Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
64b/399987.3fd003.pdf
PDF · 150.01 KB
No categories available
2Cdo/93/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 93/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, zastúpenej spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, proti ţalovanému P. B., bývajúcemu
v L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného, Zdruţenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Vaţecká č. 16, zastúpeného JUDr. Ambrózom
Motykom, advokátom v Stropkove, Námestie SNP č. 7, o zaplatenie 1 317,67 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 6 C 11/2012,
o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. októbra
2012 sp. zn. 5 Co 158/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Vedľajší účastník je povinný nahradiť ţalobkyni trovy dovolacieho konania 34,17 €
na účet TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka č. 5, Bratislava, do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 2. apríla 2012, č.k. 6 C 11/2012-59
uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni 1 220,08 € s príslušenstvom a náhradu trov
konania vo výške 375,18 €, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd konanie
v časti o zaplatenie 97,95 € zastavil. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, ţe medzi
právnym predchodcom ţalobkyne a ţalovaným bola uzavretá zmluva o poskytnutí
flexipôţičky v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, uvedený vzťah je však potrebné
posúdiť aj ako spotrebiteľský vzťah podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy a podľa všeobecného predpisu, ktorým je
Občiansky zákonník. Ţalovaný riadne svoj záväzok zo zmluvy neplnil, preto súd prvého
stupňa čiastočne ţalobe vyhovel a zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobkyni 1 220,08 €
s príslušenstvom. Konanie ohľadom sumy 97,95 € v dôsledku späťvzatia ţaloby zastavil.
Ţalobkyňa pred doručením písomného vyhotovenia uvedeného rozsudku zobrala
ţalobu v celom rozsahu späť a ţiadala konanie zastaviť. Ţalovaný a vedľajší účastník
so späťvzatím ţaloby súhlasili.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 31. októbra 2012 sp. zn. 5 Co 158/2012 pripustil
späťvzatie ţaloby, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil. Rozhodol, ţe
účastníci konania a vedľajší účastník nemajú právo na náhradu trov konania. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, ţe rozhodol podľa ustanovenia § 208 O.s.p., podľa ktorého ak je
ţaloba vzatá späť, keď uţ rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ
právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak
druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu
prvého stupňa a konanie zastaví. Pri rozhodnutí o trovách konania poukázal na ustanovenie
§ 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa
platia i pre odvolacie konanie, na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého
ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo
konanie zastavené. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie
ţalovaného vzala späť ţaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
ţalovaný. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd
uviedol, ţe účastníci konania nenavrhli, aby sa o trovách rozhodlo a keďţe nebolo
preukázané, ţe by ţaloba nebola podaná dôvodne, ani vedľajšiemu účastníkovi nemohla byť
priznaná náhrada trov konania (jeho konštatovanie nie je ničím podloţené).
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník, ktorý ho
navrhol zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odvodil
z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol, ţe odvolací súd porušil právo účastníka
na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pretoţe iba stroho citoval ustanovenia
procesného kódexu, pričom však neuviedol, podľa ktorého ustanovenia rozhodol. Taktieţ
nezodpovedá skutočnosti tvrdenie súdu, ţe vedľajší účastník si neuplatnil náhradu trov
konania. Správne mal odvolací súd o trovách rozhodnúť podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s pouţitím
§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. V ďalšom vedľajší účastník vyslovil svoj nesúhlas
s argumentáciou súdu prvého stupňa vo vzťahu k jeho tvrdeniu, ţe vedľajší účastník nemôţe
v konaní vzniesť účinne námietku premlčania, vyjadril sa k stanoveniu výšky tarify hodnoty
veci a k právu spotrebiteľského zdruţenia na náhradu trov konania.
Ţalobkyňa navrhla dovolanie ako nedôvodné a neprípustné zamietnuť, uplatnila si
náhradu trov dovolacieho konania.
Ţalovaný sa k dovolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia,
ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne
vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,
je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania z ustanovenia § 239 O.s.p. nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom).
So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej
veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti
konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe
zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde. Z výroku uznesenia
odvolacieho súdu jasne vyplýva, ţe účastníci konania a vedľajší účastník nemajú právo
na náhradu trov konania a v odôvodnení súd uviedol konkrétne zákonné ustanovenia, podľa
ktorých vec právne posúdil. Uviedol, ţe účastníci konania nenavrhli, aby sa o trovách konania
rozhodlo a keďţe nebolo preukázané, ţe by ţaloba nebola podaná dôvodne, ani vedľajšiemu
účastníkovi nemohla byť priznaná náhrada trov konania (jeho konštatovanie nie je ničím
podloţené). Odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu zodpovedá poţiadavkám kladeným
na odôvodnenie rozhodnutia.
Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
Právnym posúdením súdu je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny
právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov
vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné (o taký prípad v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
dovolateľa nemoţno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani z ustanovenia § 237 O.s.p.
Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie dovolateľa ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti dovolateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej priznal náhradu trov dovolacieho konania
za úkon právnej sluţby advokáta, ktorú poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu
z 11. júna 2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil súd podľa § 10
ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 21,50 € (vychádzajúc z hodnoty predmetu dovolacieho konania
248,28 €; t.j. trovy konania, ktoré ţiadal priznať dovolateľ) a náhradu výdavkov za miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné určil vo výške 1/100 výpočtového základu
(§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky), t.j. 7,81 €. Keďţe právny zástupca ţalobkyne je
platcom DPH, súd priznal aj 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Celkovo trovy právneho
zastúpenia predstavujú sumu 34,17 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. januára 2014
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová