Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/43/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ing. B. S., bývajúcej v B.,

proti ţalovanej Ing. Ţ. K., bývajúcej v B., zastúpenej A. s.r.o., so sídlom v B., o zaplatenie

1.991,64 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 21 C

135/2009, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 22. septembra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 22. septembra 2011 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 9.apríla 2010 č. k. -96 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala titulom zmluvy o pôţičke zaplatenia 1.991,64 Eur

s príslušenstvom. Ţalobkyni uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej trovy konania v sume

749,18 Eur do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania mal

preukázané, ţe ţalobkyňa za trvania manţelstva s Ing. I. S. ústne uzatvorila so ţalovanou

2. februára 2006 zmluvu o pôţičke, na základe ktorej jej dočasne prenechala peňaţné prostriedky

patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov v sume 1.991,64 Eur, ktoré sa ţalovaná

zaviazala vrátiť do 31. augusta 2006. Svoj záväzok vrátiť poskytnuté peňaţné prostriedky splnila,

keď ich vrátila Ing. I. S. v dvoch splátkach. Právne vec posúdil podľa § 143 aţ 145, 514, 559

a 657 . Podľa názoru okresného súdu, hoci z prehlásenia ţalovanej

2

z 2. februára 2006 vyplýva, ţe peňaţné prostriedky jej boli poskytnuté ţalobkyňou, keď ich

ţalovaná vrátila Ing. I. S., svoj záväzok riadne splnila, čím zanikol. Uviedol, ţe totiţ solidarita

manţelov vzniká priamo zo zákona, len čo došlo k uzavretiu platného právneho úkonu za trvania

manţelstva čo i len jedným z manţelov, a to bez ohľadu na charakter úkonu. Mal preto za to, ţe

z predmetného právneho úkonu, zmluvy o pôţičke, ktorou boli ţalovanej poskytnuté peňaţné

prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov S., boli podľa zákona

oprávnení a povinní obaja manţelia S. spoločne a nerozdielne, a teda obaja boli spoločne

a nerozdielne aj veriteľmi ţalovanej. Keď ţalovaná plnila Ing. I. S., jej záväzok zanikol

a ţalobkyňa preto ako druhá zo spoločne a nerozdielne oprávnených veriteľov nemôţe od nej

ţiadať splnenie dlhu. Bez významu, s poukazom na a 145 ,

povaţoval skutočnosť, ţe ţalovaná uzavrela zmluvu o pôţičke iba so ţalobkyňou.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 22. septembra 2011

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobkyni 1.991,64 Eur s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 1. septembra 2006

do zaplatenia. Vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti (úroku z omeškania) rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil. Ţalovanú zaviazal tieţ k povinnosti nahradiť ţalobkyni trovy konania

vo výške 1.544,70 Eur k rukám jej právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd na pojednávaní preskúmal vec v celom rozsahu podľa § 212 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“). Po zopakovaní dokazovania listinnými dôkazmi,

uvedenými v rozsudku, dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa. Odvolací

súd mal rovnako ako súd prvého stupňa písomným prehlásením ţalovanej z 2. februára 2006

preukázané, ţe peňaţné prostriedky ţalovanej poskytla ţalobkyňa a ţe tieto sa ţalovaná zaviazala

vrátiť do 31. augusta 2006. Podľa názoru odvolacieho súdu z tohto prehlásenia vyplýva, ţe ako

zmluvná strana bola veriteľom zmluvy o pôţičke, upravenej len

ţalobkyňa a ţe ako zmluvná strana bola dlţníkom ţalovaná. Zároveň uviedol, ţe ţalobkyňa mala

dostatok vlastných peňaţných prostriedkov z dedičstva (patriacich do jej výlučného vlastníctva

a nie do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov), z ktorých bola schopná pôţičku poskytnúť

ţalovanej. Tento skutkový záver podporil konštatovaním, ţe ani v odpore, podanom ţalovanou

proti platobnému rozkazu, ţalovaná netvrdila, ţe by si peniaze poţičala od ţalobkyne a jej

manţela spoločne, a teda ţe by Ing. S. bol spoluveriteľom zo zmluvy o pôţičke, ale uviedla, ţe

3

k uzatvoreniu zmluvy o pôţičke došlo medzi ňou a ţalobkyňou. Keď veriteľom ţalovanej bola

ţalobkyňa, ţalovaná bola oprávnená a povinná plniť len jej a nie je vtedajšiemu manţelovi

Ing. I. S.. Pretoţe ţalovaná v zmysle súdu nepreukázala vrátenie poskytnutých

peňaţných prostriedkov ţalobkyni ako veriteľke, s ktorou uzatvorila zmluvu o pôţičke, neuniesla

dôkazné bremeno o zániku dlhu. Na základe uvedeného odvolací súd ţalovanú zaviazal

k povinnosti zaplatiť ţalobkyni poţadovanú sumu, zodpovedajúcu poskytnutým peňaţným

prostriedkom. Z dôvodu, ţe ţalovaná svoj dlh nesplnila do 31. augusta 2006, dostala sa do

omeškania. Odvolací súd ju preto zároveň zaviazal aj k povinnosti zaplatiť ţalobkyni 9 %-ný

úrok z omeškania ročne z dlţnej sumy od 1. septembra 2006, s poukazom na § 517 ods. 1 a 2

a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo

193/2005, podľa ktorého výšku úroku z omeškania určuje ,

výška úroku predstavuje ročne dvojnásobok určenej základnej úrokovej sadzby NBS platnej

k prvému dňu omeškania s plnením peňaţného dlhu a po celú ďalšiu dobu omeškania zostáva

táto výška úrokov z omeškania nemenná. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2

v spojení s a úspešnej ţalobkyni priznal náhradu uplatnených trov

konania.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalovaná z dôvodu, ţe jej bola

postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a) v spojení s § 237

písm. f/ ) a inej vady konania ( ). Namietala porušenie

procesných ustanovení postupom odvolacieho súdu, ktorý zopakoval len dôkazy svedčiace

v prospech ţalobkyne a nezopakoval dôkazy svedčiace v jej prospech a v odôvodnení

rozhodnutia sa s nimi ani nevysporiadal, dôkazné bremeno, ktoré malo zaťaţovať ţalobkyňu

preniesol na ţalovanú a vec preskúmal nad rámec dôvodov namietaných ţalobkyňou v odvolaní,

hoci bol viazaný dôvodmi odvolania. Zdôraznila, ţe ţalobkyňa v odvolaní namietala len

nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti vrátenia peňaţných prostriedkov

bývalému manţelovi ţalobkyne a bola toho právneho názoru, ţe aj keď sú ako pôţička

poskytnuté peňaţné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, nejde

o spoločnú vec manţelov, ale vţdy ide o záväzkový vzťah medzi účastníkmi tohto vzťahu, a ţe

je daná viazanosť obsahom samého záväzkového vzťahu, v danej veci zmluvy o pôţičke

(v spojení s prehlásením ţalovanej), vrátane v ňom označených účastníkov ako veriteľ a dlţník.

Ţalovaná nakoniec namietala aj nesprávne právne posúdenie veci ( ).

Podľa jej názoru odvolací súd nesprávne posúdil otázku, či sa manţel veriteľa zo zmluvy

o pôţičke stáva oprávneným spoločne a nerozdielne s ním. Poukázala pritom na súdom prvého

stupňa zistený skutkový stav, ţe pôţička bola poskytnutá z prostriedkov patriacich

do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, ktorý zistený skutkový stav ţalobkyňa v odvolaní

nenamietala. Uviedla, ţe nie je vylúčené, aby poskytnutie pôţičky manţelom na strane veriteľa

bolo právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí, najmä ak jeden z manţelov poskytuje veci

– peniaze, patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky ţalovaná navrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov dovolacieho konania.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu ţalovanej zotrvala na svojom tvrdení uvedenom

v odvolaní, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, no nesprávne ho právne posúdil.

Má za to, ţe postupom odvolacieho súdu ţalovanej nebola odňatá moţnosť konať pred súdom

a ţe odvolací súd vec správne právne posúdil. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky preto

navrhla dovolanie ţalovanej zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel k záveru, ţe

dovolanie je dôvodné a rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného vo forme rozsudku sú upravené v ustanoveniach a V danej veci

je dovolanie prípustné uţ podľa § 238 ods. 1 O.s.p, nakoľko ide o rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie

odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa

obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo

vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách

a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku

veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom

a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ aţ e/ a g/ a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní

najavo.

So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo

k odňatiu moţnosti konať pred súdom ( v spojení s

).

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj a nasl. a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

6

práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie

(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného

súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny

poriadok priznáva.

V danej veci odňatie moţnosti konať pred súdom ( ) spočíva

v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

V preskúmavanej veci odvolací súd rozhodnutie odôvodnil ,

upravujúcim uzavretie zmluvy o pôţičke a prehlásením ţalovanej z 2. februára 2006 ako

dlţobným úpisom. Svoj právny záver, ţe účastníkmi zmluvy sú len osoby označené v zmluve

(v preskúmavanej veci ţalobkyňa ako veriteľka a ţalovaná ako dlţníčka) právne neodôvodnil

príslušnými ustanoveniami právnych predpisov, hoci v danej veci súd prvého stupňa dospel

k skutkovým záverom (od ktorých sa vzhľadom na podané odvolanie uţ odvolací súd odchýliť

nemohol), ţe peniaze, ktoré ţalobkyňa poskytla ţalovanej patrili do bezpodielového

spoluvlastníctva manţelov s poukazom na a a príslušné

ustanovenia upravujúce záväzkovo-právne vzťahy a tento skutkový

záver ţalobkyňa v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa nenamietala.

Nakoľko v danej veci po podaní odvolania zostalo sporným, či ide o postavenie ţalobkyne ako

jedinej veriteľky, resp. či ide o aktívnu solidaritu manţelov na strane veriteľa zmluvy o pôţičke,

odvolací súd bol povinný sa s touto právnou otázkou náleţite vysporiadať. Otázku solidarity

(aktívnej i pasívnej) a splnenia dlhu nemoţno totiţ posudzovať izolovane, len podľa určitého

ustanovenia , upravujúceho určitý zmluvný typ, bez ohľadu na iné

ustanovenia . V preskúmavanej veci bol odvolací súd povinný posúdiť

túto otázku v spojení s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi záväzkovo-právne vzťahy, ktoré

sa aplikujú, pokiaľ ustanovenia upravujúce jednotlivé typy zmlúv neustanovujú inak, napr.

v spojení s § 513, upravujúcim solidaritu veriteľov vznikajúcu nielen podľa zmluvy, ale aj podľa

zákona, resp. rozhodnutia súdu, a a tieţ v spojení

s ustanoveniami upravujúci bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov, napr. v spojení s § 145

, zakladajúceho solidaritu manţelov (bez ohľadu na skutočnosť, ţe

účastníkom právneho úkonu je iba jeden z manţelov).

Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné v súvislosti

s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu poznamenať, ţe pokiaľ odvolací súd

dospel k záveru (v odôvodnení rozhodnutia jednou vetou len akoby poznamenanému), ţe

ţalobkyňa preukázala, ţe mala v čase poskytnutia pôţičky dostatok vlastných finančných

prostriedkov z dedičstva, z ktorých bola schopná pôţičku poskytnúť (teda, ţe poskytnuté

prostriedky boli v jej výlučnom vlastníctve), tento záver (k akému však uţ odvolací súd

vzhľadom na dôvody podaného odvolania dospieť nemohol - viď. niţšie) by bol taktieţ

nepreskúmateľný, pretoţe z odôvodnenia nie je zrejmé, z akých dôkazov odvolací súd uvedený

skutkový záver vyvodil.

Na základe vyššie uvedeného, keď rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje všetky

náleţitosti v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţoval jeho

rozhodnutie za nepreskúmateľné. Takýmto rozhodnutím bola ţalovanej odňatá moţnosť konať

pred súdom podľa v spojení s

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd mení rozhodnutie súdu

niţšieho stupňa, musí podľa názoru dovolacieho súdu obsahovať zákonné náleţitosti uvedené

v , pretoţe pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom, tento

súd svojim rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Odvolací súd

sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený jednak

s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ako

aj s poukazom na ním prijaté právne závery a zároveň musí odôvodniť, prečo neprihliadol

na ostatné skutočnosti a dôkazy, ktoré počas konania vyšli najavo. V odôvodnení rozhodnutia

musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť

postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu

normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí

byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.

V prípade, ţe rozhodnutie nie je odôvodnené v zmysle , ide o procesne nesprávne

rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť

konať pred súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom konaní náleţite argumentovať.

Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j.

musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky musí ďalej konštatovať, ţe odvolací súd sa zaoberal

otázkou, či poskytnuté peňaţné prostriedky patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov,

alebo boli vo výlučnom vlastníctve ţalobkyne (a navyše ako uţ bolo vyššie uvedené, svoj iný

záver, ako ku ktorému dospel súd prvého stupňa, skutkovo ani právne neodôvodnil) opakoval

dokazovanie (navyše vykonaním len niektorých dôkazov) bez toho, aby k uvedenému

procesnému postupu boli splnené zákonné podmienky, to je nad rámec dôvodov odvolania. Tým

zaťaţil konania inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ).

9

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd prihliadať

aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, moţno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v písm. a/ aţ f/ tohto

ustanovenia. Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa § 212 ods. 1

, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa , súd nie

je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch taxatívne vymenovaných v písm. a/ aţ d/ tohto

ustanovenia.

V preskúmavanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu zistil, ţe proti rozsudku

súdu prvého stupňa podala odvolanie ţalobkyňa, v ktorom odvolaní nenamietala skutkové závery

súdu prvého stupňa, ţe poskytnuté peňaţné prostriedky patrili do bezpodielového

spoluvlastníctva manţelov. Naopak, výslovne uviedla, ţe podľa jej názoru súd prvého stupňa

správne zistil skutkový stav, ale nesprávne ho vyhodnotil po právnej stráne a namietala

nepreskúmateľnosť rozhodnutia z hľadiska vysporiadania sa súdu so skutočným vrátením

pôţičky Ing. I. S.. Podaného odvolania sa pridrţiavala v celom rozsahu aj na pojednávaní pred

odvolacím súdom.

V predmetnej veci tak medzi účastníkmi konania zostala spornou otázka právneho

posúdenia, či ţalobkyňa bola veriteľkou zmluvy o pôţičke sama alebo spoločne a nerozdielne

so svojim vtedajším manţelom a vzhľadom na namietanú nespreskúmateľnosť rozhodnutia,

či ţalovaná skutočne vrátila poskytnuté peňaţné prostriedky Ing. I. S..

Odvolací súd po zopakovaní dokazovania listinnými dôkazmi, uvedenými v odôvodnení

rozsudku, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť

10

poţadovanú sumu ţalobkyni, a to okrem neodôvodneného právneho záveru o povinnosti vrátiť

poskytnuté peňaţné prostriedky ţalobkyni ako osobe označenej v zmluve, tieţ z dôvodu, ţe

poskytnuté peňaţné prostriedky boli vo výlučnom vlastníctve ţalobkyne. Odvolací súd tak

za spornú skutočnosť medzi účastníkmi konania povaţoval otázku, kto bol vlastníkom

poskytnutých peňaţných prostriedkov.

Odvolací súd sa dôsledne neriadil , podľa ktorého je viazaný dôvodmi

vymedzenými v odvolaní, čo znamená, ţe na iné pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré by inak

mohlo byť zákonným dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí

o odvolaní prihliadnuť nemôţe, aj keby takéto porušenie zistil. Odvolací súd môţe pri svojom

rozhodnutí prihliadať iba na dôvody odvolania, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote (okrem

tých, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti).

Skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa a inej vade

podľa , je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnými

procesnými vadami, nemôţe byť povaţované za správne.

Pokiaľ ţalovaná ako dovolací dôvod uvádzala aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom

konaní vzhľadom na vyššie uvedené podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých

právnych záverov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených preto rozhodol tak ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie

( ) s tým, ţe právny názor ním vyslovený je pre súd záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

11

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková