Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Urto/1/2014

Identifikačné číslo spisu: 9014899272 Dátum vydania rozhodnutia: 19.02.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Lipovský Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:9014899272.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. februára 2014, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej v konaní o uznaní cudzieho rozhodnutia prerokoval odvolanie odsúdeného V. N. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. decembra 2013, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie odsúdeného V. N. sa z a m i e t a .

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 3. decembra 2013, sp. zn. , podľa rozhodol o čiastočnom uznaní rozsudku Krajinského súdu pre trestné veci Graz, sp. zn. 10 Hv 159/11b, zo dňa 13. januára 2012, ktorým bol V. N., nar. XX. F. XXXX v Z., občan Slovenskej republiky, uznaný vinným zo spáchania zločinu ťažkej krádeže vlámaním podľa , č. 4, č. 1 Trestného zákonníka Rakúskej republiky, za čo mu bol pri zohľadnení právoplatného rozsudku Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň z 19. augusta 2011, sp. zn. 53 Hv 128/11x uložený dodatkový trest odňatia slobody na osemnásť mesiacov.

Krajský súd v Bratislave vyššie citovaným rozsudkom rozhodol aj o čiastočnom uznaní rozsudku Krajinského súdu Krems a. d. Donau, sp. zn. m, zo dňa 23. februára 2012, ktorým bol V. N. uznaný vinným zo zločinu ťažkej profesionálnej krádeže spáchanej sčasti vlámaním podľa § 127, § 128 ods. 1 č. 4, § 129 č. 1 a č. 2, § 130 tretí a štvrtý prípad Trestného zákonníka Rakúskej republiky, za čo mu bol po zohľadnení rozsudku Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň z 19. augusta 2011, sp. zn. 10 Hv 159/11b, uložený dodatkový trest odňatia slobody ma desať mesiacov.

Krajský súd zároveň rozhodol o zaradení odsúdeného na výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Slovenskej republiky do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odsúdený V. N.. V odôvodnení odvolania uviedol, že trestnej činnosti sa dopustil na území Rakúskej republiky, pričom na území Slovenska nie je voči nemu vedené žiadne trestné stíhanie, a preto nesúhlasí s vykonaním trestov uložených rakúskymi

súdmi v ústave na výkon trestu odňatia slobody Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné.

Po predložení žiadosti štátu pôvodu o uznanie a výkon citovaného rozhodnutia, po písomnom vyjadrení prokurátora rozhodol v zákonnej lehote o predmetnej otázke na neverejnom zasadnutí Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný. Postupoval tak na podklade predloženého procesného spisu obsahujúceho všetky nevyhnutné dôkazy a pretože dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia podľa nezistil, v súlade s o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení o výkone väzby v znení neskorších predpisov rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Ďalej najvyšší súd zistil, že krajský súd postupoval v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, keď si pre rozhodnutie o uznaní predmetných rozhodnutí zabezpečil aj vyjadrenie Krajskej prokuratúry v Bratislave, pričom prokurátorka vo svojom vyjadrení k čiastočnému uznaniu rozhodnutí zaujala kladné stanovisko.

Krajský súd posudzujúc obojstrannosť trestnosti postupoval správne keď uznal vyššie citované rozsudky súdov Rakúskej republiky parciálne len v častiach týkajúcich sa trestných činov trestných aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nie aj vo vzťahu k prečinu utajenia dokladov podľa § 229 ods. 1 Trestného zákonníka Rakúskej republiky (skutok uvedený pod bodom 2/ rozsudku Krajinského súdu pre trestné veci Graz, sp. zn. 10 Hv 159/11b, zo dňa 13. januára 2012 a skutok pod bodom II./ rozsudku Krajinského súdu Krems a. d. Donau, sp. zn. 16 Hv105/11m, zo dňa 23. februára 2012); tieto skutky nie sú trestnými činmi podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Najvyšší súd, rovnako ako súd krajský, nezistil žiadny dôvod na odmietnutie uznania a výkonu predmetných rozhodnutí uvedený v ustanovení § 16 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, a to ani dôvod uvedený v § 16 ods. 1 písm. g/ predmetného zákona (odsúdený neudelil súhlas s odovzdaním a výkonom rozhodnutia, hoci sa jeho súhlas vyžaduje). V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na článok 6 bod 2 písm. a/ Rámcového rozhodnutia, podľa ktorého sa súhlas odsúdenej osoby nevyžaduje, ak rozsudok spolu s osvedčením postupuje členskému štátu, ktorého štátnu príslušnosť má odsúdená osoba a v ktorom žije.

Taktiež správne postupoval krajský súd, keď pri čiastočnom uznaní predmetných rozhodnutí rozhodol podľa § 17 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí a akceptoval výroky o vine a uznal aj výroky o trestoch tým, že ich ponechal bez premeny, keďže nezistil existenciu dôvodov uvedených v § 17 ods. 2, ods. 3 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí. S ohľadom na druh trestov, dĺžku ich trvania a trestnú sadzbu je takýto postup zlučiteľný s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Prvostupňový súd nepochybil ani v prípade, keď odsúdeného V. N. v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil na výkon oboch trestov odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže odsúdený nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

K odvolacím námietkam odsúdeného možno len uviesť, že boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky vyhodnotené ako nedôvodné, nakoľko rozhodnutie súdu o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia má svoj presný procesný postup a vyžaduje splnenie určitých materiálnych podmienok, predovšetkým podľa a nasl.

Ustanovenie až l/, vymedzuje dôvody odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia a v prípade, ak súd nezistil takéto dôvody na jeho odmietnutie a výkon, rozhodne o uznaní rozhodnutia a súčasne aj o tom, že sa rozhodnutie vykoná ( zák.

č. ).

Z citovaných ustanovení uvedenej zákonnej normy vyplýva, že prvostupňový súd, v prípade štátneho občana Slovenskej republiky odsúdeného na trest odňatia slobody v niektorom z členských štátov Európskej únie, za predpokladu splnenia zákonných podmienok ustanovení § 15 a § 16 nemôže konať inak, než na základe návrhu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (spolu s osvedčením čl. 5 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008), cudzie rozhodnutie uznať.

Z pohľadu vyššie uvedeného sú odvolacie námietky odsúdeného V. N. irelevantné, a ako také ich odvolací súd nemohol akceptovať.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho odvolanie zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.