Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/74/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R. S., P., proti žalovanému

X., a. s., N., IČO: X., o zaplatenie 1 094,93 Eur (32 986,-- Sk) s prísl., na odvolanie

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. novembra 2004, č. k.

17 Cb 129/03–67, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

26. novembra 2004, č. k. 17 Cb 129/03–67 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 26. 11. 2004, č. k. 17 Cb 129/03–67

rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1 094,93 Eur (32 986,-- Sk) spolu

s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne od 24. 07. 2003 do zaplatenia a náhradu trov

konania 54,77 Eur (1 650,-- Sk).

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu

o odkúpení akcií X., a. s. a následne dohodou o splácaní zo dňa 14. 06. 2002, na základe

ktorej mal žalovaný voči nemu záväzok 1 094,93 Eur (32 986,-- Sk). Podľa

, ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok alebo jeho základ,

súd rozhodne rozsudkom na základe uznania nároku alebo jeho základu. Podľa § 157 ods. 5

v odôvodnení rozsudku podľa O. s .p. uvedie súd iba predmet konania

a stručné dôvody, prečo tak rozhodol a ustanovenie zákona podľa ktorého rozhodol. Keďže

žalovaný základ pre práva uplatneného žalobou uznal, spochybňoval len výšku nároku, súd

preto dôvodnosť základu nároku neskúmal a sústredil sa len na riešenie otázky, či výšku

nároku žalobcu je možné vypočítať podľa kritérií uvedených v článku II. zmluvy o spätnom

odkúpení akcii. Podľa názoru súd na spôsobe výpočtu ceny akcií pri ich predčasnom spätnom

2

odkúpení zo strany žalovaného na žiadosť žalobcu sa účastníci kúpnej zmluvy dohodli

v článku II. kúpnej zmluvy, pričom dohoda obsiahnutá v článku je podľa názoru súdu určitá

a zrozumiteľná. Žalovaný mal žalobcovi vyplatiť dlžnú sumu do 27. 07. 2003 a keďže tak

neurobil dňom 24. 07.2003, sa ocitol s plnením v omeškaní žalobcovi a v zmysle ust. § 369

ods. 1 a § 502 Ods. 1 Obch. zákonníka vzniklo právo aj na vyplatenie úrokov z omeškania.

z týchto dôvodov rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa

Proti rozsudku sa odvolal žalovaný s poukazom na ust. 201 a nasl. , z dôvodov

podľa a

Uviedol, že predmetom sporu v danej veci, bol domnelý nárok žalobcu na zaplatenie

žalovanej čiastky, ktorý mal vzniknúť zo zmlúv o odkúpení akcií X., a. s., č.

C 494400 005 zo dňa 17. 01. 2000 a č. D 696800 235 zo dňa 15. 02. 2001, uzatvorenými

medzi žalobcom a žalovaným. V zmysle čl. II B ods. 2 zmluvy sa žalovaný zaviazal, že ak

„o to akcionár písomne, avšak najskôr po roku odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy

požiada, zaväzuje sa 1 D predčasne odkúpiť jeho vyššie uvedené akcie 1 G a vyplatiť mu

za ne do 3 mesiacov odo dňa, ku ktorému to žiada, alikvotnú finančnú čiastku, zníženú

o poplatok vo výške 10% z nej“. Obsahom citovaného ustanovenia zmluvy je podľa

žalovaného budúci záväzok žalovaného o spätné odkúpenie predmetných akcií, čo predstavuje

uzatvorenie dvojstranného právneho úkonu – kúpnej zmluvy, predmetom ktorej budú uvedené

akcie spoločnosti X., a. s., medzi zmluvnými stranami žalobcom ako predávajúcim

a žalovaným ako kupujúcim, a to za kúpnu cenu vopred dohodnutú. Žalovaný poukázal na

ust. § 289 ods. 1, 2 a § 290 ods. 1, 2 Obch. zák., z ktorých ustanovení má za to, že zmluvu,

uzavretú medzi účastníkmi konania, je treba v jej článku II. B, bod 2 považovať

za zmluvu o budúcej zmluve, z ktorej nevyplýva žiadne priame plnenie bez odkúpenia akcií.

Podľa názoru odvolateľa, žalobca sa žalobou mal domáhať nahradenia prejavu vôle

na uzavretie kúpnej zmluvy na splnenie si povinností, vyplývajúcej žalovanému zo zmluvy

o budúcej zmluve v súlade s ust. . Ďalej poukázal na to, že

nikdy výslovne neuznal dlh voči žalobcovi, a preto odôvodnenie rozhodnutia s poukazom

na ust. a považuje za neodôvodnené.

3

Preto navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako

nedôvodnú podľa , alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Žalobca podal písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu a navrhol rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Je toho názoru, že odvolanie je účelové,

tendenčné s cieľom zmariť pohľadávku žalobcu, ktorú žalovaný uznal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa ustanovenia a v medziach dôvodov odvolania,

bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

V priebehu odvolacieho konania bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa

29. 03. 2005 pod č. k. -204, vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, a preto

konanie v zmysle ,

v znení zmien bolo prerušené ( ďalej ZKV).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací pokračoval v konaní po tom, čo

uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. 05. 2012 pod č. k. 1K 136/04–204 bol

vyhlásený konkurz zrušený podľa § 44 ods. 1 písm. a/ ZKV a správca konkurznej podstaty

JUDr. Peter Kubík bol zbavený svojej funkcie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 19. 06. 2012.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05. 09. 2003 domáhal zaplatenia 1 094,93

Eur (32 986,-- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,055% denne od 24. 07. 2003

do zaplatenia, ktoré právo žalobca odvodzuje zo zmluvy o odkúpení akcií X.,

a. s., č. C 494400 005 zo dňa 17. 01. 2000 a č. D 696800 235 zo dňa 15. 02. 2001,

uzatvorenými medzi žalobcom a žalovaným.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobe v časti istiny 1094,93 Eur (32 986,-

Sk) a úroku z omeškania vo výške 10,5% ročne od 24. 07. 2003 do zaplatenia vyhovel

rozsudkom pre uznanie základu nároku, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný základ práva

uplatneného žalobou uznal a ním spochybňovaná výška nároku je daná dohodou, obsiahnutou

v článku II. predmetných kúpnych zmlúv o spätnom odkúpení akcií, ktorá podľa súdu prvého

4

stupňa je určitá a zrozumiteľná. O priznaných úrokoch z omeškania rozhodol s poukazom

na ust. § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1 Obch. zák.

Podľa , ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok,

uplatnený žalobou alebo jeho základ, alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd

rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.

Podľa rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného

uznania nároku možno len na návrh žalobcu a na základe alebo čiastočného vzdania sa nároku

len so súhlasom žalovaného.

Podľa citovaného ustanovenia rozsudok na základe uznania nároku prichádza

do úvahy v prípade, ak kedykoľvek počas konania žalovaný pred súdom uzná nárok uplatnený

žalobou, prípadne jeho základ. Uznanie nároku je tak procesným úkonom žalovaného, čo

v praxi znamená, že uznanie nároku je účinné, jedine ak sa urobí vo vzťahu k súdu. Ak

žalovaný uzná nárok hmotnoprávnym úkonom voči svojmu žalobcovi, berie túto skutočnosť

súd do úvahy pri rozhodovaní veci a posúdi ju podľa okolností konkrétneho prípadu, napr.

ako uznanie dlhu či uznanie záväzku.

Uznanie nároku voči sudu je možné uskutočniť vo všetkých procesných formách

predpísaných zákonom pre podania účastníkov. Ak žalovaný nárok uzná na pojednávaní,

uvedie sa táto skutočnosť v zápisnici, pre ktorú sa vyžaduje ďalej, aby žalovaný zápisnicu

podpísal. Žalovaný môže uznať nárok žalobcu len do určitej výšky alebo čo do základu a súd

vydá čiastočný rozsudok na základe uznania nároku, resp. čiastočný medzitýmny rozsudok.

Rozhodnutie rozsudkom pre uznanie časti nároku predpokladá aj návrh žalobcu.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz podľa , proti ktorému podal

žalovaný včas odpor (č. l. 22),v ktorom namietal nesprávny postup súdu prvého stupňa, keďže

v danom prípade neboli splnené podmienky pre jeho vydanie. Podľa jeho názoru súd bol

povinný posúdiť platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu z dôvodu jeho neurčitosti

a taktiež namietal nesprávnosť – výšku požadovaných úrokov a navrhol žalobu v celom

rozsahu zamietnuť.

5

Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.11. 2004 ( č. l. 60) jednoznačne vyplýva,

že žalovaný neuznal nárok žalobcu, ale naopak výslovne trval na dôvodoch podaného odporu,

t. j. žiadal žalobu zamietnúť ako nedôvodnú.

Z uvedených skutočností je nepochybné, že neboli splnené zákonné podmienky

pre vydanie rozsudku pre uznanie základu nároku postupom podľa

Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, či vydal rozsudok medzitýmny, čiastočný,

resp. konečný, keďže o príslušenstve k pohľadávke - výške uplatnených úrokov z omeškania

rozhodol v rozpore s petitom žaloby.

V danom prípade je napadnuté rozhodnutie zaťažené procesnou vadou podľa §§ 153a,

, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Bratislave podľa , a zrušil a vec vrátil

tomuto súdu na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. rozhodne aj

o trovách konania.

Podľa je pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie

konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 31. januára 2014

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová