Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/5/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsednícky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Dušana Szabó a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti odsúdenému A. O., nar. XX.XX.XXXX v J., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 05.11.2021, č. k. -46, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20.01.2022 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. O. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa , , , (ďalej len „Tr. zák.“) zamietol žiadosť odsúdeného A. O. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22.02.2016, sp. zn. , v spojení s uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13.09.2017, sp. zn. , rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 06.03.2017, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 25.05.2017, sp. zn. a rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24.04.2017, sp. zn. .

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že formálna podmienka podmienečného prepustenia v danom prípade bola splnená.

V prípade prvej materiálnej podmienky - preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností okresný súd konštatoval, že táto splnená nie je. Okresný súd poukázal na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, podľa ktorého správanie, vystupovanie ako aj dodržiavanie stanovených noriem odsúdeným je na priemernej úrovni. Na jeho osobu boli evidované negatívne poznatky menej závažného charakteru. Pracovne zaradený nie je. Okrem piatich disciplinárnych odmien ústav eviduje voči osobe odsúdeného aj štyri disciplinárne tresty, ktoré sú už zahladené. Stanovené ciele programu zaobchádzania plní čiastočne, a riaditeľ neodporúča odsúdeného podmienečne prepustiť. Okresný súd ďalej konštatoval, že plnenie si základných povinností vo výkone trestu je nevyhnutnou podmienkou ako samotnej adaptácie tak aj celého priebehu výkonu trestu odňatia slobody a keďže odsúdený svojou vlastnou aktivitou, ktorú možno objektivizovať najmä cez disciplinárne odmeny, nepreukázal zvýšenú snahu po náprave, jeho správanie vo výkone trestu je skôr výrazom prispôsobenia sa samotnému režimu výkonu trestu a nie prejavom jeho vyššej aktivity plnenia si svojich povinností a polepšenia sa. Okresný súd v tomto smere poukázal na to, že poslednú disciplinárnu odmenu odsúdený získal 01.02.2020, teda pred viac ako rokom a pol. Poukázal aj na skutočnosť, že správanie odsúdeného nebolo stabilné, a odsúdený svojím správaním dal dôvod na jeho premiestnenie z diferenciačnej skupiny „B“ do diferenciačnej skupiny „C“ dňa 29.01.2018, teda ide o premiestnenie v dôsledku nedostatočného správania sa odsúdeného. Odsúdený síce získal aj disciplinárne odmeny, avšak vzhľadom na dlhšie obdobie od získania poslednej disciplinárnej odmeny, ako aj vzhľadom na krátke obdobie od spätného premiestnenia do diferenciačnej skupiny „B“, bol okresný súd toho názoru, že správanie odsúdeného nemožno hodnotiť ako dlhodobo

pozitívne, ktoré by odôvodňovalo prijať záver o polepšení sa. Čo sa týka výkonu ochranného liečenia okresný súd by túto skutočnosť nepovažoval za prekážku, nakoľko v zmysle vyjadrenia zástupcu ústavu Hrnčiarovce nad Parnou bol podaný návrh na prepustenie odsúdeného z ochranného liečenia a to práve zo strany ÚVTOS, čo svedčí o materiálnom ukončení ochranného liečenia.

V prípade druhej materiálnej podmienky, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, okresný súd dospel k názoru, že táto tiež splnená nie je. Okresný súd k uvedenému záveru dospel s poukazom na trestnú minulosť odsúdeného, jeho sedem záznamov v odpise registra trestov a povahu trestných činov, za ktoré bol odsúdený. Za odsúdenia z rokov 2007, 2007, 2017 a 2017 bol odsúdenému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a za odsúdenia z rokov 2006, 2013 a 2016 bol odsúdenému uložený podmienečný trest odňatia slobody. Podľa názoru okresného súdu páchanie trestnej činnosti nie je u odsúdeného len jednorazovým vybočením z inak riadneho spôsobu jeho života, ale ide o osobu, ktorá opakovane a dlhodobo pácha trestnú činnosť. Z týchto skutočností vyplývajú potom okresnému súdu vážne a dôvodné pochybnosti o tom, či možno od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Okresný súd poukázal najmä na tú skutočnosť, že odsúdením z roku 2016 bol odsúdenému uložený podmienečný trest odňatia slobody, teda odsúdenému bola daná možnosť ukázať, že je schopný viesť riadny život, minimálne počas skúšobnej doby, ktorú však nevyužil. Odsúdený sa počas trvania skúšobnej doby opätovne dopustil spáchania trestného činu, čo viedlo k nariadeniu trestu odňatia slobody uloženého skorším rozhodnutím. Odsúdený teda napriek potrestaniu a upozorneniu súdu na protiprávnosť svojho konania sa tohto dopustil opäť, a od jeho spáchania ho neodradila ani hrozba nariadenia nepodmienečného trestu odňatia slobody a ani predchádzajúci výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Okresný súd dospel k záveru, že odsúdený má opakovane sklony k páchaniu trestnej činnosti a ani predchádzajúce odsúdenie, aj keď nespojené s výkonom trestu odňatia slobody, a ani hrozba nariadenia nepodmienečného trestu odňatia slobody, nepôsobili na odsúdeného dostatočne výchovne a preventívne tak, aby odsúdeného prevychovali a odradili od páchania ďalšej trestnej činnosti.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia tiež vyplýva konštatovanie okresného súdu, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba vždy zhodnotiť osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho správania pred spáchaním trestného činu, správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu ako aj správania vo výkone trestu odňatia slobody. Tieto okolnosti pritom nemožno zhodnotiť izolovane, ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných súvislostiach. Správanie sa odsúdeného v minulosti má v tomto prípade rozhodujúci význam pri určení pravdepodobnosti jeho správania sa v budúcnosti. Okresný súd na základe týchto konkrétnych skutočností dospel k záveru, že od odsúdeného nemožno očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pričom mal za to, že náprava odsúdeného a celkové pozitívne pôsobenie na odsúdeného je možné len počas ďalšieho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú do konania neverejného zasadnutia sťažnostného súdu neodôvodnil.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený splnil iba formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Súd I. stupňa správne vyhodnotil, že správanie sa odsúdeného vo výkone trestu nepreukazuje polepšenie tak, ako to vyplýva z hodnotenia riaditeľa ústavu, ktorý sám konštatuje, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie len čiastočne. Okresný súd tiež správne a v súlade so zákonom vyhodnotil osobu odsúdeného, prihliadol na jeho trestnú minulosť, a dospel k správnemu záveru o tom, že odsúdený nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že správanie odsúdeného vo výkone trestu je len na priemernej úrovni, bol disciplinárne odmenený naposledy dňa 01.02.2020, doposiaľ bol sedemkrát súdne trestaný a vykonal v minulosti už aj nepodmienečný trest odňatia slobody.

Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. okrem formálnej podmienky súčasne spĺňať aj dve materiálne podmienky a to, že svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený súčasne nespĺňa obe materiálne podmienky vyplývajúce z vyššie uvedeného ustanovenia, preto súd I. stupňa správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol a preto napokon krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.