Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/8/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B., s. r. o., P., IČO: X.,

proti ţalovanému: JUDr. E. V., W., správca konkurznej podstaty úpadcu V., spol. s r. o.,

L.L., IČO: X., za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry v B., JUDr. R. V., námestníka

krajského prokurátora, V., o návrhu na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty,

vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní

Mgr. V. S., nar. X., bytom R., proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. septembra

2012, č. k. -726, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie Mgr. V. S. o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 21. januára 2010, č. k. -319 ţalobu

zamietol a rozhodol, ţe ţalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, ţe

ţaloba nie je dôvodná, nakoľko ţalobca neosvedčil právo vylučujúce stavbu administratívnej

budovy na pozemku parc. č. X. (pôvodne parc. č. X.) zapísanú na LV č. X., k. ú. S., obec B. -

m. č. S., okres B., obec B., štát SR, ulica L., orientačné číslo neuvedené, číslo LV neuvedené,

súpisné číslo neuvedené, parcelné číslo neuvedené, spoluvlastnícky podiel úpadcu 1/1 (ďalej

len NOVOSTAVBA), zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu V., spol. s r. o., B.. Ţalobcom

predloţené kúpne zmluvy z 18. novembra 2008, 28. decembra 2005 a 19. júla 2005 neboli

nikdy evidované v príslušnom katastri nehnuteľností a nikdy nezačalo konanie podľa

a nasl. Katastrálny

znalca Ing. Jána Pecha z 24. októbra 2004 vyplynulo, ţe v rozhodujúcom čase (október 2004)

2

bola novostavba v štádiu pred dokončením. Súd prvého stupňa mal tak za preukázané, ţe ju

nebolo nemoţné povaţovať za „súbor stavebného materiálu funkčne usporiadaného stavebnou

činnosťou do rozostavanej novostavby, administratívnej budovy L.", postavenej predávajúcim

stavebníkom L., s. r. o., B., a takto špecifikovaný predmet zmlúv nespĺňal poţiadavky zákona

na dostatočne zrozumiteľné a určité definovanie predmetu kúpnej zmluvy a jednoznačne

nezodpovedal ani faktickému stavu veci v danom čase. Konajúci súd preto konštatoval

absolútnu neplatnosť vyššie uvedených kúpnych zmlúv. Nestotoţnil sa s tvrdením ţalobcu, ţe

predmetom zmlúv bol hnuteľný majetok a nevyţadovalo sa preto konanie o vklade

vlastníckeho práva v zmysle katastrálneho zákona. Za ďalší dôvod absolútnej neplatnosti

predmetných kúpnych zmlúv súd prvého stupňa povaţoval skutočnosť, ţe kúpna cena za

predmet kúpy bola dohodnutá vo výške 1,-- Sk, napriek tomu, ţe podľa znaleckého posudku

č. 130/2004 bola cena novostavby v októbri 2004 144 mil. Sk (4 779 924,-- eur). Predmetné

právne úkony (kúpne zmluvy) formálne síce zodpovedali zákonnej norme, avšak v konečnom

dôsledku zákon obchádzali, čo malo za následok ich neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1

(ďalej len ), keď ţalovanému nepriznal náhradu trov

konania, napriek tomu, ţe bol v konaní úspešný, keďţe mu ţiadne trovy nevznikli.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. septembra 2012,

č. k. -726 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalovanému náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd v odôvodnení rozsudku zaoberajúc sa námietkami odvolateľa uviedol,

ţe nebolo sporné, ţe Okresný súd Bratislava I vyhovel ţiadosti ţalobcu o ospravedlnenie

a odročenie pojednávania, zvolaného na 10. decembra 2009 a pojednávanie odročil

na 21. januára 2010. Listom z 20. januára 2010, doručeným do podateľne súdu toho istého

dňa (t. j. deň pred termínom pojednávania), ţalobca opäť poţiadal o odročenie pojednávania

z dôvodu, ţe jedna z konateliek ţalobcu, ţijúca v Španielsku, sa z váţnych dôvodov

pojednávania nemohla zúčastniť a nesúhlasila s prejednaním veci bez jej prítomnosti. Súd

prvého stupňa však v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania pojednával v neprítomnosti

ţalobcu, ktorý bol na pojednávanie riadne predvolaný a nepoţiadal z dôleţitého dôvodu

3

o odročenie pojednávania, keď skutočnosti, ktoré uvádzal v podaní z 20. januára 2010,

hodnoverne nepreukázal. Súd prvého stupňa zároveň zdôraznil, ţe všetci konatelia

spoločnosti (L. S., B. S. a V. S.) udelili generálnu plnú moc Mgr. V. S. (otcovi), tento však

svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ţiadnym spôsobom.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, ţe ak súd prvého stupňa

pojednával v neprítomnosti účastníka a jeho zástupcu, ktorý svoju neúčasť, ani neúčasť

štatutárnych zástupcov ţalobcu riadne neospravedlnil, neuviedol a nepreukázal existenciu

ţiadneho dôleţitého dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné účastníkom riadne oznámený termín

pojednávania odročiť, neporušil tým ţiadne ustanovenie .

Odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe vo veci bolo moţné

rozhodnúť bez vykonania ďalšieho dokazovania, nakoľko z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa bez akýchkoľvek pochybností vyplynul záver, ţe ţalobca neosvedčil právo

na vylúčenie novostavby zo súpisu podstaty a ním navrhované dôkazy nemali zásadný

význam pre vec samu a ich vykonanie by bolo neúčelné a nehospodárne.

Odvolací súd sa tieţ stotoţnil aj so záverom súdu prvého stupňa, ţe kúpne zmluvy,

od ktorých ţalobca odvodzoval právo na vylúčenie novostavby zo súpisu všeobecnej podstaty

úpadcu, nikdy neboli evidované v katastri nehnuteľností, nebolo začaté konanie podľa § 22

a nasl. , na základe týchto zmlúv nebol povolený vklad vlastníckeho

práva do katastra. Odvolací súd zároveň zdôraznil, ţe vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa

nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností, keď tento reţim platí aj pre rozostavané stavby

a stavby neoznačené súpisným číslom. Predmetné kúpne zmluvy povaţoval za absolútne

neplatné právne úkony podľa a , nakoľko obchádzajú zákon,

sú s ním v rozpore, ako aj s dobrými mravmi. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil

s odôvodnením súdu prvého stupňa v tom smere, ţe je všeobecne neakceptovateľné

z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich zásad a princípov, ako aj obchodných zvyklostí,

aby nehnuteľný majetok v hodnote niekoľko desiatok miliónov korún, resp. eur, sa prevádzal

za kúpnu cenu stanovenú vo výške symbolickej 1,-- Sk, a to ani za predpokladu, ţe ide

o nehnuteľnosti nepovolené, bez súpisného čísla a na cudzom pozemku.

4

Ďalej bol odvolací súd toho názoru, ţe otázku vyhlásenia konkurzu a ustanovenia

správcu v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu podstaty nebolo moţné povaţovať za otázkou

predbeţnej povahy, ktorú by mal súd vyriešiť pred rozhodnutím vo veci samej. Dodal, ţe

konkurzné konanie upravuje o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako lex specialis. Spory

o vylúčenie majetku zo súpisu príslušnej podstaty sú spormi vyvolanými konkurzom, ktoré

prejednávajú a rozhodujú konkurzné súdy, ktoré konkurz vyhlásili, pričom toto konanie sa

v plnom rozsahu riadi ustanoveniami .

Ako nedôvodnú a s predmetom sporu nesúvisiacu tieţ odvolací súd vyhodnotil

pochybnosť prezentovanú odvolateľom vo vzťahu k nestrannosti konajúcej sudkyne

Okresného súdu Bratislava I JUDr. Zuzany Moťovskej Dobošovej, nakoľko z dokladov

tvoriacich obsah spisu mal odvolací súd preukázané, ţe menovaná sudkyňa je zákonnou

sudkyňou v oddelení 1Cbi, ktorá vybavuje s konkurzom vedeným pod sp. zn.

súvisiace spory incidenčné a excindačné, ktoré sú do tohto súdneho oddelenia prideľované

pomocou technických prostriedkov.

Odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, ţe súd prvého stupňa sa v odôvodnení

odvolaním napadnutého rozsudku vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

a jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom

na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom

na ním prijaté právne závery, čím naplnil právo účastníkov na spravodlivý proces.

Nie bez významu pre priebeh odvolacieho konania bola skutočnosť, ţe ţalobca, t. j.

odvolateľ podal štyrikrát námietku zaujatosti voči jednotlivým členkám senátu, jedenkrát

návrh na prerušenie konania a jedenkrát ţiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku

za podanie námietky zaujatosti. Nadriadený súd zákonné sudkyne z prejednávania

a rozhodovania veci nevylúčil. Poslednú námietku zaujatosti (v poradí piatu) voči zákonnému

sudcovi JUDr. Blaţene Hirnerovej vzniesol Mgr. V. S., na pojednávaní konanom 27.

septembra 2012. Po jej preštudovaní odvolací súd dospel k záveru, ţe táto bola podaná

a podpísaná osobou, ktorá na jej podanie nebola oprávnená, nakoľko na č. 1. 681 súdneho

spisu Mgr. V. S., vystupujúci ako splnomocnený zástupca ţalobcu, podaním z 25. apríla 2012

oznámil súdu skutočnosť, ţe ako splnomocnený zástupca oznámil jednotlivým členom

5

štatutárneho orgánu (traja spoločne konajúci konatelia), ţe počnúc dňom 26. apríla 2012 od

08:00 hod. vypovedá plnomocenstvo na zastupovanie ţalobcu v prejednávanej veci. Po

otvorení odvolacieho pojednávania dňa 27. septembra 2012, Mgr. V. S. odvolací súd

informoval o vypovedaní plnomocenstva s tým, ţe plnomocenstvo môţe predloţiť na

najbliţšom pojednávaní. Na pojednávaní prítomná B. S., jedna z troch spoločne konajúcich

konateľov ţalobcu, sa nepreukázala ţiadnym plnomocenstvom na zastupovanie spoločnosti

ţalobcu.

Dňa 9. októbra 2012 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené podanie L. S.jednej z

troch konateľov spoločnosti ţalobcu, ktorá vo svojom liste okrem iného uviedla, ţe všetci

konatelia sa dohodli na tom, ţe plnomocenstvo otcovi ponechajú a znovu mu ho udelili všetci

spoločne na konanie dňa 27. septembra 2012, ako aj na ďalšie konanie, a to v neobmedzenom

rozsahu. Uviedla tieţ, ţe plnomocenstvo zaslala. Predmetný list však neobsahoval ţiadne

prílohy. S odvolaním na ustanovenie odvolací súd skonštatoval, ţe

odvolanie plnomocenstva účastníkom, alebo jeho výpoveď zástupcom, sú voči súdu účinné,

len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili. Opakované udelenie plnomocenstva zo strany

konateľov spoločnosti ţalobcu nebolo účastníkmi na strane ţalobcu ţiadnym spôsobom

zdokladované.

V odvolacom konaní úspešnému ţalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli,

preto mu ich odvolací súd nepriznal.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 21. novembra 2011.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie Mgr. V. S., ako zástupca ţalobcu.

Dovolanie podal z dôvodu, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. f/ a písm. g/

(konkrétne, ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom a ţe rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený). Dovolanie ďalej

odôvodnil dovolacím dôvodom podľa , t. j., ţe konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa § 241

ods. 2 písm. c/ , t. j., ţe rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci.

6

V úvode dovolania namietal, ţe v konaní rozhodovali sudcovia (ako na okresnom, tak aj

na krajskom súde), u ktorých nebolo moţné vylúčiť ich nezaujatosť. Podľa názoru dovolateľa

záujem hospodárnosti a rýchlosti konania nemôţe byť na úkor kvality konania a rozhodovania.

Uviedol, ţe včas predloţil návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré však súdom neboli vykonané,

čím súd neúplne a nesprávne zistil skutkový stav, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Namietal, ţe napadnuté rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené, keďţe ani súd

prvého stupňa, ani odvolací súd sa nevysporiadali s predbeţnou otázkou – otázkou zákonnosti

vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Na záver dodal, ţe súd prvého stupňa, ako aj dovolací

súd nevykonali navrhované dôkazy a ani nezodpovedali na právne a skutkovo relevantné

otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

Dovolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a aj súdu prvého

stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne napadnuté

rozhodnutie zmeniť tak, ţe podanej ţalobe vyhovie. Zároveň navrhol, aby dovolací súd nariadil

prejednanie veci súdom v inom zloţení senátu, alebo aby vec rozhodol iný sudca.

K podanému dovolaniu sa vyjadril ţalovaný, podľa ktorého nedošlo k naplneniu

zákonných dôvodov prípustnosti dovolania. Tvrdenie dovolateľa, ţe v konaní rozhodovali

vylúčení sudcovia, nie je dôvodné, keďţe tak Krajský súd v Bratislave, ako aj Najvyšší súd

Slovenskej republiky pri posudzovaní vznesených námietok zaujatosti sudcov ani v jednom

prípade z konania nevylúčili. K námietke ţalobcu, ţe súd rozhodol bez toho, aby vykonal ním

navrhnuté dôkazy, ţalovaný vo vyjadrení uviedol, ţe súd prvého stupňa mal z predloţených

dôkazov skutkový stav za dostatočne preukázaný a rozhodol, ţe nie je potrebné vykonať ďalšie

dokazovanie. Dodal, ţe konkurz na majetok úpadcu bol právoplatne vyhlásený, prebieha

v súlade so zákonom a jeho zastavenie alebo zrušenie na základe dovolateľom uvádzaných

dôvodov zákon nedovoľuje. Ţalovaný sa s výrokom i odôvodnením napadnutých rozhodnutí

v celom rozsahu stotoţnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najprv skúmal, či dovolanie

podal oprávnený subjekt.

7

Podľa účastník môţe podať dovolanie do jedného mesiaca

od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného

uznesenia.

Na rozdiel od objektívnych podmienok vymedzených zákonom, stanovením lehoty

na dovolanie, prípustnosť dovolania len proti v zákone uvedeným rozhodnutiam odvolacieho

súdu, zastúpenia dovolateľa a pod., ktoré musia byť pri dovolaní splnené, ustanovenie

prvá veta určuje okrem iného aj subjektívnu podmienku prípustnosti

dovolania tým, ţe právo podať dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu zveruje

účastníkovi konania. Kto je účastníkom konania, vymedzuje

v a Účastníkmi konania sú v zmysle uvedených ustanovení navrhovateľ

(ţalobca) a odporca (ţalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje alebo v konaní,

ktoré moţno začať aj bez návrhu i tí, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, ţe ţalobcom (teda účastníkom konania)

v prejednávanej veci je spoločnosť B., s. r. o., ktorej štatutárnym orgánom v čase podania

opravného prostriedku boli B. S., V. S. a L. S., ktorí ako konatelia mohli za spoločnosť konať

a podpisovať vţdy spoločne. Z aktuálneho výpisu z Obchodného registra Okresného súdu

B.B. vyplýva, ţe v súčasnosti je konateľom spoločnosti M. S..

Dovolanie v predmetnej veci bolo podané Mgr. V. S., ktorý bol zástupcom ţalobcu do

26. apríla 2012 do 08:00, kedy plnú moc, ktorá mu bola udelená ţalobcom 29. apríla 2008,

vypovedal (č. l. 681). Do súdneho spisu bola síce po rozhodnutí odvolacieho súdu zaloţená

generálna plná moc (č. l. 735), avšak táto je zo 4. júla 2007. Predloţená generálna plná moc je

staršia ako výpoveď plnej moci a dokonca je aj staršia ako plná moc udelená na predmetné

konanie (č. l. 5) a takáto plná moc je úplne neúčinná. Dovolací súd nezistil, ţe by Mgr. V. S.

bol oprávnený na konanie v mene ţalobcu, keďţe nie je ani konateľom spoločnosti, ani

spoločníkom, nie je teda účastníkom konania, a preto nie je osobou oprávnenou na podanie

dovolania.

Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací,

dovolanie podané Mgr. V. S. ako dovolanie podané niekým, kto na jeho podanie nie je

8

oprávnený, podľa veta prvá v spojení s ,

odmietol.

So zreteľom na odmietnutie dovolania z dôvodu jeho podania neoprávnenou osobou,

nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho

súdu.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta prvá

v spojení s a tak, ţe úspešnému ţalovanému

ich náhradu nepriznal, keďţe mu ţiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2014

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová