Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/8/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného F. H. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2

písm. b/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí 13. februára 2014 v Bratislave

dovolanie obvineného F. H., podaného prostredníctvom ustanoveného obhajcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 12. januára 2012, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného F. H. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 21. mája 2009, sp. zn. , bol

obvinený F. H. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.

zák. na skutkovom základe, že

dňa 25. marca 2008 v čase okolo 05.30 hod. v B. v časti S. G., na konci ulice V.

v smere do mesta, 200 m za rozhraním poľných ciest, v mieste, kde

sa po pravej strane nachádzala závora s bielo-červenými pruhmi, si od poškodeného

M. M., nar. X..X..X., vypýtal mobilný telefón značky Sony Ericsson W800i, bielej farby

s oranžovým lemovaním v hodnote 2.500,-Sk, s tým, že zavolá dievčaťu, ktoré malo

poškodenému zobrať vetrovku, avšak telefón si vložil do pravého predného vrecka nohavíc

a bezprostredne nato poškodenému podkopol nohy, čím ho zhodil na zem,

kde poškodeného kopol do pravej spánkovej časti hlavy a následne do hrude, načo

mu poškodený rukami podlomil nohy, pričom ako obžalovaný padal na poškodeného,

si na neho kľakol, čím pridržal poškodeného na zemi, pričom mu dal ruku do vrecka nohavíc,

odkiaľ poškodenému vytiahol peňaženku s obsahom 2.700 Eur, občiansky preukaz, preukaz

zdravotnej poisťovne VšZP, bankomatovú kartu Tatra banky a.s., ktorú sa poškodenému

podarilo obžalovanému z ruky vytrhnúť a odhodiť, načo obžalovaný poškodeného pustil,

peňaženku zdvihol a odišiel, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenému

M. M., trvale bytom S. K. č. X., celkovú škodu vo výške 90.479,50,-Sk (3003,36 €).

Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest

odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. Na výkon uloženého trestu bol podľa

§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia.

Podľa súd uložil obvinenému povinnosť uhradiť poškodenému

M. M. škodu vo výške 3003,36 € (tritisíctri eur a tridsaťšesť centov) (90.479,50,- Sk).

Proti tomuto rozsudku podal obvinený ihneď po jeho vyhlásení odvolanie do zápisnice

o hlavnom pojednávaní (č.l. 288). Včas podané odvolanie odôvodnil osobitným podaním

prostredníctvom obhajcu.

V písomných dôvodoch odvolania (č.l. 304-307) obhajca poukázal na obranu

obvineného, ktorý tvrdil, že ničoho sa nedopustil, na skutočnosť, že obvinený mal obuté

topánky s oceľovou špicou a v prípade kopnutia by poškodenému musel spôsobiť vážnejšie

poranenia, vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal výpoveďou svedka T. O., ktorý

nevidel na poškodenom známky poranenia, pričom poškodený bol značne pod vplyvom

alkoholu, napokon namietal právnu kvalifikáciu, nakoľko nebola preukázaná výška škody.

Záverom opravného prostriedku navrhol napadnutý rozsudok zrušiť.

V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie i okresný prokurátor (č.l. 309-311)

do výroku o treste, pretože obvinený sa skutku dopustil v priebehu skúšobnej doby

podmienečného odsúdenia. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste

a uložiť mu prísnejší trest odňatia slobody.

Na základe včas podaných odvolaní vo veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave,

ktorý na verejnom zasadnutí 12. januára 2012 rozhodol rozsudkom sp. zn. tak,

že podľa , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste

a podľa sám vo veci rozhodol a podľa Tr. zák. za použitia

§ 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. uložil obvinenému trest odňatia slobody vo výmere

8 (osem) rokov a 10 (desať) mesiacov, na výkon ktorého zaradil obvineného podľa

§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom

stráženia.

Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

12. januára 2012, kedy vo veci rozhodol krajský súd, pričom obvinený uložený trest

od uvedeného dňa vykonáva v Ústave na výkon trestu Leopoldov.

Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený prevzal 7. marca 2012, jeho obhajca

prevzal rozhodnutie 29. februára 2012 a prokurátor 24. februára 2012.

Okresný súd Bratislava IV dňa 10. februára 2014 predložil Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky dovolanie obvineného F. H., ktoré podal prostredníctvom ustanoveného

obhajcu JUDr. D. P.. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 30. apríla 2013

z dôvodov , a doplnenie dovolania došlo

5. júna 2013.

V písomných dôvodoch svojho dovolania obvinený vo vzťahu k uplatnenému

dovolaciemu dôvodu podľa argumentoval tým,

že rozhodnutiami prvostupňového i odvolacieho súdu bolo porušené jeho právo na obhajobu,

nakoľko sa súdy stotožnili s výpoveďami poškodeného, napriek tomu, že sa v nej nachádzajú

vážne rozpory a protichodné tvrdenia. Z vykonaných dôkazov nemožno jednoznačne

bez akýchkoľvek pochybností určiť výšku škody, pričom súd odmietol vykonať dôkazy,

ktoré navrhoval na preukázanie skutočnej výšky škody.

V rámci dovolacieho dôvodu podľa namietal pravdivosť

výpovede poškodeného, pričom pri ustálení výšky spôsobenej škody vychádzali súdy práve

z týchto nepravdivých výpovedí. Spochybňoval výšku škody ustálenej súdmi a rovnako

namietal prepočet kurzu koruny voči Euru, takýmito prepočtami sa znateľne menila výška

škody. Deklarovaná škoda, o ktorej výške sú dôvodné pochybnosti, mala presiahnuť

hranicu značnej škody (80.000,- Sk, resp. 2660 €), a teda zločin lúpeže bol posudzovaný

ako kvalifikovaná skutková podstata trestného činu v 2/ odseku § 188 Tr. zák. Skutok podľa

neho mal byť posudzovaný iba podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. V závere svojho mimoriadneho

opravného prostriedku navrhol zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj rozsudok

okresného súdu a prikázať prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova

prerokoval a rozhodol.

Predsedníčka senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením

doručila rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní

priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu v lehote, ktorú im určila, k dovolaniu

obvineného vyjadriť. Uvedenú možnosť využil prokurátor, ktorý vo svojom vyjadrení

z 19. júna 2013 (č.l. 431) uviedol, že dovolacie dôvody nie sú dané, nakoľko dovolanie

smeruje proti skutkovým zisteniam, a preto navrhol dovolanie obvineného odmietnuť podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonom

stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

(, ). Dovolanie podal obvinený v súlade s ustanovením

prostredníctvom obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie obvineného

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje,

že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné

prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou

zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve

obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto

mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení

, pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť

( ). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich

odôvodnením ( ) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia

z vlastnej iniciatívy. Právne fundovanú argumentáciu má zaistiť práve povinné zastúpenie

obvineného obhajcom – advokátom.

Obvinený ako prvý dovolací dôvod uplatnil ustanovenie ,

podľa ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo

na obhajobu.

Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné konanie, je v Trestnom

poriadku upravené v § 2 ods. 9. Vyjadruje jeden z právnych princípov, na ktorých

je vybudované trestné konanie a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných

záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náležitému zisteniu

skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu. Toto právo primárne zahrňuje právo na osobnú

obhajobu ( ), právo nechať sa obhajovať obhajcom (,

), ako aj právo na povinnú obhajobu (, ). Jednotlivé zložky tohto

práva sú v širšom zmysle upravené v ďalších ustanoveniach . Dovolacím

dôvodom podľa je iba zásadné porušenie práva na obhajobu.

Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe

podľa § 37, ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného

konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení

osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú preto i konkrétne podmienky

prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach.

Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,

ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy

po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza

k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne

pravidlá, podľa ktorých by sa malo postupovať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu

dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim

rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení , podľa ktorej orgány

činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom

nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Nevykonanie

dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý

nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatňovať v rámci tohto dovolacieho

dôvodu. Zo strany obvineného ide o skrytú formu vyjadrenia obvineného, aby boli vykonané

dôkazy vyhodnotené v jeho prospech. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade k žiadnemu

závažnému porušeniu práva na obhajobu nedošlo, preto argumentáciu obvineného vo vzťahu

k tomuto dovolaciemu dôvodu vyhodnotil dovolací súd ako nedôvodnú.

Napokon obvinený uplatnil dovolací dôvod podľa , podľa

ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;

správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma,

či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú

podstatu trestného činu upravenú v . Iba opačný prípad odôvodňuje

naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť

právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý

dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné

posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania

trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo

súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až 43 Tr. zák.), ukladania

trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie

sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je ,

a pod., pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku.

K uvedenému dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní

oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný

konečným skutkovým zistením, ktoré urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania

nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1

písm. i/ Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže

ani meniť ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi

nižšieho stupňa vyjadrenú v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní

uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové

námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti

rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi

nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení

aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,

aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní

na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd

v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“

inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V tomto smere

dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu podľa

Z obsahu dovolania obvineného vyplýva, že vo vzťahu k citovanému dovolaciemu

dôvodu obvinený uplatnil námietky, ktorými zjavne vybočil z deklarovaného dovolacieho

dôvodu. Jeho námietky smerovali proti spôsobu hodnotenia dôkazov a správnosti skutkových

zistení súdmi nižšieho stupňa. V podstate spochybňoval súdmi ustálený skutkový stav

a následne predostrel vlastnú verziu skutku založenú na inom, pre neho priaznivejšom

hodnotení dôkazov. Skôr ako o právnu námietku ide o skrytú snahu obvineného, aby

vykonané dôkazy a skutkový stav boli vyhodnotené v jeho prospech.

Čo sa týka právnej kvalifikácie konania obvineného ako zločin lúpeže podľa

§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., táto zodpovedá priebehu skutkového deja uvedeného

vo výroku napadnutého uznesenia po objektívnej i subjektívnej stránke a je správna. Súdmi

ustálená výška škody (3.003,36 €), ktorým zistením je dovolací súd viazaný, presiahla sumu

2.666 €, ktorú sumu v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. treba považovať už za väčšiu škodu.

Z toho dôvodu bolo potrebné zistený skutok posudzovať už podľa kvalifikovanej skutkovej

podstaty, a preto námietky obvineného nie sú opodstatnené.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

V posudzovanej veci, ako už bolo vyššie uvedené, neboli splnené zákonné podmienky

dovolania, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie

obvineného F. H. podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 13. februára 2014

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová