Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/120/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej PRO CIVITAS,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová č. 2/A, zastúpenej advokátskou kanceláriou verita,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatská č. 18, proti povinnej Z. Š., bývajúcej v K.,

o vymoženie 2 217,75 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod

sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 29. marca 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor poţiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len „Exekučný poriadok“)

na základe rozhodcovského rozsudku zo 17. mája 2011 sp. zn. ISB0410073 Stáleho

rozhodcovského súdu, ktorý zriadila ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA A MEDIAČNÁ,

a.s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 7 (ďalej len „označený rozhodcovský

rozsudok“).

Okresný súd Košice – okolie uznesením z 27. októbra 2011 č.k. -15

ţiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, ţe po preskúmaní obchodných podmienok spoločnosti Poštová

banka a.s. (právna predchodkyňa oprávnenej), dospel k záveru, ţe tieto obsahujú podmienky

spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto

podmienkou je rozhodcovská doloţka, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, ţe v prípade

nedosiahnutia dohody pri riešení akýchkoľvek sporov, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere,

klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov pred Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská arbitráţna a mediačná, a.s. a miestom

rozhodcovského konania je Bratislava. Súd prvého stupňa mal za to, ţe z takto formulovanej

rozhodcovskej doloţky je spotrebiteľovi odopretá moţnosť brániť svoje práva pred

všeobecným súdom v prípade, ak oprávnená podá ţalobu na rozhodcovský súd. Musí sa

podrobiť konaniu vzdialenostne neprijateľnému a pred subjektom, ktorý si oprávnená uţ

predformulovala v zmluve. Spotrebiteľ si túto doloţku osobitne nevyjednal a nemal na výber,

vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Takto formulovaná

doloţka spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doloţka vopred

vzdal práva na účinnú procesnú obranu. Rozhodcovskú doloţku povaţoval okresný súd

za neprijateľnú s prihliadnutím aj na Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, keďţe núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne

rozhodcovskému konaniu. Prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinnosti odporuje

dobrým mravom. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa ţiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach uznesením z 29. marca 2012 sp. zn.

napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne ( ).

Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Konštatoval, ţe v bode 10.2.

Všeobecných obchodných podmienok, v ktorom je uvedená rozhodcovská doloţka, je tieţ

uvedené, ţe rozhodcovský súd sa bude riadiť podľa jeho vnútorných predpisov, a to Štatútom

a Rokovacím poriadkom, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania.

Tieto predpisy však povinnej neboli známe v čase, kedy uzatvárala zmluvu o úvere, a povinná

nebola poučená o moţnosti podať na všeobecnom súde ţalobu na zrušenie rozhodcovského

rozsudku. Odvolací súd mal za to, ţe aj keby spor rozhodoval súd zriadený podľa vyššie

uvedenej právnej úpravy, tak znenie rozhodcovskej doloţky v ţiadnom prípade nemoţno

povaţovať za splnenie povinnosti banky, ako právneho predchodcu oprávnenej, ponúknuť

povinnej riešenie sporov v rozhodcovskom konaní tak, aby povinná, ako spotrebiteľ, mala

moţnosť voľby, či prijme alebo neprijme predloţený návrh a ani za poučenie o dôsledkoch

uzavretia rozhodcovskej doloţky. Na základe takéhoto posúdenia rozhodcovskej doloţky

odvolací súd mal za to, ţe táto nie je individuálne vyjednaná, ale je uvedená iba

vo Všeobecných obchodných podmienkach. Povinná mala moţnosť zmluvu s týmito

podmienkami prijať alebo ju odmietnuť. Mal za to, ţe u spotrebiteľských zmlúv takýto spôsob

dojednania rozhodcovskej doloţky, je dojednaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,

dôsledkom čoho je podľa jeho absolútna neplatnosť. O náhrade

trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení

s ustanovením

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla, aby

dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie súdu

prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

vyvodzovala z , , , a jeho dôvodnosť z aţ c/

Poukázala na ustanovenie o bankách, v zmysle

ktorého bola právna predchodkyňa oprávnenej povinná ako banka ponúknuť svojim klientom

neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Ďalej poukázala na to, ţe je

neprijateľné, aby súd poprel prípustnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, pretoţe

nebol podaný návrh na začatie konania o jeho zrušenie, hoci podľa zákona bol potrebný

a taktieţ boli splnené všetky podmienky pre právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku.

Exekučný súd podľa názoru dovolateľky nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu na základe ktorej bol vydaný.

Vo veci je daná prekáţka právoplatne rozhodnutej veci „res iudicata“. Ďalej poukázala na to,

ţe ak by si exekučný súd uzurpoval právomoc v rámci exekučného konania vstupovať do uţ

ukončeného nachádzacieho konania, prestala by mať zmysel úprava moţnosti domáhať sa

zrušenia rozhodcovského rozsudku. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd

príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či uţ

ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve

a len ako tzv. exekučný súd. Konaním súdu jej bolo odňaté právo domáhať sa svojho práva

na uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní, pretoţe súd vyslovil bez zákonného

dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom

za nevykonateľné. Dovolateľka ďalej tvrdila, ţe konanie súdu je postihnuté vadou podľa

, ktorej sa súd dopustil tým, ţe jej neumoţnil podať kvalifikované

odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu v dôsledku nedostatočného odôvodnenia

jeho rozhodnutia a odvolací súd sa nezaoberal odvolacími dôvodmi oprávnenej, ktoré

v podanom odvolaní uviedla. Poznamenala, ţe exekučný súd v exekučnom konaní nie je

oprávnený ex offo skúmať povahu rozhodcovskej doloţky vzhľadom na právoplatnosť

a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, ţe dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s

ods. 1 veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné

dovolanie, sú vymenované v a Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie

oprávnenej preto podľa ustanovení a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo, preto prípustnosť jej dovolania

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa uţ najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 28. marca 2013 sp. zn. , 30. apríla 2013 sp. zn.

, 24. mája 2013 sp. zn. , 24. mája 2013 sp. zn.

, 24. mája 2013 sp. zn. a konštatuje, ţe právne závery,

ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

S prihliadnutím na poţiadavku procesnej ekonomiky preto najvyšší súd na odôvodnenia

týchto rozhodnutí v podrobnostiach poukazuje s tým, ţe sa s nimi v plnom rozsahu stotoţňuje

aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, ţe :

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Prekáţku rozsúdenej veci ( ) pre exekučné konanie netvorí

rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie nemá

charakter exekučného konania.

Ustanovenie dopadá len na tie prípady, v ktorých súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný ţiadny návrh na začatie konania vo veci, ktorá

nemôţe začať bez návrhu (oprávnená ale podala návrh na vykonanie exekúcie).

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zamietnutím ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie sa oprávnenej neodopiera právo na výkon rozhodnutia.

Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol

spor so spotrebiteľom prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať

rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom

na obsah a dôvodnosť odvolania oprávnenej). Ich rozhodnutia nemoţno povaţovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe súdy sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich

účel a význam. Námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného

vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov teda nie je dôvodná.

K týmto záverom dospel najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa

stotoţňuje s názorom, ţe v danom prípade uzavretá rozhodcovská doloţka – z dôvodov

vysvetlených uţ súdmi niţších stupňov – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy

( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doloţka nemohla zaloţiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

K námietke dovolateľky, ţe právna predchodkyňa oprávnenej v danom prípade len

plnila zákonnú povinnosť, dovolací súd uvádza, ţe v zmysle § 93b ods. 1 zákona

č. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len

„“) banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim

klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, ţe ich prípadné

vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym

rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (osobitným zákonom sa tu

v zmysle poznámky pod čiarou 88k rozumie (ako celok) a tieţ

ods. 1 o platobnom styku a o doplnení a zmene niektorých zákonov –

ďalej len „“). Poznámka pod čiarou nemá síce normatívny charakter,

slúţi ale na spresnenie výkladu zákona (viď R 109/2011). Dovolací súd preto pri výklade

ustanovenia vzal na zreteľ právne predpisy, na ktoré sa

pri tomto ustanovení pod čiarou odkazuje. Zohľadnil, ţe je právny

predpis, ktorý obsahuje ustanovenia všeobecnej povahy charakterizujúce kaţdé rozhodcovské

konanie, zloţenie a činnosť všetkých rozhodcovských súdov, štandardný priebeh

rozhodcovského konania, náleţitosti rozhodcovského rozhodnutia, ako aj všeobecné

predpoklady jeho zrušenia, uznania a výkonu. Prihliadol tieţ na to, ţe ustanovenie § 67 ods. 1

má podstatne konkrétnejšiu povahu, zohľadňujúcu individuálne

postavenie banky a okolnosti prípadu, v ktorom dodávateľom je banka a v jej spotrebiteľskom

spore s klientom ide o plnenie z bankového obchodu. Podľa tohto ustanovenia sú banky

a pobočky zahraničných bánk povinné spoločne alebo prostredníctvom svojho záujmového

zdruţenia zriadiť stály rozhodcovský súd podľa osobitného zákona so sídlom v Bratislave;

štatútom tohto stáleho rozhodcovského súdu sa môţu zriadiť aj jeho pobočky. Podľa § 67

ods. 2 stály rozhodcovský súd podľa odseku 1 je príslušný

rozhodovať predovšetkým spory z platobného styku, ktoré vznikli medzi a/ vykonávacími

inštitúciami a ich klientmi pri vykonávaní prevodov, b/ vydavateľmi elektronických

platobných prostriedkov a oprávnenými drţiteľmi elektronických platobných prostriedkov pri

vydávaní a pouţívaní elektronických platobných prostriedkov. Citované zákonné ustanovenia

mali viesť právnu predchodkyňu oprávnenej (Poštovú banku, a.s.) k tomu, aby klientovi

(povinnej) ponúkla neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, ţe ich

prípadné spory zo zmluvy o úvere budú rozhodované: a/ v rozhodcovskom konaní, b/ pred

stálym rozhodcovským súdom, c/ zriadeným bankami spoločne alebo prostredníctvom ich

záujmového zdruţenia. V preskúmavanej veci spis nenasvedčuje tomu, ţe právna

predchodkyňa oprávnenej takto postupovala – nevyplýva z neho, ţe by sa rozhodcovská

doloţka, ktorá bola v danom prípade uzavretá, týkala rozhodcovského konania pred takým

rozhodcovským súdom, ktorý vykazuje vyššie uvedené znaky (viď a/ aţ c/). Predmetné

zmluvné dojednanie sa podľa všetkého netýka stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

bankami alebo ich záujmovým zdruţením, ale iného stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bol

ustanovený odlišným subjektom. Námietku oprávnenej, ţe jej právna predchodkyňa len plnila

svoju zákonnú povinnosť, plnenie ktorej nemohlo viesť k neprijateľnej podmienke

v spotrebiteľskej zmluve, preto dovolací súd povaţoval v danom prípade za nenáleţitú.

K námietke oprávnenej, ţe slovenský preklad čl. 3 ods. 3 bod 1. písm. q/ Smernice nie

je správny, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe aţ do nadobudnutia účinnosti

nariadenia Rady č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného

vestníka Európskej únie je právne záväznou jeho písomná podoba, ktorej vyhotovenia

v slovenskom jazyku zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 3

o úradnom vestníku Európskej únie).

V súvislosti s námietkou dovolateľky, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, ţe táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd nepriznal povinnej náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodala návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová