Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3CoCsp-1-2021.pdf
PDF · 80.95 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobkyne Prima banky Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11, proti žalovanému H. A., T. R. P., J. Č.. XXXX/X, o zaplatenie 4.883,38 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12.10.2020 č.k. 29Csp/150/2019-80 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť istinu 4.883,38 eura s prísl. v mesačných splátkach tak, že žalovaný je povinný zaplatiť istinu 4.883,38 eura s prísl. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 4.883,38 eura s prísl., pričom žalovanému povolil splácať dlh v mesačných splátkach vo výške 100 eur vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok a zároveň zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom poskytnutého spotrebiteľského úveru.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobkyne poskytol žalovanému úver vo výške 5.800 eur na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.04.2016. Žalobkyňa listom zo dňa 08.02.2017 upozornila žalovaného na možnosť predčasného splatenia úveru a následne listom zo dňa 13.02.2018 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru vo výške 5.299,68 eura s prísl. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobkyne vyslovene nepoprel, preto ich súd podľa § 151 ods. 1 C.s.p. považoval za nesporné.
4. Súd na základe uvedeného priznal žalobkyni titulom istiny sumu 4.883,38 eura s prísl. majúc za to, že priznaná výška úroku z omeškania je v súlade s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v čase omeškania žalovaného.
5. Keďže nárok žalobcu považoval za súladný so zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami a súladný so zákonom, žalobe vyhovel v celom rozsahu.
6. V súlade s ust. § 232 ods. 4 O.s.p. povolil žalovanému splácať dlh v splátkach vo výške 100 eur mesačne vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca s prihliadnutím na jeho sociálno-ekonomickú situáciu.
Žalovaný poberá mzdu vo výške cca 800 eur mesačne, hradí výdavky v súvislosti s bývaním vo výške 200 eur, poistku na motorové vozidlo vo výške 150 eur ročne, náklady na motorové vozidlo, telefón, internet, televíziu vo výške cca 50 eur mesačne. V prípade, ak žalovaný nebude splácať dlh v splátkach včas, stane sa celý dlh splatný jednorazovo.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnej výške.
8. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku, ktorým súd povolil žalovanému splácať dlh v splátkach vo výške 100 eur mesačne podala včas odvolanie žalobkyňa.
9. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok v časti napadnutého výroku zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť dlh v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
10. V odvolaní poukazuje na ust. § 232 ods. 3 C.s.p., ktorý vymedzuje lehotu na plnenie tri dni, ktorá plynie od právoplatnosti rozsudku a v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu. Vychádza teda z názoru, že súd má možnosť neurčiť paričnú lehotu alebo alternatívne určiť paričnú lehotu dlhšiu ako 3 dni, avšak výlučne v odôvodnených prípadoch. Uviedla, že rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Priznaním splátok vo výške 100 eur mesačne súd zapríčinil, že žalovaný bude iba istinu splácať viac než 4 roky. Oprávnenie súdu priznať plnenie v splátkach je výnimočné oprávnenie a každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu dlžníka, ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv u veriteľa. Výška splátky musí byť určená primerane tak, aby splátky neoprávneným spôsobom nezasiahli do práv žalobkyne a v konečnom dôsledku aj žalovanému neúmerným predĺžením splatnosti. Výhoda poskytnutá žalovanému v podobe umožnenia uhradiť dlh v neprimerane nízkych splátkach je zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti postavenia žalobkyne a porušuje rovnosť účastníkov konania občianskoprávnych vzťahov. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o jeho nepriaznivej finančnej situácii. Nie je možné považovať súdne rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, jasné a určité, ak súd priznal plnenie v splátkach, avšak svoj názor nepodloží náležitou právnou argumentáciou a nepodloží riadne vykonaným dokazovaním. Súd umožnil žalovanému splácať dlh v splátkach po 100 eur, pričom žalovaný nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by potvrdzovali a odôvodňovali možnosť pripustenia splátok. Súd tak svojvoľne rozhodol bez doloženia relevantných dôkazov preukazujúcich majetkové a sociálne pomery žalovaného. Má teda za to, že rozhodnutie súdu v časti splátok nie je náležite odôvodnené.
11. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v časti napadnutého výroku, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
12. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno z hľadiska právneho posúdenia veci považovať za správne, ak súd umožnil žalovanému splácať dlh vo výške 4.883,38 eura s prísl. v mesačných splátkach po 100 eur.
13. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
14. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
15. Ako vyplýva z citovaného ust. § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni od právoplatného rozsudku, avšak táto môže byť tiež rozhodnutím súdu predlžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote tri dni objektívne nemožné. Predĺženie paričnej lehoty musí súd náležite odôvodniť v rozsudku.
16. Oprávnenie súdu priznať plnenie v splátkach je výnimočné oprávnenie a každú takúto výnimku treba považovať za výhodu dlžníka, ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne
pridaných práv veriteľa. Výška splátky preto musí byť určená primerane tak, aby splátky neoprávneným spôsobom nezasiahli do práv žalobcu a v neposlednom rade aj žalovaného neúmerným predlžovaním splatnosti tým, že bude zaviazaný zaplatiť zvýšený úrok z omeškania. Samotná výhoda poskytnutá žalovanému v podobe umožnenia uhradiť dlh v neprimerane nízkych splátkach je zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti postavenia žalobcu a porušuje rovnosť účastníkov konania v občianskoprávnych vzťahoch.
17. V prejednávanej veci súd umožnil žalovanému dlh vo výške 4.883,38 eura s prísl. splácať v mesačných splátkach po 100 eur údajne s prihliadnutím na jeho sociálnu a ekonomickú situáciu. Súd teda priznal právo plniť v splátkach, avšak z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, z akých dôkazov pri rozhodovaní o výške mesačných splátok vychádzal aj napriek tomu, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali a odôvodňovali možnosť pripustenia splátok.
18. Určenie lehoty splatnosti v splátkach vo výške 100 eur nemožno považovať za správne, lebo v konaní neboli preukázané také okolnosti, ktoré by poskytnutie výhody splátok odôvodňovali. Tvrdenia žalovaného neboli ničím preukázané a navyše je aj neprimeraná samotná výška splátok po 100 eur, keďže v prípade riadnej úhrady splátok žalovaným by k úhrade istiny došlo po viac ako 4 rokov. Takáto výška splátok by mala za následok neprimerane dlhú splatnosť prisúdenej sumy a napokon by to nebolo ani v záujme samotného žalovaného.
19. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z iného právneho názoru, jeho rozhodnutie nemožno považovať za správne, preto odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. rozsudok v napadnutej časti zmenil a uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
20. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 3 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
21. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).