Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ndt/2/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. P. Szaba v trestnej veci proti

odsúdenému P. W. vo veci návrhu na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody vedenej

na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. na neverejnom zasadnutí 30. januára

2014 v Bratislave o návrhu na odňatie a prikázanie veci v zmysle

rozhodol

t a k t o :

Trestná vec odsúdeného P. W. vedená pod sp. zn. sa Krajskému súdu v

Trnave n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Odsúdený P. W. podal 19. augusta 2013 podľa na Okresný súd Piešťany

návrh na zmenu spôsobu výkonu trestu preradením z ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd Piešťany uznesením zo 17. októbra 2013, sp. zn. , podľa

návrh odsúdeného P. W. zamietol.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odsúdený P. W.

prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť.

Vec bola predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave 13. januára 2014,

pričom elektronickou podateľňou bola pridelená do senátu 6 To.

Predseda senátu 6 To JUDr. P. S.podľa vzniesol námietku

zaujatosti a požiadal o vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania, keďže v osobe

odsúdeného ide o syna jeho bývalej kolegyne, sudkyne Krajského súdu v Trnave

JUDr. D.W., ktorá je toho času už na dôchodku.

Pre rovnaký dôvod vzniesli námietku zaujatosti aj ostatní členovia senátu 6 To

sudcovia JUDr. M. J. a JUDr. I. I., ako aj ďalší sudcovia z trestnoprávneho kolégia, a to zo

senátov 3 To JUDr. D. Š., JUDr. J.K.JUDr. V. T. a 5 To JUDr. Ľ. J., JUDr. T. B.,

JUDr. V. V..

Z uvedeného dôvodu predseda Krajského súdu v Trnave JUDr. A. J.

28. januára 2014 predložil trestnú vec odsúdeného P. W. Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky s návrhom na jej odňatie a prikázanie inému krajskému súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal návrh predsedu Krajského súdu

v Trnave na odňatie veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie inému krajskému súdu,

vyjadrenia sudcov senátov 3 To, 5 To a 6 To Krajského súdu v Trnave ako aj obsah súdneho

spisu a zistil, že návrh nespĺňa zákonom požadované podmienky.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa veta prvá nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi.

Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať, to znamená brať

ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci príslušnému súdu

podľa

Odňatie a prikázanie veci podľa je výnimkou z vyššie uvedenej ústavnej

zásady.

Dôležité dôvody v zmysle môžu byť dôvody, ktoré zabezpečujú

nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného

na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad

trestného konania.

Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle patrí

aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť

o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo

týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi a splnomocnencom, alebo pre pomer k inému

orgánu činnému v tomto konaní.

Dôvody možného vzniku pochybností uvedených v sú uvedené

taxatívne. Spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby

k prejednávanej veci, alebo pomer úradnej osoby k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka,

prípadne ich splnomocnencom a obhajcom.

Nestrannosť je neodmysliteľným atribútom pojmu súd. Nestrannosť sa obyčajne

definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). Možno rozlišovať subjektívny prístup,

ktorý sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro foro interno, a objektívny prístup, pri ktorom

sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti

v tomto smere. Aplikujúc tento prístup potom rozlišujeme nestrannosť subjektívnu

(konkrétnu) a nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu (abstraktnú).

Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak, pričom

spravidla sa posudzuje podľa správania sa sudcu.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu,

ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne,

ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam

so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával.

Práve tu sa uplatňuje teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne

nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán, a predovšetkým

obvineného.

V posudzovanej veci iba sudcovia trestnoprávneho kolégia zo senátov 3 To, 5 To

a 6 To Krajského súdu v Trnave vzniesli námietku zaujatosti z dôvodu, že matkou

odsúdeného P. W. je ich bývalá kolegyňa, ktorá pred odchodom do dôchodku pracovala tiež

na trestnoprávnom kolégiu.

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednania

a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno

mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí

sa tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be

done"), nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa

predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi ( ).

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej

veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia

rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len

vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú

intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať .

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť,

že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne

predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle

v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať

a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu.

Podľa ak z dôvodov uvedených v oznámi svoju

zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení

sudcu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď

výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však

v posudzovanom prípade bude povinný preskúmať iný senát Krajského súdu v Trnave,

a to prípadne pozostávajúci aj zo sudcov z iných kolégií.

Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie zákonných podmienok

na vylúčenie všetkých sudcov krajského súdu a tým zároveň aj splnenie zákonných

podmienok na odňatie a prikázanie veci, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 30. januára 2014

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová