Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/93/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, zastúpenej spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, proti ţalovanému P. B., bývajúcemu

v L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného, Zdruţenia na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Vaţecká č. 16, zastúpeného JUDr. Ambrózom

Motykom, advokátom v Stropkove, Námestie SNP č. 7, o zaplatenie 1 317,67 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. ,

o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. októbra

2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Vedľajší účastník je povinný nahradiť ţalobkyni trovy dovolacieho konania 34,17 €

na účet TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka č. 5, Bratislava, do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 2. apríla 2012, č.k. -59

uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni 1 220,08 € s príslušenstvom a náhradu trov

konania vo výške 375,18 €, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd konanie

v časti o zaplatenie 97,95 € zastavil. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, ţe medzi

právnym predchodcom ţalobkyne a ţalovaným bola uzavretá zmluva o poskytnutí

flexipôţičky v zmysle a nasl. , uvedený vzťah je však potrebné

posúdiť aj ako spotrebiteľský vzťah podľa o spotrebiteľských

úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy a podľa všeobecného predpisu, ktorým je

. Ţalovaný riadne svoj záväzok zo zmluvy neplnil, preto súd prvého

2

stupňa čiastočne ţalobe vyhovel a zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobkyni 1 220,08 €

s príslušenstvom. Konanie ohľadom sumy 97,95 € v dôsledku späťvzatia ţaloby zastavil.

Ţalobkyňa pred doručením písomného vyhotovenia uvedeného rozsudku zobrala

ţalobu v celom rozsahu späť a ţiadala konanie zastaviť. Ţalovaný a vedľajší účastník

so späťvzatím ţaloby súhlasili.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 31. októbra 2012 sp. zn. pripustil

späťvzatie ţaloby, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil. Rozhodol, ţe

účastníci konania a vedľajší účastník nemajú právo na náhradu trov konania. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, ţe rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého ak je

ţaloba vzatá späť, keď uţ rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ

právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak

druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu

prvého stupňa a konanie zastaví. Pri rozhodnutí o trovách konania poukázal na ustanovenie

, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa

platia i pre odvolacie konanie, na ustanovenie , podľa ktorého

ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo

konanie zastavené. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe

konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie

ţalovaného vzala späť ţaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania

ţalovaný. Podľa ustanovenia o povinnosti nahradiť trovy konania

rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd

uviedol, ţe účastníci konania nenavrhli, aby sa o trovách rozhodlo a keďţe nebolo

preukázané, ţe by ţaloba nebola podaná dôvodne, ani vedľajšiemu účastníkovi nemohla byť

priznaná náhrada trov konania (jeho konštatovanie nie je ničím podloţené).

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník, ktorý ho

navrhol zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odvodil

z ustanovenia Uviedol, ţe odvolací súd porušil právo účastníka

na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pretoţe iba stroho citoval ustanovenia

procesného kódexu, pričom však neuviedol, podľa ktorého ustanovenia rozhodol. Taktieţ

nezodpovedá skutočnosti tvrdenie súdu, ţe vedľajší účastník si neuplatnil náhradu trov

konania. Správne mal odvolací súd o trovách rozhodnúť podľa s pouţitím

veta prvá V ďalšom vedľajší účastník vyslovil svoj nesúhlas

3

s argumentáciou súdu prvého stupňa vo vzťahu k jeho tvrdeniu, ţe vedľajší účastník nemôţe

v konaní vzniesť účinne námietku premlčania, vyjadril sa k stanoveniu výšky tarify hodnoty

veci a k právu spotrebiteľského zdruţenia na náhradu trov konania.

Ţalobkyňa navrhla dovolanie ako nedôvodné a neprípustné zamietnuť, uplatnila si

náhradu trov dovolacieho konania.

Ţalovaný sa k dovolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania z ustanovenia nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom).

So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde. Z výroku uznesenia

odvolacieho súdu jasne vyplýva, ţe účastníci konania a vedľajší účastník nemajú právo

na náhradu trov konania a v odôvodnení súd uviedol konkrétne zákonné ustanovenia, podľa

ktorých vec právne posúdil. Uviedol, ţe účastníci konania nenavrhli, aby sa o trovách konania

rozhodlo a keďţe nebolo preukázané, ţe by ţaloba nebola podaná dôvodne, ani vedľajšiemu

účastníkovi nemohla byť priznaná náhrada trov konania (jeho konštatovanie nie je ničím

podloţené). Odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu zodpovedá poţiadavkám kladeným

na odôvodnenie rozhodnutia.

Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením súdu je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

dovolateľa nemoţno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia

Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie dovolateľa ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti dovolateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd jej priznal náhradu trov dovolacieho konania

za úkon právnej sluţby advokáta, ktorú poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu

z 11. júna 2013 ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil súd podľa § 10

ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 21,50 € (vychádzajúc z hodnoty predmetu dovolacieho konania

248,28 €; t.j. trovy konania, ktoré ţiadal priznať dovolateľ) a náhradu výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné určil vo výške 1/100 výpočtového základu

(§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky), t.j. 7,81 €. Keďţe právny zástupca ţalobkyne je

platcom DPH, súd priznal aj 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Celkovo trovy právneho

zastúpenia predstavujú sumu 34,17 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2014

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová