Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/116/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a sudkýň JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: MEDVEĎ, s.r.o., so sídlom Budovateľská 18, Bratislava, IČO: 35 921 030, zastúpený advokátom JUDr. Karol Spišák, Bajkalská 5/C, Bratislava, proti žalovanému: M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX D., zastúpený advokátom JUDr. Namir Alyasry, PhD., Advokátska kancelária so sídlom Nitra, Štúrova 43, o zaplatenie 12.408,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. -424 zo dňa 23. júna 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ( I.) a výroku o trovách konania ( III.) p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12.408,44 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 12 408,44 eur od 06.05.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , ,, , , , , nar. Vlády SR č. , veta prvá, , Poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 12 408,44 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,50% denne zo sumy 12 408,44 eura od 06.05.2014 do zaplatenia a uplatnil si náhradu trov konania. Uviedol, že medzi stranami sporu bola dňa 20.11.2013 uzatvorená dohoda o sprostredkovaní predaja pozemku, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu ako sprostredkovateľa vyvíjať činnosti smerujúce k tomu, aby mal žalovaný ako záujemca príležitosť uzavrieť s treťou osobou kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, a to za províziu vo výške 4,5% kúpnej ceny nehnuteľnosti za predpokladu, že bude naplnený predmet dohody. Žalobca vykonával činnosť podľa podmienok dohody a ako výsledok jeho činnosti bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou TRNAGRO s.r.o., ako kupujúcim, a to za kúpnu cenu 275 743,26 eur. Žalobcovi vznikol nárok na províziu v deň podpisu kúpnej zmluvy a vzhľadom na to, že žalovaný nereagoval na výzvu žalobcu, zaslal mu žalobca faktúru č. 2014/6117, ktorú si prevzal dňa 30.04.2014. Zároveň si uplatnil z dôvodu omeškania žalovaného aj dohodnuté úroky z omeškania, a to vo výške 0,50% denne za každý deň omeškania z dlžnej sumy. 1.2 Zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi stranami sporu bola uzatvorená dohoda o sprostredkovaní predaja pozemku dňa 20.11.2013, a to podľa a nasl.

a a nasl. . Predmetom dohody bolo, že žalobca ako sprostredkovateľ sa zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný ako záujemca príležitosť uzavrieť zmluvu na nehnuteľnosť s treťou osobou. Záujemca sa zaviazal zaplatiť mu províziu za predpokladu, že k naplneniu predmetu dohody dôjde v priamej súvislosti s činnosťou sprostredkovateľa. Podmienkou dohody bolo, aby cena bola minimálne 0,60 eur/m2, výška provízie bola dohodnutá ako 4,5% z celkovej kúpnej ceny za nehnuteľnosť. Podľa čl. V bod 3 v prípade omeškania so zaplatením provízie sa záujemca zaviazal zaplatiť úroky z omeškania vo výške 0,50% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V čl. V. bod 6 dohody je uvedené, že sprostredkovateľ má nárok na províziu aj v prípade, ak záujemca uzavrie bez ďalšej súčinnosti sprostredkovateľa kúpnu zmluvu s treťou osobou, ktorú mu označil sprostredkovateľ ako osobu vhodnú na uzavretie kúpnej zmluvy. Žalovaný uzatvoril dňa 29.10.2013 zmluvu o sprostredkovaní podľa a nasl. s p. N. P., predmetom ktorej boli tie isté nehnuteľnosti ako v zmluve so žalobcom. Podľa zmluvy mal p. P. ako sprostredkovateľ vykonávať činnosť - sprostredkovanie príležitosti pre žalovaného ako záujemcu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy spoločnosti TRNAGRO s.r.o., Gajova 4, Bratislava, a to za kúpnu cenu 0,78 eur/m2. Provízia sprostredkovateľa predstavovala sumu 0,05eur/m2, teda 17 675 eur. Dňa 31.01.2014 si zmluvné strany osvedčili podpisy na zmluve u notára s tým, že podpisy uznali za svoje vlastné. Následne dňa 31.01.2014 bola medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou TRNAGRO s.r.o., Gajova 4, Bratislava, IČO: 35 876 034, podpísaná kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, a to nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre k. ú. O.. 1.3 Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu dohody o sprostredkovaní predaja pozemku dňa 20.11.2013. Túto zmluvu považoval za platný právny úkon, a to aj po formálnej stránke. Tvrdenia žalovaného, ktorý počas konania rozporoval podpis dohody, resp. jeden z dvoch podpisov na zmluve, neboli potvrdené. Znaleckým posudkom znalkyne Mgr. Benkovičovej č. 1/2020 mal súd preukázané, že žalovaný zmluvu s najväčšou pravdepodobnosťou podpísal. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že samotný žalobca bol osobou, ktorá po podpise zmluvy vyvíjala činnosť smerujúcu k tomu, aby pre žalovaného ako záujemcu našla tretiu osobu, ktorá by jeho nehnuteľnosti kúpila. V tomto smere spolupracovala so spoločnosťou VVMZ, s.r.o., pričom práve týmto postupom došlo aj k zoznámeniu žalovaného s p. P., ktorý vystupoval v mene spoločnosti VVMZ s.r.o. ako spolupracujúca osobu žalobcu. Túto skutočnosť žalovaný nenamietal a takýto spôsob konania nevylučovala ani samotná dohoda medzi stranami sporu. Pokiaľ ide o zmluvu uzatvorenú medzi p. P. a žalovaným, datovanou dňa 29.10.2013, súd poukázal na výpoveď svedka P. , z ktorej vyplynulo, že zmluva nemohla byť uzatvorená pred termínom 20.11.2013, t.j. predtým, ako došlo k uzatvoreniu dohody medzi žalobcom a žalovaným. Svedok P. potvrdil, že kontakt na žalovaného mal od žalobcu, o predaji pozemkov sa tiež dozvedel od žalobcu a so žalovaným sa stretol až vtedy, keď išli pozrieť pozemky za prítomnosti žalobcu. V konaní bolo preukázané, že p. P. príjem, predstavujúci províziu, nezdanil, nepodal ani daňové priznanie a sám potvrdil, že to bol z jeho strany podvod. Na základe toho súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetnú zmluvu museli svedok a žalovaný podpísať neskôr ako dohodu medzi stranami sporu. Svedok tiež potvrdil, že so žalobcom neustále komunikoval, mal vedomosť o jeho zmluve so žalovaným, informoval ho o priebehu veci, poslal mu aj podklady k prevodu, ktoré inak zabezpečili samotní zástupcovia kupujúceho - spoločnosť TRNAGRO s.r.o.. Tento subjekt bol inak uvedený už ako kupujúci v zmluve zo dňa 29.10.2013, pričom svedok uviedol, že nevie vysvetliť fakt, prečo tomu tak je, keď vtedy nevedel, že kupujúcim bude táto spoločnosť. Súd prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že nehnuteľnosti žalovaného boli predané kúpnou zmluvou zo dňa 31.01.2014 spoločnosti TRNAGRO s.r.o., pričom z osvedčovacej doložky je zrejmé, že žalovaný ako predávajúci si overil podpis. Podpisy na zmluve o sprostredkovaní p. P. a žalovaného boli overené v ten istý deň u iného notára, ale neskôr ako podpis žalovaného na kúpnej zmluve zo dňa 31.01.2014. 1.4 Súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi stranami sporu podľa , žalobca návrh zmluvy žalovanému odoslal mailom dňa 19.11.2013 a k jej podpisu došlo dňa 20.11.2013. Žalovaný bol vopred oboznámený s podmienkami zmluvy, a tým, že zmluvu, podpísal, prejavil s jej znením a obsahom súhlas. S poukazom na platnú dohodu strán sporu a splnenie záväzku žalobcu podľa tejto zmluvy, v dôsledku ktorej došlo aj k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou, dospel súd prvej inštancie k záveru, že vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie provízie, dohodnutej vo výške 4,5% z celkovej kúpnej ceny za nehnuteľnosť. Zároveň bola splnená podmienka, že cena bude minimálne 0,60 eur/m2. Súd prvej inštancie mal z kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2014 preukázané, že kúpna cena predstavovala sumu vo výške 275 743,26 eura (čl. 1.2 zmluvy) za výmeru pozemkov 353 517 m2, čo činí v prepočte 0,78 eur /m2 . Provízia žalobcu v prepočte predstavuje sumu 12 408,44 eura, tj. sumu, ktorú si žalobca uplatnil žalobným návrhom. Na základe toho súd jeho žalobe v časti zaplatenia istiny vyhovel, pričom

aj po posúdení dohody o sprostredkovaní v spojitosti s ustanoveniami o spotrebiteľoch nezistil v tomto smere žiadne neprijateľné podmienky. 1.5 Žalobca si uplatnil podľa dohody zo dňa 20.11.2013 aj úrok z omeškania, dohodnutý vo výške 0,50% denne z dlžnej sumy, a to podľa čl. V. bod 3 dohody. V tomto smere súd považoval takúto podmienku dohody v neprospech spotrebiteľa, pretože v prepočte malo ísť o úrok z omeškania vo výške 182,5% ročne, čo súd považoval za neprijateľné a rozporné tak s ako aj a . Na základe toho súd aplikoval na úroky z omeškania všeobecné ustanovenia () a priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,25%, a to s poukazom na v spojení s nar. vl. SR č. , odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ktorá bola vymedzená dňom 05.05.2014. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd preto žalobu zamietol. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu uplatnenej istiny úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. 1.6 Súd prvej inštancie v odôvodnení tiež uviedol, že vec prejednal a rozhodol na pojednávaní, konanom dňa 23.06.2020, pretože žalovaným uvedené skutočnosti, ktorými odôvodňoval návrh na odročenie pojednávania, nepovažoval za dôležité. Súd už viackrát uplatnil sudcovskú koncentráciu konania, pričom ani do poslednej určenej lehoty, tj. do dňa 31.05.2020, žalovaný neuplatnil prostriedok procesnej obrany. Ak aj poukazoval na to, že má záujem o vypracovanie súkromného znaleckého posudku, súdu svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, tj. nepredložil prípadne žiadne potvrdenie o tom, že by si objednal jeho vyhotovenie, resp. potvrdenie o zaneprázdnenosti znalcov, ktorú inak tvrdil. Takisto súd posúdil aj nedôvodnosť tvrdenia žalovaného o zaneprázdnenosti advokátov. Ak by tomu tak naozaj bolo, mal možnosť súdu predložiť tiež potvrdenie o tom, že sa snažil vyhľadať iného právneho zástupcu resp. to uviesť. Jeho tvrdenie nebolo preukázané, a okrem toho, v tomto prípade, ak došlo k ukončeniu zastupovania ku dňu 12.06.2020, mal povinnosť podľa zákona o advokácii ho na pojednávaní zastúpiť ešte jeho právny zástupca, pretože neuplynula 15-dňová lehota a v tomto prípade išlo o neodkladný úkon. Advokát žalovaného svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd mohol vec riadne prejednať a rozhodnúť; mal splnené všetky procesné podmienky pre takýto postup. 2. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov I. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V dôvodoch svojho odvolania žalovaný uviedol, že je presvedčený o tom, že nárok na zaplatenie provízie žalobcovi nevznikol, nakoľko záujemcu, s ktorým bola uzavretá sprostredkúvaná zmluva nezabezpečil žalobca. Nie je sporné, že nehnuteľnosti od žalovaného ako predávajúceho kúpila spoločnosť TRNAGRO, s.r.o, ktorá je zhodne oboma stranami označovaná ako „Belgičania“. Žalovaný je toho názoru, že z dokazovania vyplynulo, že žalobca zabezpečil ako záujemcu spoločnosť VVMZ s.r.o., avšak sprostredkúvaná zmluva bola nakoniec uzavretá so záujemcom TRNAGRO, s.r.o. - t. j. s Belgičanmi, pričom aj žalobca potvrdil skutočnosť, že žalobca nezoznámil žalovaného s „Belgičanmi“, s ktorými bola nakoniec zmluva uzavretá. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ak je to v zmluve vymienené, stačí v režime na vznik nároku na províziu sprostredkovateľa iba zaobstaranie príležitosti. V uvedenej veci ale tento zmiernený režim nároku na províziu dojednaný nebol. Poukázal na čl. II. ods. 2 Dohody o sprostredkovaní predaja pozemku: „Záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi províziu za predpokladu, že k naplneniu predmetu tejto dohody dôjde v priamej súvislosti s činnosťou sprostredkovateľa.“ S poukazom na uvedené je preto žalovaný toho názoru, že keďže ho žalobca nezoznámil s „Belgičanmi“, ktorí zmluvu o predaji nehnuteľností uzavreli, nárok žalobcovi nevznikol, pričom skutočnosť, že Belgičanov so žalovaným nezoznámil žalobca, priznáva aj konateľ žalobcu. V zmysle Zmluvy o sprostredkovaní predaja pozemku teda nejde o zmluvou predpokladanú priamu súvislosť s činnosťou žalobcu. Skutočnosť, že jeden záujemca (Holanďania) následne hoci zmluvu neuzavrel, ale o existencii takej ponuky informovali ďalší iný subjekt (Belgičanov), ktorý nakoniec zmluvu uzavrel, nemožno pričítať ako priamu príčinnú súvislosť kauzalitu s konaním žalobcu. 3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca poukázal na argumentáciu žalovaného v doterajšom konaní, ktorá spočívala v tvrdení, že Dohodu o sprostredkovaní predaja pozemku zo dňa 20.11.2013 nikdy nepodpísal, resp. neskôr žalovaný uznal za svoj len podpis na druhej strane Dohody. Žalobca poukázal na odvolanie žalovaného, ktorý nespochybnil existenciu dohody, dokonca sa na ňu odvolával. Žalobca poukázal na čl. II. Dohody a v tejto súvislosti uviedol, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalobca vykonával činnosť, smerujúcu k tomu, aby pre žalovaného našiel záujemcu na kúpu nehnuteľností. Žalobca bol v kontakte so spoločnosťou VVMZ s.r.o., a to s konateľom spoločnosti

U. M. de O. a senior managerom N. P., čo potvrdzuje aj emailová komunikácia - informovanie záujemcu, obhliadka nehnuteľností, zaslanie vstupných podkladov, stretnutie so záujemcom-zástupcom spoločnosti VVMZ s.r.o. p. P., neustála komunikácia medzi nimi, zasielanie podkladov k prevodu. K uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti teda nepochybne došlo práve činnosťou žalobcu, ktorý síce priamo nezoznámil žalovaného s kupujúcimi, ale k uzatvoreniu zmluvy došlo výhradne na základe jeho predchádzajúcej činnosti smerujúcej k spoločnosti VVMZ s.r.o.. Dokonca sám žalobca zasielal žalovanému Zmluvu o budúcej zmluve, ktorej prílohou bola kúpno-predajná zmluva medzi žalovaným a spoločnosťou TRNAGRO s.r.o., nakoľko tú mu zaslal p. P. zo spoločnosti VVMZ s.r.o., s ktorou bol žalobca v neustálom kontakte. Je teda nepochybné, že existuje príčinná súvislosť medzi činnosťou žalobcu ako sprostredkovateľom a uzavretím zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou TRNAGRO s.r.o.. V neposlednom rade žalobca poukázal na skutočnosť, že v doterajšom konaní žalobca spochybňoval len existenciu dohody, nakoľko tvrdil, že dohodu nikdy nepodpísal, resp. podpísal len jednu jej časť. Počas celého konania žalovaný nikdy nespochybnil činnosť žalobcu, nikdy nenamietal, že k uzavretiu sprostredkovanej zmluvy nedošlo jeho pričinením, preto podľa jeho názoru ide novotu v odvolacom konaní v zmysle ust. . Uvedený prostriedok procesnej obrany pritom mohol žalovaný uplatniť už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. 4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (, , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a ako taký ho podľa potvrdil. 5. Odvolací súd v danej veci aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil.

6. Odvolací súd konštatuje, že z prvoinštančného konania vyplýva, že žalovaný svoju obranu založil na tvrdení, že Dohodu o sprostredkovaní so žalobcom neuzavrel v predloženom znení, resp. že na predloženej zmluve nie je jeho podpis. Zároveň tvrdil, že uzavrel zmluvu o sprostredkovaní s BF. a práve jemu vyplatil dohodnutú províziu, pretože sa pričinil o predaj jeho nehnuteľností. Súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisu žalovaného na Zmluve o sprostredkovaní uzavretej so žalobcom, ktorého výsledkom bolo, že žalovaný zmluvu s najväčšou pravdepodobnosťou podpísal. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd potom správne vysporiadal s tým, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu dohody o sprostredkovaní predaja pozemku dňa 20.11.2013 a išlo o platný právny úkon. Uvedené závery súdu prvej inštancie žalovaný v odvolaní nespochybňoval. Žalovaný svoje odvolanie založil na tvrdení, že žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na províziu, pretože kúpna zmluva týkajúca sa nehnuteľností žalovaného nebola uzatvorená v priamej súvislosti s činnosťou žalobcu. Odvolací súd zastal názor, že túto obranu žalovaného nie je možné považovať za novotu v odvolacom konaní ( ), pretože počas celého prvoinštančného konania sa okrem sporného podpisu žalovaného na dohode o sprostredkovaní riešila aj otázka, ako a koho pričinením došlo k sprostredkovaniu predaja nehnuteľností žalovaného. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj touto skutočnosťou, pretože v dôsledku zistenia, že mali byť uzatvorené dve zmluvy o sprostredkovaní ( so žalobcom a N.) bolo nesporne treba vyriešiť, či žalobcovi vznikol nárok na províziu dohodnutú v zmluve. 7. V nadväznosti na uvedené sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s tým, že Zmluva o sprostredkovaní uzavretá medzi žalovaným a svedkom P. nemohla byť uzavretá skôr ako došlo k uzavretiu Dohody medzi žalobcom a žalovaným, pretože práve žalobca sprostredkoval prvé stretnutie žalovaného a svedka P., pričom všetci traja sa zúčastnili ohliadky nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania, najmä výsluchu svedka P., ako aj predloženej emailovej komunikácie nesporne vyplynulo, že práve žalobca vykonával činnosť týkajúcu sa predaja predmetných nehnuteľností, pretože mal záujemcu na predaj pozemkov ( žalovaného), záujemcu na kúpu hľadal aj prostredníctvom spoločnosti VVMZ s.r.o. a jeho pracovníka N. P.. Následne neustále komunikoval so žalovaným a N. P. ohľadom uskutočnenia predaja pozemkov a tiež zaslal žalovanému Zmluvu o budúcej zmluve, ktorej prílohou bola kúpno-predajná zmluva medzi žalovaným a spoločnosťou TRNAGRO s.r.o. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že aj keď žalovaného sám nezoznámil s kupujúcim (spoločnosťou TRNAGRO s.r.o.) k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo výhradne na základe jeho predchádzajúcej činnosti smerujúcej k

spoločnosti VVMZ s.r.o.. Skutočnosť, či sprostredkovateľ pri hľadaní tretej osoby (kupujúceho) využije na túto činnosť aj iné osoby, teda kupujúceho nájde prostredníctvom ďalšej spolupracujúcej osoby, nie je podstatné. Aj v predmetnej veci práve činnosťou žalobcu došlo k osloveniu spoločnosti VVMZ s.r.o. a práve týmto konaním žalobcu sa N. P. dozvedel o podmienkach predaja pozemkov žalovaného. Nakoniec zo samotnej výpovede svedka P. vyplynulo, že o predaji pozemkov sa dozvedel od žalobcu, tiež vedel, že žalobca mal podpísanú zmluvu o sprostredkovaní so žalovaným, preto cez žalobcu posielal zmluvu o budúcej kúpnej zmluve žalovanému. Napriek tomu zamestnanec spoločnosti VVMZ s.r.o. N. P. začal v danej veci konať so žalovaným vo vlastnom mene, keď svoje konanie dokonca sám nazval ako „jeho bokovku, jeho podvod“. Následne si nechal vyplatiť províziu od žalovaného. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že došlo aj k naplneniu čl. II. ods. 2 Dohody o sprostredkovaní predaja pozemku, pretože k predaju nehnuteľností došlo v priamej súvislosti s činnosťou sprostredkovateľa (žalobcu) bez ohľadu na skutočnosť, že na túto činnosť využil aj služby iných osôb, čo predmetná dohoda nezakazovala. 8. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, preto považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ( I.) a výroku o trovách konania ( III.) potvrdil ako vecne správny podľa . O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s tak , že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).