov, pričom S. S. a T. U. sa pokúsili spáchať krádež so živnostenským účelom.

B/ prečinu nátlaku podľa , na tom skutkovom základe, že:

T. U. sa dňa 08.10.2011 vo Wiener Neustadt pokúsila zadovážiť si bezhotovostný platobný prostriedok, ktorým nemá právo disponovať, s úmyslom obohatenia sa tým, že v priebehu opísaného zásahu krádeže, opísaného v bode A/ II. 1./ sa usilovala o odcudzenie kreditnej karty a bankomatovej karty E. E., ktoré sa nachádzali v jej peňaženke,

za použitia násilia sa pokúsila donútiť dolemenovaných k zrieknutiu sa výkonu ich práva na zadržanie podľa § 80 odsek 2 Trestného súdneho poriadku tým, že E. E. pevne chytila a do ruky jej zasadila úder, V. R., ktorý ju zadržal, zasadila nárazy do tela.

Za to jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov, vo výkone ktorého bude odsúdená T. U. pokračovať po jej odovzdaní na území Slovenskej republiky a to podľa písmeno b/ v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala prostredníctvom zvoleného obhajcu odvolanie odsúdená T. U.. Namietala v ňom, že pre nedostatok dôvodov nie je možné zistiť, ako sa súd prvého stupňa vyrovnal s ustanovením , najmä s jeho odsekom 1 písm. j/, ktorý citovala. Uviedla, že po rozhodnutí prvostupňového Krajinského súdu vo Viedni, ktorým jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov nepodmienečne a 10 mesiacov podmienečne, bola prepustená na slobodu. Nemala žiadne vedomosti o ďalšom odvolacom konaní. Nebolo jej doručené odvolanie prokurátora, ani predvolanie na odvolacie pojednávanie. O tom, že jej bol premenený podmienečný trest na nepodmienečný sa dozvedela až z napadnutého rozsudku v tomto konaní. Taktiež jej nebol doručený ani návrh v tejto veci. Uvedeným postupom jej bolo závažným spôsobom odňaté právo na obhajobu.

Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a uznanie a výkon rozhodnutia podľa odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd, na podklade včas podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že odvolanie odsúdenej T. U. nie je dôvodné.

Vo veci rozhodol príslušný krajský súd v zmysle , keďže zo spisového materiálu možno jednoznačne zistiť, že odsúdená T. U. je občiankou Slovenskej republiky a má trvalý pobyt v obvode Krajského súdu v Nitre. Opodstatnene preto tomuto súdu bolo doručené Osvedčenie uvedené v článku 5 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody na účely ich výkonu v Európskej únii. K tomuto osvedčeniu bol pripojený rakúskou stranou rozsudok Krajinského súdu Wiener Neustadt sp. zn. g s jeho prekladom do slovenského jazyka a tiež rozsudok Vrchného krajinského súdu vo Viedni sp. zn. 17 Bs 162/12s, ktorého preklad si zabezpečil Krajský súd v Nitre.

Okrem návrhu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na rozhodnutie o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia mal krajský súd k dispozícii aj vyjadrenie krajského prokurátora v Nitre k návrhu, ktorý súhlasil s tým, aby Krajský súd v Nitre vydal rozsudok o uznaní a výkone rozsudku Krajinského súdu Wiener Neustadt z 20. januára 2012 číslo 38 Hv 59/11g právoplatným dňa 26. júna 2012, na základe ktorého má slovenská štátna občianka T. U. vykonať trest odňatia slobody v trvaní 450 dní. Ďalej si krajský súd zadovážil potvrdenie o štátnom občianstve T. U. a jej trvalom pobyte a odpis registra trestov vo vzťahu k jej osobe.

Na uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia sú v danom prípade splnené všetky podmienky predpokladané o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona rozhodnutie štátu pôvodu možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Krajský súd správne uviedol, o aké trestné činy by išlo, ak by sa skutky uvedené v rozsudku rakúskeho prvostupňového súdu mali posudzovať podľa slovenského právneho poriadku. V pripojenom osvedčení podľa článku 5 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV orgán, ktorý vydal toto osvedčenie, neoznačil v príslušnej časti žiadnu kategóriu trestných činov, ktoré sú špecifikované v , a tak krajský súd správne skúmal obojstrannú trestnosť, ktorá je daná, pričom časť skutku posudzovaná rakúskymi súdmi ako samostatný trestný čin, by bola posudzovaná podľa slovenského v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa Tr. zák., že sa páchateľ bezprostredne po čine pokúsil uchovať si vec násilím. Pokus o odcudzenie kreditnej a bankomatovej karty poškodenej E. E. by bolo možné posúdiť ako pokus trestného činu podľa Tr. zák., ako to správne uzavrel Krajský súd v Nitre.

Žiaden z dôvodov na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia podľa nebol zistený, a to ani ten, na ktorý poukazuje obvinená vo svojom odvolaní.

Zmyslom o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, je urýchliť výkon trestných sankcií v rámci štátov Európskej únie, na základe právoplatných odsudzujúcich rozhodnutí súdov tých členských štátov Európskej únie, ktoré sú viazané rámcovým rozhodnutím Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii. Zároveň jeho cieľom je aj uľahčiť sociálnu nápravu odsúdeného.

Na ten účel má slúžiť osvedčenie podľa článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008, na ktoré poukazuje , ktoré tvorí prílohu tohto zákona. Je rovnaké vo všetkých štátoch viazaných uvedeným rámcovým rozhodnutím Rady Európskej únie a za jeho riadne vyplnenie je zodpovedný orgán štátu pôvodu, ktorý odsudzujúce rozhodnutie vydal.

V predmetnom prípade orgán štátu pôvodu osvedčil v príslušnej rubrike uvedeného osvedčenia, ktoré bolo spolu s odsudzujúcim rozhodnutím doručené vykonávaciemu štátu, ktorým je Slovenská republika, že odsúdená T. U. sa osobne zúčastnila konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa ukladá trest.

V prípade odsúdenej T. U. definitívny pätnásťmesačný trest odňatia slobody bol uložený až v odvolacom konaní, na základe odvolania štátnej žalobkyne, o ktorom rozhodol Vrchný krajinský súd vo Viedni dňa 26. júna 2012 uznaným rozhodnutím sp. zn. 17 Bs 162/12s. Ten v dôsledku porušenia ustanovení Rakúskej republiky vo vzťahu k výroku o treste prvostupňovým súdom, zrušil prvostupňové rozhodnutie, podľa ktorého z pätnásťmesačného trestu odňatia slobody desať mesiacov podmienečne odložil na skúšobnú dobu troch rokov na základe budúcej bezúhonnosti. Druhostupňový Vrchný krajinský súd vo Viedni dospel k záveru, že celý trest odňatia slobody vo výmere pätnásť mesiacov má byť nepodmienečný.

Z pripojeného osvedčenia vydaného orgánom štátu pôvodu vyplýva, že z tohto pätnásťmesačného nepodmienečného trestu odňatia slobody odsúdená T. U. vykonala 151 dní, ktoré jej treba započítať pre prípad uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia na území Slovenskej republiky.

Nielen vydané osvedčenie podľa článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV a svedčí o tom, že odsúdená T. U. sa osobne zúčastnila konania, ktoré viedlo k vydaniu odsudzujúceho rozhodnutia v štáte pôvodu, ale aj samotné druhostupňové rozhodnutie Vrchného krajinského súdu vo Viedni z 26. júna 2012 rozptyľuje pochybnosť o tejto skutočnosti, lebo v ňom samotnom, ktorého preklad si zadovážil Krajský súd v Nitre, sa uvádza, že odvolacie konanie na Vrchnom krajinskom súde vo Viedni dňa 26. júna 2012 sa konalo aj za prítomnosti obžalovanej T. U. a obhajcov Mag. Hackla a Dr. Halmera. Neprítomný bol len spoluobžalovaný S. S..

Vykonávajúci štát, ktorým je Slovenská republika, nemá dôvod spochybňovať alebo znovu osvedčovať to čo je uvedené priamo v odsudzujúcom rozsudku štátu pôvodu, čo sa týka samotného priebehu konania.

Niet preto dôvodu na odmietnutie uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia podľa , na ktorý sa odvoláva odsúdená T. U.. Navyše treba poznamenať, že pre tento dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia by z osvedčenia vydaného orgánom štátu pôvodu muselo vyplývať, že dotknutá osoba sa osobne nezúčastnila konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia, okrem prípadov ďalej uvedených pod bodmi 1. až 3. tohto ustanovenia. V danom prípade z osvedčenia, ako aj z rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa štátu pôvodu vyplýva opak.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podrobne preskúmal aj ostatné dôvody podľa , ktoré sú predpokladom na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia štátu pôvodu, ale nezistil, ako už vyššie poznamenal, žiadny tam uvedený dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia.

Vychádzajúc zo zadovážených dôkazov k osobe odsúdenej T. U. Krajský súd v Nitre správne rozhodol, že na základe uznaného rozhodnutia odsúdená vykoná pätnásťmesačný trest odňatia slobody na území Slovenskej republiky v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Bude vecou Krajského súdu v Nitre zaoberať sa už v rámci vykonávacieho konania otázkou započítania do výkonu trestu tej doby, po ktorú bola v súvislosti s danými trestnými činmi obmedzená osobná sloboda odsúdenej T. U. v Rakúskej republike.

Na základe uvedených dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.