Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/105/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. L., nar.

X., bývajúceho u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matky Z. L., bývajúcej v K., zastúpenej

JUDr. Martinom Staroňom, advokátom v Prešove, Konštantínova 6, a otca B. L.,

bývajúceho vo W., zastúpeného JUDr. Jánom Martincom, advokátom so sídlom v

Košiciach, Werferova 1, o výkon rodičovských práv a povinností, vedenej na Okresnom

súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní otca, proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 30. októbra 2012, sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 3. novembra 2011 č. k. -404 zveril

maloletého L. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 150 € mesačne, vždy do

15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, povinnosť prispievať na tvorbu jeho

úspor sumou 60 Eur mesačne na účet dieťaťa číslo X., variabilný symbol X. vždy do 15. dňa

toho ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku. Dlžné výživné 3 300 € za

obdobie od 1.1.2009 do 31.10.2011 povolil otcovi splácať v mesačných 100 € splátkach spolu

s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Upravil styk otca s maloletým

dieťaťom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s ním prvý týždeň v mesiaci od štvrtka od 8.00

hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny rok od 26.12. od 8.00 hod. do 5.1. do 18.00 hod.,

každý párny rok od 20.12. od 8.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok počas

veľkonočných sviatkov od stredy od 8.00 hod. pred Veľkonočným pondelkom do utorka do

18.00 hod. po Veľkonočnom pondelku, počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 21.7.

do 19.00 hod. s tým, že styk sa uskutoční v mieste aktuálneho pobytu matky a maloletého

dieťaťa. Matke uložil povinnosť v určenom čase maloleté dieťa riadne pripravené otcovi

odovzdať pred jej bydliskom a otcovi povinnosť odovzdať dieťa v určenom čase matke pred jej

bydliskom. Súčasne uložil matke povinnosť informovať otca priebežne o zdravotnom stave

maloletého L. a bezodkladne o zmene jeho aktuálneho pobytu. Žiadnemu z účastníkov

nepriznal náhradu trov konania a rozhodnutie o náhrade trov konania štátu si vyhradil na

samostatné uznesenie.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že boli dané zákonné predpoklady

pre rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému L. L., nakoľko rodičia

maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a nie je možné nariadiť striedavú starostlivosť.

Prihliadnuc na výšku príjmov, ako aj deklarované výdavky zo strany otca, a na okolnosť, že

tento (vzhľadom na upravený styk zo strany súdu) bude mať predpokladané výdavky

v súvislosti s cestovným a ubytovaním na území Slovenskej republiky, považoval za primerané

výživné sumu 150 Eur mesačne. Zároveň súd dospel k záveru, že zárobkové pomery otca

umožňujú, aby prispieval aj na tvorbu úspor maloletého. Styk upravil tak, aby sa otec

v dostatočnej miere mohol podieľať na výchove maloletého dieťaťa a to počas bežných dní

v roku, ako aj počas veľkonočných, vianočných sviatkov a letných prázdnin. Súd pri určení

styku počas letných prázdnin vychádzal z vyjadrenia znalkyne, že úprava styku otca

s maloletým L. je možná aj počas dlhšej doby, avšak v dosahu matky. Napokon zohľadnil

vyjadrenie otca, že matka ho dostatočne neinformuje o aktuálnych otázkach vývoja dieťaťa.

O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozsudkom z 30. októbra 2012, sp. zn.

vo výroku o zverení maloletého L. do osobnej starostlivosti matky, vo

výroku o úprave styku a povinnosti matky priebežne informovať otca o zdravotnom

stave maloletého rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a vo výrokoch o výživnom pre

maloletého L., tvorbe úspor, dlžnom výživnom, spôsobe jeho zaplatenia rozsudok okresného

súdu zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení uviedol, že o výchove maloletého a úprave styku otca s maloletým súd

prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných

ustanovení Zákona o rodine a svoje rozhodnutie aj presvedčivo (v tejto časti) odôvodnil.

Na doplnenie uviedol ďalšie dôvody, pričom sa vyporiadal aj s vhodnosťou otcom

3

navrhovanej striedavej starostlivosti. V tomto smere poukázal najmä na závery znaleckého

dokazovania, podľa ktorých ju (so zreteľom na konkrétne okolnosti) nie je vhodné nariadiť.

Súdom prvého stupňa upravený styk otca s dieťaťom taktiež považoval za dostatočný,

primeraný a predovšetkým za taký, ktorý je v záujme maloletého dieťaťa. Dodal, že matka

maloletého, ktorá je k nemu najbližšie je povinná pripraviť maloletého na styk s jeho otcom

a verbálnym aj neverbálnym prejavom ho vo vzťahu k otcovi podporovať. Za správny

považoval aj výrok, ktorým bola marke uložená povinnosť priebežne informovať otca

o zdravotnom stave dieťaťa a zmene jeho aktuálneho pobytu. Zohľadnil pritom najmä

skutočnosť, že otec žije v inom (pomerne vzdialenom) štáte a preto nemá možnosť získavať si

tieto informácie osobne. V častiach týkajúcich sa výšky výživného, tvorby úspor a dlžnom

výživnom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nezistil riadne okolnosti

významné pre rozhodnutie predmetnej veci. Predovšetkým dôsledne nezistil reálne zárobkové

schopnosti a možnosti otca, ktoré tvoria jedno zo základných kritérií určenia rozsahu

výživného, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v uvedených častiach zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie ( a ).

Proti tomuto rozsudku krajského súdu, v jeho potvrdzujúcej časti, podal dovolanie

otec maloletého. Žiadal, aby dovolací súd v napadnutej časti rozsudok krajského súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že mu ako účastníkovi konania bola odňatá

možnosť konať pred súdom ( ) a že v konaní došlo k tzv. inej vade (

ods. 2 písm. b/ ), ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu

dovolania je zrejmé, že otec dieťaťa nesúhlasil so závermi znalkyne obsiahnutými v znaleckom

posudku, ktoré si súdy osvojili, že dokazovanie má byť podložené aj znaleckým posudkom

vypracovaným znalcom z odboru klinickej psychológie detí a dospelých. Zdôraznil, že

vykonané znalecké dokazovanie nepreukázalo jeho tzv. nespôsobilosť alebo inú skutočnosť,

ktorá by ho diskvalifikovala z režimu striedavej starostlivosti o maloletého L.. Za odňatie

možnosti konať pred súdom považoval práve to, že nemal možnosť preukázať jeho schopnosti

pre výkon rodičovských práv a povinností vo forme striedavej osobnej starostlivosti, že

v tomto smere dokazovanie nebolo dostatočné. Napokon namietal, že rozhodnutie odvolacieho

súdu nie je preskúmateľné, čo (podľa neho) predstavuje inú vadu, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Matka navrhla, aby dovolací súd dovolanie otca (ako neprípustné) odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý spĺňa podmienku

povinného zastúpenia ( ), najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel k záveru, že dovolanie v predmetnej veci nie

je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

So zreteľom na skutočnosť, že dovolanie v predmetnej veci smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania proti nemu treba posudzovať podľa ustanovenia

Podľa tohto zákonného ustanovenia dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238

ods. 1 ). Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

( ).

Dovolanie podľa , a v predmetnej veci nie je

prípustné, lebo nejde ani o jeden z prípadov prípustnosti dovolania uvedených v týchto

zákonných ustanoveniach (nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o taký,

v ktorom by odvolací súd bol vyslovil prípustnosť dovolania, a napokon ani o taký, v ktorom

by sa odvolací súd bol odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu).

Právna úprava nepripúšťa dovolanie vo veciach upravených Zákonom o rodine. Je to

zrejmé z ustanovenia , podľa ktorého dovolanie nie je prípustné

vo veciach upravených Zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem

rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení

ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

Z tejto neprípustnosti dovolania však vyníma veci, ktoré sa týkajú: 1. obmedzenia

alebo pozbavenia rodičovských práv a povinností, 2. pozastavenia výkonu rodičovských práv

a povinností, 3. priznania rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa,

4. určenia rodičovstva, 5. zapretia rodičovstva a 6. osvojenia.

Ako je zrejmé z obsahu spisu predmetom konania v tejto veci bol výkon rodičovských

práv a povinností.

Tento predmet konania nemožno podriadiť pod žiadnu vyššie uvedenú výnimku

z neprípustnosti dovolania, takže dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné, platná právna

úprava ho výslovne vylučuje, takže dovolanie podľa nie je prípustné.

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát).

Vady uvedené v až e/ a dovolateľ nenamietala a ani v konaní

nevyšli najavo. S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na to, či

v danom prípade postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom

v zmysle

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je

(z hľadiska procesného predpisu) taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva, ktoré mu

právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených

záujmov.

Pokiaľ otec namietal odňatie možnosti konať pred súdom nedostatočným odôvodnením

a teda nepreskúmateľnosťou rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, že odvolací súd

v kontexte s rozhodnutím súdu prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia uviedol, prečo je pre

maloletého vhodnejšie zvedenie do osobnej starostlivosti matky, vyporiadal sa aj s možnosťou

(otcom navrhovanej) striedavej starostlivosti. Prihliadol aj na otcove námietky týkajúce sa

informovania o záležitostiach maloletého. Uviedol, z akých skutkových zistení vychádzal

(najmä znaleckého posudku, ktorý vypracovala súdom ustanovená nezávislá znalkyňa)

a zdôvodnil, prečo námietky otca proti znaleckému posudku nepovažovali súdy za dôvodné.

Súdy nižších stupňov vo svojich rozhodnutiach uviedli, akými úvahami sa riadili pri právnom

posúdení veci.

V tejto súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti aj uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 3. júla 2003 a zo 16. marca 2005,

podľa ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní

nemá odpovedať na všetky námietky alebo argumenty v opravnom prostriedku, ale iba na tie,

ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a ktoré zostali sporné alebo sú

nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava

v odvolacom konaní. Odvolací súd sa v záverečnej časti svojho rozhodnutia aj

k najpodstatnejším námietkam otca uplatneným v odvolaní vyjadril. Postup odvolacieho súdu

bol v súlade s ustanovením umožňujúcim druhostupňovému súdu

vypracovať tzv. skrátené odôvodnenie rozhodnutia a odkázať v ňom na dôvody obsiahnuté

v prvostupňovom rozhodnutí, ak sa s nimi plne stotožňuje. Za porušenie základného práva

zaručeného v v žiadnom prípade nemožno

považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv otca maloletého.

Rozhodnutia súdov nižších stupňov preto vadou podľa ustanovenia

postihnuté nie sú.

Dovolateľom namietaná tzv. iná vada je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý

však možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), sám osebe, ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade je prípustnosť dovolania

v zmysle ustanovenia vylúčená a nemožno ju vyvodiť ani z ustanovenia

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie otca odmietol

( v spojení s ), lebo smerovalo proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu sa dovolací

súd nezaoberal.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/

v spojení s a

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. februára 2014

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová