Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/110/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou F.., so sídlom v B., za ktorú koná doc. JUDr. B. F.,

advokát, proti povinnej H. P., bývajúcej v S., t. č. N. zast. opatrovníkom Mesto Spišská Nová

Ves, pre vymoženie 541,72 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová

Ves pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach z 5. septembra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu

na základe notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. J. K., zo 6. novembra 2004, č. k. N.

(ďalej len „notárska zápisnica“).

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo 14. februára 2012 č.k. -41

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora

zamietol. Oprávnenú zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. K. M. trovy exekúcie

vo výške 75,46 €. V odôvodnení uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená

Zmluva o úvere č. X., ktorú posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl.

. Uvedená zmluva obsahuje aj splnomocnenie, ktorým povinná

2

splnomocnila Mgr. T. K. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej

mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným

titulom pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky. Zároveň poukázal

na znenie ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého jednou z požiadaviek na to,

aby bolo možné vykonať exekúciu na podklade notárskej zápisnice je, že táto obsahuje

právny záväzok, teda dohodu oboch strán záväzkovo-právneho vzťahu. Z toho vyplýva, že

exekučným titulom nemôže byť notárska zápisnica, ktorej účastníkom bola len jedna strana,

v tomto prípade povinná. Notárska zápisnica môže byť spôsobilým exekučným titulom len

vedy, ak sú jej účastníkmi obe strany, okrem súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice. Keďže posudzovaná notárska zápisnica neobsahovala záväzok, ale len

prehlásenie povinnej, nebola spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súd

prvého stupňa ďalej poukázal na skutočnosť, že splnomocnenie bolo súčasťou Zmluvy

o úvere vytlačenej na vopred pripravenom formulári, kedy povinná nemala možnosť

ovplyvniť výber splnomocnenca a tento bol vybraný oprávnenou, čím došlo k rozporu

záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom v zmysle § 22 ods. 2 Obč. zákonníka.

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Z tohto dôvodu zamietol aj návrh

oprávnenej na zmenu súdneho exekútora. Na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo

výške 75,46 € zaviazal oprávnenú v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže

táto zastavenie exekúcie zavinila.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením z 5. septembra 2012 sp. zn.

napadnuté uznesenie vo výrokoch, ktorými bola exekúcia vyhlásená

za neprípustnú a exekúcia bola zastavená a vo výroku o trovách exekúcie potvrdil (§ 219

ods. 1). Odmietol odvolanie oprávnenej proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora. Účastníkom náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že splnomocnenie udelené povinnou

advokátovi Mgr. T. K. priamo v Zmluve o úvere v deň podpisu zmluvy nie je platným

právnym úkonom povinnej. Mgr. T. K. nemohol pred notárom platne a v mene povinnej

vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice

aj z iného dôvodu, a to pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa .

Rozpor je daný tým, že advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej

zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v Zmluve o úvere veriteľom –

oprávnenou, a povinná nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu

3

súhlasila so spísaním notárskej zápisnice. Teda povinná si nemohla dobrovoľne vybrať

právneho zástupcu. Odvolací súd ďalej uviedol, že tieto okolnosti vyvolávajú dôvodné

pochybnosti, či zástupca, ktorého si povinná ani sama nezvolila, ale vybrala jej ho oprávnená

ako veriteľ, bude náležite hájiť záujmy práve svojej klientky. Takéto plnomocenstvo uzavreté

bez slobodnej vôle povinnej je v rozpore so zákonom, a pre konflikt záujmov sa prieči

dobrým mravom a preto sú právne úkony, ktoré takto splnomocnený zástupca v mene

zastúpenej urobil podľa absolútne neplatné. Napokon

poznamenal, že ustanovenia § 44 ods. 6 a ani iné ustanovenie Exekučného poriadku odvolanie

proti rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora nepripúšťa, preto sa ním odvolací súd ani

nemohol zaoberať a preto odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho

poriadku odmietol odvolanie oprávnenej proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho

exekútora.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 5. septembra 2012 sp. zn.

podala oprávnená dovolanie z 15. novembra 2012, v ktorom uviedla, že súd

prvého stupňa oprávnenej odňal možnosť konať ( v spojení s

písm. f/ ), keď nerešpektoval procesný návrh oprávnenej, aby došlo k prerušeniu

konania postupom podľa a Zmluvy o fungovaní Európskej

únie a neumožnili jej tak v konaní uplatňovať právne argumenty na podporu svojej pozície

a ochranu legitímnych nárokov. Ďalej uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/, keď opomenul aplikovať

ustanovenie § 167 ods. 1 veta druhá, podľa ktorého súd rozhoduje uznesením o prerušení

konania. Namietala, že súd bol nesprávne obsadený ( v spojení

s ustanovením , keď v rozsahu výkladu práva Európskej únie je

zákonným sudcom vo veci začatej pred vnútroštátnym orgánom nielen sudca určený

rozvrhom práce podľa osobitných predpisov, ale aj komunitárny sudca, lebo jeho povinnosť

rozhodnúť o otázkach interpretácie komunitárneho práva je súčasne aj jeho oprávnením, ktoré

nemožno zásadne obísť a ak, tak len úniovým právom určenými spôsobmi. Ďalej namietala,

že súd druhého (ani súd prvého) stupňa nerozhodol do skončenia exekučného konania

o návrhu oprávnenej na prerušenie konania a v napadnutom potvrdzujúcom rozhodnutí sa

vôbec nezmieňuje o procesnom návrhu oprávnenej. V závere dovolania navrhla požiadať

Súdny dvor Európskej únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto

sporu a odložiť vykonateľnosť rozhodnutia napadnutého uznesenia podľa ust.

Povinná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým nezistil splnenie podmienok

pre odloženie vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia

Následne sa zaoberal otázkou predloženou oprávnenou a to, či je daný dôvod

na prerušenie konania podľa v spojení s ustanovením

, a zistil, že tento návrh oprávnenej nie je dôvodný.

Podľa pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia

o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92

ods. 1 a 4 a § 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia. Podľa § 109

ods. 1 písm. c/ súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych

spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné právne veci je povinný

obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa čl. 267 Zmluvy

o fungovaní Európskej únie, Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej

(prejudiciálnej) otázke. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Súdny dvor

Európskej únie právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:

a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento orgán

usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť

na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa táto otázka položí v konaní

pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný

prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny

dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym

orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie

koná bezodkladne. V druhej vete čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je zakotvená

povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je opravný

prostriedok prípustný, požiadať Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia

o predbežnej otázke. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke

nemožno vykladať absolútne, t.j. že vnútroštátny súdny orgán má vždy a za akýchkoľvek

5

okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle čl. 267

Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K otázke povinnosti vnútroštátneho súdneho orgánu predložiť predbežnú otázku

Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

sa na základe predbežnej otázky položenej Corte suprema Cassazione vyjadril aj Súdny dvor

Európskej únie. V rozsudku CILFIT, C – 283/81 zo 6. októbra 1982 Súdny dvor uviedol:

„Článok 177 tretí odsek Zmluvy EHS (teraz čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie)

sa má vykladať v tom zmysle, že súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný

prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore

pred týmto súdom položí otázka týkajúca sa práva Spoločenstva, s výnimkou prípadov, keď

skonštatuje, že položená otázka nie je relevantná alebo Súdny dvor už podal výklad sporného

ustanovenia Spoločenstva (tzv. acte éclairé, obdobne vo veci Da Costa 28,29 až 30/62,

z 27. marca 1963, Zb. 61,77, fr. znenie), alebo že správne uplatnenie práva Spoločenstva

je také jednoznačné, že neexistujú o tom rozumné pochybnosti (tzv. acte clair), pričom

existenciu tejto možnosti treba posúdiť na základe charakteristík práva Spoločenstva,

osobitných ťažkostí spojených s jeho výkladom a nebezpečenstva rozdielnej judikatúry

v rámci Spoločenstva“.

V danom prípade treba za určujúce považovať to, že rozhodnutia súdov nižších

stupňov nespočívajú na aplikácii alebo interpretácii práva Európskej únie. Z rozhodnutí,

ktorých zrušenia sa oprávnená podaním dovolania domáha, vyplýva, že o vyhlásení exekúcie

za neprípustnú a o jej zastavení bolo rozhodnuté preto, lebo existujúci rozpor medzi záujmami

zástupcu (Mgr. T. K.) a zastúpeného (povinnej) viedol v zmysle § 22 ods. 2 a § 39

k neplatnosti dohody o zastúpení a tiež prejavov vôle zachytených

v notárskej zápisnici. Vzhľadom na to nemožno predmetnú notársku zápisnicu považovať

za vykonateľný exekučný titul. Procesný postup súdov mal v danom prípade podklad najmä

v ustanoveniach § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku a § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného

poriadku, resp. Zo strany súdov nižších stupňov išlo teda v preskúmavanej

veci výlučne o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov.

6

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že nie je daný žiadny dôvod,

pre ktorý by malo byť vyhovené návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania podľa

Dovolací súd vzhľadom na to predmetný návrh zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť a dospel k záveru,

že dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti potvrdzujúcej časti uznesenia

odvolacieho súdu. V zmysle je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho

súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa V zmysle

ods. 2 je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému v až c/ Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle až e/ netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Oprávnená v dovolaní namietala, že súdy jej odňali možnosť pred súdom konať

v zmysle Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia

účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv.

Z dovolania vyplýva názor oprávnenej, že k odňatiu jej možnosti pred súdom konať

došlo tým, že odvolací súd v konaní nerešpektoval procesný návrh oprávnenej na prerušenie

konania podľa a Zmluvy o fungovaní EÚ a neumožnil jej

tak v konaní uplatňovať právne argumenty na podporu svojej pozície. Namietala, že o jej

návrhu na prerušenie konania nebolo do skončenia exekučného konania rozhodnuté.

Námietka oprávnenej, že odvolací súd tým, že nerozhodol o jej návrhu na prerušenie

konania a ani neuviedol dôvody, pre ktoré sa návrhom oprávnenej na prerušenie konania

nezaoberal, čím oprávnenej odňal možnosť konať pre súdom, nie je dôvodná. Súd prvého

stupňa a rovnako aj odvolací súd postupovali správne, ak sa týmto návrhom oprávnenej

nezaoberali. V danej veci už nebol dôvod o tomto návrhu oprávnenej rozhodovať, pretože

odvolací súd rozhodol o odvolaní oprávnenej uznesením z 5. septembra 2012, návrh

na prerušenie konania bol odvolaciemu súdu doručený až 24. septembra 2012. Preto už nebol

dôvod o tomto návrhu oprávnenej rozhodovať, keďže už bolo o odvolaní oprávnenej

rozhodnuté. Navyše v tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR z 26. júla 2012 sp. zn. v zmysle ktorého, ak súd v priebehu konania

nedospeje k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva, a preto konanie podľa § 109

ods. 1 písm. c/ nepreruší, prejednanie a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu

nezakladá procesnú vadu konania v zmysle ani g/ Uvedený záver

potvrdzuje aj skutočnosť, že oprávnená uvedeným postupom navrhla prerušiť aj dovolacie

konanie a dovolací súd o tomto návrhu rozhodol. Z uvedeného dôvodu je neopodstatnená

dovolacia námietka, že bola oprávnenej odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/

Podľa dovolateľky je konanie postihnuté taktiež vadou podľa ust. § 237 písm. g/

, súd bol nesprávne obsadený. K tejto námietke dovolateľka poukázala na uznesenie

Ústavného súdu SR sp. zn.: , v zmysle ktorého zákonným sudcom vo veci

začatej pred vnútroštátnym súdom nie je len sudca určený rozvrhom práce, ale komunitárny

sudca, lebo jeho povinnosť rozhodnúť o otázkach interpretácie komunitárneho práva je

súčasne aj jeho oprávnením. Ak sa v spore v konaní pred vnútroštátnym súdom nepodieľal

svojím výkladom práva spoločenstva komunitárny sudca, hoci tento výklad bol nevyhnutný

na rozhodnutie vo veci samej, potom vnútroštátny súd bol v tejto časti konania pred ním

nesprávne obsadený.

Právne závery vyplývajúce z uvedeného uznesenia Ústavného súdu SR nemožno

na daný prípad aplikovať. Súd prvého stupňa a rovnako aj odvolací súd neboli povinné

9

konanie prerušiť podľa a požiadať súdny dvor Európskej únie

o výklad práva európskeho spoločenstva – komunitárneho práva. Dovolací súd k týmto

námietkam oprávnenej poukazuje na svoje odôvodnenie týkajúce sa návrhu oprávnenej

na prerušenie konania v zmysle dovolacím súdom a pre úplnosť

dodáva, že ustanovenie ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie

len vtedy, ak dospel k záveru (rozhodol), že požiada Súdny dvor o rozhodnutie o predbežnej

otázke, lebo je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie

danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania

na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru na vydanie rozhodnutia

o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje

ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah

právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný

výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu

relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. Ak súd pri priebežnom

posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva a návrhu

účastníka na prerušenie konania v zmysle nevyhovie, prejednanie

a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu nezakladá (v takom prípade) procesné vady

konania ani v zmysle ani v zmysle písm. g/

V dovolaní sa napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením

veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle (iba výskyt ktorej v konaní

na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť prípustnosť dovolania oprávnenej).

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne

odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá

(viď R 54/2012).

10

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou ( a ) a prípustnosť podaného

dovolania nevyplýva z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol

dovolanie oprávnenej podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V konaní o dovolaní oprávnenej vzniklo procesne úspešnej povinnej právo na náhradu

trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala (

v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

nepriznal povinnej náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na ich priznanie

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : J. Uhlířová