Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/404/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne

M. Ž., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. R. F., advokátkou v Š., proti ţalovanej A. B.,

bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. P. A., advokátom v B., o vrátenie daru, vedenej na

Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 20. októbra 2009 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovanej trovy dovolacieho konania, ktoré tvoria trovy

právneho zastúpenia v sume 153,29 € do rúk alebo na účet JUDr. P. A., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta rozsudkom z 28. januára 2003 č.k. -49 zamietol

ţalobu pôvodnej ţalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd uloţil ţalovanej vydať jej

spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorú jej darovala zmluvou spísanou na Štátnom

notárstve v G. č. N X.. Poukázal na skutočnosť, ţe má nesporne preukázané, ţe k uzavretiu

darovacej zmluvy došlo 17.10.1990 a dar nadobudla ţalovaná ako obdarovaná registráciou

predmetnej darovacej zmluvy na Štátnom notárstve v G. pred vyše dvanástimi rokmi.

Podľa , darca sa môţe domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo členom rodiny tak, ţe hrubo porušuje dobré mravy. Podľa rozsudku

okresného súdu v danom prípade ani z obsahu návrhu, ani z výpovede ţalovanej sa súdu

nepodarilo zistiť, ktoré chovanie povaţuje ţalobkyňa za také, od ktorého si odvodzuje svoje

právo na vrátenie daru a kedy k takémuto konaniu došlo. Podľa názoru súdu, všeobecné

tvrdenie „ţe mi nepomáha a nestará sa“, nie je správaním, ktoré moţno kvalifikovať

ako hrubé porušenie dobrých mravov a okrem toho, nebolo moţné v konaní ani zistiť, kedy

k takémuto porušeniu došlo. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného ani menej

2

významné porušenie dobrých mravov ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru.

Pri posudzovaní konkrétneho správania súd vychádzal z toho, či ide o porušenie dosahujúce

značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom,

váhou, by nadobudlo povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Záverom súd uviedol, ţe

vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré posudzoval dospel k záveru, ţe v danom prípade

podmienky, ktoré vyţaduje zákon na to, aby sa ţalobkyňa ako darkyňa mohla domáhať

vrátenia daru voči ţalovanej v minulosti ako obdarovanej, nie sú splnené.

Proti rozsudku okresného súdu podala pôvodná ţalobkyňa v zákonnej lehote

odvolanie, ktoré bolo doručené Okresnému súdu v Galante 20. marca 2003. Pôvodná

ţalobkyňa A. A. zomrela X. Okresný súd Galanta rozhodol uznesením č.k. 12 C 218/2001-

173 o prerušení konania aţ do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného na

Okresnom súde Galanta pod sp. zn. z dôvodu ustálenia okruhu dedičov.

Konanie o dedičstve bolo právoplatne ukončené 14. októbra 2008 s tým, ţe jedinou

dedičkou majetku poručiteľky A. A. je M. Ţ., rod. A., bytom B.. Na základe uvedenej

skutočnosti do konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. na

miesto pôvodnej ţalobkyne vstúpila M. Ţ..

Na základe predloţeného odvolania Krajský súd v Trnave rozsudkom z 20. októbra

2009 č.k. -215 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa v celom

rozsahu stotoţnil s rozhodnutím okresného súdu, ktorý správne zistil skutkový stav veci a vec

aj správne právne posúdil. Z rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, ţe rozhodoval aj

s vedomosťou o skutočnosti, ţe pôvodná ţalobkyňa A. A. v priebehu odvolacieho

konania zomrela a jej právnou nástupkyňou sa stala jej dcéra, súčasná ţalobkyňa M. Ţ.. Vo

veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď termín verejného vyhlásenia rozsudku bol

oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorého prípustnosť

odvodzovala z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p v spojení s ustanovením § 241 ods. 2

písm. a/ a c/. Uviedla, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu bola narušená rovnosť účastníkov

konania, a to z dôvodu, ţe M. Ţ., ako osoba vstupujúca do konania v pozícii účastníka

konania, nebola súdom ako účastník konania vypočutá. Na základe uvedených skutočností

ţiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil

Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

Ţalovaná k podanému dovolaniu ţalobkyne uviedla, ţe ho povaţuje za neprípustné

a nedôvodné a ţiadala, aby ho dovolací súd odmietol, prípadne zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či jej

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom moţno

napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je

prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo

proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ). V danom prípade

dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky niektorého z uvedených

rozsudkov, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý

rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie proti

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu prípustné vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Ustanovenie nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, moţno ním napadnúť aj

rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver o existencii

niektorej z uvedených procesných vád nie je rozhodujúci subjektívny názor účastníka o tom,

ţe v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce

zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Ţalobkyňa vady konania v zmysle aţ e/ a nenamietala

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť ich dovolania preto

z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný postup

súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

K námietke dovolateľky, ţe jej konaním krajského súdu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom, a to konkrétne tak, ţe odvolací súd nenariadil pojednávanie a ţalobkyňa ako

účastník konania nebola súdom vypočutá dovolací súd uvádza, ţe podľa

na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho

súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd

prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý

verejný záujem.

Podľa v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez

nariadenia pojednávania.

Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyţaduje a ani z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva nemoţno vysledovať, ţe by sa malo na všetkých súdnych

inštanciách pojednávanie vykonať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa

na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vţdy

môţe nariadiť pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné. Bez pojednávania nemôţe odvolací

súd meritórne rozhodnúť veci, ak zistí, ţe je potrebné na účely správneho zistenia skutkového

stavu vykonať (zopakovať) dôkazy, alebo ak súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,

resp. ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Je na úvahe odvolacieho senátu, v ktorých prípadoch to ďalej bude povaţovať

za potrebné. V zákone nie je moţné kauzisticky vypočítať všetky moţné situácie, ktoré môţu

v súdnej praxi nastať a práve naopak tým, ţe sa ponechá otázka nariadenia pojednávania

na rozhodnutí súdu v porovnaní so striktnou normatívnou úpravou, takáto úprava bude

v súlade s materiálnou stránkou právneho štátu. Ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia

odvolacieho súdu, tento sa stotoţnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa,

ako aj právnym posúdením veci, čiţe nebolo potrebné v danom prípade zopakovať alebo

doplniť dokazovanie. Verejné prejednanie veci sa uskutočnilo na súde prvého stupňa, čiţe tu

bolo garantované právo účastníka na verejné prejednanie veci a ako je zrejmé z obsahu

súdneho spisu, M. Ţ. ako účastníčka konania, teda v čase po vstupe do konania, produkovala

vyjadrenia k veci v odvolacom konaní (č.l. 186, 199, 200-205). Dovolací súd uvádza, ţe

neexistoval dôleţitý verejný záujem, z dôvodu ktorého by malo byť nariadené odvolacie

pojednávanie. Vzhľadom na právnu úpravu, a to konkrétne , ktorá

umoţňuje rozširovať dôvody odvolania a rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania, môţu účastníci konania v rámci svojich prednesov len

zopakovať obsah svojich návrhov (odvolania a vyjadrenia sa k odvolaniu) alebo rozsah

a dôvody odvolania zúţiť čiastočným späťvzatím odvolania ( ).

Tým, ţe odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie, nepredvolal ţalobkyňu v súlade

s ustanovením , svojím postupom a konaním neodňal ţalobkyni konať

pred súdom v zmysle ustanovenia

Nakoľko prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238

, ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s , ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

ods. 1 ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto priznal ţalovanej náhradu trov

dovolacieho konania v sume zodpovedajúcej odmene za dva úkony právnej sluţby

(vyjadrenie k dovolaniu doručené súdu prvého stupňa 7. februára 2011) podľa § 11 ods. 1

a vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb. Ţalovanej priznal náhradu trov dovolacieho konania v celkovej sume

153,29 € [57 € (1/13 výpočtového základu) + 2 x 7,41 € (reţijný paušál) + uplatnená 19 %

DPH v sume 24,47 €]. Náhradu trov dovolacieho konania je ţalobkyňa povinná zaplatiť

do rúk alebo na účet právneho zástupcu ţalovanej ( v spojení s

ods. 5 veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2014

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová