Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/62/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne D. B., bývajúcej v

B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Mišík, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Prievozská č. 4/B, IČO: 36 862 746, proti ţalovanej M. K., bývajúcej v B., zastúpenej

JUDr. Romanom Hošovským, advokátom so sídlom v Bratislave, Mikulášska č. 1/a,

o 33 998,12 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 27. novembra 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 27. novembra 2012, sp. zn. vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok

Okresného súdu Banská Bystrica z 29. marca 2012, č. k. -467 o náhrade trov

prvostupňového konania a v zrušenom rozsahu vec vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici

na ďalšie konanie.

Dovolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 27. novembra 2012, sp. zn. , ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného

súdu Banská Bystrica z 29. marca 2012, č. k. -467 v ţalobe vyhovujúcej časti

(o 145,- € s príslušenstvom) o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa sa podanou ţalobou doručenou súdu 12. septembra 2008 voči ţalovanej

domáhala peňaţného plnenia (pôvodne 77 218,37 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania

od 21. augusta 2008 do zaplatenia) titulom zaplateného nájomného nájomcami za uţívanie

nehnuteľnosti v jej podielovom spoluvlastníctve za obdobie od 16. mája 2006 do 31. júla

2008 na účet ţalovanej, tieţ podielovej spoluvlastníčky predmetnej prenajatej nehnuteľnosti.

2

V zmysle uznesením vyhláseným na pojednávaní 21. októbra 2010 konanie

v časti o zaplatenie 37 220,24 € zastavil (č. l. 294 spisu).

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 29. marca 2012, č. k. -467

ţalobe v časti o zaplatenie 145,- € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 145,- €

od 29. marca 2010 do zaplatenia vyhovel; ţalovanej priznal náhradu trov konania. Vychádzal

z toho, ţe nehnuteľnosť, ktorú tvorí 14 bytov a 3 nebytové priestory (vedená na LV č. X.,

katastrálne územie B., súpisné číslo X.) vlastní ţalobkyňa v podiele 12/30 a ţalovaná

v podiele 18/30. Medzi účastníčkami konania nebola uzavretá dohoda o hospodárení so

spoločnou nehnuteľnosťou. Ţalobkyňa sa nepodieľala na hospodárení

a ţalovaná ju neinformovala, aké nájomné zmluvy boli uzavreté a aké výnosy z prenájmu

nehnuteľností jej plynú. Ţalovaná v priebehu konania vyplatila ţalobkyni sumu 29 350,- €.

Po pripustení zmeny ţaloby sa ţalobkyňa domáhala zaplatenia 39 998,12 €. Výnos

z nájomného nehnuteľností bol 109 105,- €, po odpočítaní nákladov 49 148,90 € je výnos

pripadajúci na ţalobkyňu 23 983,01 €, po odpočítaní 19 % dane z príjmov je to suma

19 426,24 € a teda rozdiel medzi vyplatenou sumou je 145,- €. Aplikujúc ustanovenia § 137

ods. 1 a preto uloţil ţalovanej

povinnosť zaplatiť ţalobkyni 145,- € s 9 % úrokom z omeškania od 29. marca 2010

do zaplatenia. Pokiaľ si ţalobkyňa podaním z 25. januára 2012 uplatnila náhradu škody, voči

ktorému ţalovaná vzniesla námietku premlčania, súd takto uplatnený nárok povaţoval

v zmysle , za premlčaný. Z týchto dôvodov súd ţalobe

v uvedenej vyhovel, a ţalovanú zaviazal na náhradu trov konania ( ).

Dopĺňacím rozsudkom z 23. augusta 2012, č. k.: -505 súd prvého stupňa

ţalobu v zostávajúcej časti zamietol.

Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 27. novembra

2012, sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil

( ). V odôvodnení skonštatoval, ţe ţalobkyňa odvolaním napadá rozsudok

súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd v skutočnosti nerozhodol. Zdôrazňuje, ţe „odvolací

súd nemôţe preskúmavať výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý ešte nebol vyhlásený

aj keď jeho dôvody boli uvedené.“ Okresný súd uvedomujúc si svoje pochybenie vyhlásil

23. augusta 2012 doplňujúci rozsudok, tento bol zástupcovi ţalobkyne doručený

26. septembra 2012 a zástupcovi ţalovanej 27. septembra 2012. Doplňujúci rozsudok

3

nenapadol odvolaním ani jeden z účastníkov konania. Odvolanie ţalobkyne podané e-mailom

28. mája 2012 a doplnené podaním na pošte 29. mája 2012 odvolací súd nepovaţoval

za odvolanie podané proti neskôr vydanému (vyhlásenému) dopĺňajúcemu rozsudku.

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 29. marca 2012, č. k. -467, tak ako

bol vyhlásený, nebol spochybnený, a preto ho odvolací súd v celom rozsahu (vrátane trov

konania) potvrdil. Dodal, ţe v čase vyhlásenia tohto rozsudku bolo rozhodnuté súdom

prvého stupňa o celej ţalobe (viď vydaný doplňujúci rozsudok).

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa z dôvodu, ţe konanie

pred odvolacím súdom trpí vadou v zmysle ; účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom tým, ţe okresný súd nedoručil právnemu

zástupcovi ţalobkyne predvolanie na vyhlásenie doplňujúceho rozsudku z 23. augusta 2012

ani písomné vyhotovenie doplňujúceho rozsudku, odvolací súd na tieto vady neprihliadal,

odvolací súd neprihliadal ani nato, ţe ţalobkyňa riadne napadla výrok o trovách konania

a s týmto sa ani vecne nevysporiadal. O existencii doplňujúceho rozsudku a jeho obsahu sa

ţalobkyňa dozvedela aţ 4. decembra 2012, kedy jej bol doručený rozsudok odvolacieho

súdu. Po nahliadnutí do súdneho spisu ţalobkyňa zistila, ţe súd prvého stupňa doručoval

zásielky obsahujúce upovedomenie o vyhlásení doplňujúceho rozsudku na adresu, na ktorej

právny zástupca ţalobkyne nikdy nesídlil (išlo teda o nesprávne a neúčinne doručovanie).

Postupom súdu prvého stupňa sa zmarilo právo ţalobkyne byť prítomná na verejnom

vyhlásení rozsudku, oboznámiť sa s jeho odôvodnením a písomným vyhotovením a moţnosti

vyuţiť voči nemu opravný prostriedok. Odvolaciemu súdu vyčítala, ţe sa jej odvolaním vecne

nezaoberal, hoci bol odvolaním napadnutý (neúplný) rozsudok súdu prvého stupňa v celom

rozsahu, čo označila za krajne formálny prístup. Taktieţ uviedla, ţe: “Krajský súd mal

v rámci revízneho postupu venovať zvýšenú pozornosť skutočnosti, ţe i keď ţalobkyňa

poukázala na neúplnosť prvšieho rozsudku okresného súdu a proti výsledku brojila, k podaniu

odvolania voči dopĺňajúcemu rozsudku z jej strany nedošlo, čo je proti logike rozumného

postupu neúspešného účastníka konania, zvlášť keď je zastúpený zástupcom z radov

advokátov.“ Za nesprávne povaţuje aj potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku

o trovách konania vychádzajúc z nesprávneho záveru o tom, ţe ţalobkyňa sa stotoţnila

s dopĺňacím rozsudkom (o čiastočnom zamietnutí ţaloby). Z týchto dôvodov navrhla, aby

dovolací súd napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého

stupňa (z 23. augusta 2012, č. k. -505) zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu poznamenala, ţe pokiaľ doplňujúci rozsudok

súdu prvého stupňa nebol napadnutý odvolaním, odvolací sú ho nemohol preskúmavať;

odvolanie ţalobkyne nemohlo smerovať proti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvého

stupňa, pretoţe tento (pôvodný) rozsudok takýto výrok neobsahoval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa ( a nasl. ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade, ale iba ak ho právna

úprava pripúšťa ( ). Dovolací súd nie je „klasickou“ treťou inštanciou,

v ktorej by bolo moţné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk.

V danom prípade dovolanie ţalobkyne nie je (procesne) prípustné. Je tomu tak preto,

ţe dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký

potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu

je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého

stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor,

ktorým by boli súdy viazané, a od ktorého by sa prípadne mohli odchýliť (§ 238 ods. 1 aţ 3

). Neprípustnosť dovolania ţalobkyne v časti smerujúcej voči rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách prvostupňového

konania vyplýva z

Za tohto procesného stavu (kedy dovolanie nie je procesne prípustné) Najvyšší súd

Slovenskej republiky je v dovolacom konaní oprávnený (ex officio) v zmysle § 242 ods. 1

prihliadať len na vady uvedené v , neprihliada však na tzv. iné vady

konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, ale ani na dôvody,

pre ktoré by rozhodnutie spočívalo prípadne na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ a c/ ).

Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238

a , ale zaoberal sa tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v (tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľke odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva.

6

Dovolateľka v dovolaní namietala, ţe konanie je postihnuté práve takouto vadou

zaloţenou na tom, ţe 1/ odvolací súd sa vecne nezaoberaj jej odvolaním, v ktorom (m. i.)

zdôraznila, ţe súd nerozhodol o celej ţalobe (tou bolo uplatnené 39 998,12 €

s príslušenstvom); 2/ okresný súd neupovedomil jej právneho zástupcu o vyhlásení

dopĺňacieho rozsudok a jeho písomné vyhotovenie mu nedoručil, čím zmaril uplatnenie

procesných práv ţalobkyne (zúčastniť sa verejného vyhlásenia doplňujúceho rozsudku

a účinne uplatniť voči nemu opravný prostriedok); 3/ porušenie procesných práv ţalobkyne

viedlo aj k nesprávnemu rozhodnutiu o trovách konania.

Predmetom dovolacieho konania môţe byť len právoplatné rozhodnutie odvolacieho

súdu. Zákon výslovne uvádza, ţe dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia prípustné nie je

( ). Pokiaľ však dovolanie obsahuje aj námietky týkajúce sa spôsobu

rozhodnutia, je dovolaním napadnutý aj výrok rozhodnutia, ktorý uţ dovolaciemu prieskumu

zásadne podlieha. Dovolanie nie je prípustné ani proti chýbajúcemu výroku (obdobne napr.

Števček/Ficová: , C.H. Beck, I. vydanie 2009, str. 667).

Rozhodnutie odvolacieho súdu je právoplatné, ak je riadne doručené účastníkom konania

alebo tým, ktorým to zákon ustanovuje. Právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich

právach (viď R 40/1993).

Obdobne, ako sú vymedzené medze dovolacieho prieskumu, zákon vymedzuje i

medze odvolacieho prieskumu. Účastník konania môţe odvolaním napadnúť rozhodnutie

súdu prvého stupňa. Toto právo účastníka je však limitované subjektívnymi a objektívnymi

hľadiskami. Zo subjektívneho hľadiska moţno právo podať odvolanie priznať len tomu

účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím (jeho výrokom, ) spôsobená ujma

na právach (viď R 40/93, tieţ Z IV s. 50). Pokiaľ účastník nebol dotknutý na svojich

právach (i keď voči takémuto rozhodnutiu zákon odvolanie pripúšťa), odvolací súd jeho

odvolanie odmietne, ako neprípustné ( ), povaţujúc ho za podané

neoprávnenou osobou – t. j. subjektom, ktorý na podanie odvolania nie je oprávnený.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe vo veci samej Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom

vyhláseným 29. marca 2012 vo výroku vyslovil, ţe ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobkyni

145,- € s príslušenstvom; ţalobkyni uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej trovy konania.

Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa napadla ţalobkyňa odvolaním (viď podanie

z 25. mája 2012 - č. l. 482 aţ 495 súdneho spisu), v ktorom (m. i.) namietala, ţe súd prvého

stupňa vo výroku rozsudku nerozhodol o celej ţalobe. Následne Okresný súd Banská Bystrica

nariadil 11. júla 2012 pojednávanie na 23. augusta 2012, na ktorom vyhlásil doplňujúci

rozsudok (ktorým ţalobu v jej zostávajúcej časti zamietol). Písomné vyhotovenie dopĺňacieho

rozsudku z 23. augusta 2012, č. k. a rovnako i upovedomenie o pojednávaní

na ktorom bol vyhlásený súd doručoval ţalobkyni na adresu jej advokáta: „JUDr. Michal

Mišík, Zámocká č. 1, Bratislava.“ (viď doručenky na č. l. 501 a 507 súdneho spisu).

O odvolaní ţalobkyne z 25. mája 2012 odvolací súd rozhodol rozsudkom vyhláseným

27. novembra 2012, sp. zn. tak, ţe potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

1. Zásadou je, ţe odvolaním moţno napadnúť iba rozhodnutie súdu prvého stupňa. To

v pozitívnom zmysle znamená, ţe tu musí existovať riadne vydané súdne rozhodnutie,

obsahujúce všetky podstatné náleţitosti identifikované vo forme, ktorá je pre neho stanovená.

Pravidlom je, pokiaľ ide o rozsudky, ţe sa má rozhodnúť o celom predmete konania. Pokiaľ

je to účelné, môţe súd rozhodnúť rozsudkom o časti alebo základe prejednávanej veci (§ 152

ods. 2 ). Nemoţno vylúčiť ani situáciu, kedy súd opomenie rozhodnúť o niektorej časti

predmetu konania. Uvedenú nesprávnosť môţe súd napraviť len spôsobom ustanoveným

zákonom. Ak účastník do pätnástich dní od doručenia pôvodného rozsudku navrhne jeho

doplnenie (o rozhodnutie v opomenutej časti), je sú povinný o takomto návrhu rozhodnúť

vydaním doplňujúceho rozsudku, pokiaľ nerozhodne uznesením, ţe takýto návrh zamieta.

Do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku môţe i súd (ex officio) rozhodnúť o doplnení

pôvodného rozsudku ( ). Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani

vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku ( ). Súdna prax vychádza

z toho, ţe ak súd prvého stupňa nerozhodol o niektorej časti predmetu konania, nemoţno

podanie účastníka, hoc označené ako odvolanie, spravidla posudzovať ako opravný

prostriedok, ale v súlade s ustanovením treba ho povaţovať za návrh

na doplnenie rozhodnutia podľa ustanovenia (viď napr. Z IV, s. 50)

Zo zápisnice o pojednávaní z 29. marca 2012 vyplýva, ţe okresný súd vyhlásil

rozsudok, ktorým ţalobe v časti vyhovel (o zaplatenie 145,- € s príslušenstvom) a rozhodol

o náhrade trov konania. Vyhlásenému výroku rozsudku zodpovedá jeho písomné vyhotovenie

(porovnaj č. l. 457 - 458 a 467 súdneho spisu), ktoré bolo doručené zástupcom účastníkov

konania. Ţalobkyňa proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie, v ktorom vyčítala súdu, ţe

nerozhodol o celom predmete konania. Jej námietku okresný súd povaţoval za opodstatnenú

a tento nedostatok odstránil – dopĺňacím rozsudkom vyhláseným 23. augusta 2012, ktorým

ţalobu v zostávajúcej časti zamietol. Vznikla procesná situácia, kedy popri sebe existuje

pôvodný rozsudok (v ţalobe vyhovujúcej časti) a dopĺňací rozsudok (v ţalobe zamietajúcej

časti). Odvolanie podané ţalobkyňou (z 25. mája 2012) smerovalo voči pôvodnému rozsudku,

z obsahu spisu nevyplýva, aby v priebehu doterajšieho konania bolo odvolanie podané aj proti

dopĺňaciemu rozsudku. Ţalobkyňa v tejto súvislosti namieta nedoručenie dopĺňacieho

rozsudku. Za správne moţno označiť úvahy odvolacieho súdu v tom, ţe pokiaľ ţalobkyňa

napadá pôvodný rozsudok „vo výroku, ktorý v ňom nie je obsiahnutý“, chýba tu základný

predpoklad pre vyuţitie opravného prostriedku – existencia rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým by bolo (v jeho výroku) rozhodnuté o sporných subjektívnych právach. Dovolací súd

dodáva, ţe odvolanie odôvodnené absenciou určitej časti predmetu konania, o ktorej súd

nerozhodol, nie je prípustné. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd nepovaţoval

za opodstatnenú dovolaciu námietku, ţe odvolací súd sa „nezaoberaj jej odvolaním“.

Odvolací súd sa odvolaním ţalobkyne zaoberal tak, ako mu to umoţňovali zákonne medze

tohto opravného prostriedku a konkrétne okolnosti daného prípadu. Úspešnosť odvolania

ţalobkyne proti pôvodnému rozsudku, ktorým bolo jej ţalobe v časti vyhovené, je závislá

najmä na prípustnosti tohto opravného prostriedku. V tejto súvislosti je nutné uviesť, ţe

odvolanie ţalobkyne smerujúce proti dôvodom pôvodného rozhodnutia (ohľadom absencie

určitej časti konania, o ktorej súd nerozhodol), a proti výroku pôvodného rozhodnutia

v ţalobe vyhovujúcej časti, nie je prípustné. Odvolací súd za tejto procesnej situácie nemal

právnu moţnosť podrobiť pôvodný rozsudok odvolaciemu prieskumu a prípadne zasiahnuť

do jeho vecnej stránky, čo aj primerane vysvetlil. Odvolaciemu súdu je moţné v tejto

súvislosti vytknúť len spôsob, akým vyjadril svoj konečný záver – t. j. ţe potvrdzuje

napadnutý rozsudok – i keď mal správne odvolanie ţalobkyne v časti, ktorou bol napadnutý

výrok pôvodného rozsudku vo veci samej odmietnuť ( );

účastníčka totiţ podala odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým sa jej návrhu vyhovelo a výrokom

tohto rozhodnutia jej nebola spôsobená ujma na právach. Uvedená nesprávnosť odvolacieho

súdu však nemala ţiaden dopad na jej práva, dovolací súd v tejto súvislosti nezistil vadu

konania na ktorú dopadá ustanovenie

Na ďalšie dovolacie námietky, ktoré smerovali voči postupu súdu prvého stupňa

pri vyhlásení a doručení dopĺňacieho rozsudku, dovolací súd nemohol vziať zreteľ, pretoţe

tomu bránia vecné medze tohto dovolacieho konania, ktoré sa vzťahujú len na rozsudok

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený pôvodný (čiastočne ţalobe vyhovujúci) rozsudok

9

súdu prvého stupňa. Doposiaľ nenastala procesná situácia, ktorá by účastníkom konania

umoţnila uplatniť mimoriadny oprávaný prostriedok voči takému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktoré by bolo výsledkom odvolacieho prieskumu dopĺňacieho rozsudku.

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania

ţalobkyne (voči pôvodnému rozsudku vo veci samej) nevyplýva z aţ 3 ,

ani z Dovolanie preto v tejto časti odmietol podľa v spojení

s bez toho, aby skúmal opodstatnenosť dovolateľkou uplatnených

dovolacích dôvodov v zmysle a So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

2. Ţalobkyňa dovolaním napadla aj potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu v časti

o náhrade trov prvostupňového konania.

Bez ohľadu na formu rozhodnutia, o náhrade trov konania súd rozhoduje uznesením

( ), prípustnosť dovolania v takom prípade je nutné posudzovať podľa

Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v

ods. 1 a 2 V zmysle ale ustanovenia a neplatia

(o. i.) vtedy, ak ide o uznesenie o trovách konania. Dovolateľka napadla dovolaním uznesenie,

ktorým odvolací súd rozhodol o trovách konania. Takéto uznesenie je v

zaradené medzi uznesenia, v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená.

So zreteľom na obsah dovolania, a tieţ druhá veta dovolací súd skúmal, či

v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Osobitne sa zaoberal tým, či

v konaní došlo k vade v zmysle na ktorú poukazovala dovolateľka.

Ţalobkyňa odvolaním napadla výrok pôvodného rozsudku, ktorým jej bola uloţená

povinnosť nahradiť trovy konania ţalovanej. V tejto časti bolo odvolanie prípustné, odvolací

súd tak podrobil rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania odvolaciemu prieskumu.

Nasvedčuje tomu nielen potvrdzujúci výrok odvolacieho rozhodnutia ale i jeho odôvodnenie

v ktorom zisťoval celkový výsledok konania z pôvodného rozsudku i z dopĺňacieho

rozsudku. V čase vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu uţ bol vydaný i doplňujúci rozsudok,

čo odvolací súd viedlo k akceptovaniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách

prvostupňového konania, ktoré povaţoval za vecne správne.

10

Predpokladom riadneho priebehu odvolacieho konania je doručenie preskúmavaného

rozhodnutia. V okolnostiach prejednávanej veci musela byť táto podmienka splnená tak voči

pôvodnému ako i doplňujúcemu rozsudku, i keď sa odvolaním napadnutý výrok o trovách

prvostupňového konania nachádzal len v pôvodnom rozsudku (doplňujúci rozsudok takýto

výrok neobsahoval). Nepostačovalo len vyhlásenie týchto rozsudkov bez toho, aby nedošlo

k ich doručeniu. Dôvodom sú procesné práva, ktoré účastníkom vznikajú aţ doručením

písomného vyhotovenia rozsudkov a ktoré majú bezprostredný vzťah k posúdeniu otázky

náhrady trov konania vzniknutých v konaní pred súdom prvého stupňa. Povinnosť doručiť

rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku účastníkom konania vyplýva z

Ţalovaná namietala nedoručenie dopĺňacieho rozsudku a tvrdila, ţe o jeho vyhlásení nebola

súdom upovedomená. Z doručenky pripojenej na č. l. 507 súdneho spisu vyplýva, ţe dopĺňací

rozsudok bol doručovaný na adresu: „JUDr. Michal Mišík, Zámocká č. 1,“ (zrejme Bratislava

– nečitateľný text poznámka dovolacieho súdu). Ţalobkyňa na zastupovanie v tomto konaní

udelila plnú moc 19. januára 2009 (viď č. l. 47 spisu) advokátovi JUDr. Michalovi Mišíkovi,

so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 48. Uvedené sídlo advokáta uvádza súd aj v záhlaví

dopĺňacieho rozsudku. Bez ďalšieho nie je zrejmé z akého dôvodu súd doručoval zásielku

s dopĺňacím rozsudkom na adresu „Zámocká č. 1.“ Pre úplnosť dovolací súd uvádza, ţe

v súčasnosti JUDr. Michal Mišík vykonáva advokátsku činnosť pod obchodným menom

Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 4B, IČO: 36 862 745,

čo vyplýva z jeho viacerých podaní adresovaných súdu – viď č. l. 171, 195, 202, 225, 283,

342 súdneho spisu (porovnaj tieţ výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I,

oddiel: Sro, vloţka č. 57554/B, zdroj W.). V zozname advokátov vedenom na

internetovej stránke Slovenskej advokátskej komory (W.) moţno zistiť, ţe na

ulici Zámockej č.1 v Bratislave má sídlo advokát JUDr. Viktor Mišík.

Ak zákon výslovne ustanovuje, ţe rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa

doručuje účastníkom konania (resp. ich zástupcom), potom doručenie rozsudku do rúk inej

osoby neţ účastníka (resp. jeho zástupcu) nemôţe mať účinky riadneho doručenia, a to ani

v tom prípade, keby sa jej prostredníctvom rozsudok dostal do rúk účastníka.

Doplňujúci rozsudok nebol súdom doručovaný advokátovi ţalobkyne na adresu jeho

sídla, tento v dovolaní tvrdí, ţe mu doplňujúci rozsudok nebol doručený, iný doklad o jeho

doručení advokátovi ţalobkyne sa v spise nenachádza, preto nemoţno konštatovať, ţe si súd

splnil svoju povinnosť v zmysle a ţe došlo k právne účinnému doručeniu.

11

Nesplnenie povinnosti súdu – riadne doručiť rovnopis písomného vyhotovenia doplňujúceho

rozsudku advokátovi ţalobkyne – je priamym dôsledkom, pre ktorý ţalobkyňa bola vylúčená

z moţnosti uplatnenia takých procesných práv, ktorými mohla účinne ovplyvniť rozhodnutie

odvolacieho súdu o náhrade trov prvostupňového konania. Dovolací súd na tomto základe

dospel k záveru, ţe ţalobkyňa opodstatnene namieta existenciu vady v zmysle § 237 písm. f/

, výskyt ktorej zakladá nielen prípustnosť dovolania ale zároveň i jeho opodstatnenosť.

So zreteľom na uvedené zrušil dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu vo výroku,

ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania a vec

v zrušenom rozsahu vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( a ).

Vzhľadom na dôvod zrušenia tohto rozhodnutia a skutočnosť, ţe vec sa vracia súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, nezaoberal sa opodstatnenosťou uplatnenia iných dovolacích

námietok.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. februára 2014

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková