Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. februára 2014 sp. zn. 4Sžf/2/2014, jednohlasne takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie zastavujenáhradu trov tohto konania. Odôvodnenie Rozsudkom z 12. februára 2014 sp. zn. 4Sžf/2/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací

23S/43/2013-96 zo dňa 16.10.2013, ktorý potvrdil Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžf/2/2014 zo dňa 12.02.2014. 3. Následne žalobca podal návrh na obnovu predmetného daňového 23S/43/2013-96 zo dňa 16.10.2013, v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/2/2014 zo dňa 12.02.2014, v právoplatnom rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici23S/43/2013 a následným konaním o odvolaní v tejto veci na Najvyššom súde SR pod č. 4Sžf/2/2014. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že daňové priznanie za rok 2006 podal

dane. Tento postup je v súlade aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/2/2014 zo dňa 12.02.2014. 37. Námietka: Porušenie princípu dvojinštančnosti daňového

všetky dôkazy navrhované daňovým subjektom (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/2/2014 zo dňa 12.02.2014). Predpokladom zákonnosti uvedeného postupu však je, že sa