Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžp/7/2013

Identifikačné číslo spisu: 1010201306 Dátum vydania rozhodnutia: 12.02.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1010201306.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu : Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava -odbor výstavby a bytovej politiky, za účasti : BigBoard Slovensko, a.s. Lamačská cesta 3, 841 04 Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2010/1655-DLD zo dňa 7. mája 2010, o odvolaní žalovaného ako i pribratého účastníka konania BigBoard Slovensko, a.s. Lamačská cesta 3, Bratislava, proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. - 124 zo dňa 13. decembra 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -124 zo dňa 13. decembra 2012 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného č. A- 2010 /1655 - DLD zo dňa 7. mája 2010 v zmysle ustanovenia a (ďalej len ""), ktorým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. -8 / KAR-79 zo dňa 7. januára 2010 o povolení stavby "Reklamné zariadenie v tvare"V" o rozmeroch 9, 6 x 8,5 m na mieste stavby, Prístavný most - Bajkalská ulica, parc. 15382/4 v kat území Nivy v Bratislave za účelom reklamy ako dočasnej stavby do 30. apríla 2014. Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že z obsahu spisu a ani z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, či on, prípadne dopytovaný dotknutý orgán skúmal okolnosť rozptyľovania a upútavania pozornosti účastníkov cestnej premávky umiestneným reklamným zariadením v blízkosti diaľnice a jej privádzačov a s touto skutočnosťou sa žiaden z nich nezaoberal. Krajský súd v danom prípade zistil, že rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané najmä na základe záväzného stanoviska Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského Policajného zboru v Bratislave, ktoré stanovisko premietol do

výrokovej časti svojho rozhodnutia, v ktorom stanovisku dotknutý orgán žiadal staviteľa okrem iného dodržať ochranné pásmo v zmysle o premávke na pozemných komunikáciách. Krajský súd ďalej uviedol, že v čase začatia konania a vydania predmetného rozhodnutia bol zákon č. 315/ 1996 Z. z. zrušený s účinnosťou od 1. februára 2009, kedy vstúpil do účinnosti nový Krajský súd ďalej poukázal na príslušné ustanovenia zákona o premávke na pozemných komunikáciách a uviedol, že zo stanoviska príslušného dopravného inšpektorátu je zrejmé, že neskúmal okolnosť rozptyľovania a upútavania pozornosti účastníkov cestnej premávky umiestneným reklamným zariadením v blízkosti diaľnice a jej privádzačov, pretože nevedel ani to, či sa jedná o pozemok v zastavanom území alebo mimo neho, čo je zrejmé z formulácie: "...ak sa predmetná parcela č. 15425/10 nachádza mimo zastavaného územia, požadujeme dodržať cestné ochranné pásmo...". Z obsahu spisového materiálu podľa krajského súdu nevyplýva ani zistenie, či umiestnením reklamného zariadenia nedochádza k obmedzeniu výhľadu vodičov pri prechode blízkou križovatkou a táto okolnosť nebola na mieste zisťovaná. Z predložených náčrtov a projektov nemožno dospieť k takému záveru a preto krajský súd nemôže preskúmať, či nebolo porušené ustanovenie zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Krajský súd ďalej dôvodil, že v danom prípade nebolo zisťované, či sa v blízkosti umiestňovaného zariadenia nenachádzajú i prvky súvisiace s diaľnicou, ktoré je žalobca povinný spravovať, udržovať a či mu reklamné zariadenie nebude brániť vo výkone svojich povinností a to tak, ako to namietal už v priebehu správneho konania. Stanovisko k predmetnému problému nevedel zaujať ani dotknutý orgán - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z dôvodu absencie dokladov popisujúcich situáciu širších vzťahov.

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok krajského súdu ako nezákonný zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že s dôvodmi zrušenia rozhodnutia žalovaného nesúhlasí a že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 7. mája 2010 bolo vydané v súlade so zákonom, vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a jeho odôvodnenie je v súlade s o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Uviedol, že verejné záujmy v konaní chránia jednotlivé dotknuté orgány a to najmä prostredníctvom podávania záväzných stanovísk a vyjadrení a že verejný záujem v podobe potreby zabezpečenia plynulosti cestnej premávky v konaní chráni Krajské riaditeľstvo PZ, krajský dopravný inšpektorát, ktorý sa v danej veci vyjadril kladne a tým mali konajúce správne orgány za preukázané, že navrhované umiestnenie reklamného zariadenia rešpektuje všetky zákonné požiadavky a nebude ohrozovať bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. V spisovom materiáli sa taktiež nachádzalo i stanovisko Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Krajský dopravný inšpektorát ako príslušný dotknutý orgán vydal svoje stanovisko v súlade so zákonom a tunajší úrad nemal dôvod jeho tvrdenie žiadnym spôsobom spochybňovať a preto vydal žalobou napadnuté rozhodnutie.

Pribratý účastník do konania BigBoard Slovensko, a.s. vo svojom odvolaní proti rozsudku krajského súdu žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok zmenil a žalobu Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. ako nedôvodnú zamietol a pribratému účastníkovi do konania priznal náhradu trov konania. Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu je zmätočné, na daný prípad neaplikoval správne právne normy, pričom ustanovenia §§ 10 a 11 cestného zákona nebolo možné na daný skutkový stav aplikovať. Povolené reklamné zariadenie nemá byť umiestnené na príslušných zákonom definovaných cestách a ani v ich ochrannom pásme. Tieto skutočnosti vrátane presného umiestnenia reklamného zariadenia vyplývajú z dokumentácie predloženej žalovaným vrátane mapky predloženej samotným žalobcom ako i z vyjadrenia pribratého účastníka. Krajský súd tiež na daný prípad aplikoval ustanovenie o cestnej premávke, avšak reklamné zariadenie sa na žiadnej ceste a ani na mieste pri ceste nenachádza. Uvedené ustanovenie bolo nevyhnutné vykladať so súvisiacim ustanovením a to , ktorý už krajský súd neaplikoval, hoci bol pre výklad ustanovenia dôležitý. Podľa pribratého účastníka zo spisu vyplýva, že reklamné zariadenie má byť umiestnené v priestore mimo cesty, v ktorom nie sú umiestnené žiadne dopravné značky resp. zariadenia a v ktorom sa zároveň vôbec neumiestňujú a preto povolenie umiestnenia reklamného zariadenia nemohlo byť v rozpore s . Naviac poloha

pozemku, kde má byť reklamné zariadenie umiestnené vyplýva z verejne dostupnej evidencie príslušnej správy katastra. Skutočnosť, že dotknutý orgán vedel, kde sa má umiestniť reklamné zariadenie, potvrdzuje i priložená mapa umiestnenia reklamného zariadenia k Stanovisku Krajského riaditeľstva policajného zboru Bratislava zo dňa 24. februára 2009. Celý pozemok sa nachádza v intraviláne obce, kde v zmysle cestného zákona § 11, nie je žiadne ochranné pásmo na ochranu diaľnice, reklamné zariadenie sa nenachádza na diaľnici a ani v jej ochrannom pásme a z tohto dôvodu nemôže dochádzať k porušovaniu ustanovenia § 10 ods. 3 v spojení s § 11 cestného zákona a tiež k ich aplikácii, nakoľko reklamné zariadenie je na pozemku nachádzajúcom sa v intraviláne. K dnešnému dňu neexistuje žiadna relevantná odborná štúdia, ktorá by potvrdzovala odpútavanie pozornosti vodičov reklamnými zariadeniami, resp. vplyv reklamných zariadení na pozornosť účastníkov cestnej premávky. Krajský súd tiež opomenul ustanovenie vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách. Príslušné ministerstvo k umiestneniu reklamného zariadenia podalo stanovisko zo dňa 14. októbra 2009. Keďže umiestnenie reklamného zariadenia nespĺňalo žiadnu z podmienok uvedenej vyhlášky, nebol potom vôbec potrebný súhlas cestného správneho orgánu. Krajský súd nemôže vychádzať len z jednostranných tvrdení žalobcu, ktoré sú v rozpore so skutočným umiestnením reklamného zariadenia vyplývajúceho z predloženej dokumentácie a neboli porušené žiadne ustanovenia právnych predpisov, ktoré uvádza žalobca vo svojej žalobe. Pribratý účastník v závere svojho odvolania žiadal priznať trovy konania (vrátanie 20 % DPH) vo výške 637, 90 euro.

Národná diaľničná spoločnosť, a.s. sa ku odvolaniu žalovaného a pribratého účastníka písomne vyjadrila podaním zo dňa 18. februára 2013 a žiadala, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako zákonný potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov konania. K odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že v konaní vystupuje ako účastník konania podľa stavebného zákona a tiež je žalobca osobou, ktorá má vlastnícke právo k diaľnici D1, ktorá bezprostredne susedí s pozemkom, na ktorom je umiestnené reklamné zariadenie pribratého účastníka. Poukázal na §, 127 ods. 1, 415 a tiež cestného zákona, v zmysle ktorého nikto nesmie svojou činnosťou ohrozovať diaľnicu, cestu alebo miestnu komunikáciu a premávku na nich, ani sťažovať ich údržbu. Uviedol, že predmetné reklamné zariadenie je umiestnené v oblasti zložitej mimoúrovňovej križovatky a v tejto súvislosti poukázal na o reklame v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého ustanovenia reklama je prezentáciou produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Je teda cieľom reklamy upútavať pozornosť a pôsobiť na jej adresátov. Z toho vyplýva, že umiestnenie reklamného zariadenia v oblasti križovatky môže rozptyľovať pozornosť účastníkov cestnej premávky a viesť ku vzniku dopravných kolízií, ktoré mávajú veľmi často za následok zásah aj do vlastníckych práv žalobcu - poškodenie jeho majetku (zvodidiel, dopravných značiek atď.). Žalobca uviedol, že zároveň na túto skutočnosť poukazoval vo svojich vyjadreniach v rámci stavebného konania aj s pohľadom na zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti premávky na diaľnici D 1 a ochrany a zdravia majetku tretích osôb. Žalobca ku odvolaniu pribratého účastníka uviedol, že v konaní tiež nebolo rešpektované ust. vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách. Povoľovanie výnimky zo zákazu alebo obmedzenia činnosti podľa cestného zákona nie je možné zamieňať a stotožňovať so súhlasom v zmysle vyhlášky, tak ako to uvádza vo svojom vyjadrení pribratý účastník. Samotná skutočnosť, že reklamné zariadenie nemalo byť umiestnené v oblasti s ochranným pásmom a nebolo potrebné povoľovať výnimku zo zákazu činnosti, neznamená, že nebol potrebný súhlas MDPT SR v zmysle vyhlášky. Tento súhlas bol potrebný v zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. K Stanovisku Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, KDI, na ktoré sa pribratý účastník odvoláva, žalobca namieta, že s účinnosťou od 1. februára 2009, vstúpil do účinnosti o premávke na pozemných komunikáciách, bolo príslušným orgánom na posudzovanie vplyvu stavby na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky Prezídium policajného zboru SR.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s prvá veta ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolania oboch účastníkov nie sú dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle , s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk ( ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Podľa § 250i ods. 1 veta prvá je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. Rozsudok krajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá skutkovými zisteniami správnych orgánov, námietkami žalobcu, ako aj vyjadreniami správneho orgánu na tieto námietky. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku, ktoré zodpovedajú obsahu spisu a tieto dôvody si odvolací súd osvojuje ako svoje vlastné.

Najvyšší súd prvostupňový rozsudok podľa , ako vecne správny potvrdil a súčasne odkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu k dôvodom podaného odvolania správneho orgánu, ako i pribratého účastníka, s ktorými sa krajský súd náležite po stránke skutkovej aj právnej vysporiadal a odvolací súd nevidí dôvod na zopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku krajského súdu. Podľa odvolací súd len dopĺňa dôvody prvostupňového rozsudku nasledovne: Podľa zákona o pozemných komunikáciách, nikto nesmie svojou činnosťou ohrozovať diaľnicu, cestu alebo miestnu komunikáciu a premávku na nich, ani sťažovať ich údržbu. Podľa o premávke na pozemných komunikáciách, na ceste a na mieste pri ceste sa nesmú umiestňovať veci, ktoré by mohli viesť k zámene s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením, alebo by ich zakrývali, alebo, ktoré by rozptyľovali a upútavali pozornosť účastníka cestnej premávky, alebo ho oslňovali. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na obsah dôkazného materiálu, ktorý mal v odvolacom konaní k dispozícii, sa v danom prípade stotožňuje s argumentáciou krajského súd, že v danom prípade nie je z obsahu administratívneho spisu a ani z rozhodnutia žalovaného zrejmé, či on, alebo dopytovaný dotknutý orgán skúmali okolnosť rozptyľovania a upútavania pozornosti účastníkov cestnej premávky umiestneným reklamným zariadením v blízkosti diaľnice a jej privádzačov a že s touto skutočnosťou sa nikto z nich nezaoberal. Pre úplnosť veci odvolací súd uvádza, že žalobca Národná diaľničná spoločnosť, a.s. uvedenú skutočnosť namietala pred správnym orgánom a keďže naviac ide o kogentnú povinnosť vyplývajúcu z príslušného právneho predpisu, bolo potom povinnosťou správneho orgánu, aby sa s uvedenou skutočnosťou vysporiadal ex offo. Odvolací súd tak tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že zo Stanoviska Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo dňa 14. októbra 2009 okrem iného vyplýva, že v križovatkách a v rozhľadovom a výhľadovom poli vodiča je zakázané umiestňovať reklamné zariadenia. Predmetný zákaz je upravený v cestného zákona a podľa názoru odvolacieho súdu s touto skutočnosťou sa žalovaný správny orgán v priebehu správneho konania taktiež vôbec nezaoberal. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobcu a tiež s prihliadnutím na závery obsiahnuté v dôvodoch rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd SR nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od právneho názoru krajského súdu v danej veci odchýlil (napr. zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska) a preto v zmysle ust. , za použitia ust. napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. v spojení s ust. za použitia ust. veta prvá . Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.