Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/255/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P. s. r. o.,

so sídlom A., IČO: X., zast. advokátskou kanceláriou V., s. r. o., so sídlom K., IČO: X.,

konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta JUDr. J. N., proti povinnej: S. H., nar.

X., bytom: B., o vymoženie 740,96 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Komárno pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu

v Nitre č. k. 15CoE/144/2012-31zo dňa 15. augusta 2012, právoplatné dňa 5. marca 2013,

takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor JUDr. M. Š., so sídlom Exekútorského úradu N., žiadosťou zo dňa

11. 11. 2011, Okresnému súdu Komárno ako súdu prvého stupňa (ďalej tiež ako „exekučný

súd“) doručenou dňa 16. 11. 2011 (č. l. 1), na základe návrhu oprávneného (č. l. 2 - 3)

požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného

v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„EP“). Exekučným titulom na vykonanie exekúcie je Rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného pri R., a. s., so sídlom: S., IČO: X. (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn.

IIB0410214 zo dňa 17. 05. 2011, právoplatný dňa 13. 06. 2011 a vykonateľný dňa

17. 06. 2011 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

Okresný súd uznesením č. k. -20 zo dňa 23. 01. 2012, žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zamietol.

2

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 EP, § 40

ods. 1, , o rozhodcovskom konaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“), § 39, § 52, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1, ods. 2

(ďalej len „“),

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 4 zákona

č. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

a Smernicou Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, konkrétne článkom 3 ods. 1, ods. 2, bod 1 písm. e/, q/ prílohy

Smernice.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že v zmluvných

dojednaniach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je obsiahnutá neprijateľná

podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle . Táto doložka spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Mal za preukázané, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal

na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, preto mohol

zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj

rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale

na začiatku zmluvného vzťahu. Konštatoval, že táto doložka, ktorá spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, je v zmysle príslušných ustanovení

neplatná. Exekučný titul vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej

doložky je preto materiálne nevykonateľný, ktorá skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú

prekážku brániacu vykonaniu exekúcie.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal odvolanie oprávnený a z dôvodu, že

napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, pričom sudca nemienil odvolaniu vyhovieť

(č. l. 30), bolo odvolanie podľa vety prvá a druhá

(ďalej len „“) predložené Krajskému súdu v Nitre ako súdu odvolaciemu. Tento

prejednajúc vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa

, svojím uznesením č. k. -31 zo dňa 15. 08. 2012, odvolaním

3

napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ako vecne správne

potvrdil.

Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého uznesenia stotožnil v celom rozsahu,

keď uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového

stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil.

Na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd

prvého stupňa správne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, a preto správne

postupoval, keď rozhodcovskú doložku preskúmal v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože práve táto smernica si

stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom

pozitívnym zásahom štátu.

Poukázaním na § 45 ZoRK uviedol, že exekučný súd je oprávnený a zároveň aj

povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto, ak súd

prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle už pri vydaní poverenia,

nekoná nad rozsah zákona.

Odvolací súd poukázaním na bod q/ prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS

z 05. 04. 1993 zároveň zdôraznil, že nekalou podmienkou je aj požiadavka neposkytnúť

spotrebiteľovi právo, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu, alebo

realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil

spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať

prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa aplikovaného práva, hoci

táto povinnosť prislúcha inej strane kontraktu.

Odvolací súd tiež dodal, že bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky

uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je potrebné považovať rozhodcovskú

doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa, a to vtedy, ak

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom

a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj

4

pre daný prípad. Uviedol, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené

článkom 46 ods. 1 , pretože rozhodcovská doložka mu bránila

uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu,

ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom.

Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka, bolo

potrebné na ňu aplikovať , z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako

neprijateľná podmienka je neplatná. Na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský

súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný

titul, t. j. rozhodcovský rozsudok. Uvedený rozsudok nemôže byť podkladom pre vykonanie

exekúcie, na základe čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1, 2 ZoRK už

v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie v celosti zamietnuť.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 03. 2013.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie oprávnený

(ďalej tiež ako „dovolateľ“). Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. a/

, teda že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, písm. d/ (v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie),

písm. e/ (nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný) a písm. f/

(účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), súčasne

ustanovením , podľa ktorého dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dôvodnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2

, podľa ktorého dovolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 237 (písm. a/), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. b/) a rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (písm. c/).

5

Dovolateľ zastal názor, že rozhodcovským súdom bolo rozhodnuté v súlade

so zákonom. Argumentoval tým, že zmluva o úvere v predmetnej veci bola uzatvorená

pred 01. 01. 2008, a teda pred novelizáciou , týkajúcou sa

spotrebiteľských vzťahov. Vzhľadom na uvedené sa úprava

na predmetnú zmluvu o úvere nevzťahuje, keďže taxatívne vymedzoval,

ktoré zmluvy možno považovať za spotrebiteľské. Dovolateľ považuje za neprijateľné, aby

exekučný súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, nakoľko sa

nepodal návrh na začatie konania o jeho zrušení, hoci podľa zákona bol potrebný. Namietol,

že rozhodcovským rozsudkom je vo veci daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res

iudicata) a tým, že sa vo veci konalo, došlo k porušeniu

. Ďalej uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský

rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný

vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom

prostriedku, ale len ako tzv. exekučný súd. Poukázal na to, že exekučný súd nie je súdom,

ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch voči exekučnému titulu a že v exekučnom konaní

nepreskúmava vecnú správnosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Podľa názoru

oprávneného, konaním súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu mu bolo odňaté právo

domáhať sa svojho práva na uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní, nakoľko

súd bez zákonného dôvodu vyslovil právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, vydané v súlade

so zákonom, za nevykonateľné, čím oprávnenému spôsobil ujmu. Za významnú považoval aj

okolnosť, že Súdny dvor EÚ v žiadnom zo svojich rozhodnutí, týkajúcich sa výkladu

Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vo vzťahu

k rozhodcovským doložkám v spotrebiteľskej zmluve, nevyslovil nekalosť takého dojednania.

Ďalej namietol, že zákonodarca mal úmysel dať spotrebiteľom právo rozhodnúť sa, kde

uplatnia svoje práva, a preto nie je namieste, aby súd nahrádzal vôľu spotrebiteľa, a to

nezákonným zásahom do práv oprávneného. Má za absurdné, že ak povinná nemá záujem

na uplatňovaní si svojich práv, súčasne ak žiadnym spôsobom neprejavila vôľu napadnúť

rozhodcovský rozsudok, aby túto vôľu nahrádzal súd. Je toho názoru, že ak povinná svoju

vôľu prejavila podpisom zmluvy, ktorá doložku obsahovala, súd svojím konaním zasahuje

do práv oprávneného, ako aj povinnej svoju vôľu slobodne prejaviť. Vyslovil tiež názor, že

rozhodcovská doložka, ktorou sa všetky spory v súvislosti so zmluvou podriaďujú

rozhodcovskému konaniu podľa zákona o rozhodcovskom konaní, nie je v zmysle Smernice

93/13/EHS nekalou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Odňatie práva oprávneného konať

6

pred súdom sa odrazilo v tom, že uznesenia súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu,

neboli dostatočne odôvodnené. Namietol, že vo vzťahu k jeho námietkam v odvolaní sa

odvolací súd obmedzil len na ich citáciu, nepotvrdil a ani nepoprel opodstatnenosť jeho

tvrdení v odvolaní, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie. Ďalej

poukázal na dôvodovú správu k , podľa ktorej je rozhodcovská

doložka v súlade so zákonom, keďže dlžníkovi nebráni, aby si svoje práva voči veriteľovi

uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje

práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle rozhodcovskej doložky.

Dovolateľ podotkol, že exekučný súd je povinný skúmať ex offo iba súlad exekučného titulu

so zákonom, tzn. formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti tohto titulu, nie vecnú

správnosť (skutkové a právne závery) exekučného titulu. Zároveň uviedol, že zákon

o rozhodcovskom konaní umožňuje povinnej podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia

rozhodcovského rozsudku žalobu na jeho zrušenie. Povinná však v rozhodcovskom konaní

nevyvinula žiadnu aktivitu za účelom ochrany svojich práv, a to ani v čase po vydaní

rozsudku. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci

C-40/08 z 29. 01. 2008 Asturcom Telecomunicationes SL proti Cristina Rodríguez Nogueira,

bod 47.

Vo vzťahu k o bankách oprávnený poukázal na ust.

ods. 1 a uviedol, že z dôvodu, že pôvodným veriteľom v čase uzavretia úverovej zmluvy bola

Poštová banka, a. s., táto ako banka bola povinná v zmysle citovaného ustanovenia ponúknuť

svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 1 a 2

ZoRK s tým, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodované

v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Poukázal tiež na § 3 ods. 2 ZoRK, v zmysle ktorého rozhodcovská zmluva zaväzuje aj

právnych nástupcov strán, pokiaľ to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

Vzhľadom na to, že uvedené vylúčené nebolo, oprávnený nemal inú možnosť, ako podať

žalobu na rozhodcovskom súde v zmysle dohodnutej rozhodcovskej doložky.

Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení dovolateľ dovolaciemu súdu navrhol,

aby dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že poverí súdneho

exekútora vykonaním exekúcie, resp. aby uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie

prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

7

Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

advokátom ( veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

v zmysle najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Podľa veta prvá , ustanovenia , ,

a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Z príslušných ustanovení je zrejmé, že dovolaním ako jedným z mimoriadnych

opravných prostriedkov nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale možno ním napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V ustanoveniach a sú uvedené rozhodnutia odvolacieho súdu vydané

v procesnej forme uznesenia, proti ktorým je dovolanie prípustné. Je tomu tak v prípade, ak je

dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu

prvého stupňa ( ), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)

na zaujatie stanoviska s tým, že dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa ( ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ), ďalej ak ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2

písm. b/ ), alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo

8

o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239

ods. 2 písm. c/ ). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti,

predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu

na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva

a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine,

v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením ( ).

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených

rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci Krajský súd v Nitre ako súd odvolací síce potvrdil

uznesenie Okresného súdu Komárno ako súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak bez toho, že by vo výrokovej

časti prípustnosť dovolania vyslovil. Rovnako sa nejedná o ďalšie prípady prípustnosti

dovolania proti uzneseniu zakotvené v , vzhľadom na ktorú skutočnosť je

nepochybné, že dovolanie oprávneného v zmysle a prípustné nie je.

Dovolateľ zastáva tiež nesprávny názor, že jeho dovolanie je prípustné podľa § 238

ods. 3 Oprávnený prehliada, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy len

v prípade, ak dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu uvedenému

v tomto ustanovení. Keďže dovolanie oprávneného smeruje proti uzneseniu, prípustnosť

dovolania preto nemožno vyvodiť ani z ust.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

, na ktorú skutočnosť je dovolací súd povinný vždy prihliadnuť. Najvyšší súd

Slovenskej republiky sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale skúmal tiež, či v konaní odvolacieho

súdu nedošlo k procesnej vade konania v zmysle Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť

rozhodnutia. Pri existencii uvedených vád možno totiž dovolaním napadnúť aj rozhodnutia

vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle pritom nie je významný predmet konania, ani

9

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že k vade vymenovanej v tomto ustanovení

došlo, ale rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady uvedené v , a nenamietal a keďže

vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, zameral sa dovolací súd na vady

konania podľa , , a , namietané dovolateľom.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť svojho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd

vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten

istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší

súd rozhodnutia tunajšieho kolégia sp. zn. zo dňa 26. 03. 2013,

zo dňa 31. 05. 2013, a zo dňa

24. 06. 2013, a zo dňa 31. 07. 2013,

zo dňa 19. 09. 2013, ale aj občianskoprávneho kolégia napr. zo dňa

06. 08. 2013 a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci. S prihliadnutím na požiadavku procesnej ekonomiky

preto najvyšší súd na odôvodnenia týchto rozhodnutí v podrobnostiach poukazuje s tým, že sa

s nimi v plnom rozsahu stotožňuje aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba vtedy, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie

súdov v exekučných veciach však vyplýva priamo zo zákona (napr. § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 EP),

2. prekážku rozsúdenej veci ( ) pre exekučné konanie netvorí

rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie

nemá charakter exekučného konania,

3. ust. má dopad len na tie prípady, v ktorých súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný žiadny návrh na začatie konania vo veci,

ktorá nemôže začať bez návrhu (oprávnený však návrh na vykonanie exekúcie podal),

10

4. pri postupe podľa § 44 ods. 2 EP sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu

na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, pričom oboznamovanie s obsahom listín

zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania sa nemusí vykonávať

na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného,

5. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie sa oprávnenému právo na výkon rozhodnutia neodopiera,

6. pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor

so spotrebiteľom prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať

rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),

7. postup banky v danom prípade nezodpovedal ust.

o bankách, lebo rozhodcovská doložka nebola naformulovaná tak, aby založila právomoc

rozhodcovského súdu zriadeného bankami alebo ich záujmovým združením (§ 67 ods. 1

a 2 o platobnom styku a o doplnení a zmene niektorých

zákonov),

8. nedôvodná a irelevantná je aj námietka oprávneného, že slovenský preklad Smernice nie

je správny.

K záverom uvedeným vo vyššie označených bodoch 1. až 8. dospel najvyšší súd aj

v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá

rozhodcovská doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná

podmienka spotrebiteľskej zmluvy ( ), ktorá skutočnosť zakladá jej neplatnosť.

Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať

rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na uvedené nie je vykonateľný exekučný titul.

Vo vzťahu k námietke dovolateľa spočívajúcej v tvrdení, že konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p),

dovolací súd uvádza, že iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie

tzv. inej vady konania v zmysle treba uviesť, že dovolací súd

môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy,

11

keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej

veci nejde).

Dovolateľ napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, mohli mať

za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne

prípustnosť dovolania v zmysle

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade prípustnosť

dovolania nemožno vyvodiť z ust. , v dovolacom konaní sa existencia

procesných vád konania tvrdených dovolateľom nepotvrdila a nevyšli najavo ani iné vady

uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného podľa

v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. So zreteľom

na odmietnutie dovolania z dôvodu jeho neprípustnosti, nezaoberal sa dovolací súd otázkou

vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta prvá

v spojení s a , t. j. podľa úspechu účastníkov

v dovolacom konaní. Úspešným účastníkom dovolacieho konania bola povinná, preto by mala

právo na náhradu trov konania. Keďže jej však trovy v dovolacom konaní nevznikli, dovolací

súd jej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

12

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2014

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová