Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
673/392773.aac439.pdf
PDF · 119.58 KB
No categories available
4Obdo/8/2013
Najvyšší súd 4 Obdo 8/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B., s. r. o., P., IČO: X.,
proti ţalovanému: JUDr. E. V., W., správca konkurznej podstaty úpadcu V., spol. s r. o.,
L.L., IČO: X., za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry v B., JUDr. R. V., námestníka
krajského prokurátora, V., o návrhu na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty,
vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1Cbi 7/2009, o dovolaní
Mgr. V. S., nar. X., bytom R., proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. septembra
2012, č. k. 2CoKR 43/2010-726, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie Mgr. V. S. o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 21. januára 2010, č. k. 1Cbi 7/2009-319 ţalobu
zamietol a rozhodol, ţe ţalovaný nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, ţe
ţaloba nie je dôvodná, nakoľko ţalobca neosvedčil právo vylučujúce stavbu administratívnej
budovy na pozemku parc. č. X. (pôvodne parc. č. X.) zapísanú na LV č. X., k. ú. S., obec B. -
m. č. S., okres B., obec B., štát SR, ulica L., orientačné číslo neuvedené, číslo LV neuvedené,
súpisné číslo neuvedené, parcelné číslo neuvedené, spoluvlastnícky podiel úpadcu 1/1 (ďalej
len NOVOSTAVBA), zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu V., spol. s r. o., B.. Ţalobcom
predloţené kúpne zmluvy z 18. novembra 2008, 28. decembra 2005 a 19. júla 2005 neboli
nikdy evidované v príslušnom katastri nehnuteľností a nikdy nezačalo konanie podľa
§ 22 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. Katastrálny zákon. Zo znaleckého posudku č. 130/2004
znalca Ing. Jána Pecha z 24. októbra 2004 vyplynulo, ţe v rozhodujúcom čase (október 2004)
bola novostavba v štádiu pred dokončením. Súd prvého stupňa mal tak za preukázané, ţe ju
nebolo nemoţné povaţovať za „súbor stavebného materiálu funkčne usporiadaného stavebnou
činnosťou do rozostavanej novostavby, administratívnej budovy L.", postavenej predávajúcim
stavebníkom L., s. r. o., B., a takto špecifikovaný predmet zmlúv nespĺňal poţiadavky zákona
na dostatočne zrozumiteľné a určité definovanie predmetu kúpnej zmluvy a jednoznačne
nezodpovedal ani faktickému stavu veci v danom čase. Konajúci súd preto konštatoval
absolútnu neplatnosť vyššie uvedených kúpnych zmlúv. Nestotoţnil sa s tvrdením ţalobcu, ţe
predmetom zmlúv bol hnuteľný majetok a nevyţadovalo sa preto konanie o vklade
vlastníckeho práva v zmysle katastrálneho zákona. Za ďalší dôvod absolútnej neplatnosti
predmetných kúpnych zmlúv súd prvého stupňa povaţoval skutočnosť, ţe kúpna cena za
predmet kúpy bola dohodnutá vo výške 1,-- Sk, napriek tomu, ţe podľa znaleckého posudku
č. 130/2004 bola cena novostavby v októbri 2004 144 mil. Sk (4 779 924,-- eur). Predmetné
právne úkony (kúpne zmluvy) formálne síce zodpovedali zákonnej norme, avšak v konečnom
dôsledku zákon obchádzali, čo malo za následok ich neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), keď ţalovanému nepriznal náhradu trov
konania, napriek tomu, ţe bol v konaní úspešný, keďţe mu ţiadne trovy nevznikli.
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. septembra 2012,
č. k. 2CoKR 43/2010-726 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
Odvolací súd v odôvodnení rozsudku zaoberajúc sa námietkami odvolateľa uviedol,
ţe nebolo sporné, ţe Okresný súd Bratislava I vyhovel ţiadosti ţalobcu o ospravedlnenie
a odročenie pojednávania, zvolaného na 10. decembra 2009 a pojednávanie odročil
na 21. januára 2010. Listom z 20. januára 2010, doručeným do podateľne súdu toho istého
dňa (t. j. deň pred termínom pojednávania), ţalobca opäť poţiadal o odročenie pojednávania
z dôvodu, ţe jedna z konateliek ţalobcu, ţijúca v Španielsku, sa z váţnych dôvodov
pojednávania nemohla zúčastniť a nesúhlasila s prejednaním veci bez jej prítomnosti. Súd
prvého stupňa však v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania pojednával v neprítomnosti
ţalobcu, ktorý bol na pojednávanie riadne predvolaný a nepoţiadal z dôleţitého dôvodu
o odročenie pojednávania, keď skutočnosti, ktoré uvádzal v podaní z 20. januára 2010,
hodnoverne nepreukázal. Súd prvého stupňa zároveň zdôraznil, ţe všetci konatelia
spoločnosti (L. S., B. S. a V. S.) udelili generálnu plnú moc Mgr. V. S. (otcovi), tento však
svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ţiadnym spôsobom.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, ţe ak súd prvého stupňa
pojednával v neprítomnosti účastníka a jeho zástupcu, ktorý svoju neúčasť, ani neúčasť
štatutárnych zástupcov ţalobcu riadne neospravedlnil, neuviedol a nepreukázal existenciu
ţiadneho dôleţitého dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné účastníkom riadne oznámený termín
pojednávania odročiť, neporušil tým ţiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe vo veci bolo moţné
rozhodnúť bez vykonania ďalšieho dokazovania, nakoľko z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa bez akýchkoľvek pochybností vyplynul záver, ţe ţalobca neosvedčil právo
na vylúčenie novostavby zo súpisu podstaty a ním navrhované dôkazy nemali zásadný
význam pre vec samu a ich vykonanie by bolo neúčelné a nehospodárne.
Odvolací súd sa tieţ stotoţnil aj so záverom súdu prvého stupňa, ţe kúpne zmluvy,
od ktorých ţalobca odvodzoval právo na vylúčenie novostavby zo súpisu všeobecnej podstaty
úpadcu, nikdy neboli evidované v katastri nehnuteľností, nebolo začaté konanie podľa § 22
a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z., na základe týchto zmlúv nebol povolený vklad vlastníckeho
práva do katastra. Odvolací súd zároveň zdôraznil, ţe vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa
nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností, keď tento reţim platí aj pre rozostavané stavby
a stavby neoznačené súpisným číslom. Predmetné kúpne zmluvy povaţoval za absolútne
neplatné právne úkony podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko obchádzajú zákon,
sú s ním v rozpore, ako aj s dobrými mravmi. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil
s odôvodnením súdu prvého stupňa v tom smere, ţe je všeobecne neakceptovateľné
z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich zásad a princípov, ako aj obchodných zvyklostí,
aby nehnuteľný majetok v hodnote niekoľko desiatok miliónov korún, resp. eur, sa prevádzal
za kúpnu cenu stanovenú vo výške symbolickej 1,-- Sk, a to ani za predpokladu, ţe ide
o nehnuteľnosti nepovolené, bez súpisného čísla a na cudzom pozemku.
Ďalej bol odvolací súd toho názoru, ţe otázku vyhlásenia konkurzu a ustanovenia
správcu v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu podstaty nebolo moţné povaţovať za otázkou
predbeţnej povahy, ktorú by mal súd vyriešiť pred rozhodnutím vo veci samej. Dodal, ţe
konkurzné konanie upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako lex specialis. Spory
o vylúčenie majetku zo súpisu príslušnej podstaty sú spormi vyvolanými konkurzom, ktoré
prejednávajú a rozhodujú konkurzné súdy, ktoré konkurz vyhlásili, pričom toto konanie sa
v plnom rozsahu riadi ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.
Ako nedôvodnú a s predmetom sporu nesúvisiacu tieţ odvolací súd vyhodnotil
pochybnosť prezentovanú odvolateľom vo vzťahu k nestrannosti konajúcej sudkyne
Okresného súdu Bratislava I JUDr. Zuzany Moťovskej Dobošovej, nakoľko z dokladov
tvoriacich obsah spisu mal odvolací súd preukázané, ţe menovaná sudkyňa je zákonnou
sudkyňou v oddelení 1Cbi, ktorá vybavuje s konkurzom vedeným pod sp. zn. 6 K/15/2007
súvisiace spory incidenčné a excindačné, ktoré sú do tohto súdneho oddelenia prideľované
pomocou technických prostriedkov.
Odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, ţe súd prvého stupňa sa v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom
na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom
na ním prijaté právne závery, čím naplnil právo účastníkov na spravodlivý proces.
Nie bez významu pre priebeh odvolacieho konania bola skutočnosť, ţe ţalobca, t. j.
odvolateľ podal štyrikrát námietku zaujatosti voči jednotlivým členkám senátu, jedenkrát
návrh na prerušenie konania a jedenkrát ţiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku
za podanie námietky zaujatosti. Nadriadený súd zákonné sudkyne z prejednávania
a rozhodovania veci nevylúčil. Poslednú námietku zaujatosti (v poradí piatu) voči zákonnému
sudcovi JUDr. Blaţene Hirnerovej vzniesol Mgr. V. S., na pojednávaní konanom 27.
septembra 2012. Po jej preštudovaní odvolací súd dospel k záveru, ţe táto bola podaná
a podpísaná osobou, ktorá na jej podanie nebola oprávnená, nakoľko na č. 1. 681 súdneho
spisu Mgr. V. S., vystupujúci ako splnomocnený zástupca ţalobcu, podaním z 25. apríla 2012
oznámil súdu skutočnosť, ţe ako splnomocnený zástupca oznámil jednotlivým členom
štatutárneho orgánu (traja spoločne konajúci konatelia), ţe počnúc dňom 26. apríla 2012 od
08:00 hod. vypovedá plnomocenstvo na zastupovanie ţalobcu v prejednávanej veci. Po
otvorení odvolacieho pojednávania dňa 27. septembra 2012, Mgr. V. S. odvolací súd
informoval o vypovedaní plnomocenstva s tým, ţe plnomocenstvo môţe predloţiť na
najbliţšom pojednávaní. Na pojednávaní prítomná B. S., jedna z troch spoločne konajúcich
konateľov ţalobcu, sa nepreukázala ţiadnym plnomocenstvom na zastupovanie spoločnosti
ţalobcu.
Dňa 9. októbra 2012 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené podanie L. S.jednej z
troch konateľov spoločnosti ţalobcu, ktorá vo svojom liste okrem iného uviedla, ţe všetci
konatelia sa dohodli na tom, ţe plnomocenstvo otcovi ponechajú a znovu mu ho udelili všetci
spoločne na konanie dňa 27. septembra 2012, ako aj na ďalšie konanie, a to v neobmedzenom
rozsahu. Uviedla tieţ, ţe plnomocenstvo zaslala. Predmetný list však neobsahoval ţiadne
prílohy. S odvolaním na ustanovenie § 28 ods. 3 O. s. p. odvolací súd skonštatoval, ţe
odvolanie plnomocenstva účastníkom, alebo jeho výpoveď zástupcom, sú voči súdu účinné,
len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili. Opakované udelenie plnomocenstva zo strany
konateľov spoločnosti ţalobcu nebolo účastníkmi na strane ţalobcu ţiadnym spôsobom
zdokladované.
V odvolacom konaní úspešnému ţalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli,
preto mu ich odvolací súd nepriznal.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 21. novembra 2011.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie Mgr. V. S., ako zástupca ţalobcu.
Dovolanie podal z dôvodu, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. f/ a písm. g/
O. s. p. (konkrétne, ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom a ţe rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený). Dovolanie ďalej
odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., t. j., ţe konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa § 241
ods. 2 písm. c/ O. s. p., t. j., ţe rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci.
V úvode dovolania namietal, ţe v konaní rozhodovali sudcovia (ako na okresnom, tak aj
na krajskom súde), u ktorých nebolo moţné vylúčiť ich nezaujatosť. Podľa názoru dovolateľa
záujem hospodárnosti a rýchlosti konania nemôţe byť na úkor kvality konania a rozhodovania.
Uviedol, ţe včas predloţil návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré však súdom neboli vykonané,
čím súd neúplne a nesprávne zistil skutkový stav, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Namietal, ţe napadnuté rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené, keďţe ani súd
prvého stupňa, ani odvolací súd sa nevysporiadali s predbeţnou otázkou – otázkou zákonnosti
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Na záver dodal, ţe súd prvého stupňa, ako aj dovolací
súd nevykonali navrhované dôkazy a ani nezodpovedali na právne a skutkovo relevantné
otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Dovolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a aj súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne napadnuté
rozhodnutie zmeniť tak, ţe podanej ţalobe vyhovie. Zároveň navrhol, aby dovolací súd nariadil
prejednanie veci súdom v inom zloţení senátu, alebo aby vec rozhodol iný sudca.
K podanému dovolaniu sa vyjadril ţalovaný, podľa ktorého nedošlo k naplneniu
zákonných dôvodov prípustnosti dovolania. Tvrdenie dovolateľa, ţe v konaní rozhodovali
vylúčení sudcovia, nie je dôvodné, keďţe tak Krajský súd v Bratislave, ako aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky pri posudzovaní vznesených námietok zaujatosti sudcov ani v jednom
prípade z konania nevylúčili. K námietke ţalobcu, ţe súd rozhodol bez toho, aby vykonal ním
navrhnuté dôkazy, ţalovaný vo vyjadrení uviedol, ţe súd prvého stupňa mal z predloţených
dôkazov skutkový stav za dostatočne preukázaný a rozhodol, ţe nie je potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie. Dodal, ţe konkurz na majetok úpadcu bol právoplatne vyhlásený, prebieha
v súlade so zákonom a jeho zastavenie alebo zrušenie na základe dovolateľom uvádzaných
dôvodov zákon nedovoľuje. Ţalovaný sa s výrokom i odôvodnením napadnutých rozhodnutí
v celom rozsahu stotoţnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najprv skúmal, či dovolanie
podal oprávnený subjekt.
Podľa § 240 ods. 1 O. s. p. účastník môţe podať dovolanie do jedného mesiaca
od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného
uznesenia.
Na rozdiel od objektívnych podmienok vymedzených zákonom, stanovením lehoty
na dovolanie, prípustnosť dovolania len proti v zákone uvedeným rozhodnutiam odvolacieho
súdu, zastúpenia dovolateľa a pod., ktoré musia byť pri dovolaní splnené, ustanovenie
§ 240 ods. 1 prvá veta O. s. p. určuje okrem iného aj subjektívnu podmienku prípustnosti
dovolania tým, ţe právo podať dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu zveruje
účastníkovi konania. Kto je účastníkom konania, vymedzuje Občiansky súdny poriadok
v § 90 a § 94 O. s. p. Účastníkmi konania sú v zmysle uvedených ustanovení navrhovateľ
(ţalobca) a odporca (ţalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje alebo v konaní,
ktoré moţno začať aj bez návrhu i tí, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať.
Z obsahu spisu dovolací súd zistil, ţe ţalobcom (teda účastníkom konania)
v prejednávanej veci je spoločnosť B., s. r. o., ktorej štatutárnym orgánom v čase podania
opravného prostriedku boli B. S., V. S. a L. S., ktorí ako konatelia mohli za spoločnosť konať
a podpisovať vţdy spoločne. Z aktuálneho výpisu z Obchodného registra Okresného súdu
B.B. vyplýva, ţe v súčasnosti je konateľom spoločnosti M. S..
Dovolanie v predmetnej veci bolo podané Mgr. V. S., ktorý bol zástupcom ţalobcu do
26. apríla 2012 do 08:00, kedy plnú moc, ktorá mu bola udelená ţalobcom 29. apríla 2008,
vypovedal (č. l. 681). Do súdneho spisu bola síce po rozhodnutí odvolacieho súdu zaloţená
generálna plná moc (č. l. 735), avšak táto je zo 4. júla 2007. Predloţená generálna plná moc je
staršia ako výpoveď plnej moci a dokonca je aj staršia ako plná moc udelená na predmetné
konanie (č. l. 5) a takáto plná moc je úplne neúčinná. Dovolací súd nezistil, ţe by Mgr. V. S.
bol oprávnený na konanie v mene ţalobcu, keďţe nie je ani konateľom spoločnosti, ani
spoločníkom, nie je teda účastníkom konania, a preto nie je osobou oprávnenou na podanie
dovolania.
Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací,
dovolanie podané Mgr. V. S. ako dovolanie podané niekým, kto na jeho podanie nie je
oprávnený, podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p.,
odmietol.
So zreteľom na odmietnutie dovolania z dôvodu jeho podania neoprávnenou osobou,
nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho
súdu.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta prvá
O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalovanému
ich náhradu nepriznal, keďţe mu ţiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2014
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová