Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
73e/390661.0c2c10.pdf
PDF · 116.52 KB
No categories available
5Tdo/8/2014
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 8/2014
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného F. H. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí 13. februára 2014 v Bratislave
dovolanie obvineného F. H., podaného prostredníctvom ustanoveného obhajcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 12. januára 2012, sp. zn. 5 To 88/2009, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného F. H. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 21. mája 2009, sp. zn. 2 T 108/2008, bol
obvinený F. H. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zák. na skutkovom základe, že
dňa 25. marca 2008 v čase okolo 05.30 hod. v B. v časti S. G., na konci ulice V.
v smere do mesta, 200 m za rozhraním poľných ciest, v mieste, kde
sa po pravej strane nachádzala závora s bielo-červenými pruhmi, si od poškodeného
M. M., nar. X..X..X., vypýtal mobilný telefón značky Sony Ericsson W800i, bielej farby
s oranžovým lemovaním v hodnote 2.500,-Sk, s tým, že zavolá dievčaťu, ktoré malo
poškodenému zobrať vetrovku, avšak telefón si vložil do pravého predného vrecka nohavíc
a bezprostredne nato poškodenému podkopol nohy, čím ho zhodil na zem,
kde poškodeného kopol do pravej spánkovej časti hlavy a následne do hrude, načo
mu poškodený rukami podlomil nohy, pričom ako obžalovaný padal na poškodeného,
si na neho kľakol, čím pridržal poškodeného na zemi, pričom mu dal ruku do vrecka nohavíc,
odkiaľ poškodenému vytiahol peňaženku s obsahom 2.700 Eur, občiansky preukaz, preukaz
zdravotnej poisťovne VšZP, bankomatovú kartu Tatra banky a.s., ktorú sa poškodenému
podarilo obžalovanému z ruky vytrhnúť a odhodiť, načo obžalovaný poškodeného pustil,
peňaženku zdvihol a odišiel, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenému
M. M., trvale bytom S. K. č. X., celkovú škodu vo výške 90.479,50,-Sk (3003,36 €).
Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. Na výkon uloženého trestu bol podľa
§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obvinenému povinnosť uhradiť poškodenému
M. M. škodu vo výške 3003,36 € (tritisíctri eur a tridsaťšesť centov) (90.479,50,- Sk).
Proti tomuto rozsudku podal obvinený ihneď po jeho vyhlásení odvolanie do zápisnice
o hlavnom pojednávaní (č.l. 288). Včas podané odvolanie odôvodnil osobitným podaním
prostredníctvom obhajcu.
V písomných dôvodoch odvolania (č.l. 304-307) obhajca poukázal na obranu
obvineného, ktorý tvrdil, že ničoho sa nedopustil, na skutočnosť, že obvinený mal obuté
topánky s oceľovou špicou a v prípade kopnutia by poškodenému musel spôsobiť vážnejšie
poranenia, vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal výpoveďou svedka T. O., ktorý
nevidel na poškodenom známky poranenia, pričom poškodený bol značne pod vplyvom
alkoholu, napokon namietal právnu kvalifikáciu, nakoľko nebola preukázaná výška škody.
Záverom opravného prostriedku navrhol napadnutý rozsudok zrušiť.
V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie i okresný prokurátor (č.l. 309-311)
do výroku o treste, pretože obvinený sa skutku dopustil v priebehu skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a uložiť mu prísnejší trest odňatia slobody.
Na základe včas podaných odvolaní vo veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave,
ktorý na verejnom zasadnutí 12. januára 2012 rozhodol rozsudkom sp. zn. 5 To 88/2009 tak,
že podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol a podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. za použitia
§ 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. uložil obvinenému trest odňatia slobody vo výmere
8 (osem) rokov a 10 (desať) mesiacov, na výkon ktorého zaradil obvineného podľa
§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia.
Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
12. januára 2012, kedy vo veci rozhodol krajský súd, pričom obvinený uložený trest
od uvedeného dňa vykonáva v Ústave na výkon trestu Leopoldov.
Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený prevzal 7. marca 2012, jeho obhajca
prevzal rozhodnutie 29. februára 2012 a prokurátor 24. februára 2012.
Okresný súd Bratislava IV dňa 10. februára 2014 predložil Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky dovolanie obvineného F. H., ktoré podal prostredníctvom ustanoveného
obhajcu JUDr. D. P.. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 30. apríla 2013
z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/, i/ Tr. por. a doplnenie dovolania došlo
5. júna 2013.
V písomných dôvodoch svojho dovolania obvinený vo vzťahu k uplatnenému
dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. argumentoval tým,
že rozhodnutiami prvostupňového i odvolacieho súdu bolo porušené jeho právo na obhajobu,
nakoľko sa súdy stotožnili s výpoveďami poškodeného, napriek tomu, že sa v nej nachádzajú
vážne rozpory a protichodné tvrdenia. Z vykonaných dôkazov nemožno jednoznačne
bez akýchkoľvek pochybností určiť výšku škody, pričom súd odmietol vykonať dôkazy,
ktoré navrhoval na preukázanie skutočnej výšky škody.
V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. namietal pravdivosť
výpovede poškodeného, pričom pri ustálení výšky spôsobenej škody vychádzali súdy práve
z týchto nepravdivých výpovedí. Spochybňoval výšku škody ustálenej súdmi a rovnako
namietal prepočet kurzu koruny voči Euru, takýmito prepočtami sa znateľne menila výška
škody. Deklarovaná škoda, o ktorej výške sú dôvodné pochybnosti, mala presiahnuť
hranicu značnej škody (80.000,- Sk, resp. 2660 €), a teda zločin lúpeže bol posudzovaný
ako kvalifikovaná skutková podstata trestného činu v 2/ odseku § 188 Tr. zák. Skutok podľa
neho mal byť posudzovaný iba podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. V závere svojho mimoriadneho
opravného prostriedku navrhol zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj rozsudok
okresného súdu a prikázať prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova
prerokoval a rozhodol.
Predsedníčka senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por.
doručila rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní
priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu v lehote, ktorú im určila, k dovolaniu
obvineného vyjadriť. Uvedenú možnosť využil prokurátor, ktorý vo svojom vyjadrení
z 19. júna 2013 (č.l. 431) uviedol, že dovolacie dôvody nie sú dané, nakoľko dovolanie
smeruje proti skutkovým zisteniam, a preto navrhol dovolanie obvineného odmietnuť podľa
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom
stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať
(§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie podal obvinený v súlade s ustanovením
§ 373 ods. 1 Tr. por. prostredníctvom obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie obvineného
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje,
že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne
uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné
prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou
zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve
obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto
mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení
§ 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť
(§ 374 ods. 2 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich
odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia
z vlastnej iniciatívy. Právne fundovanú argumentáciu má zaistiť práve povinné zastúpenie
obvineného obhajcom – advokátom.
Obvinený ako prvý dovolací dôvod uplatnil ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,
podľa ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo
na obhajobu.
Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné konanie, je v Trestnom
poriadku upravené v § 2 ods. 9. Vyjadruje jeden z právnych princípov, na ktorých
je vybudované trestné konanie a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných
záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náležitému zisteniu
skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu. Toto právo primárne zahrňuje právo na osobnú
obhajobu (§ 34 ods. 1 Tr. por.), právo nechať sa obhajovať obhajcom (§ 34 ods. 1,
§ 36 Tr. por.), ako aj právo na povinnú obhajobu (§ 37, § 38 Tr. por.). Jednotlivé zložky tohto
práva sú v širšom zmysle upravené v ďalších ustanoveniach Trestného poriadku. Dovolacím
dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je iba zásadné porušenie práva na obhajobu.
Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe
podľa § 37, ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného
konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení
osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú preto i konkrétne podmienky
prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach.
Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,
ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy
po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza
k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne
pravidlá, podľa ktorých by sa malo postupovať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu
dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim
rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány
činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Nevykonanie
dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý
nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatňovať v rámci tohto dovolacieho
dôvodu. Zo strany obvineného ide o skrytú formu vyjadrenia obvineného, aby boli vykonané
dôkazy vyhodnotené v jeho prospech. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade k žiadnemu
závažnému porušeniu práva na obhajobu nedošlo, preto argumentáciu obvineného vo vzťahu
k tomuto dovolaciemu dôvodu vyhodnotil dovolací súd ako nedôvodnú.
Napokon obvinený uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa
ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma,
či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú
podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje
naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť
právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý
dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné
posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania
trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo
súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až 43 Tr. zák.), ukladania
trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie
sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je Občiansky zákonník,
Obchodný zákonník a pod., pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku.
K uvedenému dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní
oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný
konečným skutkovým zistením, ktoré urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania
nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže
ani meniť ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi
nižšieho stupňa vyjadrenú v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní
uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové
námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti
rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi
nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení
aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,
aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní
na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd
v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“
inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V tomto smere
dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Z obsahu dovolania obvineného vyplýva, že vo vzťahu k citovanému dovolaciemu
dôvodu obvinený uplatnil námietky, ktorými zjavne vybočil z deklarovaného dovolacieho
dôvodu. Jeho námietky smerovali proti spôsobu hodnotenia dôkazov a správnosti skutkových
zistení súdmi nižšieho stupňa. V podstate spochybňoval súdmi ustálený skutkový stav
a následne predostrel vlastnú verziu skutku založenú na inom, pre neho priaznivejšom
hodnotení dôkazov. Skôr ako o právnu námietku ide o skrytú snahu obvineného, aby
vykonané dôkazy a skutkový stav boli vyhodnotené v jeho prospech.
Čo sa týka právnej kvalifikácie konania obvineného ako zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., táto zodpovedá priebehu skutkového deja uvedeného
vo výroku napadnutého uznesenia po objektívnej i subjektívnej stránke a je správna. Súdmi
ustálená výška škody (3.003,36 €), ktorým zistením je dovolací súd viazaný, presiahla sumu
2.666 €, ktorú sumu v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. treba považovať už za väčšiu škodu.
Z toho dôvodu bolo potrebné zistený skutok posudzovať už podľa kvalifikovanej skutkovej
podstaty, a preto námietky obvineného nie sú opodstatnené.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
V posudzovanej veci, ako už bolo vyššie uvedené, neboli splnené zákonné podmienky
dovolania, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie
obvineného F. H. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 13. februára 2014
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová